Japonská azalka: Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní a starostlivosti

Azalky (Rododendron) sú nádherné kvitnúce rastliny, ktoré dokážu premeniť každú záhradu na farebnú oázu. Obzvlášť obľúbená je japonská azalka (Azalea japonica), ktorá patrí medzi najznámejšie druhy. Sú známe svojimi žiarivými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar a na jeseň.

Japonská azalka je pôvodom z Japonska a Číny a patrí medzi najobľúbenejšie kvitnúce rastliny na svete. Nielenže jej kvety prinášajú estetickú hodnotu, ale má aj bohatú symboliku a využitie v rôznych kultúrach. Je to listnatý ker s hustou zelenou korunou a lesklými listami. Jej kvety sú zvyčajne malé, ale existujú aj odrody s väčšími kvetmi.

Charakteristika a druhy azaliek

Azalky sa delia na dve hlavné skupiny: vždyzelené a opadavé azalky.

Japonská azalka - Kompaktný druh s bohatým kvitnutím, vhodný do malých záhrad či na pestovanie v kvetináčoch. Vďaka menšiemu vzrastu je ideálna do skaliek, predzáhradiek aj na pestovanie v kvetináčoch.
Vždyzelené azalky - Tieto azalky si ponechávajú listy počas celého roka, čo ich robí atraktívnymi aj mimo obdobia kvitnutia. Ich kvety môžu mať rôzne odtiene od ružovej, fialovej, červenej až po bielu.
Opadavé azalky - Tento druh azaliek stráca listy na jeseň, no kvitne veľkými, nápadnými kvetmi na jar. Kvety týchto azaliek majú často intenzívnu vôňu a objavujú sa v odtieňoch žltej, oranžovej, červenej a ružovej.

Japonské azalky sú rastliny s plytkými koreňmi. Ich okrúhle a rozvetvené koruny sú košaté a rozložité. Kôra je svetlosivá až červenohnedá. Celý ker dorastá v závislosti od odrody do výšky 50 cm až 1,30 m. Malé listy japonských azaliek sú podlhovasté a oválne. Veľká časť lístia sa na jeseň sfarbí do hnedočervena. Väčšina odrôd zhadzuje lístie pred zimou. Na rastlinách zostávajú menšie zelené listy. Tie odpadajú až na jar, keď začnú vyháňať nové výhonky.

Japonské azalky pútajú pozornosť množstvom svojich kvetov. Od apríla do mája kvitnú bielymi, lososovými, ružovými, purpurovými, červenými alebo fialovými farbami. Kvôli množstvu kvetov dokonca čiastočne nevidno ich listy.

Japonské azalky majú od apríla do mája množstvo kvetov.

Azalky (Rododendron) patria do rodu rododendron. Sú súčasťou skupiny rastlín s veľmi podobnými vlastnosťami. Sú odolné proti zime alebo čiastočne vždyzelené a dosahujú nízku výšku.

Japonská azalka 'Babuschka' je poloopadavý krík, ktorý dorastá do výšky asi 60 - 80 cm a do šírky asi 1 - 1,2 m. Rast je pomalý, rozložitý a polguľovitý. Listy sú vajcovité, tmavozelené a kožovité. Kvety sú ružové a plné. Rastlina kvitne veľmi bohato od mája do polovice júna. Rastlina je veľmi odolná voči mrazu, znáša mrazy až do -24 °C.

Japonská azalka "Signálna žiara" patrí medzi nižšie, vždyzelené kry. Má malé oválne listy lesklej zelenej farby. Dorastá do výšky 0,5 m. Od mája je tento kultivar azalky obsypaný množstvom nádherných, voňavých kvetov výraznej červenej farby. Kvety vydržia na rastline veľmi dlho.

Azalky kvitnú väčšinou na červeno, ružovo a bielo. Kvitnú väčšinou na jar a preto sú veľmi podstatné pre záhonové kompozície.

Pestovanie japonskej azalky

Azalky sú náročnejšie na pestovanie, no so správnou starostlivosťou môžu kvitnúť nádherne každý rok.

1. Čas a miesto výsadby

Najlepší čas na výsadbu azaliek je jar alebo jeseň, keď sú teploty mierne a pôda je dostatočne vlhká. Najlepšie obdobie na sadenie japonských azaliek je skorá jar. Na jeseň hrozí nebezpečenstvo, že sa rastliny dostatočne nezakorenia.

Azalky preferujú polotienisté miesto, kde sú chránené pred priamym popoludňajším slnkom, ktoré môže spáliť ich jemné listy a kvety. Japonským azalkám v záhrade najlepšie vyhovuje poloslnečné až polotienisté miesto. Stanovište musí byť v závetrí, v polotieni a musí poskytovať možnosť plytkej výsadby.

Japonská azalka vonkajšia si na pestovanie vyžaduje správne stanovište - ideálne je polotieň s ochranou pred silným vetrom a priamym popoludňajším slnkom.

Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň.

2. Pôda

Azalky milujú kyslú pôdu s pH medzi 4,5 a 6. Ak máš zásaditú pôdu, môžeš ju upraviť pridaním rašeliny, kyslého kompostu alebo špeciálnych kyslomilných substrátov. Vyžadujú kyslé prostredie, ľahkú pôdu, dobre odvodnenú, ale udržiavanú vo vlhku.

Substrát vhodný pre kyslomilné rastliny musí byť priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ak pôda nie je optimálna pre azalky, mali by ste ju pred zasadením rastlín dobre prekypriť a odvodniť. Chýbať by nemala ani vrstva humusu. Hlineno-ílovité pôdy vymeňte. V nich sa japonské azalky nedokážu dobre zakoreniť a začnú chradnúť.

Pôda môže byť aj piesočnatá, doplnená o kompost a rašelinu.

Správny typ pôdy je kameňom úspechu ale aj úrazu - tieto rastliny vyžadujú humusové kyslé pôdy, ktoré sú dobre priepustné a vlhké.

Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú.

3. Zálievka

Azalky potrebujú vlhkú, ale nie premočenú pôdu. Zalievanie by malo byť pravidelné, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú.

Azalky potrebujú pravidelné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká.

Počas svojho bujného kvitnutia potrebujú japonské azalky veľmi veľa vody. Japonské azalky nemusia byť pravidelne hnojené. Lepšou alternatívou je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov.

Keď kvitnú, doprajte japonským azalkám dostatok vody. Z času na čas ich môžete zaliať trochou hnojiva na rododendrony.

Sú náročné na vlahu, a vyžadujú pravidelnú zálievku.

V miestach, kde je príliš tvrdá vápenatá voda, treba na zálievku používať len dažďovú vodu.

Ak sa jedná o stálozelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas obdobia, keď nemrzne.

4. Hnojenie

Azalky nevyžadujú intenzívne hnojenie, ale je dôležité používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny, ako sú azalky a rododendrony. Vyhni sa nadmernému hnojeniu, pretože príliš veľa hnojiva môže poškodiť korene a znížiť kvalitu kvitnutia.

Pre azalky používajte hnojivá určené pre kyslomilné rastliny, ktoré podporujú rast a kvitnutie.

Hnojíme ich hnojivom na azalky a rododendrony alebo na vresoviskové rastliny.

Vhodné je každoročné prihnojovanie hnojivom pre kyslomilné rastliny, aj vďaka tomu azalky bohato rozkvitnú.

V prípade že azalky nekvitnú, neodporúčame hnojenie hnojivom, ktoré obsahuje dusík, takéto hnojivo podporuje iba rast listov, no nie kvitnutia.

Hnojenie nie je nutné, ak ich pravidelne nanovo mulčujete kompostom, rašelinou, ihličím. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia.

Rododendrony a azalky potrebujú dostatočné množstvo živín, takže na pravidelné hnojenie nesmiete zabúdať. Rododendrony potrebujú hnojenie niekoľkokrát za rok - prvé ešte pred kvitnutím, druhé po odkvitnutí a tretie na konci leta. Vhodnými hnojivami sú tie špeciálne určené pre tieto dva druhy rastlín.

5. Mulčovanie

Použitie mulču, ako je borovicová kôra alebo ihličie, je ideálne na udržanie pôdy vlhkej a ochránenie koreňov pred extrémnymi teplotami. Mulč by mal byť aplikovaný v hrúbke 5-8 cm okolo rastlín, ale nie priamo na stonky, aby sa predišlo hnilobe.

Majú radi aj mulčovanie kôrou, štiepkou, ihličím.

Mulčovacie vrstvy určené na ochranu pred zimou odstráňte včas pred vyrašením nových výhonkov. Tak sa môže pôda zohriať.

S príchodom chladného počasia je potrebné zamulčovať pôdu (cca 5 cm vrstvou) okolo rastlín, aby si udržovala vlhkosť a zároveň neprepúšťala priveľa tepla do vzduchu.

6. Prerezávanie

Orezávanie azaliek je dôležité pre udržanie požadovaného tvaru rastliny a podporu nového rastu. Prerezávaj rastliny po odkvitnutí, aby si podporil tvorbu nových púčikov na ďalší rok.

Po odkvitnutí je potrebné odkvitnuté kvety odstrániť, aby sa zabezpečilo bohaté kvitnutie v nasledujúcom roku.

Azalky nemusíte pravidelne strihať, aby bohato kvitli. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň. Tlak koreňov okolitých rastlín je potom väčšinou príliš vysoký pre rastlinu s plytkými koreňmi.

Zvädnuté kvety ľahko odstránime jemným bočným tlakom. Ak je to bezpodmienečne nutné, môžu sa rododendrony zrezávať alebo tvarovať skoro na jar. Odstránia sa tým však aj kvetné puky a preto v tomto roku nebude kvitnúť. Má to však aj výhodu: vytvorí sa kompaktný krík. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne.

Takmer žiadny rez nevykonávajte.

Azalky nie je potrebné každoročne a pravidelne strihať. Ak potrebujete upraviť tvar alebo odstrániť estetické nedostatky, urobte tak po odkvitnutí.

Pestovanie azaliek v kvetináčoch

Áno, azalky môžete pestovať aj v kvetináči. Vyberte dostatočne veľký kvetináč a použite kyslú pôdu. Najviac sa im darí v keramických alebo kamenných kvetináčoch, lebo v takýchto kvetináčoch sa rastlinka a ani korene neprehrievajú. Na dno kvetináča odporúčame urobiť kamienkovú drenáž, aby voda nestála a neničila tým korene a celú rastlinku.

Okrem klasických krovitých nízkych druhov si azalku môžete vypestovať alebo aj zakúpiť aj na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov. Dokonca existujú druhy, ktoré sú určené pre bytové podmienky Azalea indica, patrí medzi obľúbené izbové rastliny. Dôležitý je latinský názov. Ak sa jedná o Azalea japonica, tá hoci je na kmienku, či krovitá v našich podmienkach bežne zimu prežije, zamulčovaná. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije.

Okrem trvalých výsadieb môžete pestovať aj azalky v kvetináčoch. Počítajte však s tým, že takéto azalky musíte potom premiestniť v novembri do bytu, domu, chodby s teplotou do 8 st. Darí sa im v keramických a kameninových kvetináčoch, kde sa v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch zároveň dokážu naviazať vodu. Nezabudnite, že na dno potrebujú drenáž, pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode. Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov.

Rododendrony a azalky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite hotovú rašelinovú záhonovú zem. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.

Japonským azalkám sa darí dobre aj v kvetináčoch. Rastlinu bohatú na kvety si tak môžete priniesť aj na balkón alebo terasu.

Zimná ochrana

Mrazy v zime mohli zničiť kvetné puky, ktoré sa tvoria už po odkvitnutí.

Ochrana pred zimou pre japonské azalky: Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Ochrana proti zime chráni pred chladom pôdy a chladom zo vzduchu. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom.

Ochranu proti škodám z dlhšie trvácich mrazov alebo zo slnka dosiahneme zatienením pomocou smrekových alebo borovicových vetvičiek, ktorými nižšie druhy zakryjeme a pri vyšších druhoch zo slnečnej strany zapichneme do zeme. V lokalitách bohatých na sneh rastliny zväzujeme, prípadne vetvičky priväzujeme na latkové lešenie.

Rododendrony a azalky by mali byť tak ako aj všetky vždyzelené dreviny pred zimou dostatočne zásobené vodou.

Ak očakávate silné mrazy, môžete azalku ochrániť pokrytím ju vetvičkami smreka alebo agrotextíliou.

Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Škodcovia a choroby

Azalky sú náchylné na plesňové ochorenia, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti.

Azalky môžu byť občas napadnuté voškami, roztočmi alebo molicami.

Japonské azalky sú zriedkavo napadnuté chorobami a škodcami. Najčastejšie sa objavujú infekcie spôsobujúce škvrny na listoch a exobazídium azaliek. Občas sa vyskytujú škodcovia, ako napríklad nosánik ryhovaný.

Lalokonosec: Jeho biele larvy požierajú korene a kôru podzemnej časti kmeňa. Prejaví sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Chrobáky požierajú listy od okraja. Ochrana proti pôdnym škodcom - posyp, ktorý sa zapracuje do pôdy. Dôležitá je preventívna starostlivosť.

Molica rododendronová: Biely, muchám podobný hmyz, ktorý vysáva spodnú stranu listov. Pri silnom napadnutí sa listy mladých výhonkov skrútia a živoria. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu.

Oba druhy môžu napádať rôzne hubové ochorenia a škodlivý hmyz. Nosánik ryhovaný ohrýza v larválnom štádiu korene a v dospelom štádiu listy rastlín. Rastliny môžu zvädnúť a uhynúť. Vhodnou obranou proti larvám je použitie parazitických hlístic Heterorhabditis. Vošky a ploštice poškodzujú rastliny tým, že vysávajú šťavu z listov. Vošky okrem toho samé produkujú tekutinu, ktorá láka mravce, ktoré zase môžu byť prenášačmi rôznych plesní. Našťastie na vošky aj ploštice existuje jeden prírodný “liek” - lienky! Tie s obľubou vošky a ploštice požierajú. Hubové ochorenia sa tiež rododendronom ani azalkám nevyhýbajú. Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak objavíte biely povlak, môže ísť o napadnutie rastlín múčnatkou. Silno napadnuté časti odstráňte a spáľte, zvyšné časti rastlín ošetrite vhodným postrekom, napríklad Magnicur Fungimat.

Rastliny tiež môžu trpieť nedostatkom živín - najmä železa a dusíka. Pri nedostatku železa žltnú mladé listy, a čím viac železa chýba, tým viac listov začne žltnúť. Žilnatina ostáva zelená. Pri nedostatku dusíka žltnú celé listy aj so žilnatinou.

Odkiaľ pochádzajú japonské azalky?

Väčšina japonských azaliek pochádza z Japonska. Pochádzajú z divokých druhov rododendronu „obtusum“, jeho odrody „Amoenum“ a rododendronu „kaempferi“. Pred viac ako 400 rokmi z nich boli vyšľachtené prvé hybridy.

Learn how to Propagate Azaleas

Azalky sú krásne po celý záhradný rok. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti sa hodia aj do menších záhrad. Vhodné partnerské rastliny sú lesné trvalky alebo iné druhy rododendronov. Pokiaľ ide o umiestnenie, mali by mať rovnaké nároky.

tags: #azalea #japonica #ako #pestovat