Vlčí mak: Kozmopolitný druh s minulosťou, prítomnosťou a miernou jedovatosťou

V detstve mnohých z nás sprevádzali rôzne varovania, ktorým sme verili. Jedným z nich bolo, že keď sa chytíme vlčieho maku a potom si pretrieš oči, oslepneme. Hoci to mnohí z nás brali vážne, pediatri začali mať pochybnosti o tomto tvrdení už v roku 1961.

Príbehy o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly. Divý mak obsahuje v zelených častiach mierne jedovatú mliečnu tekutinu a vo veľkom množstve môže mať na svedomí nevoľnosť, zvracanie či bezvedomie, ale prípady oslepnutia známe nie sú.

Čo je vlčí mak?

Vlčí mak (Papaver rhoeas), ľudovo nazývaný aj divý mak, makový cumel, červánčí, máček alebo slepý mák, je jednoročná rastlina, ktorá je rozšírená prakticky po celom svete: v Európe, Ázii, Afrike, Amerike, v Austrálii - neobýva len najsevernejšie a tropické oblasti. Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Pochádza pravdepodobne z ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Euróke je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu. Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinný druh. Divé alebo vlčie maky poznáme ako burinnú rastlinu a vídame ju najmä na okrajoch polí, v záhradách a v rumoviskách. Údajne sa na naše územie dostala s prvými osídľovateľmi, spolu s vysádzanými zrnkami obilia.

Vlčí mak je jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 20 - 90 cm. Má jednoduchú priamu byľ, ktorá je málokedy rozkonárená. Vytvára stopkaté spodné listy aj listy vyrastajúce na byli, ktoré sú sediace (bez stopky). Listy sú členité, dvojito perovito zastrihované alebo perovito dielne. Kvety sú na dlhých stopkách a vyrastajú z pazúch listov. Kvetné púčiky bývajú ovisnuté a vyvinú sa do vzpriamených veľkých kvetov. Tie majú v priemere až 10 cm. Kvetný kalich je rýchlo opadavý. Korunné lupienky sú okrúhleho tvaru, priemer majú 2 - 4 cm. Sú červenej farby a na báze majú čiernu, niekedy aj chýbajúcu škvrnu. Napriek svojej kráse kvitnú len krátko a žiaľ nie sú vhodné do kytičky do vázy, kde rýchlo zvädnú. Plody vlčieho maku sú tobolky. Volajú sa aj makovice a sú veľké 1 - 2 cm. Celá rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami.

Pozoruhodná makovica

Makovica vlčieho maku je krásnou hračkou prírody. Hnedé hviezdicovito usporiadané útvary na nezrelej makovici sa nazývajú bliznový terč. Je to teda súbor blizen chytajúcich peľ. Makovica, respektíve celý piestik, zrastá z väčšieho množstva plodolistov, ktoré sa dá práve spočítať podľa počtu bliznových ramien alebo neúplných priehradiek v semenníku, ktorých vlčí mak máva väčšinou osem až desať. Vajíčka v nezrelej makovici sú prirastené práve na tieto priehradky. Akonáhle dozrejú v makové zrnká, padajú do vnútorného priestoru makovice. Až po dozretí makovica puká otvormi pod bliznovým terčom. Mak semienka nevysype všetky naraz, ale postupne, ako sa makovička kymáca vo vetre.

Ako zničiť choroby v záhrade aj v tele navždy? Toto tajomstvo pre lenivých ľudí mení pravidlá!

Jedovatosť vlčieho maku

Celá rastlina vlčieho maku, okrem zrelých semien, je jedovatá, aj keď príznaky otravy podobné ako u maku siateho by sa mohli teoreticky prejaviť pri požití veľkého množstva drogy z tejto rastliny. Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá. V hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie alebo bezvedomie. Latex môže spôsobovať aj zápaly kože.

S obsahovými látkami tiež súvisí ľudové meno „makový cumel“, ktoré údajne vzniklo tak, že sa mak dával nemluvňatám pre utíšenie ako náhrada ópia. Záznamy o využívaní divých makov pochádzajú aj zo starovekého Egypta. Šťavu z makov používali napríklad keltské matky a primiešavali ju do detských kašičiek. Deti síce lepšie spali, ale dnes už vieme, že toto riešenie nebolo dvakrát prospešné.

Použitie a liečivé účinky

V ľudovom liečiteľstve sa kvety maku používali na liečbu pľúcnych chorôb, proti dráždivému kašľu a zachrípnutiu a ako sedatívum (na upokojenie a uspávací prostriedok pre deti). Zbierajú sa kvetné lupienky (Flos papaveris rhoeados) tesne pred rozkvitnutím, ručne a za suchého počasia. Sušia sa v tenkých vrstvách, v tieni, pri teplote do 35°C. Droga obsahuje stopy alkaloidov rhoearubínu, rhoeadínu, rhoeagenínu, červeného antokyánového farbiva, slizy a glykozidy. Ďalšie divo rastúce druhy maku nemajú v kvetoch žiadne účinné látky a nezbierajú sa.

Predmetom zberu sú červené okvetné lupienky. Najlepšie sa odtrhávajú smerom nahor. Na stlačenie či podrvenie citlivé nie sú, ale využívajú sa na zápar. Zberajú sa najlepšie za sucha v poludňajších hodinách. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Zozbierané lupienky sa sušia rozložené v prevzdušnenej vrstve maximálne 4 cm počas 5 dní. Vhodný je prievan (ale nech ich nerozfúka), ktorý ich presuší rýchlo. Sušiace sa lupene neotáčajte. Správne usušené lupienky si zachovajú rovnakú farbu, akú mali na rastline. Uskladnené v poriadne uzatvorených nádobách ich musíte pravidelne kontrolovať, pretože ich často napádajú maškrtní škodcovia. Majú jemný pach a chutia mierne horko a slizovito. Hoci sa v minulosti lupene divého maku žuli alebo využívali ako čaj proti kašľu, neskôr slúžili len ako farbivo do sirupov na vykašliavanie. Dnes sú totiž známejšie účinnejšie látky. Lupene divých makov sú obľúbeným prírodným farbivom. Používajú sa aj do čajov alebo koktejlov.

Symbolika a zaujímavosti

Divý mak bol symbolom plodnosti, ale aj smrti. Pomáhal proti kašľu, pridával sa deťom do kašičky, aby lepšie spali. Semienka divého maku sú životaschopné aj po vyše ako 80 rokoch dormácie v nepriaznivých podmienkach. Vďaka tejto ich húževnatosti sa napríklad stala priam čarovná udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených kvetov. Divé maky vyrašili aj z hrobov napoleonských vojakov. Tieto „zázraky“ ľudia považovali za symbol obnovy a mieru. Divé maky sú kvetmi pamiatky a úcty padlým vojakom.

Pestovanie vlčieho maku

V Európe rastie vlčí mak ako burina. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde, podobne ako napríklad parumančeku nevoňavému. Rastie pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh. Kvety makov pripomínajú sukienky, ktoré krásne vejú vo vetre. Druhov je mnoho a odrôd ešte viac, na výber sú trvalky aj jednoročné rastliny. Pestovanie nie je veda, najťažší bude výber. Maky obľubujú slnečné miesta, priepustné pôdy a radšej sucho ako vlahu.

tags: #vlci #mak #kvet #zjedla #macka