Rozdiel medzi bambusom a trstinou: Prečo je bambus budúcnosťou udržateľnosti?

Bambus a trstina sú dva druhy tráv, ktoré sa v každodennom živote používajú na nespočetné množstvo účelov. Na prvý pohľad môže byť veľmi ťažké rozoznať ich od seba. Preto je potrebné rozlišovať medzi bambusom a trstinou, pokiaľ ide o ich rozlíšenie.

Čo je trstina?

To, čo sa zvyčajne označuje ako trstina, patrí do rodiny Poaceae a môže to byť jeden z dvoch rodov trvalých tráv s vysokými, flexibilnými, drevnatými stopkami. Trstina sa zväčša pestuje v prevažne pobrežných porastoch známych ako trstiny a nachádza sa v hojnom počte v južných a ďalekých západných štátoch USA.

Trstina je tiež bežne používaný názov pre lezeckú alebo vlečnú rastlinu v rodine dlaní, predovšetkým z rodu Calamus, z ktorého sa vyrába ratanový nábytok. Trstina sa používa na nespočetné množstvo účelov. Môže byť tvarovaná do bariel, vychádzkových palíc, palíc pre sudcov atď., ako aj na tkanie košov, člnov, nábytku a na zastrešenie.

Čo je bambus?

Bambus je možné definovať ako kmeň kvitnúcich trvalých stálezelených rastlín patriacich do podrodiny Bambusoideae, kmeň Bambuseae z trávnatej rodiny Poaceae, ktorej najväčšími členmi sú obrie bambusy. Známe ako niektoré z najrýchlejšie rastúcich rastlín na svete, sú bambusy v Ázii veľmi kultúrne a ekonomicky významné, kde sa používajú ako zdroj potravy, stavebný materiál a všestranný surový produkt, z ktorého je možné vyrábať veľa výrobkov.

Slovo „bambus“ (alebo odborne Bambusoideae) zahŕňa množstvo rastlín rodu tráv z čeľade lipnicovitých, ktoré majú typické drevnaté steblá s dutým vnútrom. Najčastejšie sa vyskytujú v tropickom a subtropickom pásme, no nájdeme ich aj v miernom podnebnom pásme. Môžete ich nájsť na každom svetadiele okrem Antarktídy. Dokonca aj v Európe, kde sa táto rastlina dostala koncom 19. storočia. Ďalšie druhy bambusu sem boli dovezené začiatkom 90. rokov 20. storočia nemeckými, holandskými a belgickými pestovateľmi.

Bambus, ktorý sa pestuje ako drevo, patrí do rodu Phyllostachys a je známy ako drevené bambusy. Ako lešenie sa vždy používali pevné bambusové stonky, zatiaľ čo bambusové vlákna sa používajú na výrobu textílií, ako aj papiera. Bambusy sa tiež bežne používajú na výrobu hudobných nástrojov na celom svete.

Hlavné rozdiely medzi trstinou a bambusom

Bambus aj trstina patria do skupiny tráv Poaceae, kvôli čomu sa ich vzhľad javí dosť podobný. Obidva tieto druhy však majú niekoľko odlišných charakteristík, ktoré sa môžu použiť na ich odlíšenie:

• Bambus patrí do podrodiny Bambusoideae, kmeň Bambuseae rodiny tráv Poaceae. Trstina môže byť jednou z dvoch rodov trvalých tráv v rodine Poaceae.
• Všeobecne sa slovo trstina používa aj na ratanovanie lezeckých alebo vlečných rastlín v rodine dlaní, predovšetkým z rodu Calamus.
• Trstina je pružný materiál, ktorý sa často používa na nespočetné množstvo účelov, napríklad na výrobu vychádzkových palíc, bariel, ako aj na tkanie do košov, člnov atď. Bambus je krehkejší ako trstina a dá sa použiť ako podlaha a strešný materiál, ale jeho pružnosť a odolnosť sú porovnateľné s oceľou a betónom.

Bambus a jeho ekologický potenciál

Vďaka vyššej pevnosti v tlaku ako tehla, drevo alebo betón a pevnosti v ťahu, ktorá konkuruje oceli, je bambus obľúbenou voľbou podlahových a stavebných materiálov nielen v Ázii, ale aj na celom svete. V dnešnom blogu sa ale pozrieme na to, aké využitie má pre nás bambus a ako nám môže pomôcť v kontexte udržateľnosti a ochrany životného prostredia.

I. Rekordman v rýchlosti rastu

Bambus dokáže rásť neskutočnou rýchlosťou. Je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov s titulom najrýchlejšie rastúcej rastliny sveta. Niektoré druhy dokážu vyrásť až 91 cm za deň a to bez rôznych pesticídov a hnojív. To znamená, že stonky rastliny sa dajú využiť už po roku až piatich od výsadby. Tento fakt dáva nádej na to, aby bambus nahradil pri výrobe pomaly rastúce dreviny, ako napríklad dub a iné. Tak môže chrániť tisícky árov lesov, o ktoré denne prichádzame kvôli odlesňovaniu.

II. Regeneruje pôdu a odstraňuje toxíny

V dnešnej spotrebiteľskej dobe sa pôda môže ľahko poškodiť v dôsledku znečistenia alebo nesprávneho poľnohospodárskeho postupu a tak sa môže stať neúrodnou alebo dokonca chorou. Popri konope je bambus jednou z mála rastlín, ktoré môžu rásť a prosperovať na takýchto pôdach. Navyše môže regenerovať ornicu aj opadom listov, ktoré sú bohaté na živiny, tie sa rozkladajú a dodávajú pôde potrebné mikroelementy. Bambus dokáže odstraňovať z pôdy toxíny a ťažké kovy (t.j. ortuť, olovo) a zachytávať ich vo vnútri stonky, takto je možné „vyčistiť“ pôdy na odkaliskách alebo starých skládkach. Tento proces sa nazýva bioremediácia.

III. Bambus ako budúcnosť v stavebníctve

Nielenže je pestovanie tejto rastliny veľmi ekologické, ale aj využitie v stavebníctve je praktické. Bambus na rozdiel od kovu, využívaného na výrobu striech, nepohlcuje teplo, a tak znižuje náklady na klímu. Klesá tým pádom aj teplota okolia. Takýmto spôsobom budú môcť hlavne tropické mestá znížiť pocitovú teplotu, a tak spríjemniť ľuďom život v meste.

Pevný ako oceľ, no ľahší, pružnejší a zároveň stabilný. V Hong Kongu sa totižto využíva aj na výrobu lešenia. Po ňom v dych-berúcich výškach pobehujú takzvaní ,,pavúči muži“. Tí po ňom bez pomoci schodov či rebríkov šplhajú a stavajú, ale aj rozoberajú budovy.

IV. Čistí vzduch a účinne pohlcuje CO2

Bambus sa dá využiť taktiež ako efektívny pomocník pri zmenšení množstva oxidu uhličitého v ovzduší. Táto rastlina dokáže absorbovať až 4x viac CO2 a vyprodukovať väčšie množstvo kyslíka než stromy. Japonský výskum ukázal, že bambus dokáže pohltiť až 12 ton CO2 na hektár ročne.

V. Vieme z neho vyrobiť veľké množstvo výrobkov

Bambus je veľmi univerzálna rastlina, pretože okrem benefitov, ktoré poskytuje počas rastu, je výnimočná tým, že sa dá využiť úplne celá rastlina okrem koreňov. Tie totiž ostávajú aj po zrezaní v zemi a sú pripravené vypúšťať ďalšie výhonky. Bambus má mnoho ďalších udržateľných využití, ktorými vieme nahradiť plastové alebo jednorazové výrobky. Máme na mysli napríklad rôzne typy dekorácií, nábytkov vhodných do interiéru či exteriéru.

VI. Bambus nielen skrášli, ale aj nasýti

Mäkké bambusové stonky, výhonky a listy sú obľúbeným jedlom - červená panda Nepálu, obrovská panda Číny a bambusové lemury na Madagaskare. Okrem množstva bambusových produktov dennej hygieny je možné si z bambusu uvariť chutné a výživné jedlo. Jedlo si môžete pripraviť aj z bambusových plodov. Zrelé semená sa usušia a pomelú na múku. Príbuzný druh bambusom Melocanna bambusoides má dokonca bobule veľkosti jablka. Najčastejšie sa však konzumujú aj u nás známe bambusové výhonky, ktoré však pred konzumáciou treba poriadne tepelne upraviť.

VII. Nie sú potrebné žiadne pesticídy

Bambusové lesy rastú a sú silné bez použitia pesticídov. Vedia rásť aj na menej úrodných pôdach a nepotrebujú k tomu umelé hnojivá. Taktiež sú odolné voči hmyzu alebo zvieratám a tým sa odbúrava potreba ich postrekovať chemickými látkami. To znamená menšie znečistenie životného prostredia. Na pestovanie bambusu nie sú potrebné žiadne hnojivá, nedajbože pesticídy či iná chémia. Je to nezmar a rastie prakticky sám. Na malých plochách tak dosahuje veľmi atraktívne výnosy. I keď sa mu darí vo vlhkých pôdach, dokáže bambus skvele hospodáriť s vodou a len v ojedinelých prípadoch vyžaduje umelé zavlažovanie.

Bambus v interiéri a záhrade

Ak bambusu doprajete dostatok vlahy a slniečka, môžete sa s jeho tvarom vyhrať podľa svojej fantázie. Rýchlosť rastu tejto drevnatej trávy a jej nenáročné podmienky na pestovanie robia z bambusu mierne “invazívnu” rastlinu. Ak sa rozhodnete, že sa stane súčasťou vašej záhrady, dôkladne vymedzte teritórium, kam až budú jej korene siahať. Ľahko sa totiž môže stať, že ak zabudnete dostatočne zaizolovať koreňový bal, bambus pomaly ovládne vašu záhradu.

Ak však vyhľadávate zaujímavé “zelené” dekorácie, ktoré vám prečistia vzduch v interiéri, je bambus skvelou voľbou aj pre vás. Obzvlášť, ak ste v pestovaní rastlín len začiatočník alebo vám to z nejakej príčiny jednoducho nejde. To, čo bambus skutočne potrebuje, je najmä vlhkosť. Ak si myslíte, že v okolí svojho domu nájdete zátišie, kde ho navyše nebude ohrozovať priamy vietor a o dostatok slnka počas celého dňa nebude núdza, našli ste ideálne miesto, kam ho vysadiť.

Bambusové podlahy a ich vlastnosti

Bambus je drevitá tráva, nie je to drevo. Rastie v tropických častiach sveta, kde na zem veľa zrážok padá. Bambus rastie rýchlejšie ako drevo, čo umožňuje farmárovi aj skorší zber. Zber zrelého bambusu spravidla trvá tri až päť rokov po výsadbe. Inými slovami, bambus potrebuje tri až päť rokov na dosiahnutie zrelosti, aby mohol byť dobrým materiálom na stavbu podláh.

Všeobecné vlastnosti bambusových a drevených podláh

Bambus sa vo všeobecnosti považuje za tvrdší ako tvrdé drevo. Tvrdosť podlahového výrobku sa bežne meria testom známym ako „test tvrdosti Janka“. Test sa vykonáva zatlačením oceľovej gule do dreva. Neskôr sa zmeria, ako hlboko lopta lomcuje drevo. V skutočnosti je bambus prírodným materiálom s tvrdosťou Janka 1300 až 1400. Tieto hodnotenia sú oveľa vyššie ako u väčšiny dubových podláh.

Karbonizovaný bambus, ktorý je vytvorený stlačením nadol zahrievaním tepla a tlaku na ztmavenie bambusovej farby. Vďaka tomu má karbonizovaný bambus iba hodnotenia Janka 1 000 až 1 100. Toto hodnotenie sa však považuje za tvrdšie ako tvrdé drevo.

Vzhľad bambusových a drevených podláh

Tvrdé drevo skutočne ponúka široký výber druhov. Každý druh má svoj vlastný jedinečný a osobitý pocit, vzhľad a vzor. Tvrdé drevo sa tiež dodáva v mnohých rôznych triedach kvôli širokému spektru kusov vyplývajúcich z rôznych strihov. Na druhej strane, bambus má len malú rozmanitosť, čo znamená, že má užšiu možnosť. Na základe svojej konštrukcie existujú tri typy bambusových podláh, ktoré sú ploché, zvislé a lankové.

• Ploché zrno je navrhnuté s tenkými a plochými vrstvami bambusu, ktoré sú navzájom zlepené a vytvárajú tak dosky.
• Zvislé zrno má užší pás, ktorý predstavuje vzhľad pásu.
• Trojramenný bambus je vyrobený z bambusových vlákien zlepených živicou.

Porovnanie cien bambusových a drevených podláh

Cena bambusových a drevených podláh je pomerne porovnateľná a konkurencieschopná. Štandardný materiál z tvrdého dreva, ako je javor a červený dub, stojí okolo 4 až 8 dolárov za meter štvorcový, zatiaľ čo neobvyklý druh tvrdého dreva stojí 10 dolárov za meter štvorcový. Bambusové podlahy stoja 3,80 dolára za meter štvorcový spolu s cenovými možnosťami od 2 do 5 dolárov za meter štvorcový. Môžete však mať viac alebo menej lacnejšie materiály v závislosti od kvality materiálov.

Pokiaľ ide o náklady na inštaláciu, profesionálna inštalácia bambusových a drevených podláh sa pohybuje od 4 do 8 dolárov za meter štvorcový. Tieto náklady na inštaláciu do značnej miery závisia od nákladov na pracovnú silu, toho, kde sa nachádzate, a od toho, ako náročná alebo jednoduchá bude inštalácia.

Environmentálne porovnania bambusových a drevených podláh

Bambus ponúka ekologické stavebné materiály, pretože rastie rýchlo do troch až piatich rokov na zber. Farmári navyše bambusové stromy vyrúbali bez koreňov a nechali bambus opäť rásť od koreňov. Opätovná výsadba teda nie je potrebná. Bambus je navyše prírodná rastlina, čo znamená, že je recyklovateľný a biologicky odbúrateľný.

Z bambusovej podlahy však vyplývajú aj niektoré problémy životného prostredia. Bambusové stromy sa pestujú v juhovýchodnej Ázii a prepravujú sa do iných častí sveta. To umožnilo vozidlám prepravujúcim bambus vydávať emisie uhlíka vo väčšom množstve. Toto je skutočný environmentálny problém. Niektoré typy bambusových podláh navyše používajú lepidlo, ktoré obsahuje zdraviu škodlivé látky pre ľudí a domáce zvieratá.

Na rozdiel od bambusu potrebuje strom z tvrdého dreva 20 rokov a ešte viac, aby dospel a bol pripravený na výrobu. A ťažba znamená úplné zabitie lesa. Preto je opätovná výsadba potrebná na výrobu dreva v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na to, že drevo môže rásť kdekoľvek na celom svete, náklady na dopravu nie sú také vysoké ako u bambusu. V skutočnosti je masívne tvrdé drevo čisto drevo.

Bambusové a bavlnené výrobky

Globálny posun smerom k trvalo udržateľnému životu viedol k výraznému nárastu využívania bambusových výrobkov, najmä v kuchyniach a domácnostiach. Ako rastie environmentálne povedomie, spotrebitelia aktívne hľadajú alternatívy k plastu a iných nebiodegradovateľných materiálov. Bambus s prirodzenou trvanlivosťou a ekologickými vlastnosťami sa pre mnohých ukázal ako preferovaná voľba. Bambusové uteráky môžu absorbovať 3-4-násobok svojej hmotnosti vo vode, čím prekonávajú štandardné bavlnené uteráky. Hoci sú bambusové uteráky odolné, môžu strácať svoj hodvábny pocit rýchlejšie, ak sa o ne správne nestaráte.

Porovnanie bambusu a bavlny

Bambus je trvalá tráva, ktorá rastie mimoriadne rýchlo. Na pestovanie si vyžaduje menej vody ako bavlna, je mäkší a odolný voči suchu a je lepší tepelný izolant. Pojme ale oveľa viac vody ako ten bavlnený, preto si jeho sušenie po vypraní vyžaduje oveľa viac energie. Problém spočíva v tom, že hlavnou krajinou na výrobu bambusových vlákien je Čína. Pre svetové spoločnosti je tak veľmi náročné poznať skutočný pôvod vášho vlákna a zabezpečiť tzv. etickú výrobu. Väčšina bambusových tkanín je v skutočnosti bambusový hodváb, teda umelé vlákno vyrobené z celulózy pomocou viskózového procesu.

Bavlna nie je trváca rastlina, pestovaná ako jednoročná plodina. Bavlnené farmy tak na jej ročnú výrobu a kultiváciu minú obrovské množstvo energie a vody. Aj organická bavlna si vyžaduje použitie pesticídov. Tradičné pestovanie bavlny spotrebuje veľké množstvo vody, hnojív a pesticídov. Obidva materiály sú prírodné, ale ich environmentálne a výkonnostné vlastnosti sa výrazne líšia.

tags: #bambus #alebo #rakos

Populárne príspevky:

• Symbolika nezábudiek
• ako sa vyhnúť chybám pri pestovaní izbových rastlín
• Ako pomôcť fikusom s hnednúcimi listami
• ako sa starať o vtáčí zob
• ako pestovať hosty na slnečnom mieste