Bio pestovanie čučoriedok: Sprievodca pre úspešnú úrodu

Čučoriedky sa v dnešnej dobe stali obľúbenou ovocninou, atraktívnou hlavne pre vynikajúcu chuť plodov. Ing. Bobule čučoriedok nielen skvele chutia, ale obsahujú celý rad zdraviu prospešných látok. Ich konzumáciou dodáte telu vitamín A, E, C, B1, B2, B3, 5, B6, B7 a B9. Čučoriedky vitamíny obsahujú vo veľkom množstve, no sú bohaté aj na minerálne látky ako železo, zinok, horčík či jód. Vďaka antioxidačným účinkom dokážu čučoriedky bojovať proti voľným radikálom a zvýšiť obranyschopnosť vášho organizmu. Okrem toho pôsobia preventívne proti rakovine a kardiovaskulárnym ochoreniam, stabilizujú hladinu cukru v krvi a podporujú trávenie. Čučoriedky patria medzi tzv. „superpotraviny“ vďaka vysokému obsahu antokyánov, vitamínu C, flavonoidov a ďalších antioxidantov, ktoré podporujú zdravie srdca či zrak. Pri správnej starostlivosti dosiahne dospelý ker výšku 1,5 až 2 metre a ročne môže priniesť až 5 kg úrody, najmä ak je o neho správne postarané. Čučoriedka kanadská patrí medzi drobné ovocie, ktoré je pre svoju výraznú chuť veľmi obľúbené. Pestovanie a sadenie čučoriedok je nenáročné, majú však špecifické nároky na pôdu a stanovište. Výber vhodného stavovišťa a vhodnej pôdy je základom úspešného pestovania a dobrej úrody. Majú vysoký obsah minerálnych látok, antioxidantov, vitamínu A a C. Vďaka tomu patria k najzdravším ovocným druhom. Záujem o domáce pestovanie kanadských čučoriedok neustále rastie. Ľudia si čoraz viac uvedomujú výhody pestovania vlastného ovocia, ktoré je čerstvé, chutné a bez zbytočných chemikálií. Domáce čučoriedky majú často intenzívnejšiu chuť, ktorá sa nedá porovnať s plodmi z obchodu. Navyše, dlhodobé pestovanie vlastných čučoriedok môže priniesť značnú úsporu nákladov. Kríky kanadských čučoriedok majú aj značnú okrasnú hodnotu. Na jar potešia krásnymi bielymi alebo ružovými kvetmi a na jeseň sa ich listy sfarbujú do nádherných odtieňov žltej, oranžovej, červenej a fialovej. Čučoriedky patria medzi pomaly rastúce kry, ktoré nie sú náročné na pestovanie. Stačí vedieť, ako im vytvoriť na záhrade tie správne podmienky a odmenia sa vám zdravými plodmi plnými vitamínov a minerálnych látok. Je však nutné povedať, že pestovanie čučoriedok si vyžaduje aj istú dávku trpezlivosti. Niekedy trvá i dva až tri roky, kým bude ich úroda skutočne bohatá. Dobrou správou je, že čučoriedky je možné vysadiť počas celého roka. Ak však chcete počkať na ideálny čas, začnite s ich výsadbou skoro na jar. Potrebné je ale dbať na to, aby ich nezničili mrazy.

Špecifické nároky na pôdu a prostredie

Pre ich pestovanie je však potrebné vysokokyslé prostredie, ktorého podmienky spĺňa svojím zložením vrchovisková rašelina. Čučoriedkam sa darí predovšetkým v kyslej piesočnatej alebo piesočnato-hlinitej pôde. Okrem toho by mala byť pôda i dostatočne priepustná, aby nezadržiavala príliš veľa vody. Čučoriedka vyžaduje pôdy ľahké (piesočnaté), silne kyslé (pH KCl 3,5 - 4,5), humusovité ( s obsahom humusu okolo 10%), dostatočne vlhé a vzdušné (ľahko priepustné). Najčastejšie sa prirodzene vyskytujú v okolí ihličnatých a borovicových) lesov. Čučoriedka nie je náročná na minerálnu výživu. Ak je zásoba živín nižšia, treba počas prípravy pôdy doplniť obsah živín na túto úroveň. Nevhodné pH môžeme úpraviť použitím práškovej síry. Menšie úpravy pH sú možné aj prídavkom rašeliny, kompostovej kôry alebo kompostovaných ihličnatých pilín. Vhodné podmienky môžeme dosiahnúť aj sadením rastlín do jám, kde pripravíme vhodný substrát. Na jednu sadenicu je dostatočné cca 50 l zmesi kyslej rašeliny, kôry a lesnej hrabanky. V prípade, že Ph pôdy je veľmi odlišné od optimálneho, sadíme rastliny do pripravenej zmesi tak, aby bola oddelená od okolitej pôdy - napr.do betónových skruží, alebo ryhy o šírke 80 - 100 cm hlbokej 30 cm vystlatej fóliou.

Čučoriedky obľubujú slnečné miesto. V polotieni síce rastú, no dozrievanie plodov je pomalšie a plody bývajú menej sladké. Ideálne je stanovište orientované na juh alebo juhozápad, chránené pred prudkým vetrom a jarnými mrazmi. Z klimatického hľadiska im vyhovuje slnečné stanovište, prípadne polotieň na rovinate alebo miernych svahoch.

Možnosti výsadby a substrátov

Zakúpením tohto pre čučoriedky ideálneho substrátu sa však zvyšujú náklady na výsadbu. Je preto logická snaha pestovateľov o zabezpečenie lacnejšieho variantu, t.j. ekvivalentnej náhrady rašeliny s rovnakými (resp. podobnými) vlastnosťami a s nižšou cenou. Využiť na tento účel sa dá v podstate akýkoľvek rastlinný materiál, ktorý po svojom rozklade vytvára kyslé prostredie. V záhradách sa bežne využíva kombinácia pilín, lesnej hrabanky, drvenej kôry, indiferentného piesku a dobre rozloženého záhradného kompostu. Táto zmes samozrejme nikdy nenahradí rašelinu, vytvára však prostredie blízke ideálu, čo umožnuje rastlinám zdravo sa vyvíjať a pestovateľom dopestovať si toto atraktívne ovocie v provizórnych podmienkach.

Pri pestovaní do voľnej pôdy, je potrebné spraviť jamu na šírku 70-80 cm a hĺbku 40-50 cm alebo ryhu na šírku 80cm a hĺbku 40cm po bokoch vystlať fóliou, aby nedochádzalo k neutralizácii substrátu a bolo zabezpečené kyslé prostredie. Používaným substrátom na ich pestovanie je zmes bielej kyslej rašeliny, kompostovanej kôry a kompostovaných pilín z ihličnatého dreva. Pre kontajnerové pestovanie použite nádoby s objemom aspoň 45 až 60 litrov, ideálne mrazuvzdorné plastové alebo keramické s drenážnymi otvormi. Použite substrát s rovnakým zložením ako pri výsadbe do pôdy.

Pri výsadbe do jamy, kde pripravíme vhodný substrát, je dôležité dbať na to, aby bola rastlina oddelená od okolitej pôdy. Na jednu sadenicu je dostatočné cca 50 l zmesi kyslej rašeliny, kôry a lesnej hrabanky. Použitie Carbomat ECO - (pH4) v substráte pre čučoriedky má obrovský, pozitívny vplyv na dlhodobú kvalitu substrátu. Revitalizuje, prehnojí zmes substrátu a dodá jej prospešné humínové kyseliny a tiež znižuje pH a zvyšuje vodnú kapacitu pôdy, teda zadržiavanie vody v pôde! Zmiešajte v rovnakých pomeroch: 25% Carbomat ECO - (pH4), 25% pôvodnej pôdy, 25 % kompostovaných pilín / hoblín a 25% kyslá rašelina.

Hrobčekový systém výsadby

Na založenie väčších výsadieb je vhodné využiť hrobčekový systém. Jeho hlavnými výhodami sú nenáročnosť, jednoduchá údržba a pomerne nízke náklady na založenie. Vo vytýčených pásoch sa vyorie asi 50 cm hlboká brázda. Je to zásadný rozdiel oproti klasickým rašelinovým výsadbám, kde sa musí vykopať podstatne väčší rigol. V tomto však rastliny potom rastú celý život, čo je ďalší rozdiel oproti hrobčekovému systému. Brázda sa celá vyplní pilinami, ktoré sú oproti rašeline veľmi lacné, drevárske a drevospracujúce podniky ich majú vlastne ako odpad. Treba myslieť na to, že piliny sú nakyprené a časom uľahnú a preto brázdy pilinami aj navýšime. Ako prídavok do nich sa môže dať lesná hrabanka, vrchovisková rašelina, riečny piesok, prípadne kôra. Základ však tvoria piliny.

Po uľahnutí začneme s výsadbou rastlín. Tieto sadíme do sponu 0,75 - 1m x 2,5 - 3,5 m. Vzdialenosť v rade určíme podľa odrody. Silnejšie rastúce odrody ako "Bluecrop", "Duke", "Blueray" sadíme ďalej od seba, nižšie kompaktnejšie odrody ako "Northland", "Bluegold", "Bluetta" sadíme hustejšie. Nakoľko čučoriedky sa dodávajú v kontajneroch, samotná výsadba je veľmi jednoduchá. Rastliny riadne zavlažíme.

Začiatkom leta je potrebné vykonať dôležitý krok, na ktorom je založená hrobčeková výsadba. Rastliny, ktoré medzitým podrastli, opäť nakopcujeme pilinami a to do výšky približne 30 cm. Doplníme nimi stratu pilín, ktoré medzičasom uľahli a tiež tých, ktoré sa rozložili alebo ich vo forme živín spotrebovali rastliny. Kopcovanie opakujeme každý rok, v prípade potreby aj viac krát. Stále musí byť vytvorený nad zemou hrobček. Tento postupne rastliny prekorenia hlavnou masou koreňového systému. Pôvodné korene, ktoré boli vysadené do prvotnej výsadbovej ryhy strácajú svoj význam a postupne zakrpatievajú. Prekorenený hrobček je teda výsledným efektom tohoto spôsobu.

Hlavnou výhodou je eliminácia agresívneho pôsobenia látok z okolitej pôdy z bočných strán jamy, ku ktorému dochádza pri konvenčnom záhradkárskom pestovaní, na minimum. Pri hrobčekovom systéme ostáva iba negatívne pôsobenie zo spodnej strany jamy /resp.hrobčeka/, ktoré však nie je také agresívne a je ho možné eliminovať pomocou závlahy a používaním kyslých hnojív. Daľšou výhodou je možnosť pestovania i na menej kvalitných, ťažkých a kamenistých pôdach, naľko prvotná plytká ryha slúži iba na zakorenenie a v daľších rokoch sa rastliny pestujú prakticky nad povrchom pôdy. V prípade premokrenia pôdy nie sú rastliny priamo v zaplavenej zóne, čím sa vyhnú tiež vplyvom zamokrenia.

Starostlivosť o čučoriedky

Prihnojujeme zásadne kyslými hnojivami bez obsahu vápnika. V jarnom období začína vegetácia a rastliny začnú rásť. Čučoriedky sú náročné na dostatok dusíka. Hnojenie na jar rozdelíme do dvoch dávok používame bezchloridové hnojivo Yara Mila hydrocomlex prvá dávka na jar keď sa začínajú nalievať puky a druhá 5-6týždňov po prvej dávke, najneskôr na začiatku júna. Mladé rastliny potrebujú cca 30 g/rok, pre dospelé počítame s dávkou 100 - 120 g hnojiva za rok. Pre dobré prospievanie potrebujú čučoriedky tzv. amónny dusík (prirodzene prekyslí pôdu). Vyhýbajte sa však priemyselným hnojivám s obsahom vápnika.

Aby rastliny mali dostatok vlahy, je dobré použiť nastieľanie (mulčovanie) borovicovou, smrekovou kôrou a pilinami z ihličnatých drevín na hrúbku aspoň 5cm. Vhodný mulč obohatí pôdu o organickú hmotu, zlepší jej štruktúru a prispeje k estetike vzhľadu záhrady. Táto organická vrstva mulču chráni pôdu pred eróziou spôsobenou dažďom, slnkom alebo vetrom. Pri pestovaní čučoriedok a starostlivosti o ne istotne veľmi efektívne využijete záhradné náradie.

V prípade nedostatku vody sa rastliny zavlažujú /vhodné je pri väčšej výsadbe vybudovanie kvapkovej závlahy/. Voda je hospodárne využitá, nakoľko sa aplikuje priamo do hrobčeka, kde je jej veľká časť viazaná organickými látkami, ktoré tvoria pestovateľský substrát. Ideálne je používať dažďovú vodu alebo mäkkú odstátu vodu bez vápnika. Frekvencia: v lete zavlažujte 3-4× týždenne, v závislosti od počasia a pôdnej vlhkosti. Čučoriedky majú plytký koreňový systém, preto ich neokopávame. Burinu odstraňujeme najlepšie len ručne. Ďalšiemu rastu burín bránime nastieľaním mulču. Neznášajú však veterné stanovištia, holomráz a sucho, najmä počas zimy.

Čučoriedky neokopávajte a burinu v ich blízkosti vytrhávajte radšej ručne. Zabúdať by ste nemali ani na hnojenie, ktoré dodá rastline potrebné živiny. Ak doprajete čučoriedkam na vašej záhrade tú správnu starostlivosť, budete sa môcť tešiť z úrody od polovici júla. Pri skorších odrodách až do konca augusta pri neskorých odrodách.

Rez a zber

Rez čučoriedok v prvých rokoch spočíva len v odstránení slabých, poškodených konárikov. Vzrast čučoriekok závisí od odrody. Niektoré odrody rastú kompaktne, iné sú pomerne vysoké a mohutné. Tiež hustota kríka je daná vlastnosťami odrody. Prvé roky po výsadbe vykonávame rez čučoriedok len v prípade nutnosti hlavne po poškodení konárikov. Pri rozkonárovaní pomôžeme rastline občas “zaštipnutím” mladého výhonu počas sezóny. V 4-5 roku môžeme odstrániť staré konáre a spraviť zmladzovací rez.

Rez sa vykonáva koncom zimy až začiatkom jari (február-marec), ešte pred začiatkom pučania. Rastliny vysadené v zemi zvyčajne nepotrebujú dodatočnú ochranu, ak sú dostatočne zamulčované. Zakryť základ rastliny vrstvou mulču (min. Počas prvých 3 rokoch pestovania zastrihávame slabé výhonky, aby sa vytvoril silný základ kra. Čučoriedky sa strihajú tesne pred začiatkom jari - koniec februára až začiatok marca. Dlhé výhonky s listovými púčikmi skrátime na priemer kra a odstrihneme aj všetky polámané, choré a mrazom poškodené výhonky. Určite nestriháme tzv. Dôležité je, aby sme na každej rastline čučoriedky nechali rôzne druhy dreva - jednoročné (bude rodiť budúci rok), dvojročné a max. trojročné drevo (najhrubšie výhonky).

Zber sa robí ručne a postupne podľa dozrievania plodov v 3 10 dňových cykloch pár dní po úplnom vyfarbení, keď dostávajú charakteristickú chuť a arómu. Ak chcete mať skutočne sladučké bobule čučoriedok, nechajte ich po dozretí ešte týždeň až dva na kríku a až potom ich oberte. Šťavnaté bobule plné vitamínov sa zbierajú zvyčajne od polky júla až do konca augusta. Dobre urobíte, keď budete plody čučoriedok zbierať týždeň až dva po ich dozretí. Zrelé bobule po jemnom potiahnutí opadnú samy.

Výber odrôd

Pri výbere odrôd čučoriedok venujte pozornosť niekoľkým dôležitým faktorom. Skontrolujte toleranciu rastlín voči teplotným amplitúdam, pôdnym podmienkam a kyslosti. Dôležité je aj obdobie kvitnutia a dozrievania plodov. Vyberte si odrody s rôznymi príchuťami, vôňami a textúrami. Pozor si dajte aj na ich odolnosť voči chorobám a škodcom. Vyberte odrody, ktoré sú vhodné na krížové opelenie. Pamätajte, že len málo odrôd je samoopelivých. Pre väčšinu čučoriedok platí, že pestovanie v blízkosti iných odrôd zlepšuje kvalitu a veľkosť úrody.

Na predĺženie obdobia úrody ovocia sa oplatí vybrať rôzne odrody - skoré, stredne skoré a neskoré. Zo skorých sú známe napríklad: Duke, Spartan, Earliblue, Patriot, Reka, Collins, Chanticleer či Hannah´s Choice. Stredne skoré napríklad poznáme: Sunrise, Bluetta, Bluecrop, Draper, Bluejay, Toro, Meader, Bonifacy, Pemberton, Bluegold či Blueray. Medzi stredne neskorými či neskorými nájdeme: Liberty, Berkeley, Herbert, Legacy, Brigitta, Bonus, Elizabeth, Elliott, Aurora, Lateblue, Jersey, Rubel či Nelson.

Slovensko má rôznorodé klimatické podmienky, od teplejších nížin až po chladnejšie horské oblasti. Priemerné zimné teploty sa môžu líšiť v závislosti od regiónu. Preto je pre úspešné pestovanie kanadských čučoriedok na Slovensku kľúčové vybrať mrazuvzdorné odrody, ktoré sa dokážu prispôsobiť daným podmienkam. Medzi obľúbené skoré odrody vhodné pre slovenské podmienky patrí napríklad Duke, Patriot a Earlyblue. Zo stredne skorých odrôd sa v rôznych podmienkach dobre darí vysoko mrazuvzdornej odrode Bluecrop. Obľúbená je aj odroda Chandler a Toro, ktoré sú plne mrazuvzdorné. Pre tých, ktorí preferujú neskoršiu úrodu, sú vhodné odrody Elliott, Darrow, Nelson.

Hnednutie listov čučoriedok - ide o jav vyskytujúci sa v prípade nesprávneho pH pôdy (nedostatočne kyslé), hnojení hnojivami s obsahom vápnika a pri nedostatočnej zálievke. Bakteriálny šarlach čučoriedky (Pseudomonas syringae pv. Syringae): Ochorenie spôsobuje odumretie mladých rastlín (najčastejšie ročných výhonkov) a vyskytuje sa skoro na jar, po zmiznutí snehu. Bakteriálna nádorovitosť (Agrobacterium tumefaciens): Ochorenie môžete pozorovať ako dočervena sfarbené vrcholové listy a napáda i korene kríkov čučoriedok. Antraknóza čučoriedok (Colletotrichum acutatum, Colletotrichum gloeosporoides): Ochorenie sa prejavuje plodmi čučoriedok oranžovej farby a ich nejedlej dužiny. Patogén zvykne prezimovať vo vetvách a v teplejšom počasí, pri polievaní celej rastliny alebo častejších dažďoch sa dostane i do kvetov. Ochorenie si môžete priniesť domov už spolu so sadenicami alebo s inými rastlinami. Alternáriová hniloba ovocia a škvrnitosť listov (Alternaria alternata, Alternaria tenuissima): Počas daždivého a chladného leta môžete spozorovať i toto ochorenie čučoriedok, ktoré napáda plody. Plody sa dajú ešte zachrániť včasným zberom a ich rýchlym schladením.

Hrobčekový systém svojimi praktickými a ekonomickými výhodami umožnuje takmer každému záhradkárovi dopestovať si toto atraktívne ovocie. Zostáva len dúfať, že aj tieto informácie napomôžu k väčšiemu rozšíreniu týchto nedocenených rastlín.

tags: #bio #pestovanie #cucoriedok

Populárne príspevky:

• Životný cyklus vrabca
• Starostlivosť o levanduľu
• Viac o juke palmovej
• výhody vyvýšených záhonov
• ponuka a služby kvetinárstva vo Vranove