Brečtan: Všestranný spoločník pre vašu záhradu a interiér

Brečtan (Hedera) je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. S touto rastlinou sa môžeme stretnúť aj vo voľnej prírode, a to najmä s druhom brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje na území celej Európy.
Popínavý brečtan sa v záhradnej tvorbe najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Je jednou z mála rastlín, ktoré zazelenia aj tmavé tienisté miesta. Medzi prednosti brečtanu patrí predovšetkým jeho popínavý charakter, prispôsobivosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov.
Pestovanie brečtanu nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Táto stálozelená, popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina.

Typy brečtanov a ich charakteristika

Brečtan (Hedera) je rod rastlín pozostávajúci z doposiaľ známych 15. druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast. Najznámejším druhom je brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje aj vo voľnej prírode v takmer celej Európe. Je dostupný vo viacerých kultivaroch, no na okrasné účely sú dostupné aj iné druhy brečtanu. V Európe je brečtan popínavý najrozšírenejším a zároveň najčastejšie pestovaným druhom Brečtanu. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m a považuje sa za cennú medonosnú rastlinu, keďže počas leta a jesene láka opeľovačov zo širokého okolia.

Existuje mnoho druhov brečtanu, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou listov:

Brečtan popínavý (Hedera helix) - Najbežnejší druh brečtanu, ktorý je známy svojimi tmavozelenými listami a schopnosťou rásť na stenách a stromoch.
Brečtan írsky (Hedera hibernica) - Tento druh má väčšie listy ako Hedera helix a rastie rýchlejšie. Je svojimi vlastnosťami aj tvarom listov podobný brečtanu popínavému. Na rozdiel od tohto druhu má však brečtan hibernica menej výraznú žilnatinu listov.
Brečtan kolchický (Hedera colchica) - Tento druh má veľké, kožovité listy, ktoré sú často panašované. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Brečtan kolchický pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan. Veľmi rýchlo rastie a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m.
Brečtan kanársky (Hedera canariensis) - Prirodzene sa vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor.
Japonský brečtan - Pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu, podľa ktorého dostal aj svoj názov “rhombea“. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom keďže dorastá len do 10 m.
Brečtan pastuchov - Pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií.
Alžírsky brečtan (Hedera canariensis) - Je charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami. Tak ako iné druhy aj alžírsky brečtan má popínavý charakter a dorastá do viac ako 10 m.

Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší - niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov.

Nároky na pestovanie

Brečtan nie je mimoriadne náročný na kvalitu pôdy. Úplne postačí, aby bola priepustná. To isté platí aj v prípade vody. Namiesto výdatného poliatia preferuje pravidelné a menšiu dávku vody. V letných mesiacoch je potrebné polievať častejšie, v zime je potreba vlahy menšia. Nemá rád premokrený substrát, preto ho vždy medzi zálievkami necháme mierne preschnúť. V lete substrát udržiavame vlhký, v zime zalievame len striedmo, aby celkom nevyschol.
Vhodné stanovište je kľúčové pre zdravý rast brečtanu. Preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Ak má váš brečtan tmavé, prevažne zelené, listy, tak jeho nároky na svetlo nebudú vysoké a bohato sa uspokojí s tienistými a polotienistými miestami. Či už sú listy tmavé alebo svetlé, tak pri oboch prípadoch platí pre množstvo svetla jedno pravidlo - svetlo nesmie byť priame, pretože by „vyšťavilo“ rastlinu a časom spálilo. Pokiaľ sú listy sýto až tmavo zelené, tak brečtan umiestnime skôr do tmavšej miestnosti, pretože nebude vyžadovať toľko slnka. Naopak, čím bledšie sú jeho lístky, tým viac slnečných lúčov bude potrebovať. Ak si nie ste istí, tak ideálnou voľbou bude zvoliť polotieň a rozptýlené svetlo. Rozhodne ho neumiestňujte v blízkosti radiátora, pretože by rýchlo vyschol.
Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť. Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy.
Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu. Na hnojenie je vhodný univerzálny plný hnojivá, ktoré sa aplikuje na jar.

Zavlažovanie: Brečtany pre svoj rast nepotrebujú až tak veľa vody, no za to si potrpia na pravidelnom polievaní. Polievajte v menších dávkach, ale častejšie. Prílišné preliatie by mohlo spôsobiť sčernenie listov. V letných mesiacoch je potrebné polievať častejšie, v zime je potreba vlahy menšia.

Hnojenie: Na jar pohnojíme rastliny vhodným plným hnojivom. Počas teplých letných mesiacoch hnojte brečtany približne raz za dva týždne klasickými tekutými hnojivami.

Výsadba a presádzanie

Sadenie brečtanu sa nelíši od sadenia iných rastlín. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Ako náhle sa brečtan po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou môže byť udržiavanie jeho rastu pod kontrolou, kedy brečtan redukujeme do potrebnej veľkosti.
Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
Na presádzanie brečtanov je najvhodnejšie obdobie jar. Keďže ide o popínavú a preto relatívne veľkú rastlinu, tak manipulácia s ňou pri presádzaní môže byť trochu náročnejšia, no to neznamená, že by sa presádzať nemala - stačí, ak s ňou budete manipulovať opatrne. Rastlinu presádzame až vtedy, keď priam „puká“ kvetináč.

Doba výsadby: Marec až máj a september až po mrazy. Vysadené v črepníku aj v lete.

Výsadba živých plotov: Jamy pre rastliny majú byť 50 cm široké, 30 - 40 cm hlboké, dno skypríme. Zeminu premiešame s rašelinou alebo kompostom. Po zasadení povrch zasypeme asi 5-centimetrovou vrstvou mulčovacej kôry. Rastliny výdatne zalejeme.

Spon rastlín: Základným pravidlom je výsadba 3 rastlín na bm, pri dvojradovej výsadbe 4 - 6 rastlín. Pri väčších rastlinách - od výšky 1 m, sa počet úmerne znižuje.

Pestovanie na balkóne: Živý plot sa môže pestovať aj v nádobách na terase, či balkóne. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť nádoby: 50 cm šírka und 50 cm hĺbka je minimum. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1) Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Hnojenie: môžete použiť naše univerzálne hnojivo tisíckvet.

Rez a tvarovanie

Rez brečtanu vykonávame na jar. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Keď chceme, aby ostal kompaktný, režeme ho každých pár týždňov. Okrem toho priebežne odstraňujeme odumreté či poškodené listy. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
Pre živé ploty z rastlinných druhov s pyramidálnym tvarom rastu (napr. tuja) sa odporúča kónický tvar. Stĺpovito rastúce druhy napr. cyprušteky, stĺpovité tuje, môžu byť tvarované ako zvislé steny. Živé ploty sa zrezávajú väčšinou 2-krát ročne - v zime a začiatkom leta, by mohli do jesene vyrašiť nové výhony. Rastliny kvitnúce v lete - nátržník, tavoľník, atď. - sa zrežú len v zime. Živý plot pri tvarovaní striháme mierne pyramidálne (hore užší, dole širší). Takto tvarovaný živý plot ostane zelený aj pri zemi. Živý plot pri tvarovaní nestriháme zvislo, ale mierne pyramidálne.

Rez: Pre živé ploty z rastlinných druhov s pyramidálnym tvarom rastu (napr. tuja) sa odporúča kónický tvar. Stĺpovito rastúce druhy napr. cyprušteky, stĺpovité tuje, môžu byť tvarované ako zvislé steny. Živé ploty sa zrezávajú väčšinou 2-krát ročne - v zime a začiatkom leta, by mohli do jesene vyrašiť nové výhony. Rastliny kvitnúce v lete - nátržník, tavoľník, atď. - sa zrežú len v zime. Živý plot pri tvarovaní striháme mierne pyramidálne (hore užší, dole širší). Takto tvarovaný živý plot ostane zelený aj pri zemi.

Rozmnožovanie

Brečtan si ľahko môžeme rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré získame pri jeho strihaní. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrájať na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca. 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Rozmnožovanie je veľmi jednoduché. Postačia nám k tomu vrcholové a stonkové odrezky alebo koreňové úponky. Tieto časti odrežeme, zasadíme no čerstvého substrátu a okrem polievania sa nemusíme starať prakticky o nič, keďže „nová“ rastlina by sa mala chytiť veľmi rýchlo a ľahko. Odporúča sa sadiť po 3-4 kusoch do jedného kvetináča a udržiavať teplotu 15°C.

1. Nádobu naplníme viacúčelovým substrátom. Povrch vyrovnáme a jemne utlačíme. Medzi okrajom nádoby a povrchom substrátu má ostať asi jeden centimeter voľný priestor.

2. Dlhší výhonok stále spojený s rastlinou položíme na substrát a „pripneme“ ho oň kúskom drôtu dlhým cca 10 cm, ktorý sme ohli do tvaru písmena U. Substrát udržiavame vlhký. Po niekoľkých týždňoch začnú z výhonku rásť nové korienky.

Ilustrácia rozmnožovania brečtanu odrezkami

Možnosti využitia brečtanu

Brečtan je ideálnou rastlinou na zazelenenie plotov, múrov a iných konštrukcií. Jeho popínavý charakter mu umožňuje rýchlo pokryť veľké plochy a vytvoriť tak zelenú stenu. Je tiež výbornou pôdopokryvnou rastlinou, ktorá dokáže nahradiť trávnik na tienistých miestach.
Ako izbová rastlina je brečtan dosť prehliadnuteľný, pretože je vonku taký bežný, že pôsobí až príliš obyčajne. Brečtan je vhodný predovšetkým pre začiatočníkov, ktorým sa pestovanie izboviek príliš nedarí. Hoci je dostupný v niekoľkých kultivaroch s listami s rôznym podielom bielych aj žltých tónov, do tmavých kútov uprednostníme radšej zelené listy. Výhonok brečtanu s korienkami si dokonca môžeme vykopať v záhrade alebo v prírode (mimo chránených území) a zasadiť ho do kvetináča. Podľa pomerne známej štúdie NASA o schopnostiach izbových rastlín čistiť vzduch v interiéri od škodlivín z roku 1989 patrí k takýmto rastlinám aj brečtan. Pri pestovaní v kvetináči mu môžeme poskytnúť oporu, na ktorú ho postupne vyväzujeme a obtáčame, alebo ho necháme prevísať smerom nadol. Prevísanie môžeme aj cielene využiť, keď potrebujeme zmäkčiť nepríjemne pôsobiace rohy. Kvetináč môže takisto visieť zo stropu na lankách alebo v makramé. Viac mu vyhovujú chladné miestnosti, dobre sa mu bude dariť na miestach, kde sa izbovky s tropickým pôvodom neudržia. Dokonca znesie aj prievan.
V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku.
Brečtan môže slúžiť ako živá čistička vzduchu v spálni. Vďaka svojej nenáročnosti a schopnosti rásť v tieni je ideálnym riešením na oživenie tmavých kútov záhrady alebo interiéru.

Všeobecný text: Živé ploty sú nielen pekné, ale aj účelné. V ich závetrí sa pre rastliny v záhrade vytvára dôležitá mikroklíma, ktorá kladne vplýva na kvetenstvo a plodnosť. Okrem toho vytvárajú nové priestory a tým rozširujú možnosti pri záhradných úpravách.

Ochrana rastlín

Rastliny nevyžadujú špecifickú ochranu. Obzvlášť hraboši žerú cibuľky. Dostať špeciálne nádoby na sadenie cibuľovín, ktoré zabránia hrabošom prístup k nim.
Brečtan je zvyčajne odolný voči väčšine škodcov, čo z neho robí nenáročnú rastlinu. Ak sa na rastline objavia vošky alebo iní škodcovia, môžeš použiť ekologické insekticídy alebo prírodné prostriedky, ako je mydlový roztok.

Ochrana rastlín: Rastliny nevyžadujú špecifickú ochranu. Obzvlášť hraboši žerú cibuľky. Dostať špeciálne nádoby na sadenie cibuľovín, ktoré zabránia hrabošom prístup k nim. Nie je potrebná žiadna mimoriadna ochrana.

Zimná ochrana

Zimná ochrana: nie je pri nich potrebná žiadna špeciálna zimná ochrana. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Ako sa starať o brečtan v interiéri ANGLICKÉ ZÁHRADY

tags: #brectan #pestovanie #presadzanie