Pestovanie hrachu siateho: Komplexný sprievodca od výsadby po zber

Hrach siaty (Pisum sativum) je jednoročná popínavá rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Patrí k najstarším kultúrnym plodinám s genetickým centrom v Etiópii, oblasti Stredozemného mora a Strednej Ázie. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili už z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

Hrach je mimoriadne obľúbená strukovina, konzumuje sa nielen v čerstvom stave, ale aj varený. Je bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, a tým podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B, čím posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu. Má tiež vysoký obsah lecitínu, ktorý dokáže v krvi rozpúšťať cholesterol a nezdravé tuky.

Druhy hrachu a ich využitie

Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy, Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Botanický druh Pisum sativum L. je základom pre všetky pestované odrody. Odrody hrachu sa líšia stupňom zrelosti a účelom pestovania, či už na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy.

Hrach siaty cukrový (Pisum sativum sacharatum Ser.): Nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách. Semienka má guľaté so sladkou chuťou. Cukrový hrach má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
Zelený mladý hrášok: Zbiera sa v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Tento typ hrášku je ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizote.
Dreňový hrášok: Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
Suchý hrach: Nechá sa dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.
Krmný hrášok: Hrášok pestovaný na krmné účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.

Výber odrody a podmienky pestovania

Kľúčom k úspechu pestovania hrachu je výber správnej odrody, ktorá prinesie úrodu presne tej chuti, na ktorú čakáte celý rok. Pre správny výber odrody je dôležitým kritériom predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Podľa farby semien odrody hrachu delíme na žltosemenné a zelenosemenné.

Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber. V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty.

Pôdne a klimatické podmienky

Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Najlepšie sa hrachu darí v stredne teplých oblastiach, kde dosahuje najlepšie výnosy. Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach Slovenska treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili.

Hrachu vyhovujú stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny, zatiaľ čo drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Hrach neznáša premočenú a neprevzdušnenú, ílovitú pôdu.

Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami. Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby.

Schéma optimálnych pôdnych podmienok pre hrach

Osevný postup

V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch, na poliach potom 4-10 rokov. Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Hrach siaty fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami, čo je jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie. Preto je pôda po hrachu dobre pripravená pre ďalšie plodiny ako sú listová a hlúbová zelenina, koreňová zelenina, plodová zelenina alebo tekvice.

Výsadba hrachu

Sadenie hrachu na jar je obľúbenou činnosťou netrpezlivých záhradkárov. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu do hriadok vysejeme. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky na juhu a severe Slovenska, sa čas výsadby hrášku môže líšiť aj o mesiac. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod - 2 °C.

Ako pestovať hrach | Jednoduchý sprievodca k fantastickej úrode

Príprava pôdy a sejba

Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov.

Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm. Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm, pri neskorších odrodách s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm. Vysievanie do jamiek po niekoľkých semienkach by malo za následok nižšiu úrodu, prípadne tiež ich vyhnívanie. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo.

Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, tak môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrášok primerane zavlažili.

Opora pre hrach

Rastlina hrachu je veľmi krehká, hrášok sa potrebuje o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami. Aby sa rastlina mala kam rozrastať, poskytnite jej oporu. Keď sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať. Ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.

Hnojenie a zavlažovanie

Hnojenie

Hrach nevyžaduje priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Hrach po vysiatí nehnojte. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. I keď skúsení pestovatelia odporúčajú pred sejbou prihnojiť tzv. štartovacou dávkou dusíka vo výške 15 - 20 kg.ha-1. Slúži na prekonanie „hladového obdobia“, ktoré trvá zhruba do troch týždňov od sejby, kedy ešte nefunguje vzájomný vzťah medzi hrachom a baktériami. Podľa vedcov si hrach vie takýmto spôsobom zadovážiť až 80 - 120 kg N.ha-1.

Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Odporúčané dávky draslíka pri nízkom až strednom obsahu v pôde sa pohybujú okolo 50 - 80 kg.ha-1. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach. Rastliny na vytvorenie úrody požadovanej kvality potrebujú prijať určité množstvo živín. Tento príjem je pri hrachu úmerný narastaniu biomasy a najvyššie hodnoty dosahuje vo fáze kvitnutia.

Zavlažovanie

Hrášok má mierne požiadavky na vodu kvôli pomerne dobre vyvinutému koreňovému systému. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Zavlažovanie bude hrach potrebovať počas klíčenia, kvitnutia a zakladania strukov a pri piesčitej pôde. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. Počas kvitnutia a sadenia strukov by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 70% PPW. Poskytnutie správneho množstva vody počas fázy kvitnutia zvyšuje rast strukov až o 30%. Zavlažovanie v ďalšej časti ich vývoja zvyšuje výnos o 20%. Časté zavlažovanie malými dávkami sa neodporúča, pretože hrach lepšie reaguje na výdatné dávky s väčším časovým odstupom. Optimálna dávka vody sa pohybuje medzi 20-30mm. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie, preto zálievku znížte.

Ochrana hrachu pred chorobami a škodcami

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie.

Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu. Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov - najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.

Zber hrachu

Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Hrach by mal byť zozbieraný, keď sú struky plne vyvinuté, ale ešte nie úplne zrelé. To zabezpečí, že hrach bude mať správnu chuť a textúru. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %. Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom, ale odstrihnite ich od zeme a koreňový systém ponechajte v pôde, aby ju vyživoval aj naďalej.

Pestovanie hrachu na balkóne

Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov. Hrach sa dá úspešne pestovať aj na balkóne, ak má dostatok slnečného svetla a primeranú pôdu. Ak máte dostatok priestoru na balkóne, môžete si zasadiť hrach do záhradných nádob alebo kvetinových boxov. Sadenie hrachu na balkóne môže byť zábavnou a užitočnou činnosťou pre vás a vašu rodinu.

Kombinácie s inými rastlinami

Správne kombinácie rastlín môžu pomôcť zvýšiť výnos a zdravie vašich hrachových rastlín.

Hrach a cibuľa: Sadiť hrach a cibuľu vedľa seba môže byť výhodné pre rast a úrodu oboch rastlín. Hrach ako "hnojivová rastlina" dodáva dusík do pôdy. Cibuľa môže pomôcť minimalizovať napadnutie hmyzom.
Hrach a mrkva: Hrach zlepšuje pôdu produkciou dusíka. Mrkva má plytké korene, ktoré neabsorbujú hlbšie živiny, preto im dusík z hrachu prospieva.
Hrach a uhorky: Hrach zlepšuje kvalitu pôdy. Uhorky môžu byť náchylné na plesne a hnilobu, ale hrach môže prispieť k zdravšiemu prostrediu, ak je správne zvolený spôsob zavlažovania.
Hrach a kukurica: Hrach a kukurica sa dopĺňajú. Hrach viaže dusík pre kukuricu a kukurica poskytuje hrachu oporu a tieň.
Hrach a zemiaky: Hrach obohacuje pôdu a zemiaky môžu poskytnúť hrachu oporu.

tags: #krmny #hrach #pestovanie