Bulharská ruža: Symbol krajiny a pokladnica prírody

V záhrade bratislavského Prezidentského paláca zasadili olejnatú ružu, ktorá nám pripomenie vôňu balkánskej krajiny. V pondelok predpoludním sa v záhrade Prezidentského paláca uskutočnila nevšedná slávnosť. Bulharská veľvyslankyňa na Slovensku Jordanka Čobanovová zasadila prvé korene unikátnej ruže dovezenej na Slovensko priamo z Bulharska.

Balkánska krajina tak dala Slovensku darček k nedeľňajšiemu 100. výročiu založenia prvej Československej republiky. Zároveň si obe krajiny pripomenuli 25. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Bulharskom, ako aj 100. výročie diplomatických vzťahov medzi Bulharskom a Československom.

Korene olejnatej ruže sa musia uložiť do zeme pred zimou, zvyčajne koncom októbra. Prvé olejnaté a dekoratívne ruže v prezidentskej záhrade by mali vykvitnúť koncom mája budúceho roka.

Symbol vlasti a najväčší producent ružového oleja

Každá krajina na svete je krajinou niečoho, čím je známa a odlišuje sa od ostatných. Bulharsko je celosvetovo považované za krajinu ruží a olejnatá ruža (najmä ružovej farby) je symbolom bulharskej vlasti. Táto úchvatná krajina východného Balkánu je zároveň najväčším producentom ružového oleja na svete, ktorého cena sa šplhá do závratných výšin vďaka svojej kvalite.

Tento tekutý poklad sa po kvapkách doluje z miliónov lupienkov ruží rôznych farieb. Na vyprodukovanie jedného kilogramu ružového oleja sú potrebné tri až štyri tony lupeňov, čo predstavuje asi milión ruží. Bulharsko je svetovým lídrom v jeho výrobe, veď ročne vyprodukuje v priemere asi dve tony, z čoho sa do sveta exportuje 95 percent. Práve pre náročnosť jeho získavania má tento vzácny olej nesmiernu hodnotu, kedysi ho dokonca ľudia vyvažovali zlatom.

Bulharsko získalo najväčšiu popularitu ako výrobca ružového oleja na konci 19. a začiatku 20. storočia, keď ho parfuméria, kozmetika a farmaceutický priemysel objavili ako nevyhnutnú zložku v produktoch, ktoré vtedy vyrábali. Aj keď o tom ani neviete, kvapku z neho máte možno práve na sebe. Väčšina svetových výrobcov kozmetiky ho pridáva do svojich parfumov, lebo každý kvalitný parfum by mal obsahovať ten najlepší olej na svete.

Samozrejme, existuje veľa druhov parfumov čisto z bulharských ruží, ktoré dostať kúpiť v miestnych predajniach spoločne so širokým sortimentom rozličnej kozmetiky vyrobenej z ruží.

V Bulharsku je viac ako 2 000 pestovateľov ruží, ktorí vyprodukujú asi 70 až 80 percent ružového oleja na celom svete. Názov „bulharský ružový olej“ je od roku 2014 dokonca chránený patentom Európskej komisie ako vyslovene bulharský produkt.

Tajomné legendy a história ruže

Na svete existuje viac ako 200 druhov a vyše 18 000 odrôd ruží. Tento špeciálny ružový olej sa však neprodukuje len tak z hocijakých ruží. Ide o výnimočnú odrodu damascénskych ruží, ktorú Bulhari po stáročia šľachtili na svojom území a prispôsobovali tamojším podmienkam.

Existuje viacero verzií, ako sa damascénska ruža dostala práve na územie dnešného Bulharska. Podľa prvej verzie ju doniesli vojaci z posádky Alexandra Macedónskeho, ktorí sa vracali z Perzie cez Damask, hlavné mesto dnešnej Sýrie. Podľa druhej sa zrodila priamo v sýrskom Damasku, odkiaľ ju priviezli tureckí kupci v 17. storočí, keď bolo Bulharsko súčasťou Osmanskej ríše.

Podľa tretej bulharskí vedci predpokladajú, že pestovaniu ruží sa v regióne venujú od roku 1420, keď ružu priniesol zo svojich preslávených záhrad v Tunise istý turecký sudca.

Existuje dokonca aj legenda ladená romanticky a záhadne, podľa ktorej sa krásna dcéra bohatého kupca z Damasku zaľúbila do mladého obchodníka z Bulharska. Na znak svojej lásky mu pri jeho odchode venovala ružu so svojím bozkom a povedala, že prostredníctvom tej ruže mu dáva svoju lásku a vždy na jar rozkvitne ako spomienka na nich dvoch. Mladík si ružu nechal, po príchode domov ju zasadil do pôdy vo svojej rodnej domovine, konkrétne v Kazanlaku, a ruža zázrakom začala kvitnúť každý rok, až sa nakoniec rozšírila po celom údolí.

Samotné pestovanie ruží má pritom tradíciu siahajúcu tisícročia do histórie. Začalo sa v dávnych dobách v Indii a Egypte. Spočiatku ruža sa používala na výrobu voňavých olejov potrebných pre náboženské rituály. Neskôr sa začala široko používať v rôznych formách v medicíne. Na liečbu ochorení sa využívajú čerstvé aj suché ružové lupienky, napríklad prášok zo suchých či šťava z čerstvých lupienkov, ďalej ružový sirup, semeno ruže, listy aj stonky.

Údolie ruží: Kolíska bulharskej ruže

Ruže sa v Bulharsku pestujú na jedinom mieste. Hovoria mu Údolie ruží (po bulharsky Розова долина alebo Долината на розите), ktorého voňavým srdcom je mestečko Kazanlak. Nachádza sa presne v strede Bulharska, asi tri hodiny východne od hlavného mesta Sofia. Údolie ruží leží medzi dvoma pásmi hôr (Stará Planina a Sredna Gora), ktoré ho chránia pred studenými zimnými vetrami a vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie najkvalitnejších ruží sveta.

Prečo sa ružiam darí práve na tomto úseku krajiny? Dôvodov je hneď niekoľko: pieskovo-ílovitá pôda ako stvorená pre ruže, adekvátne mierne počasie, postupný prechod medzi zimou a jarou. Každé jedno ráno je tu prítomná rosa, ktorá pomáha udržiavať olej v kvetoch, a vtedy je výťažok oleja najväčší. K tomu ideálna vlhkosť vzduchu, potrebný slnečný svit, občasné zrážky.

Priemerné mesačné a ročné teploty v Údolí ruží sú vyššie ako v susedných oblastiach. Zima je teplá a leto chladné, čo je obzvlášť priaznivé pre rast Kazanláckej ruže. Typické pre Údolie ruží je pomalý nárast teploty v marci a apríli. Jar v Údolí ruží je dlhšia a chladnejšia, s citlivými amplitúdami medzi dennou a nočnou teplotou. To je priaznivá a nevyhnutná podmienka pre úrodu a kvalitu ružových lupienkov. Ročný úhrn zrážok je nad priemerom v krajine. Rozloženie zrážok počas mesiacov je priaznivé pre rozvoj ružových kríkov, tvorbu generatívnych orgánov a hromadenie éterického oleja.

Časom sa z damascénskej ruže vyvinula celkom nová odroda - kazanlašská. Centrom Údolia ruží je spomínané mestečko Kazanlak, v ktorom sa dokonca nachádza jediné Múzeum ruží v Bulharsku. So svojimi viac ako 15 000 exponátmi zobrazujúcimi všetko týkajúce sa ruží a ich zberu a produkcie je frekventovanou turistickou zastávkou. Okrem Kazanlaku sú dedinky s najvýraznejšou ružovou tradíciou Karlovo, Kančevo, Rozevo, Ražena a Pavel Banja. Všade medzi nimi sú rozsiahle ružové polia naozaj od výmyslu sveta. Žiadny záhon som nevidel jednofarebný. Fialové ruže sa striedali so žltými a oranžovými, za nimi voňali biele a tmavofialové, ale nemohli chýbať ani klasické červené, bordové či ružové. Boli ste už niekedy v skutočnej rozprávke? Ja vtedy áno. Všade, kde som sa pohyboval, silno rozvoniavali ruže a svojou sladkou arómou zaplavili celé údolie.

Veľkolepý Festival ruží v Kazanlaku

Keďže v Bulharsku sú ruže nad zlato a majú niekoľkostoročnú tradíciu, od roku 1903 sa pravidelne každý rok v prvý júnový víkend organizuje miestny Festival ruží (po bulharsky Фестивалът на розата alebo Празникът на розата) v mestečku Kazanlak.

Festivalom nežije len Kazanlak, ale aj zmienené dedinky okolo neho. Karlovo ako centrum výroby a spracovania ruží bolo známe už dávno pred oslobodením Bulharska spod osmanskej nadvlády (3. marec 1878). Prvý certifikát pre ružové záhrady v karlovskom kraji sa datuje do roku 1712. Po mnoho rokov to bola iba obživa miestnych obyvateľov.

V 30. rokoch však nastal pozitívny zlom. Ružové záhrady, krásna príroda, architektúra a miestny ružový priemysel sa dostali viac do povedomia ľudí ako skutočne atraktívne veci, ktoré vzbudzujú záujem bulharských aj zahraničných turistov. Miestni si uvedomili, že s tým treba niečo robiť.

Od roku 1933 do roku 1944 sa teda každoročne počas 31. mája a 1. júna zišli v obci ľudia na významný Deň Vasila Levského (bulharský národný hrdina), ktorý oslavovali spoločne s ružami. Po roku 1944 však táto lokálna tradícia akosi vymrela. Iniciatívu však prebrala druhá dedinka. Prvý sviatok ruží sa v obci Rozino konal hneď dva roky nato, teda v roku 1946, a táto farebná tradícia tu vydržala ešte ďalších dvadsať rokov až do roku 1966, keď bola zakázaná. Netrvalo ani rok a ružová tradícia sa v roku 1967 opäť vrátila do Karlova a o dva roky bola oficiálne vyhlásená za národnú. S týmto rozhodnutím však nastala aj dilema, pretože razom boli dve miesta, ktoré chceli Festival ruží pravidelne organizovať - Karlovo a Kazanlak. Prijalo sa teda rozhodnutie, na základe ktorého sa koná každoročne prvý júnový víkend a oba regióny pestujúce ruže, Plovdiv a Stara Zagora, majú právo ho hostiť. Karlovo je hostiteľom posledný májový víkend a Kazanlak je hostiteľom festivalu prvý júnový víkend.

Rituálne zbieranie ruží a výroba ružovej vody

Trojdňové ružové šialenstvo v Kazanlaku je jednou z najlepších folklórnych udalostí v Bulharsku, pretože stelesňuje tradície, zvyky, obyčaje, históriu, folklór, emócie. Súčasťou mestských slávností sú trhy, koncerty, folklórne vystúpenia, výstavy, ochutnávka vína a typickej gastronómie, slávnostný sprievod a mnohé iné.

Jednou z prvých ranných aktivít festivalového dňa je rituálne zbieranie ruží, ktoré Bulhari nazývajú rosober. Každý rok sa v Bulharsku zozbiera priemerne 7 800 až 8 500 ton ruží, pričom celkový zber trvá iba 20 až 25 dní od polovice mája do polovice júna. Na prácu je potrebných vyše 2 000 ľudí, pretože všetky ruže musia byť ručne odtrhnuté a opatrne po jednej uložené do košíkov. S trhaním sa začína už o štvrtej ráno a končí sa o desiatej doobeda, respektíve ešte v čase, kým sa na ružiach trblieta ranná rosa, lebo vtedy je výťažnosť oleja najvyššia. Farba by mala byť čerstvá a nemali by byť úplne rozkvitnuté, aby sa čo najviac zachovala ich vôňa a vlhkosť.

Farebné výšivky sukní a vyšívaných košieľ sa prelínajú s farbami kríkov, jasná modrá obloha je v harmónii s ľudovými piesňami a piskotom.

Presne týmto každoročným rituálom sa začína Festival ruží. Bulharské žienky odeté v krásnych tradičných krojoch si za uško dajú jednu ružičku a popri spievaní tradičných piesní trhajú lupene ruží. Tie následne cez deň rozhadzujú všade po uliciach mesta počas sprievodu. Z ružových polí sa práve tam presúva ťažisko festivalu. Všetko je posiate lupeňmi ruží, doslova rozprávkovo som si užíval brázdenie kazanlackými ulicami a ich vyhadzovanie vysoko do vetra, je to podobný pocit, ako keď sa v októbri prechádzate pomedzi popadané lístie.

Zbieranie ruží si samozrejme môže vyskúšať hocikto z účastníkov a ten najšikovnejší dostane odmenu od samotných majiteľov.

Druhým veľkým rituálom spojeným priamo s ružami je rosovarene. Už zo samotného názvu je zrejmé, že ide o varenie ružových lupeňov na prípravu rozličných nápojov z ruží. Najznámejšími sú gjulovica, teda špecifická rakija z ruží, ktorá je typická pre daný región Údolia ruží, a čerstvo pripravená voda z ruží. Jej príprava spočíva v tom, že ružový olej sa varí v gulpane (jednoduchý liehovar na ružový olej ako starobylý nástroj, ktorý kedysi kočovné kmene žijúce na území dnešného Bulharska používali na vlastnú obživu v regióne) a následne sa z toho získava ružová voda, ktorá sa ponúka všetkým smädným a zvedavcom naokolo.

Piesne, tance a gastronómia

V deň festivalu sa organizuje na hlavnej ulici v Kazanlaku obrovský sprievod ľudí s vyše 5 000 účastníkmi, v ktorom sa predstavujú obyvatelia mesta aj celej krajiny so svojimi súbormi a skupinami. Tie vždy niečo vyjadrujú (historické momenty, rozmanitú kultúru regiónu) či zosobňujú (historické osobnosti, vymyslené bytosti). Medzi ľuďmi sa preháňajú zamaskovaní kukeri - maškarné postavy s tradičnými bulharskými maskami na hlavách zaháňajúce zlých duchov, pričom svojimi hlasnými zvonmi uviazanými okolo pása ohlasujú svoj hurónsky príchod.

Preplnené zástupy veselých ľudí vedie na čele kráľovná ruží spolu s družinou malých princezien. V sprievode nikdy nechýbajú ani kovboji na koňoch, starodávne koče ťahané koňmi, motorkári, mažoretky, členovia folklórnych súborov z celej krajiny všetkých vekových kategórií. Škoda, že sa objektívom nedala zachytiť prenikavá aróma ruží, ktorú by som vám všetkým prial cítiť a vnímať.

Na pódiu na hlavnom námestí sa ustavične striedajú folklórne súbory s tanečnými a speváckymi vystúpeniami. Folklórna časť festivalu sa končí zaspievaním tradičnej bulharskej folklórnej piesne pod názvom Vito horo.

V uliciach v tento deň prezentujú remeselníci a umelci diela ľudových remesiel a úžitkového umenia. Pre účastníkov festivalu sú pripravené ochutnávky a predaj všetkých produktov, ktoré Bulhari z ruží vyrábajú, ako sú napríklad džem, med, čokoláda, čaj, sirup, džús, víno, likér, brandy a iné. Nikdy predtým som nemal možnosť niečo také ochutnať. Najviac som si pochutnával na ružovom džúse, ale v mojom ruksaku predsa nemohlo chýbať ani niekoľko sklenených pohárov marmelád so samotnými lupeňmi ruží vnútri. Naozaj lahodná delikatesa. Po príchode domov na Slovensko som zistil, že výrobky z bulharských ruží sa vo vybraných obchodoch predávajú aj u nás.

Kráľovná ruží: Symbol krásy a tradície

Nebol by to pravý festival, keby nemal svoju vedúcu osobnosť. Kto iný by mal byť v prípade Festivalu ruží jeho tvárou, než mladé a krásne bulharské dievča? Jednou z top udalostí, na ktorú všetci účastníci festivalu netrpezlivo čakajú, je vidieť novozvolenú Kráľovnú ruží (po bulharsky Царица Роза, čo by sa dalo preložiť aj ako cárovná ruža), ktorá reprezentuje daný ročník festivalu a je jeho živou tvárou.

Súťažné predstavenie kandidátok na titul je prehliadkou najkrajších a najšarmantnejších absolventiek stredných škôl v Kazanlaku, ktoré sú súčasťou pýchy a symbolu mesta. Kráľovná ruží je dopredu pred samotným festivalom vybratá odbornou komisiou počas kastingu. Súťaž o zvolenie Kráľovnej ruží sa konala prvýkrát v roku 1963, pričom sa vybrala Miss ruža, vtedy ešte len 18-ročná absolventka Stefka Taraležkova ako predchodkyňa Kráľovnej ruží.

Prvou oficiálnou Kráľovnou ruží Kazanlaku bola Radka Dobreva zvolená v roku 1968. Odvtedy si mesto ruží každý rok vyberá svoju kráľovnú, ktorá ho reprezentuje na rôznych medzinárodných fórach či vystúpeniach a stáva sa chráneným znakom a symbolom Údolia ruží aj celého Bulharska.

Vďaka svojej príťažlivosti púta súťaž o voľbu Kráľovnej ruží obrovský medzinárodný mediálny záujem. Nielen na kastingu, ale aj na samotnom festivale, na ktorom je Kráľovná ruží prítomná, sa zúčastňujú redaktori a televízie zo všetkých končín sveta.

Kráľovná navštevuje partnerské mestá Kazanlaku na rôznych kontinentoch a je nádhernou veľvyslankyňou Bulharska naprieč celou planétou. Je to akoby tradičná a folklórna miss Bulharska. Prvú júnovú nedeľu vedie slávnostný festivalový sprievod, ktorý je vyvrcholením Festivalu ruží. Rozdáva úsmevy, pozdravy a pozitívnu energiu všetkým vôkol seba. Keďže je kráľovnou, má na hlave jedinečnú korunu, ktorú vytvoril klenotník Ľubomir Dudev. Je tiež autorom atraktívnych šperkov zdobiacich pompéznu Kráľovnú ruží Kazanlaku.

Vidieť deti tancovať tradičné bulharské tance vo svojich krojoch bola pre mňa jedna z najkrajších vecí počas celého festivalu. Niet nad detskú radosť, navyše spojenú s folklórom.

Prvýkrát online

Rok 2020 sa pre situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu celosvetovo nesie v inom duchu. Výnimkou nie je ani bulharský Festival ruží či voľba jeho kráľovnej. Festival sa síce uskutočnil už po 117. raz, ale prvýkrát v histórii sa všetko konalo online vrátane samotnej voľby kráľovnej.

Tento festival je až príliš silná a skalopevná tradícia v Bulharsku na to, aby sa pre vírus zrušil úplne. Preto sa organizátori rozhodli usporiadať ho prostredníctvom internetu. Možno bez hostí z celého sveta, ale s mnohými nadšenými a natešenými ľuďmi, ktorí uvideli krásu ruží online. Ľudia sú tu veľkými strážcami tejto tradície a budú ju ďalej vykonávať, tradovať a posúvať z generácie na generáciu. Prvou virtuálne vybranou Kráľovnou ruží na rok 2020 sa stala Maria Petrova, ktorá do histórie najstaršej súťaže krásy vojde ako 52. víťazka prestížneho titulu.

Využitie a účinky ružového oleja

Taký jednoduchý, ale zato krásny kvet, akým ruža bezpochyby je, si dokázal podmaniť nielen Bulharsko, ale prakticky celý svet. Ruža je považovaná za nadčasový symbol lásky, úcty, viery, krásy,... Odjakživa sa považuje za najkrajší kvet na svete. Už v starom Egypte jej zmyselné lupene používala na skrášľovanie slávna Kleopatra. Jej nositeľkou bola grécka bohyňa lásky Afrodité. Traduje sa, že ruža vznikla z jej krvi, keď sa ponáhľala za svojím milencom Adonisom.

Dlhú históriu má ruža aj vo východných krajinách - najmä v Iráne, ktorý je jeden z najväčších pestovateľov a producentov ruží na svete. Ružový olej a spracovanie extraktov z ruží začali vyrábať Gréci, ale pôvod ružovej vody je prisúdený Iránu, ktorý prvú receptúru vyskúšal už v 7. storočí.

Ruža damascénska (Rosa damascena), tzv. bulharská ruža je jedna z najvzácnejších druhov ruží.

Vedeli ste, že...

• ...na výrobu 1 kvapky ružového oleja je potrebné spracovať až 60 ruží?
• ...na 1 liter silice je potreba 4 000 kg ručne zbieraných kvetov?

Nečudo, že je ružový olej jeden z najdrahších artiklov vo svete kozmetiky a parfumov.

Typy ružového oleja a ich výroba

Pri jeho výrobe sa zmiešajú čerstvé lupene ruží a voda.

1. Parná destilácia (rose otto) - týmto spôsobom sa získava ten najkvalitnejší a najluxusnejší olej z ruží. Má tmavozelenú, olivovú farbu. Čo je zaujímavé, že v izbovej teplote sa v ňom vytvárajú kryštáliky bielej farby, ktoré sa rozpustia akonáhle sa olej ohreje. Je tak drahý, že si ho môžu dovoliť len prominentné módne značky a exkluzívni výrobcovia tých najdrahších parfumov na svete.
2. Solventná extrakcia alebo extrakcia oxidom uhličitým (rose absolute) - lupienky ruží sa zmiešajú so špeciálnymi rozpúšťadlami (hexán). Extrakt sa ďalej spracováva vo vákuu, kde sa oddelí rozpúšťadlo. Ostáva voskovitá hmota, do ktorej sa pridáva alkohol, ktorý rozpustí aromatické látky a mení voskovú konzistenciu zmesi. Následne sa nízkym tlakom odparí alkohol a získava sa ružový olej. Olej z ruží je svetložltý, polotuhý a bez chemickej konzervácie. Je to najluxusnejší olej na svete.

Ružová voda vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe oleja. Má výrazne aromatickú chuť a zmyselnú vôňu. Ak potrebujete zafixovať make-up, ružová voda je tou pravou voľbou. V lete funguje ako zaručený a voňavý osviežovač tela a pleti. Osvedčila sa aj na rozčesávanie vlasov, ktoré nevysušuje, nakoľko neobsahuje alkohol. Na odreniny a spáleniny funguje hojivo. Ružová voda je expertom na čierne bodky na nose, nakoľko dokáže hĺbkovo vyčistiť zanesené póry. Zjemňuje kožu a odstraňuje opuchy rôzneho druhu. Je hypoalergénna.

Ruža sa odporúča špeciálne na zrelú pleť. Osviežuje, hydratuje, revitalizuje a rozjasňuje pokožku. Upokojuje začervenanie a alergické prejavy. Pôsobí sťahujúco, tonizuje pleť, bojuje proti vráskam. Ak máte ochabnutú pleť, kožu s popraskanými cievkami skúste použiť ružovú vodu.

Ruža pôsobí antidepresívne, zmierňuje napätie, nervozitu a migrény. Má povzbudivé účinky a uvoľňuje svalstvo. Podnecuje romantickú náladu a atmosféru, pôsobí afrodiziakálne. Náš tip: urobte si relaxačný ružový kúpeľ, prilejte do vody mlieko a posypte čerstvými lupienkami z ruží.

Bulharské ružové absolúty patria so svojou nádhernou hypnotickou arómou medzi najvyhľadávanejšie produkty na použitie v parfumérii. Rose Absolute má jemnú a jemnú vôňu čerstvej ruže damascénskej.

Bulharsko vnímame skôr ako dovolenkový destináciu, výrobcu vína alebo krajinu s písmom v azbuke. Asi len málokto si ho spojí s jeho svetovým prvenstvom, ktoré je známe skôr v oblasti obchodu a parfémov. Bulhari sú totiž najväčší pestovatelia ruží a exportéri silice z ruží na svete. Tá nachádza využitie v kozmetike, pri výrobe parfémov a taktiež v potravinárstve.

Na to, aby ste získali čo i len jeden kilogram ružového oleja je nevyhnutné nazbierať neuveriteľné tri tony kvetných lupienkov. Dokonca aj toto číslo nemusí byť definitívne, ak zber prebieha bez prísnych pravidiel. Ide totiž o preteky s časom, pretože na zber je nutné naplánovať skoré ráno pri svitaní. Už o niekoľko hodín totiž z kvetných lupienkou vyprchajú éterické oleje, ktoré robia túto komoditu tak cennou. Nemožno sa teda diviť, že samotní Bulhari majú svoje vlastné príslovie, či skôr prirovnanie, ak chcú vyjadriť, že je niečo veľmi drahé.

Zber lupienkou prebieha v ružových sadoch nachádzajúcich sa v strážených dolinách počas júla a júla, kedy je najvhodnejšie obdobie. Pracuje sa pred svitaním až do východu slnka niekoľko hodín tak, aby sa vystihlo najideálnejšie obdobie uchovávania potrebných olejov v lístkoch, ktoré však dokážu veľmi rýchlo vyprchať. Zber a aj spracovanie je v Bulharsku záležitosťou celých rodín, alebo väčších skupín brigádnikov pripravených pracovať na plné obrátky na prelome jari a leta.

Pestovaný druh Damascénska ruža je typický pre Bulharsko a pre ich pestovanie. Hoci sa pestujú aj iné druhy, práve tento je typický svojimi vlastnosťami. Ako legendy hovoria, počiatok ružového oleja sa má nachádzať v Perzii. Manželka panovníka mala na cisárskej svadbe nazrieť do nádoby s ružovou vodou, aká bola v tej dobe už dávno známym osviežovačom „vzduchu“, či lepšie povedané interiérovým parfémom. Všimla si olejnatý povrch zrazený v jednej z nádob a mazľavý povlak s príjemnou arómou. Takýmto spôsobom malo dôjsť k objaveniu ružového oleja. Dovtedy a aj potom sa používala ružová voda.

Najnovšie výskumy a štúdie ruže hovoria o jej antioxidačných, antibakteriálnych aj antimikrobiálnych vlastnostiach. Produkty z nej sú vhodné proti kašľu aj iným zdravotným ťažkostiam. Bolo tiež preukázané, že ruža pôsobí ako prirodzený faktor, ktorý chráni pred slnečným žiarením.

Z kvetinových lupienkov Kazanláckej ruže sa pripravujú džemy, marmelády, želé a likéry. Výrobky získané spracovaním ružových lupienkov sa používajú v kulinárskom priemysle ako príchute a farbivá.

Psycho-emocionálne výhody esenciálneho oleja z ruže (Rosa damascena) majú výborné účinky na myseľ a dušu. Zabezpečuje pozitívne skúsenosti a lepšie sebavedomie. Má upokojujúci účinok na nervy a zmierňuje stres. Proti sexuálnej asténii (slabosť, nedostatok sily). Pomáha pri bolestiach hlavy.

tags: #bulharska #ruza #pochadza #z

Populárne príspevky:

• Viac o kráse ibišteka
• Zvýšená hladina kyseliny močovej a aloe vera
• Štýlové obaly na kvetináče
• Tradičné záhrady na Slovensku
• Všetko o jablkách Golden Delicious