Pestovanie cherry paradajok doma: Kompletný sprievodca
Čerstvá zelenina je najlepší zdroj vitamínov potrebných pre telo. Škoda, že nemáme celoročne príležitosť urobiť si lahodný letný šalát a dopriať si tak kúsok zdravia. Samozrejme, veľa domácností si vyrába zeleninu na zimu: zmrazia ich alebo ich zavárajú, prípadne si zadovážia skleníkové výrobky v supermarkete, ale, bohužiaľ, pri ich pestovaní sa používa množstvo nebezpečných chemikálií. Preto sa s vami chceme podeliť o vynikajúci nápad, vďaka ktorému si môžete vychutnať čerstvú a kvalitnú zeleninu po celý rok. Povieme vám, ako pestovať cherry paradajky priamo na parapete.
V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu.
Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Cherry paradajky sú obľúbené najmä v priestoroch, ako sú terasy či balkóny bytových domov. Okrem toho, že nie sú rozľahlé ako klasické varianty, ich chuť je jemnejšia a sladšia. Primárnym rozdielom je však ich veľkosť, vďaka ktorej sú skvelou ingredienciou záhradných šalátov. Cherry paradajky sú skvelou čerstvou ingredienciou do záhradných šalátov, ale vychutnať si ich môžete aj počas zimných mesiacov.
Výber správnej odrody
Ak chcete pestovať paradajky, musíte si kúpiť správne semená. Obráťte sa na predajcu, ktorý vám povie, ktorá trieda je najlepšia na pestovanie vo vašej domácnosti. Vezmite prosím na vedomie, že odroda musí byť domáca a výška zeminy by nemala presiahnuť 50 cm. Potrebujete trpasličie paradajky. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).
Pri pestovaní paradajok na balkóne je dôležité zvoliť správnu odrodu. Odporúčame nasledujúce druhy: cherry paradajky sú malé, sladké a rastú v hojnosti; bush paradajky rastú kompaktne a sú vhodné pre obmedzený priestor.
Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný.

Príprava na pestovanie
Pestovanie cherry paradajok započíname výberom zdravej planty, ktorá by sa mala nachádzať v kontajnerovom bale pre udržanie optimálnej vlhkosti. Základom je kvalitná, prekyprená záhradná zemina zbavená koreňových výhonkov burín, ktoré by mohli ohroziť rast cherry paradajok. Plantu vysádzame priamo do tejto zeminy v období teplých dní mesiaca máj a doprajeme výdatnú zálievku.
Pri výsadbe nezabudni vysypať dno nádoby aj drenážnou vrstvou, ktorá zabezpečí priepustnosť a vzdušnosť substrátu. My sme použili kokosové vlákno.
Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste sa za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Výber a príprava nádoby
Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Odporúčame nádoby s minimálnym objemom 10-15 litrov. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Použite kvalitnú záhradnú zeminu obohatenú o kompost. Pre ešte lepšie výsledky pridajte organické hnojivá bohaté na draslík a fosfor. Substrát nech tvorí záhradná zemina bez pridania hnojív, ktoré by mohli spáliť jemné korienky mladej planty.
Prvým dôležitým krokom je zaobstarať paradajkám tú správnu nádobu. Najlepšia je samozavlažovacia, ktorá je ideálna na pestovanie zeleniny. Mala by byť aj dostatočne veľká (aspoň 30 x 30 cm) a hlboká (cca 35 cm). Paradajky totiž potrebujú veľa priestoru pre rast a aj množstvo vlahy. V tomto samozavlažovacom črepníku si ju môžu regulovať samy, pretože je tu tzv. zásobník na vodu. A ak aj v lete odchádzaš niekam na víkend, nemusíš sa báť, že uhynú. Ak náhodou nemáš samozavlažovací črepník, vyskúšaj obyčajnú nádobu- napr. kýbeľ, zospodu urob dierky, avšak daj si pozor, aby ti rastlina nezačala vysychať a naopak pri nárazovom zalievaní sa môže stať, že budú plody praskať. Preto moja rada je - investuj radšej do už spomínanej samozavlažovacej nádoby.

Výsev a sadenie
Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Predpestovanie priesad trvá 2 -3 mesiace. Najlepšie je začať v polovici marca. Keď sa objavia prvé lístky presadíme paradajky do pareniska, alebo väčších kvetináčov. Parenisko poskytne Vaším paradajkám dokonalé podmienky pre rast a ochranu.
Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca. Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. O čom je vlastne reč? Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov.
Zasejte semienka paradajok do malých kvetináčov alebo výsevových tácok, asi 6-8 týždňov pred posledným predpokladaným mrazom. Udržujte pôdu vlhkú a teplotu medzi 20-25°C. Keď sadenice dosiahnu výšku asi 10 cm a majú aspoň dva páry pravých listov, presádzajte ich do väčších nádob. Pre detailnejšie inštrukcie prejdite na výsadba rastlín a následná starostlivosť.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Paradajky si vieš vypestovať zo semienka aj sama. Avšak, my sme zvolili kúpu sadeničiek, ktoré si vieš zaobstarať aj ty, či už na miestnom trhu, alebo v družstve na okraji tvojho mesta, alebo v záhradkárskych centrách.
Práve teraz je ten správny čas na presadenie sadeničiek z malých téglikov do veľkých napr. samozavlažovacích nádob. Hovorí sa, že by sa malo počkať, kým vymizne riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zamrznutých svätých - Pankrác, Servác, Bonifác, ktorí oslavujú svoje mená od 12. mája. My sme to riskli a vysadili sme rajčiny už koncom apríla. Pevne veríme, že mrazy už pominuli.
Sadeníčkám nechaj medzi sebou rozostup aspoň cca 30 cm. My sme ich dali diagonálne do rohov, keďže máme štvorcovú nádobu. Nedávajte príliš veľa sadeničiek do jedného črepníka, výsadba tak nebude prevzdušnená. Určite stačia 2 priesady do spomínanej 30 x 30 cm nádoby.
Sadeničky vysaď čo najhlbšie a pôdu dobre pritlač. Nezabudni dať aj opornú palicu. A na záver ešte rastlinku poriadne zalej, nie na listy, ale ku koreňu.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Starostlivosť o paradajky
Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom.
Paradajky potrebujú pravidelné a dostatočné zalievanie, ale vyhnite sa prepolievaniu. Polievajte ich ráno alebo večer, aby ste minimalizovali odparovanie vody. Pravidelne odstraňujte spodné listy, ktoré sú v kontakte s pôdou, aby ste predišli chorobám. Ako paradajky rastú, potrebujú oporu. Použite kôl alebo mriežku, aby ste zabránili lámavosti stoniek pod ťarchou plodov. Pravidelne hnojte rastliny, najmä v čase kvitnutia a tvorby plodov. Použite tekuté hnojivo raz za dva týždne.
Paradajky majú tendenciu za každým listom vyháňať postranný výhon, ktorý rastlinu iba zahusťuje a takpovediac ju aj oslabuje, pretože tu plody nedozrejú. Je potrebné tieto malé výhonky odstraňovať. V jednom záhradkárstve nám to pán majiteľ jednoducho vysvetlil - že sú to všetky zálistky akoby „pod pazuchou“ tak tie treba odstrániť. Rastlina by tak všetku silu mala dať do jednej hlavnej stonky a mala by vyrásť, čo najvyššie, aby kvety, ktoré vykvitnú priniesli plody. Pretože za každým kvetom vyrastie očakávaný plod. Tiež si daj pozor, aby sa najspodnejšie listy, ani plody nedotýkali pôdy, nakoľko môže dôjsť k plesňovej infekcii. Odstráň preto aj tie.
Paradajky by sa mali polievať pravidelne, nie nárazovo, aby nepopraskali plody. Najlepšie každý deň, alebo pri samozavlažovacích črepníkoch podľa potreby. Ak sú príliš horúce letá, paradajky naozaj potrebujú množstvo vody. Ak nechceš plytvať pitnou vodou a míňať ju, „zbieraj“ si vodu napríklad v detskej vaničke - keď si umývaš cez sitko zeleninu, alebo strukoviny, aj voda, čo ti ostane v kanvici, to všetko môžeš využiť na zalievanie paradajok.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Hnojenie
Tým, že plodová zeleninka je na živiny dosť náročná a my jej obmedzíme priestor v jednom črepníku, potrebujeme jej tie živiny samozrejme dodať. Tiež sme siahli po bio hnojive, ktoré je určené pre bio pestovanie. Odporúča sa raz týždenne rastlinky poliať aj takýmto „dopĺňačom“ živín.
Hnojenie paradajok vo všeobecnosti môžeme vykonať chemickými hnojivami zakúpenými v záhradkárstve, alebo prírodnou cestou a rôznymi babskými trikmi. Hnojíme počas vegetačného obdobia. Použiť môžeme hnojivo na zeleninu či konkrétne hnojivo na paradajky. V prípade, že sa rozhodneme hnojiť plantu hneď po vysadení, snažíme sa hnojivo dôkladne zapracovať do zeminy.
Stanovište
Paradajky milujú slnko. Preto im ho dopraj. Najlepšie je umiestniť ich niekam na juh, kde je najviac slnka z celého dňa. Ale treba skúšať, možno sa tvojim paradajkám bude dariť aj na západe, či inom mieste. Daj si však pozor, aby na ne nefúkal príliš veľký vietor, nakoľko by sa mohli poodlamovať stonky, či nedozreté plody.
Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete.

Ochrana pred škodcami a chorobami
Komplikácie pri pestovaní cherry paradajok spočívajú v absencií určitých zložiek substrátu. Ochrana pred škodcami je pri šľachtených druhoch rastlín výnimočná. Cherry paradajky len zriedka napádajú parazity, ktoré by mohli poškodiť či zničiť úrodu. V prípade, že sa vyskytnú vošky, reagujeme efektívnym postrekom dávkovaným podľa postupu výrobcu.
Riešenie bežných problémov: Žltnutie listov môže byť spôsobené nedostatkom živín alebo nadmerným zalievaním. Skontrolujte hnojenie a polievanie. Použite organické insekticídy alebo prírodné metódy, ako je nasadenie lienok, aby ste bojovali proti voškám a iným škodcom. Zabráňte kontaktu plodov s pôdou a udržujte pravidelnú vlhkosť pôdy.
Choroby paradajok
- Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia paradajok
- Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Pred sadením paradajok… Dajte toto do jamky! Starý záhradný trik
Zber úrody
Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána. To je už tá najkrajšia časť z pestovania, treba si však počkať, kým sú plody úplne červené. Ak dáš rastlinke presne to, čo potrebuje, určite sa ti odvďačí tým, že budeš úrodu zbierať až do prvých mrazov.

tags: #cherry #paradajky #pestovanie #doma
