Pestovanie a rozmnožovanie chryzantém: Sprievodca pre bohaté kvitnutie

Chryzantéma je nádherná rastlina, ktorú mnohí z nás oceňujú pre jej krásu a dobu kvitnutia. Tieto obľúbené okrasné rastliny, známe aj ako „kráľovné jesene“, si záhradkári cenia pre ich bohaté a farebné kvitnutie. Tieto kvety dokážu oživiť záhradu práve v období, keď väčšina rastlín už odkvitla. Okrem toho sú veľmi odolné a nenáročné na starostlivosť. Ak chcete chryzantémy pestovať úspešne a vychutnať si ich krásu, je dôležité poznať niekoľko základných pravidiel.

Chryzantémy pochádzajú z Ázie, konkrétne z Číny a Japonska, kde majú dlhú tradíciu. V Číne boli symbolom šťastia a zdravia, zatiaľ čo v Japonsku symbolom cisárskeho rodu a často sa používajú aj v umení. Pre mnohých sú chryzantémy typicky cintorínske rastliny. No nie je to tak. Ich miesto je aj pri dome, na dvore, v záhrade či predzáhradke. Sú to príťažlivé, husto olistené trvalky, plné pukov a neskôr aromatických kvetov. Na záhonoch rozkvitajú chryzantémy (Dendranthema indica) o niečo neskôr, ale v kvitnutí pretrvávajú až do neskorej jesene, neraz do novembra. Kvitnutie je podporené skracovaním dňa. Chryzantémy sú krásne a variabilné. Svojou typickou vôňou nám pripomínajú, že prišla naozaj jeseň. Sú vhodné aj na výsadby do nádob na balkóny a terasy.

Výber druhu a výsadba

Vybrať si môžete zo skutočne bohatého sortimentu, nielen podľa farby kvetov, ale aj ich tvaru či veľkosti. Zvoliť si môžete chryzantémy drobnokveté aj veľkokveté, vzrastovo nižšie aj vyššie. Chryzantémy vo forme trvalky majú rozvinutejšiu koreňovú sústavu a sú v porovnaní s letničkami odolnejšie voči silným mrazom, takže s trochou starostlivosti prežijú aj naše zimy. Na celoročné pestovanie v záhrade v rámci nášho územia sú vhodné najmä chryzantémy so skorším a stredne skorým nástupom kvitnutia, pričom platí že čím chladnejšia lokalita, tým sú vhodnejšie chryzantémy so skorším kvitnutím (od neskorého leta).

Typy kvetov chryzantém:

Jednoduché (single) - chryzantémy majú kvety podobné sedmikráskam s plochým stredom obkoleseným dlhými kvetnými lupienkami.
Pom pom - Ich názov je odvodený od kvetov v tvare pom pomov roztliezkavačiek.
Pavúčie (Spider) - Ich kvety s dlhými skrútenými lupienkami pripomínajú pavúkov sediacich na vrchole stonky.
Quill - Chryzantémy tohto typu sú nápadné dlhými, rovnými okvetnými lupienkami v tvare trubice.

Kedy sadiť?

Najvhodnejším obdobím na výsadbu chryzantém je jar, po mrazoch, pretože rastliny majú dostatočne dlhý čas na dobré zakorenenie, ktoré im umožní ľahšie prežiť zimné mesiace. Chryzantémy môžeme sadiť hneď ako pominie hrozba mrazov. Jarné obdobie je najvhodnejšie na výsadbu nových jedincov, hoci nie je vždy jednoduché si ich zadovážiť. Možná je aj veľmi skorá jesenná výsadba (v septembri). Na zakorenenie potrebujú teplo a vlhko. Neskoršia výsadba na jeseň je z dôvodu chladnejšej pôdy takmer vždy neúspešná. V teplejších regiónoch je možná aj výsadba na jeseň, no takto vysadené rastliny je potrebné dostatočne zatepliť hrubou vrstvou mulču aby sme im pomohli prežiť zimu.

Pôda a stanovište

Chryzantémam vyhovuje slnečné, teplejšie a chránené miesto, nevyhnutná je výživná a priepustná pôda. Chryzantémy potrebujú slnečné stanovište. Najlepšie sa im darí na miestach, kde dostávajú aspoň 5 ‒ 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a obohatená o organickú hmotu, ako je kompost. Ideálne pH pôdy pre chryzantémy je mierne kyslé až neutrálne (pH 6 ‒ 7). Dariť sa im nebude v štrkovitej ani zmáčanej pôde. Chryzantémy budú prosperovať v akomkoľvek type pôdy pokiaľ bude obsahovať dostatok organickej hmoty (najlepšie kompostu). Pôda by však mala byť priepustná, pretože inak budú korene chryzantém hniť. Vysádzajú sa do záhonov s rozostupom 30 až 50 cm, závisí to od veľkosti rastliny. Nezabudnite, že vyššie druhy chryzantém patria do pozadia a nižšie do popredia. Keďže každá rastlina časom vytvára mohutnejší trs, je zároveň dôležité dopriať im dostatok priestoru.

Správne umiestnenie chryzantém v záhrade

Starostlivosť o chryzantémy

Zálievka a hnojenie

Rastliny sú náročné na dostatok vlahy hlavne počas leta a začiatkom jesene. Chryzantémy potrebujú pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa prelievaniu, pretože ich korene sú citlivé na nadmernú vlhkosť. Kritickým obdobím pre mladé sadenice chryzantém je aj horúce letné počasie, kedy si vyžadujú častejšiu zálievku. Chryzantémy majú pomerne plytkú koreňovú sústavu, takže počas dlhšieho obdobia bez zrážok si vyžadujú častejšiu zálievku. Porast preto pravidelne zavlažujte. Dôležité je aj pravidelné kyprenie pôdy, čím zabezpečíte prísun vzduchu ku koreňom. Akákoľvek burina musí ísť z porastu von. Zbytočne by odoberala rastlinám vlahu a živiny.

Dobrá výživa je nevyhnutná na to aby chryzantémy prosperovali v zdraví a každoročne nám prinášali potešenie v podobe bohatého kvitnutia. Hnojenie je dôležité najmä v období vegetatívneho rastu. Na začiatku sezóny im vyhovuje hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje rast. V období najväčšieho rastu si chryzantémy vyžadujú hnojivá bohaté najmä na dusík a draslík. Chryzantémy začíname hnojiť hneď ako pominie hrozba mrazov a pokračujeme až do júna, prípade júla, keď rastlina nasadzuje kvetné puky. V lete je vhodné rastliny prihnojovať až 2-krát za mesiac. Pri sadení nezabudnite do pôdy pridať základné hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Od októbra sa už nehnoja. Nasledovné hnojenie bude potrebné opäť až na budúcu jar.

Zaštipovanie a strihanie

Pre zdravý a hustý rast je dobré chryzantémy pravidelne zaštipovať. Aby rastlina vytvorila kompaktný, bohato rozkonárený tvar, je potrebné včas zaštipnúť rastové vrcholy. Ide o jednoduchý zásah - prstami alebo ostrými nožničkami odstránite koncovú časť výhonku nad listovým uzlom. Týmto spôsobom zabránite rastu do výšky a podnietite tvorbu bočných výhonkov z pazúch listov pod miestom zaštipnutia. Zaštipovanie vykonajte najneskôr do polovice júla, aby mali nové výhony dostatok času vyrásť a rastlina stihla nasadiť na kvitnutie. Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená.

Pri veľkokvetých chryzantémach platí opačné pravidlo ako pri formovaní kompaktného tvaru. Tu je cieľom nechať vyrásť len jeden mohutný kvet na výhonok. Po vytvorení púčikov preto opatrne vyštipnite všetky bočné a ponechajte len hlavný - centrálny púčik. Dajte si však pozor, aby ste práve ten omylom neodstránili. Pri veľkokvetých odrodách už od konca leta postupne vyštipujte všetky bočné výhonky a puky. Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody.

Po odkvitnutí je dôležité odstrániť suché kvety a odumreté časti, aby ste predišli ich rozkladu a šíreniu plesňových ochorení. Suché stonky je lepšie na rastlinách ponechať a odstrániť ich až na jar. Stačí dať preč len zvyšky kvetov. Suché stonky počas zimy poslúžia ako zimná ochrana bázy.

Zazimovanie

Pri pestovaní chryzantém je najdôležitejšou vecou ich správne zazimovanie aby mali čo najväčšiu šancu prežiť zimu. Nie všetky druhy chryzantém sú mrazuvzdorné, preto je dôležité vedieť, ktoré máte v záhrade. Záhradné chryzantémy zvyčajne dokážu prežiť mierne zimy, no v oblastiach s tuhšími mrazmi ich môže byť potrebné na zimu prikryť. Najlepším materiálom na zateplenie koreňovej sústavy rastlín je mulč z ihličia, ktorý nakopcujeme okolo základne rastliny. Vhodné je zakrytie ihličnatými chvojkami. Kedysi sa využívalo aj suché lístie, lenže pod ním niekedy rastliny zahnívali. Citlivejšie druhy sa po odkvitnutí zrežú asi 5 cm nad zemou a prikryjú sa vrstvou rašeliny alebo čečinou, suchým lístím. Môžu sa tiež vybrať z pôdy a s koreňovým balom položiť do debničky a umiestniť v studenom skleníku, pivnici s teplotou 5 - 8 °C. Ak pestujete chryzantémy v nádobách, je lepšie ich na zimu presunúť do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 ‒ 10 °C. Podmienkou úspešného prezimovania je vhodná teplota a minimum vody. Substrát pred ďalšou zálievkou musí byť preschnutý.

Ako pestovať chryzantémy.

Rozmnožovanie chryzantém

Jej veľkou výhodou je jednoduchosť reprodukcie. Chryzantémy sa dajú pomerne jednoducho množiť delením trsov alebo odrezkami. Ideálne obdobie na rozmnožovanie alebo zmladenie chryzantém nastáva na jar. Rozdeliť a rozsadiť si môžete staršie a slabšie kvitnúce trsy, tým získate kvalitné, životaschopné a bohato kvitnúce jedince. Zároveň sa v tomto období môžeme pokúsiť rozmnožiť chryzantémy aj pomocou bazálnych odrezkov.

Množenie odrezkami:

Najlepšie je množenie odrezkami na jar alebo v lete. Odštípnuté výhonky určite nevyhadzujte - poslúžia ako výborný rozmnožovací materiál. Jednoduchý spôsob, ako si ich môžete rozmnožiť je vrcholovými odrezkami. Stačí ich odobrať z materskej rastliny tak, aby mali aspoň tri vrchné listy. Spoľahlivo zakorenia.

Príprava odrezkov - Odstrihnite 10 cm dlhý koncový výhonok s listami. Odstráňte spodné listy tak, aby zostali 3 až 4 vrchné. Z vonkajšieho obvodu trsu vyberieme silné výhony dlhé 5 - 7 cm. Odstránime všetky spodné listy a necháme na vrchu iba jeden až dva páry. Potom vyštipneme vrcholček, aby sme podporili rast výhonov.
Stimulácia zakoreňovania - Ponorte koniec odrezku do práškového stimulátora na podporu tvorby koreňov. Spodnú časť odrezka namočte do stimulátora rastu.
Vhodný substrát - Odporúča sa špeciálny, sterilný substrát na množenie rastlín s dobrou drenážou, napr. vermikulit. Väčší kvetináč naplníme rašelinovým substrátom alebo kompostovou pôdou a napicháme doň odrezky. Prstami ich utlačíme. Následne pomocou paličky vysaďte do nádoby so zakoreňovacím substrátom.
Zabezpečenie vlhkosti - Po vysadení odrezky polejte jemným prúdom odstátej vody a umiestnite ich na svetlé miesto bez priameho slnka. V črepníku ich prikryte plastovým vreckom alebo mini pareniskom. Substrát udržujte vlhký.
Presádzanie a ďalšie tvarovanie - Odrezky zakorenia počas 2 až 3 týždňoch. Asi po 3 týždňoch, keď vytvoria koreňový bal, presaďte ich do malého kvetináča so záhradným substrátom. Po dvoch týždňoch presaďte odrezok (ktorý medzi tým zapustil korienky) do malého kvetináča so záhradným substrátom. Po troch týždňoch môžete chryzantému nasadiť do záhrady.

Choroby a škodcovia

Vo všeobecnosti sú chryzantémy veľmi odolné rastliny, ktoré nie sú náchylné na choroby ani škodcov. Najčastejšie trpia hubovými ochoreniami, konkrétne septóriovou škvrnitosťou listov. Na listoch sú tmavohnedé až čierne škvrny, bodky. Šíri sa najmä za vlhkého počasia, dažďa ale aj pri nevhodnej zálievke. Počas daždivého počasia môže rastliny ohrozovať hubová choroba zvaná septóriová škvrnitosť. Ošetrite ich chemickým postrekom už pri prvých príznakoch. Proti hubovitým ochoreniam je účinné obmedzenie polievania alebo viaceré fungicídne spreje. V každom prípade napadnuté časti rastlín odstránime a spálime, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy. To isté platí i pri rôznych vírusových ochoreniach (napr. vírus tabakovej mozaiky), ktorých príznakom je spomalený rast a žltnutie rastlín.

Chryzantémy môžu byť napádané rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a strapky, ktoré môžu poškodiť listy a kvety. Vošky - zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch. Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Medzi najčastejšie choroby patria plesňové ochorenia, ako je múčnatka a botrytída (pleseň sivá). Tieto ochorenia vznikajú najmä v dôsledku vysokej vlhkosti a zle vetraných stanovíšť.

tags: #chryzantemy #pestovanie #a #rozmnozovanie