Ako sa starať o izbové rastliny v črepníkoch

Spolužitie s izbovou rastlinou nie je vôbec také ťažšie, ako by ste si mysleli. Aby však rástla a prosperovala zdravo a silno, potrebuje správnu starostlivosť a trochu opatery. Tu prichádzame na scénu my: vezmeme vás za ruku a prostredníctvom malého sprievodcu rastlinami vám poskytneme vedomosti, vďaka ktorým sa vaša rastlina bude cítiť skutočne dobre. A keďže každá rastlina je jedinečná, v sprievodcovi nájdete okrem základných informácií o starostlivosti o izbové rastliny aj špecifické tipy, ktoré sú šité na mieru každému druhu rastliny.

Základné potreby izbových rastlín

Rastliny potrebujú dostatok kyslíka, vody a svetla, ako aj správnu vlhkosť vzduchu aj v obytných priestoroch. Izbové rastliny je okrem toho potrebné presádzať v správnom čase. K ich rastu je tiež dôležité dobré hnojivo. Aby vaše izbové rastliny rástli a prosperovali zdravo a silno, potrebujú správnu starostlivosť a opateru. V príručke sa teraz dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o starostlivosti o izbové rastliny.

Správne umiestnenie rastliny

Najčastejšou chybou pri pestovaní izbových rastlín, najmä pokiaľ s ním ešte len začínate, býva nevhodné umiestnenie rastliny v priestore. Keď si zaobstaráme novú rastlinku, vždy by sme si mali zistiť, aké podmienky preferuje. Rastline, ktorá napríklad pochádza z púští či polopúští sa určite nebude dobre dariť v úplnom tieni. Špeciálnym prípadom sú panašované rastliny, ktoré majú na listoch biele fľaky. Ak má rastlina nedostatok svetla, zistíme to napríklad tak, že jej listy sú malé a stonky sa naťahujú smerom k oknu.

Každá izbová rastlina má miesto, ktoré preferuje. Slnečné miesta: Silnejšie slnečné žiarenie znášajú dobre kaktusy, gerbery a chryzantémy, ako aj určité druhy paliem, napr. washingtonia robusta. Svetlé až polotienisté miesta: Typické umiestnenie v bytoch je svetlé až polotienisté. Na polotienisté miesta sa hodia zelené rastliny, ako napríklad zelenec chocholatý, potosovec zlatý či dracéna. Svetlejšie miesta obľubuje figovník kaučukový, juka a mnohé rastliny s kvetmi. Dôležité: Rastliny, ktoré obľubujú svetlé miesta, však zvyčajne nemajú rady priame slnečné svetlo. Ak sa rastliny nachádzajú priamo nad radiátorom, ich listy môžu rýchlo vyschnúť. Rastliny potrebujú v takom prípade viac vody.

Slnečný balkón môže byť pre milovníkov rastlín obrovskou výhodou. Dostatočné množstvo svetla umožňuje pestovať druhy, ktoré by v interiéri trpeli nedostatkom slnka. Zároveň však treba myslieť na to, že priame letné slnko môže byť pre mnohé izbové rastliny príliš intenzívne.

Rastliny, ktoré lepšie zvládajú umiestnenie v prievane či pod klimatizáciou sú napríklad svokrine jazyky, zamioculcas či aglaonémy. Prievan zvykne robiť problémy napríklad pri pestovaní fikusov alebo calatheí. Fikusy naň reagujú opadávaním listov, calatheám sa zas zvyknú listy skrútiť a postupne usychajú.

Ak chcete svoju rastlinu umiestniť ďalej od okna alebo máte k dispozícii iba tienisté miesto, môžete si pomôcť takzvanými lampami na rastliny. Svietidlá alebo lampy na rastliny sú špeciálne lampy, ktoré vyžarujú svetlo v určitom farebnom spektre, aby stimulovali fotosyntézu listov rastliny. Dôležitú úlohu tu zohráva predovšetkým pomer modrých zložiek svetla s krátkymi vlnami a červených zložiek svetla s dlhými vlnami, ako aj intenzita svetla. Pri kúpe lampy na rastliny dbajte okrem správnej vlnovej dĺžky aj na intenzitu osvetlenia, ktorá sa udáva v luxoch. Na rast väčšiny rastlín je optimálne rozpätie 10 000 - 12 000 luxov. Vždy však dbajte na individuálne potreby vašej izbovej rastliny. Lampa by okrem toho nemala byť horúca, aby sa predišlo poškodeniu izbovej rastliny z dôvodu nadmerného tepla. Najlepšie je preto zvoliť lampu na rastliny s LED diódami, pretože tie sa neprehrievajú. Po nainštalovaní lampy na rastliny by ste ju však nemali nechať svietiť vo dne v noci: Keďže rastliny potrebujú cez noc fázu odpočinku v tme, vaša lampa by mala ideálne svietiť 12 - 15 hodín denne. Môžete to dosiahnuť pomocou spínacích hodín, ktoré automaticky ovládajú osvetlenie. V mnohých modeloch sú spínacie hodiny už prakticky integrované.

Ak chcete zistiť, akým rastlinám sa bude vo vašom interiéri dariť, zamyslite sa nad slnečným svetlom. Naše rastliny majú na etikete informáciu o tom, či potrebujú tieň, nepriame slnko alebo priame slnko. Slnečné svetlo pritom môže byť v interiéri vzácne. Na miestach, kde ho máte dostatok, stavajte do výšky a umiestnite rastliny na vysoký policový diel.

Rastliny, ktoré treba polievať rovnako často, je najlepšie umiestniť k sebe. S takýmto rozložením pri polievaní na žiadnu nezabudnete a zároveň si vytvoríte krásne zelené zátišie.

Pre nedostatok svetla v interiéroch cez zimu je zvykom presúvať väčšinu izbových rastlín bližšie k oknám. Intenzita slnečných lúčov cez jarné a letné mesiace však už môže byť pre niektoré kvetináčové rastliny paradoxne príťažou. Rozptýlené svetlo uprednostňujú napríklad obľúbené monstery, potosovce, fikusy, aglaonémy, alokázie, zamiokulkasy a ďalšie tropické krásky, ktoré v prirodzenom prostredí rastú pod vysokými stromami. Nechcú síce tieň, no viac im vyhovuje pozícia kúsok ďalej od okna.

Ideálna teplota a vlhkosť

Nevhodná teplota v miestnosti môže robiť problémy pri pestovaní rastlín. Ak v zime nekúrime a teplota je príliš nízka, tropické druhy nemusia byť u nás spokojné. Naopak ak máme zapnuté radiátory na maximum, prípadne kúrime krbom, ktorý vytvára silné teplo a suchý vzduch, môžu sa rastliny u nás prehrievať. Vo veľmi teplých miestnostiach tiež rastlinám rýchlejšie preschne pôda a musíme ich častejšie polievať. Dávame pozor aj na to, aby sme rastlinky s jemnejšími listami, ako napríklad calathey, neumiestňovali pod klimatizáciu.

Nízka vzdušná vlhkosť v miestnosti zvykne byť problémom najmä pri tropických druhoch, ktoré vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť. Sú nimi napríklad calathey, stromanthe alebo maranty. Zvýšiť vlhkosť môžeme napríklad difuzérom.

Izbové rastliny sa starajú o príjemnú klímu v miestnosti - okrem iného aj preto, že rastliny zvyšujú vlhkosť vzduchu. Z toho profitujú obyvatelia domova. Aj izbové rastliny však potrebujú správnu vlhkosť, aby mohli optimálne prosperovať. Mnohé rastliny potrebujú, aby bola vlhkosť vzduchu v miestnosti 60 % až 70 %. Tropické rastliny dokonca potrebujú, aby bola vlhkosť vzduchu na úrovni viac ako 80 %. Na porovnanie: Ľudia sa cítia pohodlne pri vlhkosti vzduchu približne 40 % až 60 %. Keďže samotné izbové rastliny prispievajú k zvyšovaniu vlhkosti vzduchu, väčší počet rastlín pomáha dosahovať vyššiu hodnotu z trvalého hľadiska. Rastliny môžete okrem toho pravidelne striekať vodou pomocou rozprašovača a očistiť tak listy od prachu.

V zime, keď je vzduch suchší, je dobré zvyšovať vlhkosť okolia, napríklad použitím zvlhčovača vzduchu alebo častým rosením listov.

Správne polievanie

Niektoré rastliny by mali mať stále mierne vlhkú pôdu a ďalšie zas musia medzi zálievkami preschnúť. Riadime sa tiež známkami spokojnosti či nespokojnosti na rastline. Ak má všetky listy zelené a rastú jej nové zdravé listy, tak zalievame správne. Ak má rastlina žltnúce listy, prípadne mäkké a hnednúce listy, má vody príliš veľa.

Pred polievaním rastlín by sme mali vodu nechať poriadne odstáť. Dávame pozor, aby sme nepolievali čerstvo napustenou studenou vodou.

Rastliny potrebujú pravidelne čerstvú vodu - avšak každý druh má svoje vlastné potreby. Zistite viac o každom druhu rastliny. Ak sa niektorá rastlina zalieva príliš, dochádza k podmáčaniu, hnilobe koreňov alebo utopeniu rastliny. Rastlina s miernou potrebou vody by mala byť zaliata až vtedy, keď je substrát na dotyk suchý. Izbové rastliny sa spravidla zalievajú pri koreňoch. Mnohé rastliny, ako napríklad orchidey, potrebujú občas kúpeľ. Rastlinu treba pri kúpeli vybrať z črepníka a spolu s kvetináčom umiestniť do vedra plného vlažnej vody, až kým sa nebudú objavovať žiadne bublinky. Väčšinu izbových rastlín poteší aj občasné osprchovanie vlažnou vodou. Počítajte s tým, že izbové rastliny budú počas horúčav a vykurovacích období potrebovať viac vody. Tip: Na polievanie rastlín používajte odstátu minerálnu vodu.

Tento trik je veľmi efektívny, najmä pre menšie rastliny v kvetináčoch. Keď je pôda vlhká, kvetináč je ťažší. Zdvihnite kvetináč: Ak je kvetináč veľmi ľahký, pôda je pravdepodobne suchá a rastlina potrebuje zálievku. Ak je stále ťažký, znamená to, že je v pôde ešte dostatok vody.

Pri výbere správnej nádoby pre vašu izbovú rastlinu rozlišujeme v prvom rade medzi kvetináčom a ozdobným obalom. Do kvetináča sa rastliny sadia priamo. Môžete si tiež kúpiť kvetináče so zavlažovaním alebo bez zavlažovania. Kvetináče so zavlažovaním zabezpečujú rovnomerné zásobovanie rastlín vodou, čím uľahčujú starostlivosť. Upozornenie: Dbajte na to, aby bola medzi kvetináčom a ozdobným obalom malá medzera. Umožníte tým odtiecť prebytočnú vodu a zabránite podmáčaniu.

Ak neviete, ako často treba rastliny polievať, tento samozavlažovací kvetináč vám môže pomôcť. Samozavlažovacia vložka bude udržiavať pôdu vlhkú, vďaka čomu sa vašim rastlinám bude dariť aj bez pravidelného polievania.

Všetky izbové rastliny majú mierne odlišné požiadavky na zalievanie v závislosti od spôsobu pestovania a zmien v raste počas ročných období. Najlepšie je zalievať podľa potreby a nie podľa stanoveného kalendára. Kaktusy a sukulenty potrebujú menej vody; kvitnúce rastliny zvyčajne potrebujú o niečo viac. Prelievanie je jednou z najčastejších príčin úhynu izbových rastlín.

Hovorí sa tiež, že rastliny môžete presadiť aj na jeseň.

Izbové rastliny na jar priam ožívajú pred očami. Po dlhých mesiacoch pokoja sa opäť dostávajú do vegetačného obdobia a dajú sa očakávať nové zelené prírastky aj kvitnutie. Zimné mesiace so sebou prinášajú viaceré hrozby. Izbovým rastlinám prekáža suchý vykúrený vzduch, ale aj chladný prievan od otvoreného okna. Trpia nedostatkom svetla a hrozbou môže byť i samotná voda. Raz jej je príliš málo, inokedy pre nadbytok hrozí zahnívanie koreňov a rozšírenie hubových ochorení. Ani situácia so škodcami nemusí byť ideálna. Stačí pár týždňov, kedy vynecháte kontrolu listov, a zo životaschopnej izbovky sa stane vyčerpaná mŕtvolka. S príchodom jari začnú byť prípadné nedostatky ešte výraznejšie.

Vytypujete si miesto - ak budete kombinovať viacero druhov izbových rastlín, zvoľte kompromis: polotieň. A sem umiestnite regál na zelenú stenu. Tu nájde uplatnenie vaša kreativita a to správne miesto bohatá zbierka izboviek. Môžete postaviť viacero regálov vedľa seba alebo sa môžete hrať s výškovými úrovňami. Keď skombinujete dva rôzne typy stojanov, zelenými stenami zvládnete tiež opticky predeliť napríklad obývaciu izbu a vytvoriť intímnu zónu na prácu alebo čítanie knihy.

Výber správneho substrátu

Rôzne druhy izbových rastlín vyžadujú rôzne substráty. Niektoré majú radšej vzdušnejší, iné kyslejší, kamenistý… Pri výbere substrátu na presádzanie dávame pozor, aby bol vhodný pre vybraný druh rastliny. Napríklad kaktusy a sukulenty vyžadujú špecifický typ substrátu určeného priamo pre ne. Pre zelené izbové rastliny môžeme používať už vopred namiešané mixy substrátu, ako napríklad Profík pre izbové rastliny, ktoré majú už všetky potrebné zložky zamiešané.

Správna pôda alebo správny pôdny substrát je pre izbové rastliny prinajmenšom rovnako dôležitý ako pre záhradné rastliny. Substrát uchováva vodu a živiny a odovzdáva ich rastline. V pôde pre izbové rastliny sa rašelina často nahrádza humusom z kôry, kompostom alebo drevenými, resp. kokosovými vláknami. Tieto pôdy majú vhodnejšiu schopnosť zadržiavať vodu ako produkty s obsahom rašeliny. Prípadne môžete do pôdy primiešať aj ílové materiály alebo zasadiť rastliny priamo do ílového granulátu. Ak chcete svojim izbovým rastlinám dopriať ideálnu pôdu, použite špecializovaný kvetinový substrát. V prípade orchidey napríklad použite substrát pre orchidey, kaktusom doprajte substrát pre kaktusy. Substrát je prispôsobený prirodzenému umiestneniu príslušnej rastliny a ponúka všetko potrebné pre zdravý rast.

NIKDY nedávajte izbovky do zeminy zo záhrady. Podľa toho, aký kvet pestujete, si zvoľte aj vhodný substrát. Ak potrebuje kvet efektívne odvádzať vodu, nájdite si pomery ako zmiešať klasický univerzálny substrát s rašelinou, perlitom, keramzitom, pieskom či s ďalšími prísadami podľa návodu.

Presádzanie rastlín

Ak rastliny dlhodobo nepresádzame do nového substrátu, postupne začnú stagnovať, keďže zo substrátu už využili všetky živiny, ktoré obsahoval. Väčšinu izbových rastlín sa odporúča presádzať raz za 1 - 3 roky, pri starších veľkých rastlinách aspoň raz za 4 roky. Nový kvetináč by mal mať priemer len o pár centimetrov väčší ako pôvodný. Ak zvolíme príliš veľký kvetináč, bude sa v prebytočnej hline držať veľa vlahy, ktorá môže spôsobovať odhnívanie koreňov.

Kvetináč je pre rastlinu čoraz menší alebo pôda je stará a opotrebovaná - presaďte z času na čas izbové rastliny. Korene izbových rastlín získajú v novom kvetináči viac priestoru na rozvoj. Nová pôda okrem toho poskytuje vašej izbovej rastline lepšie živiny.

Ako správne presádzať rastliny? Presádzanie je jeden z najdôležitejších krokov v starostlivosti o izbové rastliny. Správne zvolený substrát a správny postup dokážu výrazne ovplyvniť zdravie koreňov, rast aj celkový vzhľad rastliny. V tomto návode vám ukážeme univerzálny postup presádzania, ktorý môžete použiť pre väčšinu izbových rastlín - od monstier a filodendronov, cez iné aroidy, kvitnúce rastliny až po strelitzie či kaktusy.

Máte rastlinu už nejaký čas a vidíte, že cez drenážne diery prerastajú korene? Predtým než to spravíte si však overte, či sa rastlinka rada v kvetináči netlačí. Ak sa rozhodnete presádzať, presádzajte do kvetináčov, ktoré sú len o pár cm väčšie ako pôvodný.

Väčšinu izbových rastlín sa odporúča presádzať raz za 1 - 3 roky, pri starších veľkých rastlinách aspoň raz za 4 roky.

Príchod jari je ideálny na delenie veľkých izbových rastlín a presádzanie tých, ktorým je už súčasný kvetináč malý. Presádzanie do väčšieho kvetináča nemusíte vykonať každý rok. Približne raz za 2 až 3 roky je to už pre zdravý a rovnomerný rast viac ako žiaduce.

Ak si nieste istí, či vaše izbové rastliny potrebujú presádzanie - skontrolujte koreňový systém (ak sú prerastené vnútri kvetináča, nadišiel ten správny čas). Taktiež, ak rastlina prerástla črepník, môžete ju presadiť do o niečo väčšej nádoby.

Všeobecne platí, že počas prvého roka izbové rastliny netreba presádzať. Rastlinku môžete pokojne nechať v pôvodnom vnútornom kvetináči. Pohrať sa potom môžete s výberom vonkajšieho kvetináča. Sú k dispozícii v rôznych farbách a štýloch, aby ste ich mohli voľne kombinovať tak, ako sa vám zapáči. V každom prípade budete potrebovať misku, ktorá z kvetináča odvedie prebytočnú vodu.

Najlepší čas na presádzanie je zvyčajne neskorá zima a začiatok jari - február a marec. Výnimkou však môžu byť niektoré rastliny, ktoré v tomto čase kvitnú, ako napríklad orchidea, azalka, prípadne senpólia.

Hnojenie rastlín

Počas vegetačného obdobia, približne od marca do októbra, by sme mali rastlinám pridávať živiny pomocou hnojiva. Pri aplikácii hnojiva sa vždy riadime návodom na obale. Dávame pozor, aby sme dodržali koncentráciu hnojiva a tiež to, ako často ho máme aplikovať.

Správne hnojenie izbových rastlín: Izbové rastliny, ako palmy, občas potrebujú hnojivo. Rastlinnému substrátu tak dodáte nové živiny. Tekuté hnojivo pridáte do vody na polievanie. Hnojivo vo forme tyčiniek alebo tabliet sa pridáva priamo do substrátu. Kúpiť si môžete aj rastlinné hnojivá s okamžitým a dlhodobým účinkom, ako aj hybridné produkty. Venujte pozornosť pokynom príslušného výrobcu. Mnohé hnojivá s dlhodobým účinkom poskytujú rastlinám dôležité živiny približne tri mesiace. Dusík je katalyzátorom rastu rastliny. Je zodpovedný za rast rastlín, ako aj zelené zafarbenie listov. Fosfor ovplyvňuje ochotu rastliny kvitnúť. Draslík posilňuje bunkové steny rastlín. Medzi stopové prvky patrí napríklad železo a horčík. Každá rastlina potrebuje tieto živiny pre rast a zdravie, no každá v inom pomere. Preto používajte hnojivo, ktoré je prispôsobené potrebám príslušných rastlín.

Pravidelné hnojenie pri pestovaní izboviek je kľúčom k ich krásnemu vzhľadu. Izbové rastliny sú najčastejšie zelené alebo kvitnúce. Aj vo frekvencii zálievky nastanú isté zmeny. Vyššie teploty, viac svetla a rýchlejšie zelené prírastky znamenajú prirodzene i vyššiu potrebu vlahy.

Rovnako ako pri zalievaní neexistuje pravidlo, ako zistiť, koľko je potrebné prihnojovať. Závisí to od rýchlosti rastu a veku rastliny a od ročného obdobia. Väčšina izbových rastlín naberá na raste na jar a v lete, takže toto je najlepší čas na ich prihnojenie. Počas krátkych jesenných a zimných dní väčšina izbových rastlín nepotrebuje veľa hnojív, ak vôbec nejaké. Postupujte podľa pokynov na štítku, aby ste vedeli, koľko rastlinnej potravy použiť. Tak isto ako pri nadmernej zálievke je dôležité vyhnúť sa prehnojeniu izbových rastlín. Príliš veľa hnojív môže spáliť ich korene a spomaliť ich rast. Pre kvitnúce odrody použite hnojivo, v ktorom sú tri čísla na štítku (dusík, fosfor a draslík) relatívne rovnaké.

K tomu budú nevyhnutne potrebovať vhodné živiny - dusík pre rast nových listov a stoniek, fosfor pre podporu kvetov a draslík pre vývoj koreňov a odolnosť voči chorobám.

Starostlivosť o listy a škodcovia

Izbové rastliny by sme mali pravidelne aspoň raz do mesiaca kontrolovať. Pozrieme si listy z vrchnej a spodnej strany a tiež pôdu.

Vec, na ktorú zabúda veľa ľudí. Krásnu žiarivú rastlinu, ktorú si donesiete z obchodu veľmi rýchlo obalí prach. Čistenie prachu nie je len otázkou estetiky, ale pomáha aj vitalite rastliny. Máte rastlinu už nejaký čas a vidíte, že cez drenážne diery prerastajú korene? Predtým než to spravíte si však overte, či sa rastlinka rada v kvetináči netlačí. Ak sa rozhodnete presádzať, presádzajte do kvetináčov, ktoré sú len o pár cm väčšie ako pôvodný.

Téma, ktorú by sme najradšej preskočili, no musíme sa jej postaviť čelom. Najlepšie je prezrieť si listy každej rastliny pri polievaní, aby ste tak zachytili chorobu hneď v zárodku. Ďalším krokom je spoznať škodcu. Podľa rozsahu poškodenia kvetu je dobré na kvety aplikovať postrek vhodný na daného škodcu. V každom prípade sa o to treba pokúsiť.

Nepriaznivé životné podmienky - ako sú vysoké teploty, sucho a kúrenie v zime - spôsobujú, že izbové rastliny sú náchylné na škodcov, ako sú roztoče, červce, strapky a vošky. Pravidelne preto svoje rastliny kontrolujte, či sa na nich nenachádzajú škodcovia, najmä na spodnej strane listov. Okrem domácich prostriedkov máte k dispozícii aj účinné prostriedky na ochranu rastlín. Tieto prostriedky ponúkajú rýchlu pomoc najmä v prípade neústupného zamorenia.

Na zaprášených listoch sa rýchlejšie nepozorovane rozmnožia škodcovia. Prach zároveň bráni fotosyntéze, ktorá je prospievanie a rast izbových rastlín životne dôležitá. Pre izbové rastliny s veľkými listami je najlepší riešením sprcha vlažnou vodou. Ak máte dostatok času, môžete sa pustiť aj do jemného ručného čistenia list za listom.

V prvom kroku sa zamerajte na to, čo vidíte voľným okom. Odstráňte suché, poškodené, hnedé a napadnuté listy. Prezrite si rastliny detailne a všímajte si, či neuvidíte drobné škvrny na listoch, lepkavé miesta alebo pavučinky - tieto znaky poukazujú na prítomnosť škodcov.

Na rade je kontrola substrátu v kvetináči. Často sa po zime na povrchu kvetináča objavujú biele mapy a škvrny. Môže ísť buď o chumáčiky plesne, alebo o vyzrážané minerály z tvrdej vody alebo hnojív. Je dobrým zvykom odobrať napadnutú vrchnú vrstvu a doplniť čerstvý substrát. Predtým však nezaškodí vykonať aj hlbšiu kontrolu. Ak nie je izbová rastlina príliš ťažká, opatrne ju vyberte z kvetináča a skontrolujte, ako sú na tom korene. Nadmerná zálievka podporuje rozvoj koreňovej hniloby. Napadnuté korene spoznáte podľa toho, že sú hnedé a zmäknuté - teda hnijúce.

Niekoľko druhov hmyzu bežne napáda izbové rastliny. Bez ohľadu na to, akú liečbu používate, buďte dôslední. Smútivky sú malé čierne mušky, ktoré bzučia okolo pôdy a sú bežnými škodcami izbových rastlín, hoci sa často zamieňajú s ovocnými muškami. Hryzáky zvyčajne vidíte vo veľkom počte, keď sú rastliny premočené. Medzi zavlažovaním nechajte povrch pôdy vyschnúť a nezabudnite odstrániť všetky odumreté listy. Ak sa rastlina zachrániť nedá, jednoducho ju odstránte. V tých lepších prípadoch sa stačí zbaviť chorých, alebo postihnutých listov či stoniek. Niektoré choroby sa šíria hmyzom, takže udržiavanie populácie hmyzu pod kontrolou pomáha predchádzať týmto problémom.

Strihať môžete kedykoľvek počas roka, ale jeseň je prirodzený čas pre túto aktivitu. Hlavným dôvodom strihania izbových rastlín je, aby vyzerali lepšie a aby neboli príliš veľké. Pokúste sa urobiť rezy tesne nad súborom púčikov alebo bočných výhonkov na stonke, ktorú chcete odrezať. Tu sa začne nový rast. Odstrihnite vyblednuté kvety z vašich rastlín, aby ste podporili ďalšie kvitnutie a pomohli predchádzať problémom s chorobami. Tiež nezabudnite odstrániť žlté, hnedé alebo zvädnuté listy. Použite ručný prerezávač s úzkymi čepeľami (na väčšie rastlinky), alebo ostré nožnice na čistý rez, ktoré zabránia trhaniu stonky.

Identifikovanie problémov s izbovými rastlinami: Na základe dôležitých indikátorov môžete rýchlo zistiť, čo chýba vašim izbovým rastlinám. Zvyčajne nám informácie o tom, čo chýba rastline, poskytujú listy.

tags: #pravy #kvet #mam #nechat #v #obale

Populárne príspevky:

• Ako pestovať azalku
• Váš sprievodca Hotelom Oleander Side
• životnosť a pestovanie tuje
• Ihlica Rolná: Prírodný Liek
• Lesknica kanárska: pestovanie a využitie