Čínske kvety: Sprievodca pestovaním a starostlivosťou
V Ázii, a najmä v Číne, sa mnohé rastliny tešia mimoriadnej obľube nielen pre svoju krásu, ale aj pre symbolický význam. Niektoré z nich sú považované za symboly šťastia, prosperity a harmónie. V tomto článku sa zameriame na rastliny, ktoré sú známe pod označením „čínska“ a ktoré si nachádzajú svoje miesto v slovenských domácnostiach a záhradách.
Angínovník čínsky (Belamcanda chinensis)
V skutočnosti sa jedná o leopardovku čínsku (Belamcanda chinensis), ktorá je však známa práve pod označením angínovník či angínovník čínsky. Toto pomenovanie si vyslúžila vďaka svojim skvelým dezinfekčným účinkom na hrdlo a ústnu dutinu.
Charakteristika a pôvod
Domovom leopardovky čínskej je práve Čína, India či Japonsko. Do Európy sa však dostala už v období stredoveku. Táto trvalka sa pestuje pre svoje liečivé účinky, ale taktiež aj ako okrasná rastlina, pretože ponúka zaujímavé oranžové kvety s tmavšími škvrnami. Kvetmi môže pripomínať kosatce, pretože patrí do čeľade kosatcovitých. Rastlinka dorastá do výšky až 1,2 m. Má žltozelené kopijovité listy a zaujímavé kvety ponúkne vždy začiatkom leta. Kvitnúť obvykle zvládne až do septembra a s každým rokom ponúkne čoraz viac kvetov.
Pestovanie
Angínovník nie je náročný na pestovanie. Môžete ho pestovať v záhrade, kde ho však treba chrániť pred mrazom. Vyhovuje mu výživný a dobre priepustný substrát. Pozor však treba dať na premokrenie pôdy, ktoré nemá rád. Taktiež pre neho zvoľte slnečné stanovište či polotieň. Taktiež ho však môžete pestovať aj v črepníku. Doma pre neho nájdite miesto na slnečnom parapete a na zimu ho presťahujte do chladnej miestnosti, kde pri obmedzenej zálievke v poriadku prezimuje.
Rozmnožovanie
Rastlinky angínovníka môžete získať zo semienok, ktoré je vhodné vysiať už v marci. Taktiež sa dajú nové rastliny získať delením koreňov.
Liečivé účinky
Angínovník je výborným liečivým pomocníkom pri ochoreniach dýchacích ciest. Na liečebné účely z nej používame listy a podzemok. Mladé listy obsahujú glykozidy, ktoré majú výborné dezinfekčné účinky pre sliznicu. Rastlina taktiež pomáha rozpúšťať hlieny, prinavrátiť stratený hlas a taktiež pri bolesti v krku. Rastlinu na liečebné účely však treba používať veľmi opatrne, pretože vo väčších či častejších dávkach môže byť toxická.
Čínska ruža (Ibištek čínsky, Hibiscus rosa-sinensis)
Čínska ruža, známa aj ako ibištek (Hibiscus rosa-sinensis), je jednou z najpopulárnejších a najkrajších rastlín, ktoré možno pestovať ako izbovú rastlinu alebo v záhrade. Čínska ruža má dlhú a bohatú históriu. V mnohých kultúrach je považovaná za symbol krásy, jemnosti a ženskosti. V Číne, odkiaľ táto rastlina pochádza, bola často zobrazovaná v umení a literatúre ako symbol lásky a harmónie. V tradičnej čínskej medicíne sa čínska ruža používala na rôzne účely, vrátane liečby rôznych kožných ochorení a zápalov.
Charakteristika a pôvod
Čínska ruža pochádza z tropických a subtropických oblastí Ázie. Do Európy sa dostala už v 18. storočí, okolo roku 1731. Aj keď má v názve ružu, ibištek patrí k viacročným rastlinám z čeľade slezovité (Malvaceae). Vo voľnej prírode môže dorásť do výšky až 4 m, zatiaľ čo čínska ruža pestovaná v interiéri je stálozelený ker s tmavozelenými lesklými listami, ktorý môže dorásť do výšky až 1,5 - 2 m.
Táto rastlina je známa svojimi veľkými zvonovými kvetmi, ktorých farby sa podľa druhu rôznia od červenej cez ružovú, fialovú až po žltú či bielu. Kvet môže byť jednoduchý, ale aj plný. Kvitnutie kvetov sa líši podľa druhu - niektoré ibišteky kvitnú len jeden deň, iné 2 dni, no každopádne je krátka doba kvitnutia pre túto rastlinu charakteristická. Kvety odrody „Moonlight“ a „Weekend“ sú väčšie a trvanlivejšie.
Pestovanie a starostlivosť
Čínska ruža je nenáročná, dlhoročná rastlina. Keďže pochádza z trópov, potrebuje veľa svetla a teplé podmienky, vlhko a pôdu bohatú na živiny. Rastlina potrebuje plné svetlo a v zime priame slnečné lúče. Ideálna teplota pre túto rastlinu je medzi 18-27 °C, optimálna izbová teplota na pestovanie je 20 °C. Ak teplota klesne pod 10 °C, rastlina môže začať trpieť. Musíte ju chrániť pred prudkým svetlom, dažďom a vetrom. V letných a jesenných mesiacoch, pokiaľ nezačnú prvé mrazy, ju môžete pestovať vonku na záhradke či balkóne.
Pôda a zálievka
Čínska ruža potrebuje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Má rada vlhšiu, no dobre priepustnú pôdu, aby sa v nej vlhko nezachytávalo príliš dlho a netvorili sa hubovité ochorenia. Ideálne sú hlinité a hlinito-piesočnaté pôdy, najlepšie s pH v rozmedzí 6,5 - 6,8. Ak je vaša pôda príliš piesočnatá, môžete ju zmiešať s kompostom alebo mulčom. Dôležitým faktorom je aj to, nakoľko je pôda výživná, pretože pre optimálny rast a kvitnutie potrebuje kvalitnú pôdu bohatú na živiny.
Rastlinu zalievajte pravidelne, primeranou zálievkou. Ibištek znesie viac vody v letných mesiacoch ako v zimných, vtedy postačí 2x do týždňa. Substrát nesmie byť premočený, ale pôdu v črepníku udržiavajte stále mokrú. Pre čínsku ružu je veľmi dôležité nepoužívať tvrdú vodu priamo z vodovodu. Ideálne je polievanie zachytenou dažďovou vodou, no polievať môžete aj vodou z vodovodu, ktorú necháte aspoň 1 deň odstáť alebo prevariť a nechať vychladnúť. Nezalievajte rastlinu teplou ani ľadovou vodou - ideálne by mala mať teplotu okolo 30 °C. Okrem zálievky môžete vodu doplniť aj postriekaním rozprašovačom, hlavne v lete, počas horúčav, keď je vzduch suchší.
Hnojenie
Čínska ruža je náročná na živiny, preto je prospešné ju v období letných mesiacov prihnojovať pravidelne raz do týždňa. Použite hnojivo so základnými živinami, najlepšie tekuté pre kvitnúce rastliny, podporíte tým kvitnutie a rast ibišteka. Nedostatok živín sa na čínskej ruži pomerne rýchlo preukáže v podobe žltých a svetlých listov, spomaleného rastu nových lístkov, nedostatku púčikov a slabého kvitnutia. Ibištek potrebuje podobné živiny ako ďalšie izbové kvitnúce rastliny, avšak s nižším obsahom fosforu. Okrem základných živín potrebuje aj horčík. Hnojiť by sa malo v období rastu raz za 2 týždne, no v lete počas kvitnutia treba frekvenciu zvýšiť na raz týždenne.
Rez a presádzanie
Mladým rastlinkám je potrebné na začiatku leta zrezať dvakrát vrcholky výhonkov. Staršie orežeme skoro na jar. Pravidelné zrezávanie v zime, konkrétne v januári, je veľmi prospešné pre čínsku ružu. Korunka čínskej ruže sa omladí, zahustí a vyženie veľa nových výhonkov a kvetov. Niektorí záhradkári odporúčajú radikálne zrezanie, kedy skrátia výhonky na 3 až 5 centimetrov. Rastlina sa zvykne zastrihávať i po presadení.
Čínsku ružu sa odporúča presádzať pravidelne, najlepšie každý rok na jar. Keďže je potrebné vyhnúť sa presádzaniu už počas kvitnutia, optimálne je presadiť ju hneď v marci. Skoré jarné presádzanie je dôležité aj preto, že po presadení bude rastlina potrebovať 1 - 2 mesiace na to, kým si zvykne a opäť vytvorí púčiky. Na presadenie vyberte o čosi väčší kvetináč ako predchádzajúci. Kvetináč by mal mať na spodku dierky a mištičku, do ktorej voda vytečie. Taktiež potrebujete vytvoriť drenážny systém z kamienkov alebo štrku. Ako substrát použite dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým pH, ktorú môžete zmiešať s kompostom.
Ako sa postarať o VIANOČNÚ RUŽU?
Zimovanie
Starostlivosť o čínsku ružu by koncom jesene a počas zimy mala vyzerať inak a prispôsobiť sa prirodzeným potrebám rastliny. Ide o obdobie zimovania, keď rastlina nerastie, nekvitne, ale odpočíva. V tomto období nepotrebuje čínska ruža 20 °C teplotu, ale optimálne 13 - 16 °C. Pred začiatkom zimovania je potrebné rastlinu prestrihať, najlepšie v októbri. Následne by sa mala čínska ruža umiestniť na chladnejšie miesto v dome, ideálne aj tmavšie, no vyhnite sa vlhkým pivniciam a chodbám s prievanom. Rastlinu netreba vyrušovať príliš častým zalievaním alebo nebodaj hnojením. Zimovanie treba ukončiť vo februári, keď sa na rastline začnú objavovať výhonky mladých listov.
Rozmnožovanie
Čínsku ružu rozmnožujeme vrcholovými, drevnatými odrezkami, a to na jar. Odrezky dáme do vlhkého substrátu, ale zakorenia aj vo vode pri teplote 20° - 22° C. Z výhonkov, ktoré ste odstránili počas skracovania ibišteka v jarnom až zimnom období, môžete rastlinu rozmnožiť. Vhodné sú približne 10 centimetrov dlhé, zdravé odrezky. Po zakorenení odrezkov ich zasaďte do výživného substrátu. S výhonkom manipulujte opatrne, aby sa korienky nepoškodili. Pokiaľ sú na výhonku zvädnuté listy, tie kľudne môžete odstrániť.
Množenie čínskej ruže zo semienok je omnoho náročnejšie než z odrezkov. Dôležité je zabezpečiť si kvalitné semienka overeného predajcu, ktoré by nemali byť staršie ako rok. Samotné klíčenie trvá niekoľko týždňov a vyžaduje si špecifické podmienky. Semienka je pred zasadením potrebné na niekoľko hodín namočiť do stimulátora rastu. Na výsev si pripravte nádobu s priehľadným vekom, ktoré pomôže zvýšiť teplotu a vlhkosť. Semienka vysejte do vrstvy zeminy zmiešanej s kompostom a polejte vodou. Zakrytú nádobu umiestnite na svetlé a dostatočne teplé miesto, najlepšie s teplotou aspoň 25 °C. Po vyklíčení môžete čínsku ružu presadiť do kvetináča, no hnojiť začnite až od 1. roka. Rastliny pestované zo semien začínajú kvitnúť až omnoho neskôr než odrezkové, najčastejšie od 4. roka.
Problémy pri pestovaní a ich riešenie
Pri pestovaní čínskej ruže sa začínajúci pestovatelia stretávajú s rovnakými problémami. Rastlina dlho nekvitne, z ničoho nič jej opadajú púčiky alebo sa objavia žlté listy.
Prečo čínska ruža nekvitne?
Dôvodov, prečo čínska ruža nekvitne, môže byť niekoľko. Jednou z najčastejších príčin je nedostatok svetla. Najlepšie je preto čínsku ružu umiestniť k oknám orientovaným na juhovýchod alebo juhozápad. Tieto rastliny potrebujú minimálne 6 - 8 hodín svetla denne, no ideálne 10 - 12 hodín, čo môže skutočne ovplyvniť ich kvitnutie. Ďalej kvitnutie ovplyvňujú ďalšie podmienky, ako napr. nesprávna teplota, prievan a príliš suchý vzduch. Za nekvitnutie môže aj nevhodná pôda, príliš malý kvetináč a nedostatok živín. Na podporu kvitnutia je potrebné pôdu prihnojiť kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce izbové rastliny.
Čínskej ruži opadali púčiky. V čom je problém?
Opadanie púčikov je reakciou na určitý druh stresu, zmenu podmienok alebo nedostatok živín. Púčiky čínskej ruže môžu opadať napríklad kvôli nedostatku tepla, prenosu rastliny z jedného miesta na druhé, prenosu rastliny do inej miestnosti a vytvorením iných tepelných podmienok či výskytu prievanu. Rastlinu môžu rušiť aj menšie zmeny, ktoré sa vám môžu zdať ako maličkosť, napr. pootočenie kvetináča do inej strany.
Žltnutie listov
Žltnutie listov môže mať viacero príčin. Častou príčinou sú škodce, ktorých sa možno zbaviť pomocou postrekov. Za žltnutie môže aj kvalita vody, ktorá sa používa ako zálievka. Na zalievanie nepoužívajte vodu priamo z vodovodu, ktorá by mohla byť príliš tvrdá, ale nechajte ju odstáť minimálne jeden deň.
Opadávanie listov
Opadávanie listov býva výsledkom nadmerného polievania alebo nevhodnej pôdy, v ktorej sa veľká časť vody zachytáva. Ak si nie ste istí, kedy polievať, stav pôdy si overte prstom. Polievajte až vtedy, keď je povrch suchý, nie mierne vlhký. Opadané listy môžu byť aj známkou napadnutia škodcami alebo nevyváženým zložením živín v pôde.
Chradnutie a vysychanie
Vysychanie rastliny môže mať za následok predovšetkým nedostatok vlahy, suchý a príliš teplý vzduch. Skontrolujte izbovú teplotu a v prípade potreby premiestnite rastlinu do chladnejšej miestnosti. Rýchlou pomocou môže byť ponorenie kvetináča do nádoby s vodou, aby sa rastline dostalo dostatok vlahy. Príčinou však môže byť aj napadnutie škodcami alebo ochorenie.
Škodcovia a choroby
Medzi najčastejšie choroby a škodcov, ktoré napádajú čínsku ružu, patria:
- Botrytída (pleseň sivá): Objaví sa hlavne vo vlhkom prostredí, napáda listy a puk kvetov.
- Múčnatka: Hubové ochorenie spoznáte podľa bielych, akoby pomúčených listov. Vyskytuje sa pri vlhku, teple a nízkej cirkulácii vzduchu.
- Roztoče: Veľmi drobný hmyz, ktorého výskyt identifikujete na základe bieleho povlaku pripomínajúceho pavučinku.
- Vošky: Vyciacajú šťavu z listov, čím rastlina slabne. Účinné je mechanické odstraňovanie alebo postrek.
- Strapky: Malý hmyz koncentrujúci sa na spodnej strane listov, zanecháva tmavý trus a spôsobuje vysychanie rastliny.
- Molice: Malý lietajúci hmyz, ktorý vyciacava šťavu z listov a prenáša baktérie.
Odrody čínskej ruže
Existuje mnoho druhov a kultivarov Čínskej ruže, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou kvetov.
- Klasická odroda: Produkuje veľké, sýtočervené kvety, symbol radosti a šťastia.
- Žltý ibištek: Kvety v teplých odtieňoch oranžovej.
- Ružový ibištek: Jemnejší a romantickejší, symbol lásky a nežnosti.
- Odrody so dvojitými kvetmi: Majú viac vrstiev okvetných lístkov a vytvárajú plnší vzhľad.
- Zberateľský Panašovaný ibištek (Hibiscus variegata): Má listy s jedinečným sfarbením, vyžaduje ešte viac svetla ako klasický ibištek.
Z kvetov ibišteka je dokonca možné pripraviť čaj so znamenitou arómou a množstvom vitamínu C, takže táto rastlina nie je jedovatá.
Astrovka čínska (Callistephus chinensis)
Astrovka čínska patrí medzi tradičné a dlhodobo obľúbené letničky, ktoré si našli pevné miesto v okrasných záhradách aj v rezaných kvetinových výsadbách. Jej popularita spočíva najmä v bohatej palete farieb, rozmanitosti tvarov kvetov a schopnosti kvitnúť v období, keď mnohé iné letničky už strácajú svoju vitalitu.
Charakteristika a pôvod
Pôvodom pochádza astrovka čínska z východnej Ázie, kde rastie v miernejších klimatických podmienkach. V našich zemepisných šírkach sa pestuje ako letnička, pretože neznáša mrazy. Astrovka čínska je vzpriamená bylinná rastlina, ktorá v závislosti od odrody dorastá do výšky približne tridsať až osemdesiat centimetrov. Vytvára pevné, dobre rozkonárené stonky, ktoré sú zakončené výraznými kvetmi. Kvety astrovky sú veľmi variabilné. Môžu byť jednoduché, poloplné alebo plné, s jemnými ihlicovitými alebo širšími lupienkami. Farebná škála zahŕňa bielu, ružovú, červenú, fialovú aj modrofialovú farbu.
Astrovka čínska sa v záhradách využíva predovšetkým v letných a jesenných záhonoch, kde vytvára výrazné farebné plochy alebo vertikálne akcenty. Veľký význam má aj ako rezaná kvetina. Vďaka pevným stonkám a dlhej trvanlivosti vo váze patrí medzi obľúbené druhy do letných kytíc.
Pestovanie a starostlivosť
Astrovka čínska obľubuje slnečné stanovištia, kde má dostatok svetla počas celého dňa. Na slnku vytvára pevné stonky a bohato kvitne. Dôležité je zvoliť stanovište s dobrou cirkuláciou vzduchu. Astrovka čínska vyžaduje výživnú, hlbokú a dobre priepustnú pôdu. Najlepšie sa jej darí v humóznych pôdach s dostatkom organickej hmoty. Výsadba sa vykonáva až po pominutí jarných mrazov. Rastliny sa vysádzajú s dostatočnými rozstupmi (15 až 20 cm), aby mali priestor na rast a zabezpečila sa dobrá cirkulácia vzduchu.
Astrovka potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchších období. Substrát by mal byť rovnomerne vlhký, no nie premokrený. Počas sezóny je vhodné rastliny primerane prihnojovať, čo podporí bohaté kvitnutie. Astry kvitnú od augusta až do jesene. Semená zbierajte za slnečného dňa. Môžete ich deliť podľa farieb alebo zmiešať. Uskladnite ich v papierových vreckách na suchom mieste.
Choroby a škodcovia
Astrovka čínska je známa svojou citlivosťou na pôdne choroby, najmä na vädnutie a hubové ochorenia (najzávažnejšia choroba je fuzárovité vädnutie). Preto sa neodporúča pestovať ju opakovane na tom istom mieste. Zo škodcov sa môžu objaviť vošky alebo roztoče, najmä pri oslabených rastlinách.
Ako sa postarať o VIANOČNÚ RUŽU?
Vistéria (Wisteria)
Vistérie (Wisteria) sú obľúbené pre svoje nádherné visiace kvety, ktoré sa objavujú na jar a na začiatku leta. Tieto mohutné, drevnatejúce popínavé rastliny pochádzajú z Ázie a Spojených štátov a patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Ich dlhé strapce kvetov a svieža zeleň si vyžadujú priestor a správne tvarovanie, aby vynikli v plnej kráse.
Charakteristika a pôvod
Vistérie sú známe svojimi majestátnymi fialovými alebo bielymi kvetmi, ktoré sú často voňavé. Existuje niekoľko druhov a odrôd, ktoré dorastajú do výšky viac ako 12 metrov, no niektoré sa dajú pestovať aj vo veľkých nádobách. Doba kvitnutia vistérie sa zvyčajne pohybuje od apríla do júna, pričom niektoré druhy môžu vykvitnúť druhýkrát koncom leta. Kvitnúce strapce môžu dosahovať dĺžku od 10 do 120 cm. Vistérie sú vynikajúcim zdrojom potravy pre opeľovače. Kvety zvyčajne vydržia 2 až 4 týždne, no ich trvanlivosť závisí od počasia.
Pestovanie a starostlivosť
Vistérie sú mrazuvzdorné. Japonská vistéria (Wisteria floribunda) a čínska vistéria (Wisteria sinensis) sú klasifikované ako mrazuvzdorné do -15 až -20 °C. Napriek tomu môžu neskoré mrazy poškodiť kvetné puky, preto je dôležité vyhnúť sa výsadbe v mrazových kotlinách. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov by mala byť vistéria vysadená na slnečnom a chránenom mieste. Vistérie vysádzajte na pevné steny, ideálne s vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou, najlepšie orientované na juh alebo západ.
Vistéria je náročná rastlina. Počas rastovej sezóny ju mesačne prihnojujte hnojivom s vysokým obsahom draslíka, aby sa podporilo viac kvetov. Rastliny pestované v nádobách zalievajte a prihnojujte týždenne. Na jeseň mulčujte organickou hmotou. Výsadbu vistérie je najlepšie vykonať na jar alebo na jeseň. Pôdu dobre pripravte a vysaďte rastlinu na rovnakú úroveň, ako bola v pôvodnom črepníku. Po výsadbe dobre zalejte. Stonky priviažte k pozinkovaným drôtom pripevneným vodorovne pozdĺž steny. Ak pestujete na pergole, odstráňte všetky stonky okrem jednej a tú priviažte k stĺpiku.
Rez a tvarovanie
Pravidelný rez spočíva v skrátení nadmerného, bičovitého rastu v júli/auguste na päť až šesť listov (približne 30 cm). To umožňuje dozrievanie dreva a zvyšuje šancu na tvorbu kvetov. Následne, vo februári, tieto výhonky ďalej skráťte na dva až tri púčiky (približne 10 cm), aby ste rastlinu upravili pred začiatkom rastu a umožnili vyniknúť novým kvetom. Mladé vistérie nechajte nerušené, kým nepokryjú stenu alebo záhradnú konštrukciu, a potom začnite s pravidelným rezom na podporu kvitnutia. Neskorá zima je tiež ideálnym časom na rez vistérie, keďže opadané listy umožňujú lepšie posúdenie a vykonanie rezov. V februári môžete skrátiť výhonky, ktoré boli predtým ostrihané v auguste, na 2 až 3 púčiky.
Ako sa postarať o VIANOČNÚ RUŽU?
Rozmnožovanie
Existuje niekoľko spôsobov, ako rozmnožovať vistériu: semenami, odrezkami, odnožami alebo očkovaním. Treba však byť trpezlivý, najmä pri pestovaní zo semien, ktoré môžu niekedy potrebovať až 20 rokov na prvé kvitnutie. Je dôležité si uvedomiť, že vistéria je jedovatá, najmä semená a struky, preto pri manipulácii s rastlinou používajte rukavice.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie mäkkými odrezkami z jari alebo začiatkom leta umožní získať nové rastliny. Odrezky by mali byť dlhé približne 7,5 až 15 cm a mali by mať aspoň dva páry listov. Odstráňte listy z dolnej polovice odrezku a skráťte stonku tesne pod listovým uzlom. Odrezky zapichnite do vlhkého, dobre priepustného substrátu, ideálne s prídavkom rašeliny. Pre zvýšenie vlhkosti prikryte črepník plastovou fóliou a umiestnite na teplé, svetlé miesto bez priameho slnka. Udržujte substrát vlhký a pravidelne vetrajte.
Rozmnožovanie semenami
Vistériu je možné rozmnožovať aj zo semien, avšak nové rastliny nemusia byť verné svojim rodičom. Po zbere zrelých strukov vistérie koncom leta alebo začiatkom jesene môžete semená vysiať. Po úplnom uschnutí strukov vyberte tvrdé, čierne semená. Semená vysievajte jednotlivo do malých črepníkov s výsevným substrátom do hĺbky 1 - 2 cm. Jemne zalejte a prikryte pareniskom alebo potravinárskou fóliou. Udržujte teplotu 18 - 21 °C a pôdu vlhkú. Po 1 - 2 mesiacoch skontrolujte klíčenie a odstráňte kryt. Pestujte pod krytom a podľa potreby presádzajte.
Problémy pri pestovaní
Najčastejším problémom pri pestovaní vistérie je nedostatok kvetov. Mladé rastliny môžu kvitnúť až 20 rokov, preto sa vyhnite sklamaniu kúpou rastliny, ktorá už kvitne, alebo výberom pomenovaného kultivaru, ktorý je zvyčajne zaočkovaný. Skontrolujte techniku a načasovanie rezu, pretože rez v skorej a strednej sezóne naruší tvorbu kvetov na nasledujúci rok. Vistéria najlepšie kvitne na plnom slnku. V období sucha od júla do septembra rastlinu zalievajte, pretože nedostatok vody v tomto období ovplyvní tvorbu kvetov na nasledujúci rok. Jarné mrazy môžu poškodiť alebo zdeformovať vyvíjajúce sa kvety. Chudobné pôdy môžu mať nedostatok draslíka, preto na jar aplikujte síran draselný. Poškodenie kvetov alebo stôp po uhryznutí môžu signalizovať poškodenie vtákmi alebo myšami.
Niekedy môže dospelá vistéria odumrieť a nahradí ju nový výhonok zo zeme. To môže byť spôsobené zlyhaním štepu vistérie. Menej častou príčinou je hubové ochorenie koreňov spôsobené medovkou alebo hnilobou koreňov. Nepravidelné hnedé škvrny na listoch môžu byť príznakom múčnatky, a vistéria môže byť tiež postihnutá vírusmi. Vistérie sú tiež náchylné na napadnutie štítkami a menej často štítkovkou vistériovou.
Odrody vistérie
Dva najčastejšie pestované druhy sú Wisteria sinensis (čínska vistéria) a Wisteria floribunda (japonská vistéria).
- Wisteria sinensis: Modré kvety v máji alebo júni pred listami. Veľmi voňavá. Dosahuje výšku 9 metrov.
- Wisteria floribunda ‘Multijuga’: Má najdlhšie strapce kvetov. Fialovo-modré kvety sa objavujú s listami v júni. Dosahuje výšku 9 metrov.
- Wisteria floribunda ‘Kuchi-beni’: Fialovo-ružové kvety v júni s listami. Dosahuje výšku 8 metrov.
- Wisteria floribunda ‘Domino’: Vhodná tam, kde je obmedzený priestor. Modré kvety v máji alebo júni s listami. Dosahuje výšku 6 metrov.
- Wisteria sinensis ‘Alba’: Biele kvety, často pred listami. Dosahuje výšku 9 metrov.
Pri nákupe vistérie vždy vyberajte rastlinu, ktorá bola vypestovaná z odrezkov alebo očkovaním, pretože rastliny pestované zo semien kvitnú menej spoľahlivo a trvá dlhšie, kým začnú kvitnúť.
Čínska pažítka (Allium tuberosum)
V poslednom období ide o častejšie pestovanú rastlinu. Hoci je jedlá, objavuje sa skôr v okrasných výsadbách. Botanicky ide o trváci cesnak hľuznatý (Allium tuberosum). Vytvára husto olistené trsy vzpriamene rastúcich aromatických a sviežo pôsobiacich listov. Príťažlivé sú však na rastline najmä kvety, ktoré sú mimoriadne trváce, ich krása pretrváva dlhé obdobie.
Pestovanie a využitie
Čínska pažítka obľubuje slnečné, teplejšie a suchšie miesta, je nenáročná na pestovanie. Uplatní sa v zmiešaných kvetinových záhonoch, v bylinkových výsadbách, pri chodníkoch a v suchých kvetinových múrikoch. Môžete ju zakomponovať aj do zeleninových a vyvýšených záhonov, dá sa pestovať aj v kvetináčoch na balkónoch a terasách. Je nielen užitočná, ale aj dekoratívna. Vysadiť si ju môžete na jar a počas leta, jednoducho si ju rozmnožíte zo semien alebo delením.
Ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis)
Ozdobnica čínska je okrasná tráva, ktorá dorastá do výšky až niekoľkých metrov - v závislosti od konkrétneho kultivaru. Táto okrasná tráva pochádza z Číny a medzi zaujímavosti patrí fakt, že na jednom stanovišti vydrží až 15 rokov! Pestovať ju môžeme na celom území Slovenska a nevadia jej ani nízke teploty, ktoré vďaka ochrane pred mrazom zvládne bez problémov.
Pestovanie a starostlivosť
Ozdobnicu čínsku vysádzame najmä do väčších záhrad, kde figuruje ako solitér. Ozdobnicu čínsku vysádzame na slnečné stanovište, ktoré ponúka slnečné lúče aspoň 5 hodín počas dňa. Vhodná je do otvorených priestorov, kde ponúka útočisko drobnému hmyzu. Jej výsadbu situujeme najmä slnečné stanovištia s vlhkou priepustnou pôdou. Výsadbu vykonávame počas jarných a jesenných mesiacov, kedy sú teploty nižšie ako 30 stupňov Celzia a pôda je stále priepustná (nie je zamrznutá). Po zakúpení zdravej sadenice tejto ozdobnej trávy vyhĺbime jamu, ktorej veľkosť je 1x väčšia ako samotná sadenica v kontajneri.
Zálievka tvorí veľkú časť starostlivosti o ozdobnicu čínsku. Zálievka je nevyhnutná najmä v prvých týždňoch od výsadby, aby sme podporili rast nových koreňov. Hnojenie nie je nevyhnutné, avšak výrazne týmto činom podporíme jej rast. Tak, ako aj pri hnojení iných trvaliek, aj pri tejto ozdobnej tráve musíme dbať na dostatočnú zálievku. Neprimerané množstvo hnojiva, alebo absencia zálievky po hnojení, spôsobuje spálenie koreňového systému, a teda aj úhyn rastliny. Okrasné trávy, vrátane ozdobnice čínskej, nikdy nestriháme. Ozdobnica čínska je mrazuvzdorná trvalka, ktorá si nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť vzhľadom na klesajúce teploty. Ochrana pred škodcami nie je nutná.
Na zastrihávanie ozdobnice čínskej sa odporúča pristúpiť na jar, akonáhle pominú posledné mrazy. V tom čase zrežte celý trs zhruba 10 - 15 cm nad zemou. Na jeseň, rovnako ako ostatné okrasné trávy, ju zviažte, aby ste zabránili roztváraniu trsov vplyvom snehu.
Kultivary ozdobnice čínskej
Kultivarov ozdobnice čínskej existuje naozaj veľa. K tým najznámejším sa radí napríklad:
- 'Zebrinus': Charakteristický svojimi priečne pruhovanými listami.
- 'Variegatus': Zaujme štíhlymi trsmi, ktoré dorastajú až do výšky 170 cm. Jeho listy sú pozdĺžne zelenobielo pruhované a oblúkovito previsajú.
- 'Silbertum': Pýši sa listami širokými zhruba 2 cm. Jednotlivé listy majú uprostred svetlý pruh.
- 'Flamingo': Drobnejší kultivar, dorastá do výšky 90 cm. Zaujme svojim bohatým kvitnutím. Súkvetia sú najskôr ružové až vínové, neskôr sa vyfarbujú do krásneho striebristého odtieňa.
- Ozdobnica obrovská: Pre tých, ktorí hľadajú skutočne vysokú okrasnú trávu.
Ozdobnica čínska patrí medzi typické solitérne trávy. V záhrade najlepšie vynikne v podobe jednotlivých trsov na starostlivo pokosenom trávniku. Napriek tomu sa však môžete rozhodnúť pre jej pestovanie v kvetináči a týmto spôsobom ozdobiť napríklad váš balkón či terasu. Vždy však pamätajte na správny výber nádoby. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby bolo možné zaistiť zdravý a kvalitný rast ozdobnice.
Schizandra čínska (Schisandra chinensis)
Schizandra čínska patrí medzi veľmi významné medicínske rastliny, pričom za týmto účelom je možné používať všetky jej časti, vrátane koreňov. Najväčšie využitie však majú plody, ktoré tvarom i vzhľadom pripomínajú plody červených ríbezlí. Odpradávna využívali jej liečivé účinky v mieste jej pôvodného výskytu (Čína, Ďaleký východ, južná časť Sibíri). Vzhľadom na mimoriadne podporné účinky pri liečbe niektorých chorôb súčasného, tzv. „moderného“ a často stresujúceho životného štýlu sa schizandre čínskej v celom svete venuje značná pozornosť. Plody schizandry majú tak ako väčšina bobuľovitého ovocia všestranné využitie. O schizandre sa tiež hovorí, ako o ovocí piatich chutí.
Pestovanie a starostlivosť
Schizandra čínska ako popínavá rastlina si vyžaduje podpornú konštrukciu. Je síce svetlomilná, ale neznáša intenzívny slnečný svit. Optimálne sú stanovištia, kde koreňová časť rastliny sa čo najmenej prehrieva a udržuje si primeranú vlhkosť (v tieni, alebo zakrytá hrubšou vrstvou mulču) a nadzemná časť je dostatočne osvetlená. Korene sú rozložené pomerne plytko pod povrchom pôdy. Vyžaduje si výživné, ľahšie hlinité pôdy s dostatkom humusu a primerane vlhké. Nevhodné sú pôdy, piesčité, vysychavé, ani ílovité a trvale zamokrené. V našich podmienkach je schizandra dostatočne mrazuvzdorná. Kvôli lepšiemu opeleniu odporúčame vysadiť na jedno stanovište viac rastlín.
Schizandra čínska sa môže rozmnožovať semenom i vegetatívne, ale rastliny získané z vegetatívneho množeniu zakoreňujú plytšie. Menej úrodné pôdy je potrebné už pred výsadbou upraviť dobre vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom do hĺbky 0,4 m a v šírke 0,8-1 m, prípadne dodať aj priemyselné hnojivá. Rastliny sadíme na vzdialenosť cca 1 m pri pestovaní na drôtenke alebo v okolí múru domu. Ak ich vysadzujeme okolo pergoly, altánku, tak k jednotlivým kolom podľa konštrukcie stavby. Vždy im však musíme urobiť opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa spomalí rast a rastliny nezarodia.
Rastliny so zemným balom je možné vysadzovať po celý rok, ale najlepšie je sadiť ich na jar. Po vysadení je potrebné okolie rastlín namulčovať štiepkou alebo kôrou v hrúbke 10 - 15 cm. Následne vybudovať opornú konštrukciu. Výhonky môžeme, ale nemusíme zakrátiť a to 15 - 20 cm nad zemou, vždy nad púčikom. Pokiaľ by rastlina mala viacej výhonkov, na začiatok ponecháme len 1 - 3 najsilnejšie, ktoré priviažeme k opore, ostatné odrežeme pri zemi. Neskôr odrezávame už len slabé a poškodené výhonky, ktoré ker príliš zahusťujú a konce veľmi slabo vyvinutých výhonkov. Rez je najlepšie robiť na jar v mesiaci marec, apríl, ešte pred rašením. Podľa potreby doplňujeme mulč a odburiňujeme bezprostredné okolie rastlín. Pozor, rastliny neokopávame. V prípade veľmi suchého počasia závlažujeme.
Schizandra je ovocný druh pomerne náročný na úrodnosť pôdy a živiny. V treťom a ďalších rokoch možno dodať každoročne na jar 50 - 100 gr NPK hnojivá na rastlinu. Schizandra čínska vstupuje do obdobia rodivosti pomerne neskoro (4-6 rok po vysadení), pokiaľ nie je pestovaná pri opornej konštrukcii, nemusí zarodiť vôbec. V dospelosti môžeme získať každoročne z jednej rastliny 2 až 5 kg plodov. Zrelé bobule v strapci majú červenú farbu a dozrievajú hromadne v mesiacoch august, september. Schizandra čínska v podmienkach Slovenska netrpí významnými chorobami ani škodcami.