Ako zachrániť zamrznuté rastliny a kvety: Komplexný sprievodca ochranou a regeneráciou
Mráz je pre mnohých záhradkárov postrachom, najmä v prechodných obdobiach jari a jesene, keď teploty kolíšu. Poškodenie nízkymi teplotami má miernejší priebeh a je nenápadnejšie. V pestovateľskej a záhradkárskej verejnosti je najznámejšie poškodenie mrazom, t.j. poškodenie teplotami nižšími ako 0°C. Škody spôsobené mrazom môžu v niektorých plodinách a v niektorých rokoch úplne zlikvidovať úrodu, čo je najtypickejšie pre skoro kvitnúce ovocné stromy, ako sú marhule, broskyne a čerešne.
Poškodenie mrazom sa prejavuje rôznymi spôsobmi v závislosti od druhu rastliny a intenzity chladu. Na ovocných stromoch sa v čase kvitnutia prejavuje tak, že v priebehu niekoľkých hodín alebo v priebehu jednej mrazivej noci všetky kvety a puky, alebo ich prevažná časť zosklovatie, zvodnatie, postupne zhnedne a v najbližších dňoch zasychá. Na kôre stromov a drevín vznikajú v zime pôsobením mrazu trhliny a praskliny, odumieranie konárov a letorastov (po odstránení kôry vidno zhnednuté pletivo), príp. mrazová rakovina - ohraničená po okrajoch kalusom. Niekedy pri rozsiahlom poškodení vznikajú plošné poškodenia kmeňa - tzv. mrazové dosky.
Na iných rastlinách a na zelenine škody spôsobené mrazom spôsobujú praskanie stoniek, zmeny farby listov, deformácie a pľuzgiere, striebristosť listov, vymrznutie ozimných druhov. Drsné listy ako pri oleandri zvädnú, hrubé listy zase zmäknú. Hnedé oschnuté zvädnuté listy nasvedčujú tomu, že v noci mrazivý vzduch poškodil bunky na okraji listov rastlín a tie odumreli. Vnútorné časti listov vyzerajú nedotknuté, mohli by sa však poškodiť pri ďalšom mraze, pretože odumreté okraje už nezabezpečujú dostatočnú ochranu.
Citlivosť rastlín na mráz
Najcitlivejšia fáza pre ovocné stromy je obdobie kvitnutia, najmä ak pred mrazmi panuje pekné a teplé počasie, urýchľujúce nástup kvitnutia. Kvety a puky väčšiny ovocných druhov bývajú poškodené pri poklese teplôt na -2 až -3°C. Naopak, po odkvitnutí sa citlivosť stromov na mráz výrazne znižuje. Mrazové poškodenie drevín nastáva aj mimo obdobia kvitnutia, najmä pri skorých jesenných a neskorých jarných mrazoch a pri veľkom striedaní teplôt v zime (teplé slnečné dni s mrazivými nocami).
Najcitlivejšie na mráz sú stromy a pletivá rastlín fyziologicky oslabené alebo trpiace inými chorobami. Pre stromy v zime sú kritické teploty pod -20°C, odumrieť môžu v závislosti od druhu, podmienok a lokality väčšinou pri poklese teplôt pod -28°C. Poškodenie kôry zimnými mrazmi si možno zameniť za choroby kmeňov stromov, podobne zamrznutie kvetov pri kôstkovinách si mnohí pestovatelia mýlia s moniliózou. Najjednoduchšou a najspoľahlivejšou rozlišovacou pomôckou je sledovanie teploty a vzniku symptómov. Ak sa symptómy objavia krátko po silnejších mrazoch (1-2 dni), jedná sa spoľahlivo o poškodenie mrazom alebo nízkymi teplotami.
Na zimné mrazy sú najcitlivejšie stromy na pôdach zamokrených, ale aj na pôdach prehnojených dusíkom. Naliate kvetné púčiky namrznú už pri teplote -4 °C, rozkvitnuté kvety marhúľ a broskýň pri -3 °C a v prípade ostatných druhov je to pri -2 °C. Veľký vplyv na odolnosť púčikov má vlhkosť vzduchu a vietor. Vysoká vzdušná vlhkosť odolnosť znižuje, pohyb vzduchu ju zvyšuje.
Jarné mrazy sú nočnou morou takmer každého záhradníka. Po týždňoch tvrdej práce, príprav a sadenia môže náhly pokles teplôt zničiť záhradu jedným ťahom. Jarné mrazy môžu poškodiť rastliny a kvety, ale aj ohroziť zvieratá, ktoré sa v záhrade vyskytujú. Príčinou týchto jarných mrazov môže byť rôzna, ale zvyčajne sa vyskytujú vtedy, keď sa do danej oblasti presunie front studeného vzduchu. Ten sa usadí pri zemi a spôsobí tvorbu námrazy. Spravidla sa tieto ochladenia vyskytujú v druhej polovici mája, no nie je to pravidlom. Vyskytnúť sa môžu skôr, ale aj neskôr.
Ochrana vinic před jarními mrazy
Na čo si dať pozor pred jarnými mrazmi:
- kopcovitá oblačnosť počas dňa, ktorá sa večer rozplýva a nastupuje jasná noc,
- krátke a prudké prehánky či búrky, silnejší vietor počas dňa, po ktorých nastupuje jasná a tichá noc,
- usadenie tlakovej výše nad strednou/severnou Európou. Mrazy sa zvyknú objaviť pár dní na to.
Prevencia poškodenia mrazom
Poškodeniu mrazom možno čiastočne predchádzať vyrovnanou výživou a starostlivosťou o stromy počas vegetácie, čo priamo podporuje ich prirodzenú odolnosť nielen proti mrazu. Ochrana vo forme výberu vhodných polôh pre výsadbu (napr. vynechanie mrazových kotlín) a pestovaní odolných odrôd sa nie vždy dá uskutočniť.
Výber vhodných odrôd a stanovišťa
Už pri výsadbe by sme preto mali pamätať na vhodné stanovište, ale aj na výber odolnejších odrôd a podpníkov. Ide najmä o odrody so skorším ukončením vegetácie a neskorším ukončením hlbokého pokoja (zvlášť kvetných púčikov), keď je mrazuvzdornosť najvyššia. Vhodnejšie sú odrody s neskorším pučaním a kvitnutím, respektíve predĺženým (postupným) kvitnutím. Vhodné podpníky ovplyvňujú nástup odrody do kvitnutia, prípadne odolnosť proti namŕzaniu.
Ochrana kôry stromov
Proti poškodeniu kôry vplyvom striedajúcich sa teplôt v zime je možné natierať kmene stromov suspenziou haseného vápna na jeseň alebo pred očakávanými silnými mrazmi. Biely náter odráža svetelné lúče a zabraňuje tak prehrievaniu kôry počas zimných slnečných dní. Medzi záhradkármi je rozšírený nesprávny názor, že biely náter pôsobí aj proti škodcom, čo však nie je založené na pravde. Chrániť kmene je možné aj tzv. ochrannými návlekmi na kmene, pletivom alebo jutovinou.
Mulčovanie a nastielanie
Mulčovanie je vo všeobecnosti nevyhnutnou súčasťou údržby záhrady počas celého roka, avšak obzvlášť dôležité je na jar. Vrstva mulču môže poskytnúť izoláciu, ktorá pomáha udržiavať pôdu okolo rastlín teplejšiu a chráni korene rastlín pred škodlivými účinkami nízkych teplôt. Mulč tiež udržuje vlhkosť okolo rastlín, čo je nevyhnutné pre ich rast. Ak chcete nastielať záhradný záhon, môžete na pôdu rozložiť vrstvu slamy, lístia alebo drevenej štiepky. Využiť tiež môžete papier, kartón, trstinu, sisalové plátno alebo fóliu. Všetky tieto materiály zabránia vyžarovaniu tepla z pôdy a môžu zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o niekoľko stupňov. Mulčovanie a nastielanie je však pracnou metódou, preto sa zvykne využívať v menších záhradách. Pri nastielaní a mulčovaní dbajte na to, aby ste materiál nehromadili príliš pri spodnej časti rastlín. To by mohlo znemožniť pôde dýchať a podporiť tak vznik hniloby.
Zakrývanie rastlín
Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako ochrániť záhradu pred jarnými mrazmi, je zakryť ju. Takýmto spôsobom zabránite úniku tepla, ktoré vydáva pôda. Keď sa očakáva mráz, využite všetky možnosti krytia, ktoré máte k dispozícii. Na zakrytie rastlín môžete použiť prikrývky, plachty alebo ochranné fólie. Najideálnejšie je zvoliť netkanú textíliu, ale využiť môžete aj slamu či slamené rohože. Kľúčom je prehodiť prikrývku cez rastliny a zabezpečiť, aby sa nedotýkala listov alebo konárov. Keď sa počas dňa teploty zdvihnú, môžete ich odokryť, aby rastliny mohli dýchať a získať slnečné svetlo, ktoré potrebujú k rastu.
Ak nechcete vaše rastliny, stromy a kríky manuálne zakrývať každú noc, môžete investovať do systému zakrývania, ktorý to urobí za vás. Napríklad skleník poskytne vašim rastlinám úkryt pred poveternostnými vplyvmi a zároveň umožní dostatok slnečného svetla. Ďalšou skvelou možnosťou je parenisko, ktoré poskytne dostatočnú izoláciu na ochranu rastlín pred nepriaznivým počasím.
Pokiaľ však ide o nízko rastúce rastliny, ako sú napríklad jahody, klasická proti-mrazová ochrana je menej účinná, keďže mrazy sú najsilnejšie práve nízko pri zemi. Účinnou ochrannou metódou, ktorú môžete v tomto prípade využiť, sú prenosné fóliové tunely. Tie sa ukladajú na hriadky jahôd či zeleniny. Tieto tunely fungujú v podstate ako miniatúrny skleník a môžu byť vyhotovené z rôznych materiálov, vrátane PVC či fólií. Prenosné tunely sú vynikajúcou voľbou pre záhradníkov v chladnejších klimatických podmienkach, ktorí si chcú predĺžiť vegetačné obdobie.
Zalievanie a zavlažovanie
Mierna zálievka dokáže rastlinám v zimnom období skutočne pomôcť. Vlhká pôda si totiž udržiava teplo lepšie než úplne suchý substrát a funguje ako prirodzený izolant pre koreňový systém. Tento efekt ocenia najmä vždyzelené rastliny, kry a stromy, ktoré odparujú vodu aj v zime. Ak majú korene prístup k aspoň minimálnemu množstvu vlhkosti, zvládajú chlad omnoho lepšie a nevstupujú do zimy v oslabenom stave. Zalievanie však musí byť citlivé a dobre načasované. Ideálny je slnečný alebo aspoň mierne teplejší deň, keď teploty vystúpia nad nulu a voda má šancu vsiaknuť do pôdy skôr, než opäť udrú mrazy. Premočená pôda tesne pred silným ochladením by mohla korene poškodiť viac než suchý mráz, preto sa oplatí zalievať len mierne a s rozvahou. V zime nejde o množstvo vody, ale o správny moment. Ak je pôda už zamrznutá, zálievku je lepšie úplne vynechať.
Spoľahlivou ochranou stromov a kríkov pred mrazom je aj zavlažovanie. Jemné kvapky zo zavlažovania pomáhajú zvlhčovať povrch pukov či dreva. Zavlažovanie môže byť uskutočnené dvoma spôsobmi, nad alebo pod korunou. Najčastejšie sa však využíva zavlažovanie nad korunou, kedy sa využíva teplo vznikajúce pri procese kryštalizácie vody na ľad. Pri zavlažovaní je potrebné myslieť na niekoľko faktorov, ako je vzdušná vlhkosť, pohyb vzduchu, ale aj správne dávkovanie vody a správne načasovanie. Konáre stromov môžete ochrániť pred ich lámaním vplyvom hmotnosti ľadu tak, že ich podopriete.
Zadymovanie a vykurovanie
Jednou z ďalších ochranných metód je zadymovanie záhrad. Tento spôsob sa zakladá na princípe vytvárania dymovej clony, ktorá následne bráni úniku teploty z pôdy do ovzdušia. Takýmto spôsobom sa obmedzuje aj ochladzovanie vzduchu pri zemi. Aby však bolo zadymovanie účinné, malo by sa vykonávať aspoň pár hodín pred tým, než teplota klesne na nulu. Zadymovanie by sa tiež malo realizovať len vtedy, keď je bezvetrie. Pri tomto ochrannom procese sa spaľujú organické látky, ako je drevo či seno, ideálne také, ktoré tlejú. Tlejúci materiál sa umiestni tak, aby dym smeroval k zakvitnutým stromom, kríkom a rastlinám. Ak pestujete vinič, môžete na zadymovanie využiť ostrihané viničové prútie. Zadymovanie je metódou, ktorá sa viac využívala v minulosti. Dnes sa z dôvodov ochrany životného prostredia táto metóda neodporúča.
Vykurovanie záhrady je ďalším spôsobom, ako ochrániť vaše rastliny, stromy a kríky pred mrazom. Vykurovanie záhrady sa môže realizovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad vykurovanie žiaričmi či parafínovými sviečkami. Ide však o náročnejší aj nákladnejší proces, keďže väčšina žiaričov využíva plyn ako nosič energie. Parafínové sviečky sú tiež účinným spôsobom vykurovania, pretože dokážu horieť aj 8 hodín. Sú však vhodnejšie do menších záhrad, práve kvôli vyšším nákladom.
Čo robiť, ak rastliny zamrzli
Ak už mráz zaútočil, nie vždy sa dá zareagovať včas. Ak ste zbadali, že niektoré rastliny, napríklad kvitnúce druhy alebo mladé priesady, už zjavne utrpeli šok z chladu, treba zvážiť nasledujúce kroky:
Skúška životaschopnosti
Poškodené kmene resp. mrazové dosky na kmeňoch je potrebné hneď na jar ošetriť, pretože sú vstupnou bránou pre rôzne choroby a škodcov kmeňov. Poškodenú kôru je potrebné zoškrabať resp. vyrezať až do zdravého pletiva a odkryté časti zatrieť najlepšie štepárskym voskom, príp. balzamom.
Rastliny poškodené mrazom dajte do miestnosti s teplotou max 7 stupňov. Overte si, či rastliny ešte žijú. Keď odškrabete nechtom kôru, mala by byť zelená a korene neporušené. Hoci mrazom poškodené rastliny môžu vyzerať zničené, správnou starostlivosťou ich môžete opäť oživiť. Regeneráciu po poškodení mrazom však vždy ovplyvňujú stanovištné podmienky: vlhkosť vzduchu a pôdy, teplota, svetlo a výživa, ale aj úroveň agrotechniky. Dôsledky škôd sa môžu prejavovať ešte v nasledujúcich dvoch až piatich rokoch.
Rez a regenerácia
Odmrznuté časti rastlín odrežte až na jar, aby slúžili zvyšku rastliny ako ochrana. Podľa toho, kde na jar rastlina vyženie, zistíte, ktoré jej časti ešte žijú. Mnohí pestovatelia sa domnievajú, že pri obnove korún a rodivosti stačí odstrániť zmrznuté konáre a následne realizovať výchovný rez. V skutočnosti je potrebný celý komplex fyziologicky zdôvodnených zásahov. Treba si uvedomiť, že najmä pri ťažkých poškodeniach konárov a kostrových konárov sa listy vyvíjajú neskoršie a je ich menej. Asimilácia má nižšiu úroveň, pričom jej produkty sa spotrebúvajú hlavne na regeneračné procesy. Preto stromy nemôžu vytvoriť dostatočné množstvo zásobných látok podmieňujúcich mrazuvzdornosť. Dôsledkom je horšia príprava na zimné obdobie. Preto sa môže stať, že v prípade nepriaznivej nasledujúcej zimy vyčerpané stromy odumrú.
Preto namrznuté stromy vyžadujú určité zásady, zabezpečujúce urýchlené obnovenie poškodených alebo zničených orgánov. Už v prvom roku okrem špecifického rezu sú dôležité opatrenia na dobré zásobovanie vodou. No škodlivý je nielen nedostatok, ale aj nadbytok vlahy. Význam pre regeneráciu i mrazuzdornosť má tiež harmonická výživa, ktorú dosiahnete len správnym hnojením. Väčšina záhradkárov vie, že rast a tvorbu rastlinnej hmoty sprostredkováva hlavne dusík. Azda preto mnohí jednostranne hnoja iba dusíkatými priemyselnými hnojivami. Aj v prípade poškodení mrazom môže byť výsledkom výrazná obnova korún, no v konečnom dôsledku bude drevo výhonkov zle vyzrievať a natiahne sa vegetácia.
Na tvorbu kvetov majú pozitívny vplyv draselné a fosforečné hnojivá, preto musí byť výživa vždy správne nastavená. Ide o to, že hlboké skrátenie konárov, ktoré utrpeli mrazom, vyvolá silný rast aj bez výdatnejšieho hnojenia dusíkom. Preto pri kombinácii zmladzovacieho rezu s dusíkatými hnojivami treba postupovať opatrne, a podľa potreby toto prihnojovanie vyvažovať fosforečnými a draselnými hnojivami. Ak sa stane, že znížená intenzita rastu stromu poukáže na potrebu dusíka, môžete ho do konca júna dodávať formou opakovaného postreku listov jednopercentnou močovinou. Ide o to, že potrebujete odstrániť odumreté alebo silno poškodené konáre a zároveň zabezpečiť obnovu koruny a tým aj úrody.
Napríklad, ak dôjde k zmrznutiu mladej broskyne do takej miery, že ju musíte naozaj hlboko zrezať (až do kmienka), opäť začnete s jej budovaním. Vyberte tri až štyri rovnomerne rozmiestnené a zdravé konáre a stredník nad vrchným konárom vyrežte. Ostatný prebytočný obrast odstráňte rezom na konárový krúžok. Ponechané konáre môžete podľa potreby skrátiť (keď niektorý z nich iné výrazne presahuje) buď na bočný výhonok rastúci smerom von z korunky, alebo na vonkajší púčik. Ak ste zostatok starého kmienka ešte neodstránili, opatrne tak urobte začiatkom pučania. Reznú ranu nožom zahľaďte a zatrite.
Starostlivosť o črepníkové rastliny
Rastliny pestované v nádobách sú na prudké zmeny teplôt obzvlášť citlivé, pretože substrát sa rýchlejšie ochladzuje alebo prehrieva. Ak aj tak došlo k ich premrznutiu, skúste ich premiestniť do chladnejšieho vnútorného priestoru, napríklad do garáže, na chodbu alebo do nevykurovanej verandy. Vyhnete sa tak teplotnému šoku, ktorý by nastal, keby ste ich dali priamo do teplej obývačky.
Rastlinkám v kvetináčoch takisto prospieva pozvoľné roztápanie a mierna zálievka. Sledujte, či pôda v črepníku nie je premáčaná - nadmerná vlhkosť môže zhoršiť stav koreňov. Pokiaľ sa objavia nové výhonky alebo puky, je to dobrý signál, že korene zostali životaschopné a rastlina má šancu úplne sa zotaviť.
Špeciálne prípravky
Na trhu existujú postreky, ktoré pomáhajú chrániť rastliny pred mrazom alebo im uľahčujú zotavenie po premrznutí. Napríklad protimrazový postrek CropAid vyvolá v rastlinách procesy na tvorbu cukrov, ktoré ochránia ovocné dreviny do -7 °C až 2 týždne od postreku. Postrek však musí byť aplikovaný 2 až 3 dni pred ohláseným mrazom.
Do vody na postrek možno pridať aj valeriánové kvapky, ktoré jej účinnosť ešte zvýšia. Na trhu nájdete aj rôzne meďnaté alebo biologické prípravky na tento účel, zvyšujúce odolnosť rastlín proti chladu. Pripravíte roztok v určenej koncentrácii a použijete priamo na kvety.
tags: #co #urobit #ak #zamrzne #kvet