Cyprušteky: Vždyzelená krása a ochrana pred chorobami a škodcami
Cyprušteky si získali srdcia záhradkárov najmä svojou eleganciou, nenáročnou starostlivosťou a veľmi dobrou prispôsobivosťou. Poteší aj jeho vždyzelený vzhľad a schopnosť plniť nároky, ktoré sa očakávajú od živých plotov. Darí sa mu medzi inými druhmi, no neuškodí mu ani samota. Pestovanie cypruštekov v exteriéroch nie je žiadnou novinkou. Atraktívny ihličnan má ako okrasná drevina dlhoročnú tradíciu v rôznych kútoch planéty. Okrem Európy sa objavuje takmer na celej severnej pologuli, kde sú teplejšie podmienky. Vďaka dobrej odolnosti voči mrazom však nechýba ani vo vyššie položených kaukazských či severoamerických končinách.
Druhy a ich charakteristiky
S rýchlou expanziou cyprušteka sa zvýšil aj počet druhov, ktoré sa u nás pestujú. Dostupných je ich hneď niekoľko od zakrpatených, ktoré sa hodia do skalky, cez stredne veľké, ktoré sú využívané najmä v živých plotoch, až po niekoľkometrové cyprušteky, ktoré sú pestované ako solitéry. Vybrané druhy sa však nelíšia iba svojou výškou. Vybrať si môžete aj podľa tvaru alebo farby.
Najpestovanejšie druhy
Najpestovanejší z druhov je známy svojou pôvabnou vôňou, vďaka ktorej sa z neho vyrábajú aj aromatické oleje. Do živých plotov sa hodí aj tento rýchlorastúci cypruštek. Za jediný rok dokáže vyrásť o 1 až 1,5 metra. Mínusom je potreba pravidelného zastrihávania. Zakrpatený druh s japonským pôvodom patrí medzi najkrajšie druhy.
Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana)
Cyprušteky a hlavne cypruštek Lawsonov sa u nás teší veľkej popularite, najmä vďaka variabilite tvarov a farieb. Milovníci ihličnanov si vyberajú farebné odrody, ktoré rozsvietia kompozície tmavo zelených kríkov a stromov a vynímajú sa aj v ozdobných vonkajších nádobách. Cypruštek Lawsonov je drevina dorastajúca do výšky 15-30 metrov, s úzko kužeľovitou korunou, previsnutým vrcholom a hnedočervenou borkou. Vetvy sú krátke, väčšinou vodorovne postavené. Lístky sú šupinovito drobné a pritisnuté k vetvičke, na líci zelenej, na rube s viac či menej výraznou bielou kresbou pripomínajúcou písmeno X. Listy po rozdrvení voňajú. Samčie šištice sú jasne červenkasté, samičie šištice za mlada kovovo modré. Šišky Cyprušteka Lawsonovho sú guľovité, 0,8-1 cm veľké, modrozelené a srienisté, neskôr v zrelosti červenohnedé. Bývajú zložené z ôsmich šupín so špicatými a naspäť ohnutými hrbolmi. Kvitne v apríli a v máji. V našich podmienkach rastie do výšky max. 25 m. Za desať rokov vyrastie cca 3 - 4 m výšky, ročný nárast rastliny je 30 cm. Patrí medzi najkrajšie stĺpovité ihličnany. Nepotrebuje prestrihávať, má kompaktný hustý rast. Hodí sa pre zastrihávanie, má úzky tvar kužeľa. Kmeň je silný, (môže dorásť do priemeru až 3 m), má hnedú kôru s červenkastým nádychom. Plody sú drobné drevité šištičky. Je taktiež veľmi dekoratívny. Modrozelené šupinaté listy majú zospodu šedý lem. Po rozotrení vydávajú príjemnú arómu.
Cypruštek Leylandský (Cupressocyparis leylandii)
Najrýchlejšie rastie Cypruštek Leylandský. Za jeden rok vyrastie o 1 meter. To má ale svoje nevýhody. Pokiaľ ho necháte bez zastrihnutia a skrátenia, susedia sa vás budú pozerať "dierou v plote". Cyprusovec leylandský patrí medzi najrýchlejšie rastúce ihličnany, čo je jeho veľkou výhodou pri zakladaní živých plotov, no zároveň si vyžaduje pravidelnú údržbu. V prírode sa tento druh nevyskytuje, vznikol krížením cyprusku nutkanského a cyprusu veľkoplodého. Pri vhodných podmienkach dosahuje cyprusovec leylandský prírastky 80 až 100 centimetrov za rok. Drevina má kužeľovitý tvar, tmavozelené ihličie a dobre znáša rez, čím vytvára husté živé steny zelene. Jeho strihanie sa odporúča od jari do konca leta.
Zakrpatené formy
Cyprušteky sa hodia všade, takže aj v skalke môžete mať zakrpatené formy mnohých tvarov. Cypruštek tupolistý Golden Ceramic alebo Cypruštek hrachonostný Baby Blue nedorastajú viac ako 1,5 m. Potešia majiteľov malých predzáhradiek, kam sa bez problémov zmestia. Obľuba cypruštekov ako kvetináčových rastlín pre terasy alebo schodisko je vysoká.
Výsadba cypruštekov
Spôsob vysádzania sa líši v závislosti od toho, či chcete cypruštek využiť ako súčasť živého plota alebo ako solitér. Pri väčšine druhov sú nároky na typ pôdy, umiestnenie aj čas výsadby podobné. Pri polohe je však potrebné zohľadniť, či bude cypruštek tvoriť súčasť skupiny drevín alebo bude rásť osamotený.
Výber miesta a pôdy
Cyprušteky sú veľmi univerzálne a dokážu sa prispôsobiť rôznym podmienkam. Ideálne je slnečné alebo polotienisté stanovište, ktoré umožní rovnomerný rast a rozvinutie intenzívnych farieb ihličia. Žiadny cypruštek nepohrdne dostatočne priepustnou pôdou s pH od 5 do 6. Na konkrétny typ pôdy si síce nepotrpí, no pri výsadbe je potrebné dopriať mu dostatočne výživnú zeminu obohatenú o humus. Cyprušteky preferujú vlhkú, dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým pH (5,5-6,5). Napriek tomu tolerujú aj neutrálne pôdy, ak sú dostatočne vzdušné. Zem nesmie byť podmáčaná.
Termín výsadby
Menšie druhy sa odporúča sadiť na jar, no uchytia sa aj počas leta. Vyššie odrody sa vysádzajú kedykoľvek od marca do novembra. Jedinou podmienkou je, aby zem nebola zamrznutá ani príliš suchá.
Postup výsadby
Pri výsadbe viacerých cypruštekov dbajte na dostatočný odstup, ktorý závisí od druhu a plánovaného účelu (živý plot, solitér). V prvom prípade si vyžaduje výsadbu aspoň s 50 centimetrovými odstupmi. Stromy sadíme aspoň 50 cm od seba, väčšina odrôd cypruštekov vyrastie do kužeľovitého tvaru a pri zemi by pri menších rozstupoch nemali priestor.
Prvý krok je vytýčenie miesta výsadby a odburinenie. Môžeme vykopať jamu po celej dĺžke plotu, alebo len jamy na jednotlivé stromčeky. Budete plot sadiť do jednej alebo dvoch radov? Do vyhĺbených jám vsypte vhodný substrát alebo zmes rašeliny, zeminy a piesku v pomere 1: 1: 1. Vhodnejšie je kyslá zemina bez vápna. Pre samostatne stojaci strom pripravte jamu v rozmere aspoň 25 x 25 cm, pôda by mala byť s dostatkom vlahy. Sadenice vložíme do vyhĺbenej jamy, zalejeme vodou, zasypeme hlinou a pôdu udusíme. Môžeme tiež posypať rašelinou alebo substrátom na okrasné dreviny.
V závislosti od typu pôdy môžeme dať na dno vrstvu štrku pre lepši odtok vody. Sadíme tak hlboko, aby bol celý koreňový bal pod úrovňou zeme. Vhodné je záhon mulčovať kôrou, alebo trávou pokosenú z kosačky (udržuje vlhkosť). Pokosenú trávu zo záhonu na jeseň vyberáme, držia sa tam hlodavce.
Zálievka cypruštekov
Cyprušteky potrebujú pravidelný prísun vlahy, takže pôda okolo koreňov by mala byť vždy navlhčená. So zálievkou sa to však nesmie preháňať, aby korene nezačali hniť. Na rozdiel od väčšiny ihličnanov sa musia pravidelne polievať aj v priebehu zimy.
Strihanie cypruštekov
Správne strihanie je kľúčové pre udržanie požadovaného tvaru a hustoty cypruštekov, najmä pri použití v živých plotoch.
Kedy strihať?
Pri hustejšie rastúcich druhoch kužeľovitého tvaru je zastrihávanie potrebné len raz za rok, pri starších drevinách s pomalším rastom každé 2 až 3 roky. Redšie druhy by sa mali strihať aspoň dvakrát za rok. Strihanie totiž stimuluje ich zdravší a rýchlejší rast. Vykonávame jeden krát od mája do konca augusta, avšak, čím častejšie sa strihá, tým hustejší je plot. Preto sa oplatí strihať čerstvo zasadené ploty dvakrát ročne - v lete (koncom augusta) a vo februári, tesne pred obdobím vegetácie. Po zakorenení nových sadeníc striháme hneď prvý rok - špičky, druhý rok takisto.
Ako strihať?
Skúsení záhradkári odporúčajú strihať do tzv. kónického tvaru, aby malo svetlo prístup k dolným častiam a ploty nezostali odspodu bez listov. Steny živého plota by mali mať sklon 5 -10%. 5% sklon znamená, že pri dvojmetrovej výške plota s 1m širokou základňou je šírka koruny 80 cm. Cypruštek Lawsonov možno strihať na jar alebo mierne tvarovať počas leta.
Táto metóda orezávania stromov vám všetko zjednoduší!
Ochrana pred chorobami a škodcami
Cypruštek ako odolnejšia drevina nezvykne podliehať chorobám. Problémom sa stávajú skôr škodcovia, no ani tých na tento ihličnan neútočí veľa. Nebezpečné bývajú najmä plesne, pred ktorými je strom potrebné chrániť postrekom s kvalitnými fungicídmi. Plesne zvyknú byť aktívne na jar po roztopení snehu a na jeseň, kedy pribúda zrážok.
Cyprušteky napriek svojej otužilosti a nenáročnosti na pestovanie neraz podľahnú rôznym závažným ochoreniam. Jedným z nich je postupné hnednutie a hniloba koreňového krčku. V najhoršom štádiu dochádza k úplnému rozpadávaniu koreňa. Dôležitým opatrením je nevysádzať cyprušteky na miestach, kde je nedostatočne odvádzaná voda. Cyprušteky sú veľmi náchylné na pôsobenie hubových výtrusov, čo môže viesť k odumieraniu výhonkov. Častým škodcom býva roztočec so svojou charakteristickou sivou pavučinou. Rovnako škodlivé je pôsobenie minérky tujovej, ktorú prezrádzajú tri výrazné pruhy na krídlach. Odchyt bude účinnejší pomocou žltých lepových dosiek, na ktoré ich láka typická farba kvetov. Nebezpečným je taktiež lykokaz tujový, ktorý si doslova buduje malé chodbičky vo vetvičkách. Staršie, ale aj mladé oslabené stromy cyprušteka si vyžadujú zvlášť špecifickú starostlivosť.
Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina) je častou chorobou u mladých jedincov cypruštekov, jeden až štyri roky starých. Príznaky ochorenia sa objavujú na mladých rastlinách obvykle v polovici leta. Šupinovité ihličie, hlavne na spodných vetvách majú na hornej strane žltohnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr hnednú. Vyzerajú ako spálené plameňom. Na jar budúceho roku sa objavujú na hornej strane odumretých šupinatých listov temne hnedé vankúšiky, v ktorých sa pod pokožkou vytvárajú plodnice. Po dozretí plodníc pokožka praská a z plodničiek (apotecií) sa uvoľňujú spory. Preventívna ochrana proti hnednutiu ihličia spočíva v správnom rastovom režime tj. výsevy alebo zakorenené odrezky zalievať zrána, aby rastliny do večera oschli.
Ďalšou príčinou zasychania ihlíc cypruštekov a iných ihličnanov je huba (Pestalotia funerea)(Pestalotiopsis funerea). Najčastejšie sa vyskytuje na šupinatých lístkoch druhov r. Thuja a Juniperus, napáda aj druhy r. Chamaecyparis, Cupressus. Napadnuté časti od vrcholov výhonov žltnú a hnednú. Pri väčšom výskyte začne rastlina opadávať zvonka smerom dnu. Okrem ihličia sa môže huba objaviť aj na šiškách a aj semienka prenášajú hubové ochorenie. Infekcia semenáčikov začína na stonke, ktorá zhnedne a mladé semenáčiky odumierajú. Infekcia klíčiacich rastlín sa prejavuje zhnednutím a padaním stonky. Huba prežíva v plodniciach na rastúcich alebo už spadnutých infikovaných ihliciach. Huba je schopná prežiť bez zníženia životnosti konídií aj dlhšie obdobie sucha. Parazit napáda predovšetkým oslabené rastliny (nedostatok alebo nadbytok výživy, nevhodné stanovište, poškodenie imisiami, hustá výsadba spojená s nadmernou vlhkosťou a pod.).
Odumieranie ihlíc tují, cypruštekov a ďalších druhov č. Cupresaceae môže mať viac príčin. Jednou z možných pôvodcov je huba Kabatina thujae, ktorá sa často vyskytuje ako sekundárny parazit. Výrazným príznakom je hnednutie jednotlivých šupinových lístkov alebo vrcholových častí výhonov. Na kôre napadnutých výhonov sa koncom mája až začiatkom júna objavujú drobné (0,2-0,4 mm) čierne plodničky (acervuli). Uvoľňované konídie zaisťujú ďalšie šírenie huby. Poškodené bývajú väčšinou len časti výhonov, ale pri silných infekciách môžu odumierať celé rastliny. Huba prezimuje v napadnutých výhonoch.
Podobné symptómy spôsobuje aj molovka Argyresthia trifasciata. Bezpečným rozlišovacím znakom sú plodničky alebo míny, exkrementy a minujúce larvy či vstupné otvory. Podobné symptómy môžu byť vyvolané aj nedostatkom svetla či poškodenie mrazom. Nedostatkom živín tiež podporuje výskyt patogénu.
V druhej polovici vegetačného obdobia dochádza zvyčajne k prirodzenému hnednutie a usychanie bočných vetiev tují, borievok aj cyprusov. V posledných rokoch sa však na týchto ihličnanoch objavuje škodca, ktorý spôsobuje podobné príznaky - týmto nepríjemným škodcom je lykokaz tujový (Phloeosinus thujae). Na rozdiel od prirodzeného hnednutie a usychanie spôsobuje nepravidelné odumieranie jednotlivých vetvičiek v korunách napadnutých stromov. V máji a v júni sa dospelé chrobáky doslova "zažerú" do menších vetiev a vykukávajú v nich krátke chodbičky. Keď zafúka silnejší vietor, takto poškodené konáre zo stromov opadávajú. V ich bazálnej časti nájdeme vykusnuté chodbičky a niekedy aj samotné chrobáky. Lykokaz známy aj ako lykožrút má valcovité, čiernohnedé telo a býva dlhý 1,5 až 2 mm, jeho larvy sa vyvíjajú pod kôrou kmeňov a silnejších konárov borievok, tují či cyprusov. Väčšinou ide o oslabené alebo staré stromy, ktoré vlastne lykokaz len "dorazí", pretože by pravdepodobne aj tak odumreli. Lykožrút má počas roka jednu generáciu a hlavným obdobím rojenia chrobákov je máj a jún.
Zhnednutie koncov výhonkov je prvým príznakom napadnutia mínerkou tujovou. V júni sa na ihliciach objavujú pravidelne kruhovité otvory. Na jeseň pokračuje hnednutie šupín od špičiek výhonkov - šupiny sú v protisvetle priehľadné, výhonky sú duté, a nachádzajú sa v nich húsenice, na jar kukly. Postupne ihlice hnednú a usychajú. Poškodenie je estetické, opakovane napadané dreviny však môžu uhynúť. Vyskytuje sa predovšetkým na tujách, cypruštekov a borievkach. Poznávacím znakom škodcu sú tri nápadné pruhy krídlach. Za mierneho počasia poškodzujú rastlinu aj v zimnom období.
Jedným zo škodlivých druhov, ktorý v posledných rokoch čím ďalej častejšie trápi pestovateľov tují, cypruštekov a borievok je štítnička borievková (Carulaspis juniperi). Táto štítnička patrí spolu s inými príbuznými druhmi do skupiny červov s veľmi dobrou schopnosťou prežívať a škodiť na rastlinách aj napriek vykonaným regulačné opatreniam, ktorých účinok býva často z rôznych dôvodov nedostačujúci. Štíty samičiek sú kruhové, belavé, slabo klenuté s excentrickou žltohnedú škvrnou. Dosahujú v priemere 1-1,5 mm. Štíty samčekov sú menšie, asi len 0,5-1 mm dlhé, podlhovasté, so zreteľným pozdĺžnym rebierkom na vrchnej časti. Oválné vajíčka sú bledo žltkasto biele. Nymfy sú bledé, zelenkavo žltej farby. Samičky kladú v máji vajíčka pod ochranu svojich štítkov a umierajú. V júni sa liahnu nymfy, ktoré sa menia v dospelé jedince až neskoro na jeseň. Samčekovia po párení umierajú, prezimujú iba samičky. Hromadným saním, kedy sú vetvy pokryté veľkým počtom jedincov, spôsobujú štítničky poruchy rastu, deformácie, žltnutie ihlíc, usychanie výhonov a konárov, niekedy aj celých kríkov. Pri veľmi silnom výskyte sú kríky pokryté lepkavou medovicou.
Cyprušteky rodu Leylandii by po výsadbe mali byť pravidelne zalievané, kým sa zakorenia.
Cyprušteky verzus Tuja
Cyprušteky sú často porovnávané s tujami. Tie sa na záhradách vysádzajú za rovnakým účelom. Obe rastliny sa zvyknú vysádzať ako živý plot. Ak majú výhodné podmienky, rastú približne rovnako rýchlo. Dorastajú zhruba do rovnakej výšky. Tuje Smaragd, Columna a tuja mlyňanská sú užšieho vzrastu v porovnaní s cypruštekmi, preto pri sadení živého plota zaberajú menej miesta. Všeobecne majú záhradkári lepšie skúsenosti s výsadbou tují ako cypruštekov, hlavne čo sa týka výsadby rastlín s koreňovým balom.
tags: #cyprustek #ochrana #pred