Kompletný sprievodca pestovaním paradajok: Od semienka po bohatú úrodu

Paradajky, alebo aj rajčiaky (Solanum lycopersicum), sú vytrvalé byliny z čeľade ľuľkovitých, ktoré sú obľúbenou plodinou v našich záhradách. Hoci sú nenáročné na pestovanie a prinášajú kilá úrody, potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. V našich klimatických podmienkach sa pestujú ako jednoročné rastliny, keďže neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, vyznačujúca sa vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.

Pre vypestovanie šťavnatých, sladkých a voňavých plodov je kľúčová správna starostlivosť. Aby ste dosiahli čo najväčšiu úrodu, je dôležité dodržať všetky podmienky na predpestovanie a následnú starostlivosť v podobe pravidelnej závlahy a výživy. Výnosy závisia aj od odrody. V skleníku môžete očakávať skorší zber, už začiatkom júla.

Výber správnej odrody paradajok

Druh paradajky je síce len jeden, ale existujú desiatky, ak nie stovky odrôd, z ktorých si určite vyberie každý. Paradajky delíme do troch základných skupín:

• Tyčkové odrody: Sú najvyššie a zvyčajne vyžadujú oporu. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy. Príkladom je paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené plody vážiace až 100 g. Medzi veľmi skoré odrody s čerešňovými plodmi patria vysoké odrody. Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patria napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke): Sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), ktoré sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca 130 g patrí napr. Valdo.
• Cherry odrody: Sú najmenšie vzrastom rastliny aj plodom. Bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Ak v záhrade nemáte veľa miesta alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Medzi špeciálne kategórie patria aj fialové alebo čierne paradajky.

Pre začiatočníkov sa odporúča pestovať klasické kolíkové rajčiny, ktoré majú podstatne väčšiu variabilitu odrôd a ponúkajú plody od malých cherry až po veľkoplodé s hmotnosťou cez 200 g.

Predpestovanie priesad paradajok

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné rajčiaky najskôr predpestovať. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace. S výsevom začnite už koncom zimy, ideálne koncom februára až v polovici marca. Tradične sa odporúča vysievať rajčiny na Jozefa (19. marca), čo je optimálny termín pre väčšinu pestovateľských oblastí, aby sa do polovice mája vypestovali zdravé rastliny vhodné na presádzanie.

Výber semien a substrátu

Vždy používajte certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú vhodné na ďalší výsev, pretože ide zvyčajne o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť s očakávanými výsledkami. Na obale semien nájdete odrodu, vhodnú dobu na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny a plodov.

Paradajky klíčia pomerne dobre, preto je vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Nepoužívajte domáce namiešané zeminy alebo klasický záhradný substrát, aby ste si do výsevov nezavliekli pôdne patogény. Výsevný substrát neobsahuje toľko výživných prvkov, čo je pre mladé rastlinky pri klíčení ideálne. Potrebujú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený.

Výsev a klíčenie

Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Do každého okienka sadbovača alebo téglika umiestnite dve až tri semená. Tie zasypte asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačte prstami. Následne pôdu zvlhčite rozprašovačom, pretože zalievanie z kanvičky nie je vhodné, semená by sa mohli vyplaviť.

Na klíčenie sú dôležité výsevné misky, ktoré sú hlboké maximálne 5 cm. Často sú vybavené priesvitným plastovým krytom, ktorý zaistí vlhkosť v substráte a pomôže udržiavať stálu teplotu. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 °C. Cez deň udržujte priesady v prostredí s touto teplotou, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Vyhnite sa chladu od okien na parapete, radšej umiestnite misky na poličku nad radiátor.

Paradajky vyklíčia za 7 až 10 dní. Po tejto dobe by ste mali vidieť prvé rastlinky, ktoré pomerne rýchlo vytvoria pevné klíčne lístky (dva lístočky, ktoré vyrastú z klíčka).

Pikírovanie a otužovanie

Pikírovanie je dôležité a vykonáva sa, keď majú rastliny dva pravé listy. Rastlinky presaďte do sadbovačov alebo malých téglikov/kvetináčov. Pri pikírovaní presaďte rastliny hlbšie, pokojne až po klíčne listy, pretože paradajky dokážu vytvárať korene aj zo stonky, čím si vybudujú silnejší koreňový systém. Rastlinku opatrne podoberte špičkou kolíka a uchopte ju za klíčne lístky. Vybratú rastlinku vkladajte už do klasického záhradného substrátu, ktorým ste naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobte pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíte korienky. Určite len jednu rastlinku, neopláca sa vysádzať po viac, lebo si potom konkurujú. Po pikírovaní a zakorenení môžete teplotu znížiť na 20 °C.

Počas predpestovania je často potrebné rastliny ešte raz presadiť do väčších nádob, najčastejšie v apríli.

Pred samotnou výsadbou do záhrady je nevyhnutné otužovanie sadeníc paradajok. Robí sa to z dvoch dôvodov: prispôsobenie vonkajším teplotám a prispôsobenie slnečnému svitu. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá a nie sú zvyknuté na UV žiarenie. Rastliny najskôr vyložte von na 1 až 2 hodiny denne na chránené miesto bez vetra. Postupne čas predlžujte. Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Ak otužujete rastlinku v apríli a zabudnete ju v noci premiestniť dovnútra, pričom sa v noci ochladí, nič závažné sa zrejme nestane, pokiaľ teplota neklesne pod bod mrazu. Paradajka je pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky.

Príprava pôdy a výsadba

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Dôležitejšia ako dátum je však teplota pôdy, ktorá by mala mať minimálne 12 °C, ideálne 15 °C. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari.

Výber stanoviska a príprava pôdy

Paradajky sú teplomilné rastliny a najviac im vyhovujú slnečné miesta, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.

Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby a škodcovia. Pred výsadbou substrát premiešajte s kompostom. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

Ako sadiť paradajky

Paradajky vysádzame hlbšie než väčšinu iných rastlín, až po prvé spodné listy. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade a 100 cm medzi radmi. Tieto miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba, aby vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuloval.

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravte aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažete. Tie umiestnite do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Používajú sa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 litrov).

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Spodnú časť rastliny nechajte v pôde a zasypte ju hlinou, ktorú následne pritlačíte a opäť zalejete vodou, tentoraz ale menším množstvom. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačte.

V prípade vrúbľovaných sadeníc je dôležité, aby vrúbľovaná časť zostala nad úrovňou pôdy. Vrúbľované sadenice sú odolné voči stresu, prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, vitálne a bohato korení.

Starostlivosť o paradajky

Zálievka a hnojenie

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná a dostatočná zálievka. Rastliny síce potrebujú prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch vyžadujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Paradajky zalievame len odspodu, vyhýbame sa zalievaniu na list, aby sme predišli hubovým ochoreniam. Polievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby sa pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Paradajky sú pomerne náročné na živiny a je nutné ich dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou a používať vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky, ideálne tie priamo určené na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit na zeleninu. Prípadne použite prírodný granulát, ako je granulovaný kravský a slepačí hnoj. Ak sú listy vitálne a zelené, výživa je v poriadku a rastlina nasadzuje plnohodnotné plody.

Talianski vedci zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu. Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Vylamovanie zálistkov a opora

Dôležitým krokom v starostlivosti o tyčkové paradajky je vylamovanie zálistkov. Tieto bočné výhonky sa tvoria v pazuchách listov a odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým dozrejú. S vylamovaním zálistkov začíname, keď paradajky dosiahnu výšku približne 20 centimetrov a bočné výhonky sú 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Vylamovanie zálistkov je podmienkou dostatočnej úrody u kolíkových odrôd, inak by rastlina bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, menšiemu počtu kvetov a pomalšiemu dozrievaniu plodov, ktoré by boli aj menšie. Rastlinu vedieme na jeden výhon a bočné zálistky vylamujeme čo najskôr, kým sú mladé a nepotrebujeme na to nožnice. Rastlina po takomto ošetrení vloží všetku energiu do hlavného výhonu, strapcov s plodmi, kvetov a ďalšieho rastu. Spravidla nám na paradajkách počas sezóny dozreje sedem-oseem strapcov s plodmi, v skleníku možno deväť-desať. V skleníkoch je dobré ukončiť rast paradajok nad 8. až 10. poschodím, vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravte oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažete. Kolíky umiestnite do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. V domácich podmienkach dorastú paradajky bežne do dvojmetrovej výšky vo vonkajších podmienkach. Ak máte paradajky v skleníku a vyviazané na špagáte, môžete ich nechať rásť prakticky až po strop.

Prevencia chorôb a škodcov

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, aby ste zabránili kontaktu listov a plodov s pôdou.

Medzi najčastejšie choroby a škodcov patria:

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Ochrana: prevencia - opatrné zavlažovanie, nevysádzanie nahusto, aby prúdil vzduch. Preventívne postreky nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Postihuje stonky, ktoré zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
7. Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
8. Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
9. Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie je potrebné vykonať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
10. Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných alebo tolerantných odrôd voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Rezistencia teda nie je úplne spoľahlivá. Rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany dodržaním niekoľkých zásadných faktorov: správna hustota výsadby, rastliny vysadiť na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy a dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.

Opelenie a zber

Mnoho záhradkárov nevie, že paradajky treba v uzavretých priestoroch opeľovať. Ak máte rajčiny v uzavretom skleníku alebo vo fóliovníku, kde nie je dostatočný prievan, k opeleniu nedôjde. Ak nemáte veľa rastlín, stačí ich pravidelne potriasť, čo plnohodnotne stačí na opelenie. Opelenie je základným predpokladom ich prežitia a reprodukcie. Ak nedôjde k správnemu plnohodnotnému opeleniu, tak nedôjde k tvorbe semien a rastlina spozná, že takýto plod nie je perspektívny a nedodá mu dostatok energie. V konečnom dôsledku sú také plody malé, chuťovo neatraktívne a je ich málo.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté a ich konzumácia je nevhodná. Ľahko ich spoznáte, sú zelené. Plody dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Pestovanie paradajok v nádobách

Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Pre pestovanie v byte odporúčame siahnuť po balkónových odrodách, ktoré vytvárajú nízke rastliny (kríčkové odrody vhodné do kvetináčov).

Výsadbu sadeníc do nádob naplánujte na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku (5 - 7 cm) pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplňte substrátom. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. V záhradkárskych potrebách nájdete aj vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 až 12 litrov je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi a rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Mali by stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu, pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Paradajky v nádobách potrebujú dostatok živín, preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Špirálové tyče nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.

Tabuľka odrôd paradajok vhodných pre rôzne podmienky

tags: #datlove #paradajky #pestovanie

Populárne príspevky:

• Viac o nepohlavnom rozmnožovaní rastlín
• Liečivé účinky púpavy
• Prečítajte si o Senecio 'Angel Wings' a Kaládium
• Všetko o pestovaní cibule
• Sprievodca dekoráciou umelými vlčími makmi