Orchidey: Nádherné a rozmanité rastliny našej prírody

Obľúbenosť orchideí čoraz viac vzrastá. Príčinou toho je dlhý čas kvitnutia a jednoduchá opatera mnohých atraktívnych druhov. Vstavačovité (Orchidaceae Juss. Názov čeľade vznikol z gréckeho slova ὄόρχις / orchis (mužský semenník) na základe podobnosti dvoch oválnych pahľúz vstavača vojenského (Orchis militaris) so samčími semenníkmi. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes. Rod Orchidaceae je jednou z najväčších a najrozmanitejších rodín rastlín na svete, s viac ako 25 000 druhmi a približne 763 rodmi, ktoré zahŕňajú nespočetné množstvo hybridov a kultivarov. Tieto rastliny sa prispôsobili takmer každému biotopu, od trópov až po arktickú tundru. Orchidey sa na Zemi vyskytujú už okolo 100 miliónov rokov a od 18. storočia si získali veľkú obľubu ako izbové rastliny, pričom niektoré druhy dokážu tešiť svojou nádherou aj niekoľko mesiacov.

Na slovenské orchidey možno natrafiť prakticky kdekoľvek. Vyskytujú sa od nížin až po vyššie nadmorské výšky, na lúkach, v lesoch aj na ich okrajoch v krovinách. V prírode na Slovensku sa vyskytuje 79 druhov a poddruhov orchideí. Väčšinou ide o vzácne a zákonom chránené rastliny, ktoré rastú na lúkach, pasienkoch, rašeliniskách, v močiaroch a v lesoch. Vzácne druhy orchideí pestujú aj v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa venuje aj ochrane a pestovaniu vzácnych druhov. V ich zbierke sa nachádza 44 botanických druhov orchideí, vrátane druhov rodov Paphiopedilum a Phragmipedium.

V minulosti boli orchidey označované ako parazity, čiže cudzopasníci, čo však nie je správne. Podobne ako bromélie, tilandsie a mnohé paprade využívajú orchidey stromy, na ktorých rastú, len ako podklad - sú to epifity. Ich korene fungujú aj ako prichytávacie ústroje, ktorými sa orchidey držia na kôre, na povrchu majú vrstvu odumretých buniek - velamen. Väčšina populárnych orchideí, ako napríklad Phalaenopsis, patrí k epifytom. To znamená, že vo voľnej prírode nerastú v zemi, ale prichytávajú sa na stromy. Nepredstavujú však pre stromy parazity, nepoškodzujú ich a neukrajujú im živiny ani vodu. Ich korene fungujú aj ako prichytávacie ústroje a na povrchu majú vrstvu odumretých buniek nazývanú velamen, ktorá pomáha prijímať vzdušnú vlhkosť.

Stavba a rozmnožovanie orchideí

Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší váčok alebo ostroha.

Semená rastlín sú mikroskopicky malé, a nedisponujú zásobnými orgánmi. Rozmnožovanie orchideí je závislé od dômyselnej symbiózy so špecializovanými opeľovačmi a klíčenie ich semien je závislé od symbiotických mykoríznych húb. To z nich robí na jednej strane spolu s trávami vysoko vyvinuté a špecializované rastliny z evolučného hľadiska. Orchidey zo semien sa vyvíjajú veľmi dlho, i desiatky rokov. Nakoniec sa vytvoria hľuzové, prípadne koreňové orgány, ktoré prevezmú životné funkcie rastliny.

Zaujímavým a v rastlinnej ríši ojedinelým javom je spôsob ich rozmnožovania. Zjednodušene by sa dalo povedať, že kvety orchideí sa počas dlhého evolučného vývoja dokonale prispôsobili svojim opeľovačom, a to nielen tvarom, ale aj najrôznejšími adaptáciami. V súvislosti s opeľovaním kvetov sa u orchideí stretávame aj s ďalším zaujímavým javom, a tým je pomerne častý výskyt hybridov jednotlivých druhov.

Odoberanie rastlín z prírodných stanovíšť a ich sadenie do záhrad je zakázané, všetky sú totiž zákonom chránené. Okrem iného, neprežili by. Ak si predsa len chceme niektoré z nich na záhrade pestovať, je ich možné kúpiť v špecializovaných záhradníctvach. Avšak ani vtedy ešte neznamená, že tam, kde ich zasadíme, rásť aj budú, pretože orchidee si rastú tam, kde chcú ony. Ovšem, ak sa orchidea zničohonič rozhodne, že sa usadí vo vašej záhrade bez vašeho pričinenia, mali by ste byť radi.

Najznámejšie slovenské druhy orchideí

Medzi najznámejšie, o ktorej sa učí v školách na prírodopise, patrí črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Je charakteristická štyrmi hnedočervenými okvetnými lístkami a dopredu vytŕčajúcim žltým pyskom, ktorý svojím tvarom pripomína dámske črievičky. Dorastá do výšky okolo pol metra, kvitne v máji a júni. Vyskytuje sa pomerne vzácne, nájdeme ju na stráňach a vo svetlých lesoch v nížinách aj v podhorí. Bolo vyšľachtených niekoľko hybridov vhodných na pestovanie v domácich záhradách. Kráľovnou medzi našimi orchideami je črievičník papuťový (Cypripedium calceolus). Kvety črievičníka sú typickými „pasťovými“ kvetmi. Ich podstata spočíva v uveznení hmyzu, ktorý je stavbou kvetu donútení pohybovať sa vnútri tak, aby sprostredkoval opelenie. Až v poslednej dobe sa zistilo, že kvety neobsahujú nektár a hmyz tam ide nadarmo. Črievičník papučka, ako ho ľudovo volajú, je druhom európskeho významu a spoločenská hodnota jedinej rastlinky je vyčíslená na 138 €. Na Slovensku patrí do kategórie zraniteľný druh. Vyskytuje sa na viac ako 100 lokalitách od Bielych Karpát až po okolie Humenného. V obvode flóry centrálnych Karpát sa vyskytuje roztrúsene a často tu vytvára početné populácie vo veľkosti niekoľkých desiatok až stoviek kusov. Vo zvyšných oblastiach sa vyskytuje len ojedinele.

Začiatkom letných prázdnin kvitne na mokrých lúkach vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis). Svojím výzorom pripomína dendróbium. Tvorí stonky vysoké do 50 cm so striedavými škvrnitými listami. Na vrchole stonky sa tvorí strapec drobných tmavoružových škvrnitých kvetov. Jednotlivé kvietky pripomínajú tvar anjela s krídlami. Okrem ružového variantu môžete natrafiť na fialovú či bielu verziu. V minulosti bola táto orchidea celkom bežná, dnes je pre zasahovanie do krajiny vzácnejšia. Vstavačovcov existuje niekoľko druhov a sú viac-menej podobné.

Dnes ešte stále bežným druhom je vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia subsp. latiflora). Názov pochádza z charakteristického tvaru podzemnej hľuzy. Môžete ho vidieť v suchých až vlhkých lesoch, v krovinách a na lúkach. Vytvára dva prízemné listy a dutú stonku vysokú 30 až 50 cm. Nesie riedky strapec belavých kvetov s tenkou ostrohou obrátenou dozadu. Kvitne od mája do júla. Intenzívne vonia po hyacinte hlavne navečer a v noci, čím láka nočné motýle ako opeľovače.

Na krovinatých stráňach a vápenatých kamenistých svahoch najmä v horách rastie nápadný kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens). Počas letných prázdnin vytvára až do tridsať kvetov v strapci vysokom niekedy až 80 cm. Jeho kvety sú výrazne purpurové, červené, fialové až tmavoružové farby. Vonia po vanilke, tvorí nektár, preto ho opeľujú čmeliaky, včely a osy. Po odkvitnutí sa vôňa zmení na klinčekovú. V prírode sa vyskytuje niekoľko typov a druhov, ktoré sa navzájom krížia, preto sa môžu jednotlivé rastliny odlišovať výškou, sfarbením či tvarom kvetov.

Na záver si predstavíme saprofytickú orchideu, ktorá netvorí zelené farbivo chlorofyl. Vyskytuje sa v tienistých listnatých a zmiešaných lesoch. Nefotosyntetizuje, živí sa výhradne rozkladom odumretej hmoty. Reč je o hniezdovke hlístovej (Neottia nidus-avis). Tento nie veľmi poetický názov odkazuje na korene, ktoré spletito vyrastajú z podzemku, pripomínajúc vtáčie hniezdo. Celá rastlina je svetlohnedá až krémová a netvorí listy. Z podzemku vyrastá v máji a júni stonka so strapcom kvetov vysoká najviac pol metra. Tá nesie žltohnedé kvety voňajúce po mede. Hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis) je najrozšírenejšia orchidea na Slovensku. Rastie v tienistých listnatých lesoch, tiež v kroviskách, ale aj v ihličnatých lesoch pri potokoch a na kyslých pôdach. Je úplne zbavená funkčného chlorofylu, preto je aj hnedo sfarbená. Korene vyrastajú z podzemku, má ich v tvare hniezda, sú hrubé a krátke. Je nezelený saprofyt, má 10-60 cm, súkvetie 5-30 cm dlhé, kvety má žltohnedé, kvitne od mája do júna, niekedy aj pod zemou. Vonia po mede. V červenom zozname je uvedená ako vzácnejší taxón, ktorý vyžaduje ďalšiu pozornosť a je pod ochranou CITES.

Vo vranovskom okrese bolo počas dlhodobého mapovania výskytu týchto rastlín zaznamenaných 26 druhov z 11 rodov. Kvitnú postupne od skorej jari až do júla, najkrajšie druhy koncom mája a začiatkom júna. Na lúkach v tomto období môžeme nájsť rozkvitnuté vstavačovce májové (Dactylorisa majalis), vstavače vojenské (Orchis militaris), na pasienkoch a lesných okrajoch vstavač mužský (Orchis mascula), na krovinatých stráňach, najmä na vápnitých pôdach nádherne vyfarbený vstavač purpurový (Orchis purpurea). V lesnom riedkom podraste nás upúta nežná krása kvitnúcej prilbovky bielej (Cephalanthera damasonium) a prilbovky dlholistej (Cephalanthera longifolia). Zaujímavé a ľahko prehliadnuteľné sú kvety bradáčika vajcovitolistého (Listera ovata). Ten je z našich orchideí najmenej závislý na mikrobiotickom spôsobe výživy prostredníctvom iných organizmov.

Možno sa to stalo aj vám. Boli ste na prechádzke v lese či na hubách a natrafili ste na podivuhodné kvitnúce rastliny pripomínajúce izbové orchidey. Ak ste mali to šťastie, stretli ste sa s divorastúcimi druhmi. Lišajovec, dendróbium či cymbídiá patria medzi najznámejšie orchidey. Tieto druhy však majú svojich príbuzných aj v slovenskej prírode. Zatiaľ čo v trópoch a subtrópoch ich poznáme niekoľko desaťtisícov druhov, u nás sa vyskytujú len v desiatkach. To však neuberá na ich výnimočnosti a kráse. Vytvárajú kvety bizarných tvarov v odtieňoch všetkých farieb. Ich životný cyklus je podobný ako pri trvalkách. To znamená, že počas vegetačnej sezóny vyrastajú nad zemou zelené výhonky, následne orchidea zakvitne a vytvorí semená. S prvými mrazmi nadzemná časť uschne a rastliny prečkajú zimu v podzemných zásobných hľuzách, podzemkoch či koreňoch.

Pestovanie orchideí

Väčšina orchideí obľubuje polotienisté stanovištia, na akých rastú vo svojom prirodzenom prostredí. Kým v lete hrozí nebezpečenstvo, že orchidey sú na oknách nadmerne ožiarené, v zime majú skôr málo svetla. Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stavajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť. Začiatkom jari a v lete je potrebné okná trochu zatieniť a v zime zatienenie odstrániť.

Svetlomilné orchidey ako napríklad Cattleya, Dendrobium alebo Vanda musia byť priamo na okne, kým rastlinám ako Phalaenopsis, Miltonia a Bulbophyllum lepšie vyhovuje miesto v druhom rade, v tieni iných rastlín.

Niektorým orchideám veľmi osoží v teplom ročnom období pobyt vonku. Orchidey rastú v mnohých klimatických oblastiach, ale v kultúre tolerujú aj mierne odchýlky od klímy svojej domoviny. Podľa nárokov na teplotu rozdeľujeme orchidey do troch základných skupín: chladnomilé, temperované a teplomilné. Dôležitá je pritom nielen maximálna teplota, ale aj rozdiel medzi najvyššou dennou a najnižšou nočnou teplotou.

Vysokohorské oblasti Ánd s hmlistými lesmi sú rovnomerne chladné takmer celý rok. V monzúnových oblastiach juhovýchodnej Ázie však existuje cyklus striedania teplôt, na ktorý sa rastliny prispôsobili, a ktorý je v určitom čase rozhodujúci pre základ tvorby kvetov. Oproti tomu tropické dažďové pralesy majú pomerne stálu teplotu po celý rok.

Orchidey nemajú na rozdiel od mnohých rastlín koreňové vlásie, ktoré slúži na prijímanie vody a živín. V zemine, ktorá sa používa pre ostatné izbové rastliny, rýchlo odumrú aj korene terestrických orchideí (napríklad črievičníka). Tropické orchidey takýto substrát vôbec neznášajú. Substrát pre orchidey musí spĺňať viaceré požiadavky. Musí rastlinu upevňovať, poskytovať koreňom vlhké prostredie a vzduch, čo je veľmi dôležité, lebo velamen sa skladá z odumretých buniek, ktoré ľahko hnijú.

Po mnohých pokusoch sa ukázali ako najlepšie dve hlavné súčiastky substrátu. Je to rašelina a kôra stromov. Rašelina dobre udržuje vlahu a neobsahuje takmer žiadne výživné látky. Kôra má stabilnú štruktúru, veľký povrch a obsahuje málo živín. Rašelina sa môže nahrádzať aj vláknitým materiálom, ako sú napríklad kokosové vlákna. Pre orchidey je dôležité stabilné zloženie substrátu, neznášajú časté zmeny.

Orchidey poznajú umenie hladovať, v prírode dokážu vyžiť z veľmi mála živín. Rastú relatívne pomaly, výživné soli a vodu si ukladajú do pahľúz a listov, ktorými zároveň prijímajú aj živiny. Medzi orchideami je len málo výnimiek, ktoré znášajú premokrenie koreňového systému. Väčšine orchideí vyhovuje, keď prostredie v dosahu ich koreňového systému kolíše od vlhkého po mierne suché, čo patrí k ich prirodzeným životným podmienkam. Je obdivuhodné, ako dobre orchidey dokážu hospodáriť s vodou. Väčšinou úplne stačí poliať rastliny jedenkrát týždenne. Dôležité je nenechať ich stáť vo vode, pretože by to viedlo k premokreniu - prebytočnú vodu treba z misky vyliať. Na druhej strane substrát nesmie nikdy úplne vyschnúť, lebo by sa poškodila flóra mikroorganizmov, ktorá je pre orchidey veľmi dôležitá.

Ak je to možné, polievať by sa malo dažďovou vodou, pretože korene orchideí sú v prírode prispôsobené na vodu bez obsahu vápnika. Počas rastu potrebujú orchidey (ako aj mikroorganizmy v substráte) výživné látky - hnojivá. Optimálne je používať špeciálne hnojivo pre orchidey. Veľmi dôležité je zásobovať rastliny živinami čo najrovnomernejšie, pretože aj vtedy, keď rastliny nie sú v štádiu aktívneho rastu, musia sa vyživovať mikroorganizmy v substráte, ktoré sú pre ne dôležité.

Keď rastlina rastie pomalšie (zimné obdobie), potrebuje menej výživy a z listov sa vyparuje menej vody. Najlepším znakom, že rastlinu treba presadiť, je to, keď sa na povrchu nových výhonkov koreňov objavia koreňové vrcholky. Ak nové korene narastú dlhšie ako 1 centimeter, ľahko sa lámu a ďalej potom nerastú. Pred presádzaním treba rastlinu nechať pár dní vyschnúť. Keď sú rastliny zasadené v plastových kvetináčoch, pomalým stláčaním treba uvoľniť korene od stien nádoby, prípadne rozstrihnúť kvetináč. Potom sa koreňový obal opatrne vyberie a odstráni čo najviac starého substrátu.

Následne sa musia nožnicami odstrániť všetky odumreté a hnijúce korene. Zdravé korene sú pevné, odumreté alebo porušené korene sú mäkké a hnedé, vonkajšie vrstvy sa ľahko oddeľujú od stredného valca. Plastová hmota kvetináčov stráca po určitom čase pružnosť a stáva sa nepoddajnou. Plastové nádoby sa odporúča uprednostniť pred terakotovými, lebo neprepúšťajú vlahu. Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč. Treba počítať s tým, že nové výhonky sa môžu tvoriť i vedľa hlavného výhonka. U starších rastlín, ktoré majú dlhšie podzemkové články, sa to dá vyprovokovať narezaním podzemku. Vysterilizovaným nožom sa podzemok nareže do jednej tretiny tak, aby časti ostali spojené a ľahšie znovu zakorenili. Krúživým pohybom zasuňte korene do kvetináča a uložte ich k stene nádoby, dajte pozor, aby sa príliš nepolámali. Keď je rastlina už upevnená, opatrne medzi korene natlačte substrát. Podzemok by nemal byť pritom zakrytý. Kvetináč naplňte substrátom len asi 2 centimetre pod okraj, čo zamedzí pretekaniu pri polievaní. Rastlinu podoprite a uviažte o kolík, čím získala stabilitu, kým sa vytvoria nové korene.

Pri presádzaní monopodiálne rastúcich orchideí, napríklad rastlín rodu Phalaenopsis alebo Vanda, treba v niektorých detailoch postupovať inak ako pri sympodiálnych typoch. U orchideí sa strieda obdobie rastu s obdobím kvitnutia. Počas kvitnutia sa rast rastliny spomalí, alebo celkom ustane. Počas obdobia aktívneho rastu kvitne len málo druhov orchideí. Niektoré druhy majú aj periódu vegetačného pokoja, keď ani nerastú, ani nekvitnú.

Počas obdobia kvitnutia sa rastliny v žiadnom prípade nemajú presádzať, lebo všetku svoju energiu vkladajú do kvitnutia. Keby ste ich vtedy presadili, nemôžu reagovať na zmeny a ich koreňová sústava sa neprispôsobí novému substrátu. To isté platí aj pre obdobie pokoja. Najlepší čas na presádzanie je obdobie, keď sa rastlina nachádza na začiatku fázy rastu. Väčšinou je to začiatkom jari, keď sa dni predlžujú a svetlo je intenzívnejšie. Rastlina sa vyberie z kvetináča a odstráni sa substrát z koreňového obalu. Kvetináč má byť o niečo väčší len vtedy, ak sa koreňová sústava veľmi rozrástla. U rodu Phalaenopsis je lepšie zasadiť aj vzdušné korene. Vyššie rastliny priviažte o bambusovú paličku, aby boli stabilné.

Ak chcete, aby na okne stále niečo kvitlo, alebo aby orchidey viac vynikli, odporúčame výber sprievodných kvetov. Žiaľ, tieto rastliny niekedy majú aj nežiaducich „podnájomníkov“, ktorí môžu prejsť aj na orchidey. Silné rastliny nepreukazujú symptómy ochorení a sú odolné proti infekciám. Odstraňovanie starých, odumretých listov a zvädnutých kvetov nedáva hubám a baktériám šancu. Príznakom zhoršených podmienok sú napríklad malé lepkavé kvapky na listoch, kvetných stopkách a púčikoch. Sú poukazom na to, že rastlina si aj v príliš suchom vzduchu musí udržiavať vodnú bilanciu, a preto pórmi vytláča rastlinnú šťavu, čo sa nazýva gutácia. Vodná bilancia je vyrovnaná len vtedy, ak je príjem vyrovnaný s výdajom, to znamená, ak je množstvo vody, ktoré rastlina prijala, rovnaké ako množstvo vody, ktoré transpiráciou vydala. Pri nízkej vzdušnej vlhkosti rastlina uzatvára prieduchy na listoch, aby sa nevyparilo veľa vody a aby nevyschla. Výdaj vody vtedy prebieha takýmto „núdzovým“ zariadením. Niekedy sa na listoch objavujú hnedé vrcholky. Pásikované, bodkované alebo fľakaté listy poukazujú na vírusovú infekciu. Takéto rastliny sa nedajú liečiť, infekcia v nich ostane.

Prejav: napriek tomu, že substrát je dostatočne vlhký, rastlina javí známky vysušenia. Príčina: môže to byť starý substrát a oslabená rastlina. Často to býva aj následkom napadnutia hubou Fusarium alebo iným typom húb, prípadne baktérií. Opatrenie: okamžite presadiť a zakoreniť pod fóliu.

Príčina: príliš vysoká vzdušná vlhkosť a nedostatočné vetranie. Opatrenie: optimalizovanie podmienok a prípadné ošetrenie fungicídmi. Postavte rastliny na podobločnici voľne, nie príliš husto, aby medzi nimi mohol dobre prúdiť vzduch.

Mapa rozšírenia orchideí vo svete

Najznámejšie rody orchideí a ich pestovanie

Medzi najčastejšie pestované orchideje v domácnostiach patria kultivary a krížence rodu lišajovec (Phalaenopsis). Tieto orchidey sú obľúbené pre svoje atraktívne kvety a sú základom mnohých komerčne dostupných hybridov. Botanické druhy rodu Phalaenopsis rastú ako epifytické rastliny v dažďových pralesoch Ázie, Novej Guiney a severnej Austrálie.

Cymbídium (Cymbidium) sú robustné orchidey rozšírené v horských oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie a Austrálie. Existuje asi 50 druhov epifytických alebo terestrických cymbídií, ktoré dorastajú do výšky 0,3 až 1,5 metra. Vyznačujú sa dlhými úzkymi remeňovitými listami a súkvetiami s trvanlivými kvetmi v rôznych farebných odtieňoch. Cymbídiá sú vďačným objektom šľachtenia, pričom existujú tisíce hybridov pestovaných ako rezané kvety.

Črievičkovec (Paphilopedilum) predstavuje skupinu prevažne terestrických orchideí s nápadným premeneným pyskom, ktorý sa podobá na črievičku. Asi 80 druhov sa vyskytuje od Indie cez južnú Čínu k Filipínam a ďalej na juhovýchod Ázie a Malajzie až po Novú Guineu a Šalamúnove ostrovy. Tieto orchidey nemajú hľuzy, listy sú remeňovité, zelené alebo mramorované. Kvety sú tuhé, lesklé, tlmenej farby s ozdobným žilkovaním, bodkovaním či škvrnami a vydržia veľmi dlho.

Vanda (Vanda) je jedným z najvýznamnejších rodov orchideí, používaný v Thajsku a Singapure ako rezané kvety. Asi 50 epifytických, litofytických a terestrických druhov pochádza zo Srí Lanky, Indie, juhovýchodnej Ázie až po Novú Guineu a severovýchodnú Austráliu. Rastliny majú zdrevnatenú stonku s remeňovitými listami a silnými koreňmi. Kvety sú pomerne ploché, mäsité a vytrvalé s okázalými farbami. Hybridy Vandy sú zodpovedné za širokú škálu farieb a tvarov, vrátane modrej farby vďaka V. coerulea a okrúhleho tvaru kvetov vďaka V. sanderiana.

Dendróbium (Dendrobium) zahŕňa približne 900 druhov rozšírených od Indie a Srí Lanky cez juhovýchodnú Áziu po južnú Čínu, Novú Guineu, Austráliu a ostrovy v Tichomorí. Ide výhradne o epifyty a litofyty, ktoré sa často prispôsobili obdobiam vlhka a sucha. Vyznačujú sa dlhými valcovitými či vretenovitými mnohočlánkovanými hľuzami. Farebnosť kvetov je široká, od bielej, žltej, ružovej, fialovej, modrej až po červenú. Zvlášť významné sú dlhé súkvetia D. phalaenopsis, dôležité pre trh s rezanými kvetmi. Dendrobium nobile je populárna dekoračná rastlina s pomerne nenáročným pestovaním, pochádzajúca z Himalájí.

Ilustrácia stavby kvetu orchidey

Pozornosť si zaslúži aj orchidea, ktorá vznikla krížením medzi dvomi rodmi, Cattleya a Epidendrum, a vytvorila tak medzirodový hybrid pomenovaný × Epicattleya. Tento druh patrí medzi teplomilné epifytické orchidey znášajúce teploty od 15 do 30 stupňov Celzia, pričom tvorba kvetov je podmienená poklesom nočnej teploty.

Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach odštartovala od začiatku marca výstavu orchideí pod názvom Orchidey - skvosty v ríši rastlín. Výstava sa koná v dňoch 1. - 17. marca 2019 v expozičných skleníkoch na ulici Mánesovej č. 23. Návštevníci 9. ročníka výstavy orchideí budú môcť obdivovať viac ako tisíc kusov tropických a subtropických druhov a kultivarov orchideí. Nebudú tam chýbať ani kultivary rodov lišajovec (Phalaenopsis), vanda (Vanda), cymbídium (Cymbidium), dendróbium (Dendrobium) a črievičkovec (Paphilopedilum), ktoré predstavujeme v tomto článku.

Orchidey sú obľúbenou a exotickou alternatívou k rezaným kvetom, ktoré sú celoročne dostupné v supermarketoch a kvetinárstvach. Aby ste sa z ich krásy mohli tešiť čo najdlhšie, je dôležité poznať správne zásady ich pestovania. Ak s opaterou o orchidey nemáte skúsenosti a strácate sa v množstve rád, tento sprievodca vám poskytne prehľadné a užitočné informácie.

Starostlivosť o orchidey: Podrobný návod

Pri nákupe orchideí venujte pozornosť nielen farbe kvetov, ale aj stavu listov a koreňov. Listy by mali byť sýtozelené, lesklé a bez poškodenia. Korene by mali byť svieže, zelené alebo striebristé. Nakupujte v overených obchodoch, kde sa kontroluje kvalita rastlín.

Fotografia črievičníka papučkového

tags: #dazdove #pralesy #rastliny #orchidea

Populárne príspevky: