Pestovanie hlávkového šalátu: Komplexný sprievodca od výsevu po zber

Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. Uplatňovaním racionálnej výživy sa využíva konzumácia čerstvej zeleniny počas celého roka. Šalát záhradný je významnou zeleninou pre konzumáciu najčastejšie v surovom stave. Kým v minulosti bol sezónnou, hlavne jarnou zeleninou, vďaka vyšľachteniu mnohých odrôd nie je problém pestovať ho i počas leta či na sklonku jesene. Taktiež sa pre prípravu jedál pestuje vo viacerých typoch a formách tvoriacich skupiny hlávkového a listového šalátu.

U nás z hľadiska pestovateľských a kuchynských tradícií stále prvé miesto patrí šalátu hlávkovému, či už jarnému alebo letnému, tzv. ľadovému. Taktiež sa zvyšuje záujem aj o šalát listový, ktorý okrem rozličných tvarov listov má i farebné varianty. V obchodnej sieti sa stretávame so skutočnosťou, že udržanie čerstvosti môže byť problémom, ktorý sa najviac prejavuje u listovej zeleniny. Zvädnuté listy, strata šťavnatosti, krehkosti a chrumkavosti spôsobujú nielen zmenu chuťových vlastností, ale i znižovanie obsahu aromatických a biologicky účinných látok, ako i tvorbu nežiaducich produktov pri ich látkovej premene. To sú dôvody k tomu, aby sme sa rozhodli využiť vegetačné obdobie na pestovanie vlastnej zeleniny, pretože tá sa zoberie vo vhodnom štádiu konzumnej zrelosti. Pritom veľmi rýchlo putuje z hriadky na stôl bez toho, aby sa znížila jej kvalita a popri tom sa zachoval i jej estetický vzhľad. Výhodou je i to, že pestovateľ pozná všetky podmienky jej ošetrovania týkajúcich sa hnojenia príp. použitia preparátov ovplyvňujúcich úrodu.

Všeobecne sa o niektorých zeleninách, vrátane záhradného šalátu tvrdí, že nie sú náročné na pestovateľské prostredie a agrotechniku pestovania. V súčasnosti sa tento mýtus vyvracia z dôvodu citlivosti odrôd na tieto faktory vzhľadom na meniacu sa klímu v prospech zvyšujúceho sa otepľovania a znižujúceho množstva atmosférických zrážok. S trochou plánovania a so správnym výberom odrôd môžeme mať čerstvé chrumkavé listy k dispozícii od skorej jari až do jesene. Druhy môžete nakombinovať tak, aby ste listy zberali od jari do jesene.

Výber odrody a podmienky pestovania

Aby sme dosiahli uspokojujúcu úrodu, je potrebné sa pestovateľskou stránkou hlbšie zaoberať. Začiatok spočíva vo výbere odrody. Nemôžeme pozerať iba na jej morfologické znaky (tvar hlávky, jej uzavretosť resp. otvorenosť, farbu, lesk a hrúbku listov), ale i to, počas akého dlhého obdobia ju vysievame a vysádzame a aj na jej krajinu pôvodu. Čo sa týka obdobia, je výhodnejšie vyberať odrody so širokým agrotechnickým termínom výsevu, pretože zmeny počasia, hlavne čo sa týka chladu a tepla, s touto alternatívou pri raste a vývine rátajú. Ak berieme v úvahu, že počasie sa neustále otepľuje, je vhodné pristupovať k výberu odrôd z južnejších oblastí, a preto sa na tento ukazovateľ orientujeme nie z komerčného, ale pestovateľského hľadiska. Šľachtitelia sa zameriavajú okrem iného aj na šľachtenie takzvaných celoročných šalátov, čiže takých, ktoré sa budú môcť pestovať aj počas leta bez toho, aby vybiehali do kvetu a horkli, i keď polotieň je v lete pre ne prínosom. Jarné odrody sa v lete vôbec neoplatí pestovať, netvoria hlávky, idú do kvetu a listy majú horké.

Šalát je chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10 - 18 °C. Na tvorbu hlávok bude potrebovať teploty medzi 12 - 15 °C. V období ich rastu mu prospieva dostatok vlahy. Hlávkový šalát môžete vysievať na slnečné stanovisko s pH pôdy 7 - 8. Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšie rásť, no zvládne aj polotieň. Nemusíte sa obávať zmien teploty počas dňa, jarné odrody odolajú poklesu teploty až do - 5 °C, môžete ich preto vysievať priamo na záhon. Ak chcete siať do zeme v záhrade, vyberte si teplé miesto na plnom slnku s úrodnou pôdou, ktorá zadržiava vlhkosť. Hlávkový šalát potrebuje dostatok živín, ale nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu pre šaláty neprehnojujeme priamo maštaľným hnojom, mohli by totiž do listov ukladať vysoké množstvá dusičnanov, ktoré nevedia využiť, čo pre nás nie je zdravé. Majú rady kyprú humóznu pôdu obohatenú o preosiaty kompost. Ak chceme robiť priamy výsev na parcelu, hlinito-piesočnatá pôda je optimálna, ale pri ťažších pôdach sú vzchádzanie a zakoreňovanie obmedzené. V takomto prípade sa ako vhodný variant javí, že si vypestujeme šalát z priesad v zakoreňovačoch.

Odporúčané odrody hlávkového šalátu:

Lollo Bionda: Skorá odroda kučeravého zeleného šalátu, pre jarný aj jesenný zber.
Crimson: Skorá až poloskorá odroda kučeravého svetločerveného šalátu.
‘Larsen’: Poloskorý, celoročný, určený na pestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej.
‘Maximo’: Poloneskorý, má mohutné voľnejšie hlávky.
‘Stamir’: Neskorý, celoročný, má pevnú stredne veľkú až veľkú kruhovitú hlávku.
‘Little Gem’: Mini, celoročný, krehký ako ľadový šalát a sladký ako klasický hlávkový.
‘Galander’: Poloskorý, určený na poľné pestovanie.
‘Gelbus’: Maxi, na jarné a jesenné pestovanie, veľké, guľovité a dobre uzavreté hlávky.
‘Rekord’: Stredne skorý až neskorý, odroda typu ‘Lollo Biondo’.
‘Dubagold’: Poloskorý, listový šalát odolný proti vybiehaniu do kvetu.
‘Merlot’: Stredne skorý, odroda typu Lollo Rosso.
‘Dubáček’: Celoročný, dá sa pestovať ako trhací, ale aj ako ružica.
‘Verala’: Celoročný, dá sa zberať postupne.
APOLLO: Odroda na jarné rýchlenie v skleníkoch a nevykurovaných fóliovníkoch.
ALAMER: Raná odroda s veľkou, guľovitou, pevne uzavretou hlávkou.
PANTER: Poloraná odroda maslového typu s okrúhlymi, stredne veľkými hlávkami.
ROSEMARRY: Poloneskorá odroda maslového typu.
REDIN: Červený dubolistý šalát na jarné, letné i jesenné pestovanie.
TRAPER: Poloraná odroda ľadového šalátu určená na jarné, letné i jesenné poľné pestovanie.
KAMELOT: Poloneskorá odroda ľadového šalátu typu Batavia na celoročné poľné pestovanie.
DEREL: Odroda červeného ľadového šalátu.
‘Adinal’: Poloskorý, celoročný, odroda maslového typu so stredne veľkými guľatými hlávkami je odolná proti vybiehaniu do kvetu aj proti plesni šalátovej. Svetlo až stredne zelené listy sú jemne bublinaté. Dobre znáša krátkodobé skladovanie.
‘Batavus’: Skorý, celoročný, šalát typu batávia má veľmi pevnú hlávku s hmotnosťou 300 až 400 g. Je vhodný na celoročné pestovanie vo voľnej pôde vrátane neskorého jarného rýchlenia.
‘Rosemarry’: Poloneskorý, na jarné a jesenné pestovanie, odroda maslového typu je určená na poľné pestovanie, je značne odolná proti vybiehaniu do kvetu. Stredne veľká guľovitá, pevná a dobre uzavretá hlávka má stredne červené a výrazne bublinaté vonkajšie listy.
‘Kamenex’: Skorý, celoročný, odroda, ktorá má stredne veľké hlávky so zelenými hladkými a krehkými, no pevnými listami, je vysokoodolná proti plesni šalátovej, vysokotolerantná proti odhnívaniu a veľmi dobre skladovateľná.
‘Červánek’: Skorý, na jarné a jesenné pestovanie, tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky.

Pestovanie priesad

Hlávkový šalát môžete pestovať priamym výsevom alebo si dopestovať priesady. Pre skorú úrodu hlávkového šalátu si treba najprv predpestovať sadenice. Termín začiatku pestovanie priesad je závislý od toho, či ich vysadíme do skleníka alebo do poľných podmienok. Do pestovania priesad skorého šalátu sa môžete pustiť už koncom januára a vo februári. Priesady sa vysievajú od januára do februára do nádob so substrátom do riadkov alebo plošne a pomerne nahusto. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Na to musíme uplatňovať zásady vysiatia semien do substrátu, ktorý musí byť priepustný, aby závlahová voda do neho nadol veľmi dobre prenikala a zároveň aby priesada dobre vzkličovala smerom nahor. Nepoužívame čistú zeminu, pretože táto sa zavlažovaním zhutňuje a obmedzuje priesadu v raste ako i vsakovanie vody a využívanie živín ešte málo vyvinutým koreňom. Semená šalátu vysievajte do hĺbky 1 cm. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C. Odporúčaný optimálny rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou je 10 °C, pričom cez deň by hodnota nemala prekročiť 20 °C. Musíme dbať na to, aby neboli vzídené priesady vystavené vysokým teplotám a absencii svetla alebo i priamemu prudkému slnečnému žiareniu, napr. na parapetných doskách okien v obytných miestnostiach. Vhodné je na tento úkon použiť parenisko, v ktorom sa zabezpečí striedanie dennej a nočnej teploty. Keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov. Po rozsadení udržiavajte teplotu dva až tri dni na 18 °C, neskôr znížte na 14 a v noci na 10 - 13 °C. Mladé sadeničky neskôr rovno rozsadíme do pareniska, fóliovníka alebo skleníka. Medzikrok s výsadbou do malých kvetináčov či téglikov, ako to robíme pri paprikách a paradajkách, je možné aj vynechať, je to strata času a priestoru. Akonáhle začnú rásť sadenice, mali by ste skleník dostatočne vetrať.

Pestovanie priesad je náročný úkon, pretože šalát sa vyznačuje krátkym obdobím klíčenia a vysokou intenzitou rastu, ktorú musíme usmerňovať tak, aby sme získali silnejšie jedince. Pri tejto vlastnosti ho nepolievame, pretože to spôsobuje odplavovanie zeminy okolo rastliny, ako i to, že prúdom vody hlavne na začiatku klíčenia rastliny môžeme poškodiť, a tak ho iba kropíme. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb. Správne vyvinuté priesady pred výsadbou.

Vypestované priesady jarných odrôd, ktoré majú aspoň štyri pravé listy, môžeme vysádzať na záhon od marca do konca apríla, celoročné odrody aj neskôr. Šalátové sadenice vysádzame počas apríla do hlinitopiesčitej pôdy, najlepšie s pH okolo 6,5 alebo vyšším. Priesady na parcelu sa vysadia ak majú vytvorených 4 až 6 pravých listov s ešte zelenými a neopadávajúcimi klíčnymi listami do väčšej jamky ako sú priemer a hĺbka kompaktného koreňového balu. Pri tomto úkone teda dbáme na to, aby všetka zemina zostala na koreni. Do jamky sa pridá buď substrát pre pestovanie priesad alebo sa pôda zmieša s vyzretým kompostom. Jamku vopred zalejeme, aby sa dolu za vsiaknutou vodou ťahali korene, ktoré živiny čerpajú z okolitej pôdy pomocou krátkych bočných korienkov. Nikdy nezabúdať na dve veci a to, že pôdu nehnojíme čerstvým maštaľným hnojom; ten sa môže použiť iba vyzretý a v jeseni. Druhý úkon je priesadu do pôdy zatlačiť po klíčne listy. Šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou. Odporúčané vzdialenosti medzi jedincami sú 30 x 20 cm, pretože hlávkové šaláty sa najprv rozprestierajú do šírky, nadobúdajú tanierovitý tvar a až neskôr začnú vytvárať hlávku na seba naskladaných listov. Niektorí pestovatelia uvedené rozmery znižujú za účelom, že porast pri získavaní konzumných jedincov pretriedia, presvetlia a zároveň získajú šaláty s jemnými listami. Túto techniku neodporúčame. Je to preto, lebo zostaté jedince sú tenké a z dôvodu prívodu väčšieho svetla sú stimulované k rastu do výšky, vytváraniu riedkej hlavy a skorému nasadeniu kvetenstva.

Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť. Vysádzame do sponu vo vzdialenostiach 25 x 25 - 30 cm. Ak chcete vysádzať šalát v lete, voľte odrody, ktoré znesú aj vysoké teploty. Hovorí sa im letné odrody. Tieto šaláty potom sadte radšej do väčšieho sponu - 30 x 30 cm, nech majú priestor pre rast aj dostatočnú vzdušnosť medzi sebou. Na skorú úrodu si predpestujeme sadenice, a to už od januára až februára. Semená dobre klíčia pri teplote približne 15 °C. Mladé sadeničky neskôr rovno rozsadíme do pareniska, fóliovníka alebo skleníka. Medzikrok s výsadbou do malých kvetináčov či téglikov, ako to robíme pri paprikách a paradajkách, je možné aj vynechať, je to strata času a priestoru. Priesady jarných odrôd s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon od konca marca až do apríla do sponu 25 × 25 až 30 cm, celoročné odrody aj neskôr.

Zálievka a hnojenie

Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní. V horúcom a suchom počasí kvitne šalát skôr, takže v lete dbajte na pravidelné zavlažovanie. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. Najlepší čas na zalievanie je skoro ráno, aby sa rastliny dobre pripravili na deň. Nakoľko hlávkový šalát obsahuje vysoké množstvo vody, je ju potrebné permanentne zabezpečovať, ale buď tým spôsobom, že ide iba pod koreň, pretože jej vnikanie do rastového vrcholu spôsobuje jeho zahnívanie. Šalát je potrebné dôkladne zalievať - najmä za tepla, ale voda by sa nemala dostať na listy. Zalievajte kanvou medzi rastliny, a to radšej ráno, aby do večera pôda vyschla a rastliny nezahnívali. Počas pestovania udržiavajte vlhkú pôdu, potrebné je občasné prekyprovanie. Pôdu bude ľadový šalát potrebovať vlhkú až do vytvorenia hlávok, môžete zavlažovať zhora. Rovnako, ako ostatné druhy šalátov, aj šalát rímsky potrebuje vlhkú pôdu, zalievajte až do vyvinutia hlávok. Rímsky šalát bude potrebovať dostatok vlhkosti. Šalát rímsky potrebuje prevažne vlhkú pôdu až do vyvinutia hlávok. Potom už nezalievajte, aby hlávky nezačali hniť.

Pôdu pre šaláty neprehnojujeme priamo maštaľným hnojom, mohli by totiž do listov ukladať vysoké množstvá dusičnanov, ktoré nevedia využiť, čo pre nás nie je zdravé. Majú rady kyprú humóznu pôdu obohatenú o preosiaty kompost. Šaláty vyžadujú prihnojovaním dusíkatým hnojivom (je to z toho dôvodu, že nechceme, aby im vyrašili kvety, takže nepotrebujú toľko draslíka a fosforu). Roztok sa nesmie dostať na listy. Vhodný je roztok Hnojíka v odporúčanom dávkovaní (0,2 %). Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť. Počas rastu a hlavne pri jeho zbere sa môže zistiť, že vytvára alkaloidy a glykozidy lactucína intibín, ktoré spôsobujú horkú chuť. Ak sa tento jav vyskytne, tak najčastejšími príčinami sú čerstvo vyhnojená pôda maštaľným hnojom, deficit vody v pôde, nepravidelná závlaha, veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami ako i vysoké denné teploty hlavne pri pestovaní v skleníku. Môže to byť aj celodenné tienisté stanovište (to je skôr pri letných formách) a pri použití v kuchyni ulakomenie sa na spodnejšie listy, u šalátov ktoré ich majú vyšší podiel pod hlávkou. Taktiež sa netreba snažiť o všemožné vypestovanie rekordérov, pretože práve u prestarnutých jedincov je výsledkom nielen hmotnosť, ale i rast do špica, kedy sa vytvára základ tvorby kvetov, čo zvyšuje riziko horkosti. Šalát, ktorý nie je adaptabilný na vysoké teploty je náchylný na vykvitanie. Kombinácia letných horúčav a nadmerného príjmu vody môže ešte vyvolať tvorbu bočných, olistených stoniek, čím sa zastavuje vývoj hlavy.

Hlávkový salát na dva způsoby - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu

Škodcovia a choroby

I keď v jari ešte nehrozí vysoké zaburinenie, tak okopávka je dôležitá nielen pre prevzdušňovanie pôdy, ale hlavne odpudzovanie škodcov ohrozujúcich podzemnú časť rastúcich šalátov. Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí. Počas tvorby hlávok kyprite pôdu. Pri overovaní odrôd sme zistili, že nie sú vnímavé voči chorobám mikrobiálneho pôvodu, ale na druhej strane sú napádané mäkkýšmi, hlavne na hranici spodných listov a pôdy. Táto zóna je pre nich optimálna ako konzumná, pobytová a úkrytová, z ktorej v noci vyliezajú a požierajú šalát po obvode. Pri vysokej invázii týchto škodcov ráno v poraste nachádzame i tzv. holožery.

V posledných rokoch sa ku škodcom zaradili aj mravce. Tieto po vysadení priesad napádajú koreňový systém obžratím bočných korienkov. Takáto rastlina nerastie, žltne až uschne, ľahko ju vytiahneme z pôdy, pričom hlavný koreň má tvar zastrúhanej ceruzky. Ak napadnú obvodovú časť stonky, tak to spôsobuje zvädnutie a následné uhynutie priesady, ktorú ľahko oddelíme od pôdy, pričom koreňová časť zostáva v zemi. U starších, vyvinutých jedincov mravce požierajú prízemné listy po obvode alebo ich perforujú a vyžierajú drobné okienka. Týmto je rastlina vystavená vplyvu nežiaducich mikroorganizmov. Ak začnú požierať listy zvinutej hlávky, tak táto začne zahnívať do hĺbky, čím je celá rastlina znehodnotená a nekonzumovateľná. Nebezpečná je i výsadba v blízkosti trávnatej plochy, z ktorej prejdú do porastu drôtovce, požierajúce podzemnú časť starších jedincov s dobre vyvinutým hlavným koreňom v jeho strede, pričom taktiež pozorujeme postupné vädnutie, žltnutie a odumretie rastliny, u ktorej keď rozlomíme koreň, tak v ňom nájdeme drôtovca. Potenciálnymi škodcami pre vzchádzajúce rastliny z radu vtáky sú vrabce a mladé rastliny zase divé holuby a bažanty. Tieto okrem požratia znehodnocujú listy dotykom s behákmi. Buď je to roztŕhanie listov pazúrmi alebo ich znečisťovanie hlinou. Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek.

Hoci sa šaláty pestujú ľahko, pár škodcov vám môže spôsobiť problémy - slimáky a slizniaky či horúce a suché počasie. Vošky sú hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne. V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Slimáky a slizniaky sú častým problémom. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. Húsenice kapustovitých motýľov vyžierajú diery v listoch rastlín a môžu sa prežrať až do srdca rastliny. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Prevencia chorôb zahŕňa zabezpečenie dostatočnej cirkulácie vzduchu medzi rastlinami, aby sa znížilo riziko plesňových ochorení. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže eliminovať už u osiva. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky. Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú.

Zber a skladovanie

Hlávkový šalát je pripravený na zber, keď sú hlávky pevné a kompaktné. Zberáme naraz po dosiahnutí požadovanej veľkosti a pevnosti. Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Hlávky šalátu zberáme skoro ráno. Odrežeme hlúb nad zemou a hlavu očistíme od vonkajších listov. Po zbere vydrží veľmi krátko, vo vlhkej utierke v chladničke asi dva dni. Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôjde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát zbierame dovtedy, kým nejde do kvetu, potom jeho chuť horkne. Hlávkový šalát má krátke vegetačné obdobie a znáša aj horšie podmienky pestovania. Jedzte ho čerstvý, pretože sa zle skladuje. Ľadový šalát je odolnejší proti pomliaždeniu, predčasnému kvitnutiu a dobre sa skladuje v chladničke. Pri odrodách rastúcich otvorenejšie môžeme listy približne týždeň pred zberom zviazať, vnútorné listy tak budú jemnejšie. Vnútorné listy sú výborné na surovú konzumáciu v šalátoch, vonkajšie, ak sú už tvrdšie, môžeme dusiť a pripraviť podobne ako špenátové listy. Hlávky rímskeho šalátu zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte. Kučeravý šalát zberáme odrezaním tesne nad pôdou, ideálne skoro ráno. V chladničke vydrží zabalený vo vlhkej handričke približne dva dni.

Hlávkový šalát je ako stvorený na studenú kuchyňu. Klasická zálievka na hlávkový šalát sa pripraví z vody, soli, korenia, cukru, octu a citrónovej šťavy. Suroviny zmiešajte v pomere, ako to vyhovuje vašej chuti. Šalát môžete nechať v celých listoch, natrhať na kúsky aj nakrájať na prúžky. Avšak krájaním šalátu kovovým nožom prichádzate o cenné vitamíny - preto vrelo odporúčame natrhať ho rukami. Rovnako ako sa so smotanou podáva uhorkový šalát, môžete si pripraviť obdobu z hlávkového šalátu. Smotanu premiešame so soľou, cukrom, korením a citrónovou šťavou. Nalejeme ju na natrhané listy šalátu (aj ľadového) a môžeme ozdobiť pažítkou. Z talianskej kuchyne pochádza tento recept. Budete potrebovať: 1 hlávku šalátu, 2 lyžice oleja, 1 lyžičku horčice, 2 sardelky (môžete nahradiť sardelovou pastou), ocot a soľ. Hlávkový šalát rozdeľte na listy, ostatné suroviny zmiešajte na zálievku - sardelky rozotrite.

Pestovanie šalátu v nádobách

Áno, šalát je ideálny na pestovanie v kvetináči alebo truhlíku na balkóne. Šalát je rýchlo rastúca a výživná listová zelenina, ktorú môžete pestovať jednoducho aj vo vlastnej záhrade či na balkóne. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. Samozavlažovacie závesné kvetináče sú už viac rokov hitom pestovateľov, ktorí nemajú vlastnú záhradu. Nemusíte ich kupovať - vyrobte si ich doma podľa nasledujúceho jednoduchého foto - návodu. S takouto originálnou závesnou konštrukciou so samozavlažovaním je pestovanie zelene potešením! Šalát rastie dobre, rýchlo a bez problémov. Na tento účel odrežte dno fľaše o približne na výšku 10 cm, ako aj hrdlo. Vložte hrdlo fľaše dovnútra. Do štopľa urobte otvor, cez ktorý pretiahnite kúsok látky. Naplňte fľašu zeminou a navlhčite ju. Vysaďte šalátové odrezky. Konštrukciu zaveste na slnečné miesto. Nič viac sa od vás nevyžaduje!

tags: #hlavkovy #salat #pestovanie