Rozmnožovanie dážďovky obyčajnej a jej význam pre ekosystém

Dážďovky patria do radu máloštetinovcov, ktorý obsahuje vyše 2000 druhov suchozemských obrúčkavcov. Telá obrúčkavcov sa od iných červov odlišujú tým, že pozostávajú zo spojených, avšak čiastočne nezávislých častí. Každý článok je vybavený tými istými orgánmi a funguje ako samostatná jednotka. Najväčšie druhy žijúce v Južnej Amerike a Austrálii bývajú vyše 2 m dlhé. U nás je najznámejšia dážďovka zemná, ktorá zriedka dorastá do dĺžky 15 cm a je často označovaná aj ako dážďovka obyčajná.

Poznávacím znakom dážďoviek je dlhé tenké telo pozostávajúce z mnohých článkov, na konci ktorého sa nachádza horný ústny pysk, ktorý je zároveň hlavovým článkom. Dážďovky majú zvyčajne ružovú alebo tmavočervenú farbu a ich telo môže mať až 200 článkov. Ústa pritom majú na prednom konci tela, ale viditeľné zmyslové orgány im chýbajú. Reagujú však na intenzitu osvetlenia a na chvenie. Napriek neprítomnosti očí sú dážďovky schopné prijímať svetlo, resp. svetelné podráždenie pomocou svetlocitlivých (fotosenzitívnych) buniek, rozptýlených po celom tele dážďovky. Dážďovka sa väčšinou pohybuje v horných vrstvách pôdy, no pri nebezpečenstve sa veľmi rýchlo premiestni do hlbších častí. Rýchly pohyb jej umožňujú pevné štetiny umiestnené po bokoch.

Rozmnožovanie dážďoviek

Dážďovka je obojpohlavná (hermafrodit), čo znamená, že má samčie aj samičie orgány. Na svoje oplodnenie však potrebuje spermie druhého jedinca kvôli odlišnej genetickej informácii. Každá dážďovka má samičie a samčie pohlavné orgány, ale nie je schopná samooplodnenia. Pária sa väčšinou za teplých letných nocí na zemskom povrchu, keď partnera prilákajú svojimi pachovými signálmi. Ležia pozdĺžne pritlačení s hlavami na opačných koncoch. Spojení hlienom si vymieňajú spermu.

Väčšina dážďoviek má asi v tretine dĺžky tela široký prstenec, ktorý nazývame opasok (clitellum). Je to žľaznatý orgán, z ktorého kokónové „puzdro“ na vajíčka vzniká. Opasok sa nachádza medzi 32. a 37. článkom. Po odlúčení si každý jedinec odnesie časť hlienu, vylučovaného opaskom, z ktorého vznikne hlienový obal. Ten postupne kĺže smerom k prednej časti a berie so sebou vajíčka, ktoré sú oplodnené spermiami zo semenných vačkov vo chvíli, keď nad nimi opasok prechádza. Po opadnutí z tela dážďovky sa z neho vytvorí kokón (hlienové puzdro), ktoré obsahuje až dvadsať vajíčok. Z tohto kokónu sa asi o tri týždne vyliahnu malé dážďovky.

Dážďovka vyliahnutá z vajíčka

Dážďovka zemná a iné druhy

Dážďovky patria do radu máloštetinovcov, ktorý obsahuje vyše 2000 druhov suchozemských obrúčkavcov. U nás je najznámejšia dážďovka zemná, ktorá zriedka dorastá do dĺžky 15 cm. Typickým znakom dážďovkinej činnosti sú kôpky „trusu“ na povrchu. Hojnosť dážďoviek v pôde je zárukou vysokej kvality pôdy, lebo je prevzdušnená, výživná, a tým aj úrodná. Vyskytujú sa v podstate v každom pôdnom type, pričom v pôde sa živia rozkladajúcimi sa zvyškami rastlinných častí a živočíchov, hnojom a ďalšími organickými a anorganickými zložkami pôdy.

Na našom územní sa najčastejšie stretnete s dážďovkou zemnou, nazývanou aj dážďovka obyčajná, a dážďovkou svietivou. Majitelia kompostérov sú zase oboznámení s dážďovkou hnojnou (Eisenia foetida), ktorú na Slovensku možno nájsť práve v hnojiskách a kompostoch. Dážďovka zemná (Lumbricus terrestris) dorastá do dĺžky približne 9 až 30 cm. Väčšinou sa vyskytuje v zásaditých alebo neutrálnych pôdach, omnoho menej už v kyslých pôdach rašelinísk Eurázie. Pod vlhkou kôrou práchnivejúcich pňov žije dážďovka svietivá (Eisenia lucens), v hnoji a rôznych organických zvyškoch nájdeme príbuzný druh Eisenia foetida. V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený a dosť veľký druh kriodrilus bahenný (Criodrilus lacuum), má až 30 cm.

Druhy dážďoviek a ich výskyt

Dážďovka zemná (Lumbricus terrestris): Najbežnejšia, dorastá do 9-30 cm, obľubuje neutrálne až zásadité pôdy.
Dážďovka mliečna (Octolasium lacteum): Až 135 mm dlhá, mliečna farba, žije v nížinách okolo vôd až do 1200 m n.m.
Dážďovka svietivá (Eisenia lucens): Skôr horský druh, v tme svieti.
Dážďovka hnojná (Eisenia foetida): Vyskytuje sa v hnoji a organických zvyškoch, rozpoznateľná podľa žltých a tmavočerveno-hnedých prúžkov.
Dážďovka tmavá (Allobophora caliginosa): Tmavšia než dážďovka mliečna.
Dážďovka stromová (Dendrobaena octaedra): Vzácny druh, žije v dierach odhnitých kmeňov stromov.
Kriodrilus bahenný (Criodrilus lacuum): Olivovozelený, až 30 cm dlhý, žije v bahnitej pôde močiarov.

Význam dážďoviek pre ekosystém

Dážďovka má v prírode nezastupiteľný význam. Ich využitie v ekológii milo opisuje aj prirovnanie dážďovky ako najlepšieho priateľa farmára. Dážďovky obohacujú pôdu o dostupné živiny - sú v pôde doslova živými kompostérmi. Živia sa rôznymi organickými aj anorganickými zložkami, ktoré v pôde nájdu, a tie vo svojom tráviacom trakte premenia na živiny, ktoré sú pre rastliny dostupnejšie.

Prínosy dážďoviek pre pôdu

Obohacovanie pôdy o živiny: Dážďovky premieňajú organickú hmotu na rastlinami ľahšie vstrebateľné živiny.
Prekyprenie pôdy: Vytváraním chodbičiek prispievajú k prevzdušneniu pôdy a zlepšujú jej štruktúru.
Zlepšenie priepustnosti pôdy: Dážďovky upravujú manažment vody v pôde, čo umožňuje lepšie vsiaknutie zrážok.
Prevencia erózie: Zlepšená štruktúra pôdy s rastlinami s pevnými koreňmi sú dobrým predpokladom, že nedôjde k zvetrávaniu a zosuvom pôdy.
Ukazovateľ kvality pôdy: Prítomnosť dážďoviek signalizuje zdravú pôdu bez škodlivých chemických látok a toxínov.

Vermikompostovanie: Využitie dážďoviek v domácnosti

Vermikompostovanie je kompostovanie pomocou dážďoviek, ktorého výsledným produktom je vermikompost. Princíp výroby vermikompostu je založený na schopnosti dážďoviek premieňať vo svojom tráviacom trakte organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny. Najväčšou výhodou vermikompostovania je, že nepozná takmer žiadne obmedzenia.

Aké dážďovky použiť pre vermikompostovanie?

Z dážďoviek, ktoré sa u nás prirodzene vyskytujú, je vhodná dážďovka hnojná (Eisenia foetida), žijúca vo vrchných vrstvách odumierajúcej vegetácie, v kopách kompostu a v hnoji. U nás najbežnejšia dážďovka zemná (Lumbricus terrestris) na chov nie je vhodná. Výhodnejšie je však použiť dážďovky Eisenia andrei a Lumbricus rubellus, ktoré sa dajú kúpiť od chovateľov pod obchodným názvom kalifornské dážďovky. Oproti našim dážďovkám sú žravejšie a rýchlejšie sa rozmnožujú. Dážďovky neznášajú slnko, sucho, nízke a vysoké teploty. Optimálna teplota pre ich chov je 18 až 25 °C.

Kalifornské dážďovky na vermikompostovanie

Nádoba na vermikompostovanie

Potrebujeme vhodnú nádobu z pevného nepriehľadného materiálu s priliehavým vekom (chráni pred vysúšaním a vínnymi muškami), dostatočne priestrannú s drenážnymi otvormi na dne nádoby (na odvod prebytočnej vlahy). Pod nádobu je vhodné dať misku na zachytávanie odtekajúcej prebytočnej vlhkosti. Takto zachytenú vodu použijeme ako hnojivo. Nádoba môže byť jednoposchodová, ale pre lepšie využitie priestoru a intenzívnejšie kompostovanie je výhodnejšie použiť viacposchodovú nádobu. Celková plocha nádoby je daná množstvom odpadu. Na 1 kg odpadu je potrebná plocha cca 0,2 m2.

Podstielka

Podstielka slúži na udržanie vlhkosti a ako „bydlisko“ pre dážďovky. Mala by byť vysoká 2 až 3 cm a dávame ju na každé poschodie. Je možné použiť staré lístie, seno, slamu, hobliny, navlhčený roztrhaný novinový papier alebo kartón. Veľmi dôležitá je dostatočná vlhkosť, na ktorú sú dážďovky veľmi citlivé.

Kŕmenie dážďoviek

Vhodnou potravou pre dážďovky je rastlinný odpad (šupy a zvyšky z ovocia a zeleniny, vylúhovaný čaj aj s vreckami, kávová usadenina, tráva, seno, lístie, hobliny, piliny…), ale aj rozdrvené vajcové škrupiny, zvyšky chleba a pečiva. Nevhodnou potravou sú kosti, mäso, ryby, mliečne výrobky, zvyšky mastných jedál, oleje a iné tuky. Nazbieraný biologický odpad musíme nakrájať/nasekať na max. 5 cm kúsky. Dážďovky je vhodné kŕmiť iba 1 až 2x do týždňa. Nemajú totiž rady čerstvý materiál, preto je vhodné ho nechať odstáť v prevetrávanej nádobe.

Použitie vermikompostu

Vermikompost má na pestované rastliny biostimulačný účinok. To sa prejaví v zlepšenom vývoji a raste celej rastliny, lepším príjmom minerálnych látok a živín, zvýšení schopnosti adaptácie a odolnosti voči stresom. Pravidelným používaním vermikompostu zamedzujeme vzniku hubových ochorení a posilňovaním rastlín aj výskytu živočíšnych škodcov. Môžeme ho použiť hlavne v pevnom stave, či už ho pridáme priamo na povrch pôdy alebo ku koreňom rastlín, prípadne ho môžeme zmiešať s pôdou v pomere 1 diel kompostu s 3 dielmi pôdy.

Spôsoby použitia vermikompostu

Pevný stav: Priamo na povrch pôdy, ku koreňom rastlín, zmiešaný s pôdou (pomer 1:3).
Výluh: 60 g vermikompostu na liter vlažnej vody, nechať vylúhovať 24 hodín. Použiť ako postrek na listy alebo zálievku.
Hydroponické pestovanie: Roztok z 10 g vermikompostu na liter vody, meniť každých 20 dní.
Ovocinárstvo: Pri sadení a presádzaní stromov pridaním ku koreňom stromčeka.
Zachytená tekutina: Zmiešať s čistou vodou v pomere 1:1 ako hnojivo.

tags: #dazdovka #obycajna #rozmnozovanie