Poľnohospodárstvo, pestovanie a ochrana pôdy v kontexte súčasných výziev
Poľnohospodárstvo, kľúčové pre prežitie ľudstva, čelí v súčasnosti mnohým výzvam, od degradácie pôdy a straty biodiverzity až po ekonomické tlaky a dopady klimatických zmien. Konvenčné poľnohospodárske postupy, ako napríklad nadmerné používanie syntetických chemikálií, môžu viesť k degradácii pôdy a poklesu produktivity, čo má za následok stratu biodiverzity a degradáciu ekosystému.
Jedným z potenciálnych riešení týchto problémov je regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na zdravie pôdy a sekvestráciu uhlíka. Kombinácia chovu hospodárskych zvierat s pestovaním plodín a agrolesníctvom v tej istej krajine môže zvýšiť obsah uhlíka v pôde a poskytnúť niekoľko vedľajších prínosov. Hospodárske zvieratá sú neoddeliteľnou súčasťou kolobehu živín, pričom tráviaci systém prežúvavcov je približne z 50 % osídlený baktériami, ktoré sa nachádzajú v pôde. Tieto pozitívne baktérie a živiny sa prostredníctvom pastvy a vylučovania opäť dostávajú do prostredia. Pastva hospodárskych zvierat je kľúčovým aspektom koncepcie regeneratívneho poľnohospodárstva, pretože zvyšuje a urýchľuje regeneráciu pôdy a výrazne zvyšuje obsah organickej hmoty a množstvo mikroorganizmov v pôde. Regeneratívna pastva je tiež charakteristická nízkymi až žiadnymi syntetickými vstupmi.
Regeneratívne poľnohospodárstvo je prístup, ktorý vyvoláva značný záujem, pretože poľnohospodárske podniky sa snažia zvládnuť výzvu produkovať potraviny so ziskom, ale s menšou environmentálnou stopou. Často sa však stretávame so sklamaním pri jeho zavádzaní, pretože to, čo funguje u jedného poľnohospodára a čo je najlepšie pre jeho pôdu, nemusí byť vhodné pre iného.
Význam viacročných krmovín v regeneratívnom poľnohospodárstve
Vysoký predpoklad na naplnenie cieľov regeneratívneho poľnohospodárstva majú predovšetkým viacročné krmoviny, ktoré sú na ornej pôde hodnotené ako hlavný producent bielkovinového krmu. Ich význam však spočíva aj vo vysokom predplodinovom efekte, ktorý vyplýva najmä z ich mohutného koreňového systému. Ten obohacuje pôdu o organickú hmotu a podmieňuje vznik drobnohrudkovitej štruktúry (optimálny pomer vzduchu a vody), čím zvyšuje jej retenčnú schopnosť, spomaľuje povrchový odtok zrážok a obmedzuje ich erózny účinok.
Ďatelinoviny a ich prínos
Kľúčovú zložku regeneračného poľnohospodárstva majú v rámci viacročných krmovín ďatelinoviny (leguminózy), druhy z čeľade Fabaceae, ktoré majú v poľnohospodárskom podniku mnoho výhod. Mimoprodukčný význam ďatelinovín sa posudzuje z navzájom sa prelínajúcich agronomických, ekologických a ekonomických aspektov. Zvyšujú obsah organickej hmoty zanechávaním koreňových a strniskových zvyškov (5 - 9 t/ha sušiny) s priaznivým pomerom C : N, ktorý sa vyrovná 10 tonám maštaľného hnoja. Obohacujú pôdu o symbioticky pútaný dusík, čím zlepšujú úrodnosť pôdy. Na fixácii vzdušného dusíka sa podieľajú hrčkotvorné baktérie (Rhizobium sp.), ktoré žijú v symbióze s ďatelinovinami na ich koreňoch. Intenzita fixácie závisí od aktivity baktérií, ktorú podmieňujú primerané podmienky ako napríklad vlaha, výživa, teplota a štruktúrny stav pôdy.
Výživa rastlín biologickým dusíkom je rovnomernejšia. Dodatková výživa hnojivami odpadá alebo sa minimalizuje rovnako ako kontaminácia podzemných vôd, nakoľko hlboko koreniace druhy ako napr. lucerna siata, sú schopné zachytávať dusičnany a vracať ich do kolobehu látok. Leguminózy majú zúrodňujúcu a fytosanitárnu funkciu, zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy (pórovitosť, drobnohrudkovitú štruktúru) a následne i hospodárenie s vodou, druhové zastúpenie, množstvo a aktivitu pôdnych mikroorganizmov. Sú schopné prijímať minerálne živiny z ťažko prístupných foriem a z hlbších vrstiev pôdy a zapájať ich do kolobehu látok.
Kŕmne trávy a ďatelinovinotrávne miešanky
Odlišne, v porovnaní s ďatelinovinami, sa pozeráme na druhú skupinu viacročných krmovín, na kŕmne trávy. Predstavujú skupinu rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae L.). Uplatnenie nachádzajú hlavne pri pestovaní v trávnych a ďatelinotrávnych miešankách. Kŕmne trávy majú všestranné využitie vďaka rozdielnej rýchlosti rastu a vývinu, trvácnosti a rozdielnym nárokom na prostredie. Z hľadiska plynulého zásobovania hospodárskych zvierat objemovými krmivami je významná produkcia biomasy počas väčšiny vegetačného obdobia. Pre vyšší obsah sacharidov sa ľahšie konzervujú silážovaním ako leguminózy. Trávy obohacujú pôdu o veľké množstvo organickej hmoty, zlepšujú jej štruktúru a úrodnosť.
Vhodnejšou alternatívou ako pestovanie monokultúr tráv je ich spoločné pestovanie s ďatelinovinami. Ďatelinovinotrávne miešanky (ĎTM) sú prirodzenou zložkou krmovinovej základne a súčasťou kŕmnej dávky prežúvavcov. Na vhodných stanovištiach poskytujú vysoké úrody kvalitného, všestranne použiteľného krmu. Ich využitie je odôvodnené tam, kde je úrodnosť tráv a ďatelinovín v čistých porastoch nízka. Biológia miešaniek má v porovnaní s biológiou jednotlivých druhov pestovaných v čistých porastoch odlišnosti spočívajúce v komplementárnych a konkurenčných vzťahoch. Ďatelinoviny a trávy sa pri spoločnom pestovaní účelne dopĺňajú vo využívaní stanovištných podmienok. Predovšetkým ide o odlišné usporiadanie koreňového systému - ďatelinoviny zakoreňujú hlbšie, trávy plytšie. V nadzemnom priestore v miešankách možno dosiahnuť väčšiu asimilačnú plochu ako pri pestovaní čistých porastov lepším priestorovým horizontálnym aj vertikálnym rozmiestnením listov. Trávy rastú vyššie ako ďatelinoviny, čím sa vo vzrastenom poraste vytvára viac listových poschodí. Najmladšie listy tráv sú postavené vertikálne a menej tienia zväčša horizontálne postavené listy ďatelinovín. Z krmovinárskeho hľadiska majú vyrovnaný pomer živín (1 : 5 - 7), poskytujú chutnejší krm ako samotné ďatelinoviny vďaka zvýšenému obsahu sacharidov v trávach a biologicky hodnotnejší krm ako trávy vďaka priaznivejšiemu zloženiu aminokyselín, minerálnych látok a vitamínov ďatelinovín.
Úrovne implementácie regeneratívneho poľnohospodárstva
V základnej úrovni sa predpokladá implementácia ďatelinovín do krycích plodín na ornej pôde po zbere úrody hlavnej plodiny, kde pomáhajú chrániť pôdu pred eróziou, vytvárajú organickú hmotu, podporujú pôdnu biodiverzitu a viažu dusík v pôde, a tým znižujú potrebu hnojív. Stredná úroveň predpokladá začlenenie strukovín, resp. Pokiaľ v základnej a strednej úrovni sa predpokladá skôr využitie jednoročných resp. ozimných druhov ďatelinovín, v pokročilej úrovni regeneratívneho poľnohospodárstva, ktorá už integruje aj prvky agrolesníctva, sú integrálnou súčasťou trávnych porastov, kde je odporúčaná adaptívna pastva. Môžu však byť, spolu s kŕmnymi trávami, súčasťou medziplodín, a tým zvyšovať ich prínos do sústavy. Za významné v tomto smere môžeme považovať najmä dočasné ďatelinovinotrávne porasty, ktoré môžeme využívať podobne ako trvalé trávne porasty v podobe prostredníctvom tzv. regeneratívnej pastvy. Cieľom regeneratívnej pastvy je čo najviac napodobniť prirodzenú migráciu a pastvu stád divo žijúcich bylinožravcov, ktoré sa v minulosti denne presúvali z miesta na miesto a pásli sa v kompaktných stádach, aby sa chránili proti predátorom a boli v bezpečí. Regeneračné pasenie sa zvyčajne vyznačuje rozdelením pasienkov na menšie výbehy s častou obmenou, ktoré poskytujú krátkodobú pastvu s vysokou hustotou, po ktorej nasleduje primerane dlhé obdobie odpočinku a obnovy vegetácie.
Faktory ovplyvňujúce pestovanie a úrodnosť
Pôdne podmienky a vplyv etylénu
Pestovanie rastlín a dosahovanie vysokých úrod je neoddeliteľne spojené s kvalitou pôdy. Vedci identifikovali signál, ktorý spôsobuje, že korene rastlín v tvrdých pôdach ďalej nerastú. Prišli tiež na to, že po jeho „vypnutí“ korene rástli ďalej. Tento objav môže pomôcť rastlinám rásť aj v tých najkomplikovanejších pôdach. Medzinárodný tím viedli vedci z anglickej University of Nottingham a čínskej univerzity Ťiao-tchung. Zistili, že za procesom stojí etylén, ktorý zapríčiňuje zastavenie rastu koreňa v tvrdej pôde. Po tom, ako „vypli“ tento signál, korene boli schopné ďalej rásť a preraziť tvrdú pôdu. Svoje zistenia publikovali v žurnále Science.
Hutné pôdy predstavujú jednu z hlavných výziev pre moderné poľnohospodárstvo. Zastavenie rastu koreňov znamená zníženie výnosu plodín o viac ako 50 percent a teda výrazné ročné straty. Európa má približne 33 miliónov hektárov pôdy náchylnej na zhutňovanie, čo je najviac na svete. Zhutnenie pôdy spôsobuje zníženie prieniku koreňov a absorpcie vody a živín. Až doteraz však nikto neozrejmil mechanizmus súvisiaci s reakciami koreňov, i keď je jeho dôležitosť pre poľnohospodárstvo a svetovú potravinovú bezpečnosť skutočne veľká. „Pochopenie, ako korene prenikajú tvrdými pôdami má obrovské uplatnenie v poľnohospodárstve. Tieto poznatky budú kľúčové pre šľachtenie nových plodín odolných voči zhutňovaniu pôdy,“ uviedol spoluautorom novej štúdie Malcolm Bennett. Zároveň doplnil, že zistenia jeho tímu otvárajú nové možnosti pre výber plodín odolných voči takýmto pôdam. Pri výskume využili skenery röntgenovej počítačovej tomografie dostupné v University of Nottingham. Vďaka nim získali vizuálny obraz o tom, ako korene rastlín reagovali na zhutnenú pôdu. „Pred týmto výskumom sme predpokladali, že tvrdosť pôdy zabraňuje koreňom v ich hlbšom raste. S využitím vizuálnych podkladov sme zistili, že korene dokázali rásť v hutných pôdach po vypnutí etylénového signálu,“ povedal vedec Sacha Mooney z University of Nottingham.
Historické výzvy poľnohospodárstva na Kysuciach
Poľnohospodárstvo bolo napriek zložitým klimatickým a pôdnym podmienkam Kysúc neodmysliteľnou súčasťou prežitia našich predkov. Nebolo tomu inak ani v horských a podhorských oblastiach kysuckých obcí a osád, zväčša s nekvalitnou kamenistou pôdou, ktoré sa rozkladali po svahoch a v údoliach dlhých horských dolín. Ani v údolných častiach v blízkosti Kysuce, Čierňanky, Bystrice neboli klimatické podmienky na poľnohospodárstvo prívetivé. Vstupné danosti pre poľné hospodárenie v kysuckých obciach a vznikajúcich osadách boli náročné. Tento jav bol zrejmý v oblastiach Turzovky, Vysokej nad Kysucou, Skalitého, Čierneho, Svrčinovca, Rakovej, Zákopčia, Zborova nad Bystricou, Oščadnice, Riečnice, Radôstky atď. Horské kopaničiarske poľnohospodárstvo na vymedzených pozemkoch - zárubkoch, spolu s usadením migrujúcich pastierov, uzatváralo kruh trvalého stabilného usídlenia kysuckého obyvateľstva aj na území horných Kysúc a od 17. storočia. Poľnohospodárstvo sa rastom počtu kysuckého obyvateľstva stalo nevyhnutnou potrebou rozšírenia zdroja obživy.
Pestovanie a následný zber - žatva obilia, ktorá je motívom článku, bola síce významným zdrojom obživy, ale či úroda na hornatých Kysuciach bola schopná uživiť rodiny na gazdovstvách, to bola každoročná hádanka, pretože dane, dávky a povinnosti voči zemepánom sa obísť nedali. Napriek tomu sa poľnohospodárstvo stalo na Kysuciach podstatným zdrojom živobytia a existencie. Nízka bonita pôdy beskydských a javorníckych svahov a dolín takmer na celých Kysuciach sotva spĺňala minimálne nároky na dopestovanie obilia a zriedkavé úrodné roky dovolili ako-tak naplniť úrodou stodoly a drevené „štrichy“ a „súseky“ - obilné zásobnice k spokojnosti gazdov na prežitie nasledujúcej zimy. Získaná poľnohospodárska pôda v svahovitom teréne bola zvlášť na horných Kysuciach málo úrodná, plná kamenia s veľmi tenkou vrstvou ornice, ktorú v minulých storočiach navyše často splavovali prívalové dažde a povodne. Klíma a reliéf krajiny sa podpísali pod charakteristický spôsob tradičného poľnohospodárstva. Na Kysuciach to bol bežný jav po celé storočia, odkedy ľudia náročnou kultiváciou kysuckých lesov výrubom, klčovaním a žiarením získavali typické skromné pásy políčok. Proti nepriazni počasia boli často bezradní.
Ani dobové reformy - urbárska regulácia na Kysuciach po roku 1770 nepriniesla zásadné zlepšenie. Snaha o zistenie reálnej držby a následné účelnejšie prerozdelenie pôdy podľa jej kvality nezabezpečilo kysuckým poddaným pre nedostatok kvalitnej pôdy regulárnejšie podmienky zdanenia a plnenia množstva povinností. Všetko preto bez zveličenia záviselo od dobrej úrody, úspešnej žatvy a naplnenia vlastných stodôl i mešcov zemepánov. Urbárska pôda bola síce neskôr zbavená od bezvýhradnej zemepanskej závislosti v polovici 19. storočia.
Vplyv hladomoru a prírodných katastrof
Mor na konci 17. storočia, ktorý postihol aj Kysuce, spôsobil hromadné vymieranie ľudí nielen na Kysuciach. To vyplynulo i z dlhotrvajúcich protitureckých vojen a nedostatku potravy. Mor sa spomína napríklad i v roku 1697 v pamätnej knihe Svrčinovca v súvislosti s predchádzajúcim neúrodným rokom i vplyvom vojny. Hladomor sa v roku 1697 spomína i v Čadci a naprieč celými Kysucami. Následne sa morové epidémie opakovali na Kysuciach aj začiatkom 18. storočia. Azda najznámejším tragickým mementom z 19. storočia je spomínaných päť čiernych - skapatých rokov na Kysuciach v polovici 19. storočia, počas ktorých hladomor postupne postihol celé Kysuce po opakujúcich sa suchách, poznačilo Kysuce na niekoľko dekád. Náš horský kraj bol zdecimovaný. V tom čase umreli od hladu tisíce obyvateľov v obciach naprieč Kysucami. Boli nútení pobiť to najcennejšie, čo mali - domáce zvieratá i vzácny ťažný dobytok, bez ktorého sa už aj tak zdecimované hospodárstva rútili do záhuby. Zásobovanie nefungovalo a prázdne komory nútili ľudí jesť žihľavu, trávu, zemiakové hľuzy, v najhorších časoch i kôru zo stromov. Bukové listy, reziny a kôru zo stromov dokonca mleli, miešali s otrubami a používali namiesto múky. Ľudí potom prirodzene kosili ako dôsledok podvýživy rôzne choroby - „hladová horúčka“ takým tempom, že mŕtvych nestačili pochovávať. Pochovávali ich po nociach do hromadných hrobov, aby už tak bezvýchodiskovo zúfalých ľudí ešte viac nedesili. Mreli celé rodiny, deti, starci, silní muži i ženy, gazdovstvá a polia ostali opustené, bez hodnoty. Celé záhony sa vymieňali za „mericu zbožia“. Také boli „skapaté“ roky na Kysuciach, ktoré doznievali v opakujúcich sa epidémiách (cholera) ešte v 70. rokoch 19. storočia. Aj v tzv. požehnaných, lepších úrodnejších rokoch bola žatva na ťažko dostupných políčkach veľmi skromná a málokedy dokázala naplniť spotrebu kysuckých hospodárstiev, kde v chalupách tradične žilo viac ako 6 detí, čo tiež súviselo s udržaním chodu a práce na samostatne fungujúcich rodinných usadlostiach.
Kysuce ostali povestné tým, že zlé počasie prichádzalo prevažne od severu a severozápadu a prinášalo už v predchádzajúcich storočiach ničivé búrky s prívalovým dažďom a ľadovcom. Predzvesťou boli rýchle zmeny počasia. Prívalové dažde a záplavy i v priebehu 19. a začiatku 20. storočia, kedy už polia mali za sebou určitý stupeň rozvoja aj na kysuckých kopcoch, často odnášali so sebou nielen tenkú vrstvu úrodnej oráčiny, ale po mesiacoch starostlivosti ničili i úrodu. V polovici 20. a 30. rokov 20. storočia, práve v letných mesiacoch pred zberom úrody, zasiahli Kysuce silné búrky a prívalové dažde, ktoré spôsobili tak silné záplavy, že zničili úrodu. Menšie horské prítoky a následne vybrežená Kysuca splavila z polí úrodu pripravenú na zber i úrodnú vrstvu pôdy aj v nižšie položených lokalitách. V júni 1935 vďaka prívalovej vode z prítokov Kysuce od Staškova a Rakovej, ktorú spôsobila búrka s krúpami veľkými ako slepačie vajcia, sa Kysuca opäť vyliala a skazu dokonali následné zosuvy horskej pôdy s množstvom stromov v blízkosti Čadce, ktoré zúžili a zmenili koryto Kysuce na 150-metrovom úseku. Takže nielen geografické podmienky a obmedzené výnosy sťažovali kysuckú žatvu.
Tradičné plodiny na Kysuciach
Na neúrodnej zemi plnej kameňov v ťažko prístupnom horskom teréne sa ledva urodil ovos, či prastará obilnina - proso, pestovala sa i dnes už takmer zabudnutá odolná odroda raže - ikrica, resp. chribica, súraž - zmes raže a pšenice, „pšeno“ - odroda prosa, pohánka i jačmeň. Pre dĺžku vegetačného obdobia sa prevažne pestovali a preferovali jariny, spočiatku predovšetkým nenáročné odolné odrody, často nekvalitné. Oziminy mali na Kysuciach zložité podmienky a to, či vyrastú a prinesú úžitok, bolo ešte nepredvídateľnejšie. Aj s tým sa však museli a vedeli naši predkovia popasovať. Oráčiny, teda orná pôda tvorila z poľnohospodárskej pôdy ešte v prvej tretine 20. storočia len okolo 1/3 z jej výmery. Aj z tohto obdobia kysucké záznamy uvádzajú odlišné výnosy obilia. V Zborove nad Bystricou bola úroda v roku 1942 lepšia ako minuloročná. Predovšetkým jačmeň „v kraji bol najkrajší. V Rakovej bola počas vojny situácia odlišná. V júni roku 1942 „leják spojený s krupobitím“ zničil pás zeme s úrodou v šírke jedného kilometra, tento pás sa podobal „riečišťu rieky“ a prehnal sa cez Blažičkov, Kuchriská, Petrovu, Smrečkov, Furmaníkov, Stodolčiská, za Groň. V Svrčinovci v počiatkoch dopestovali maximálne ovos. Bol taký riedky a nízky, že ho nemohli ani poriadne kosiť. Lepšie sa mu darilo v „starinách“, v nevyužívanej pôde, kde nebolo dlho orané. Do rúbanísk, zvaných mečiská, siali v horských podmienkach odolnú kribicu.
Legislatívne rámce a podpora poľnohospodárstva
Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva. Legislatívu upravujúcu ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike definujú najmä: Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z., Nariadenie vlády SR a Metodické usmernenie MP SR na zabezpečenie účelného využitia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy pri jej použití pre nepoľnohospodárske účely.
Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely je možné len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Toto rozhodnutie vydáva miestne príslušný Okresný úrad, Poľnohospodársky a lesný odbor. Pre žiadateľov o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy sú stanovené prísne požiadavky, vrátane projektovej dokumentácie, bilancie skrývky humusového horizontu a projektu spätnej rekultivácie. Poľnohospodársku pôdu je možné použiť pre výstavbu diaľnice a cesty pre motorové vozidlá iba na základe záväzného stanoviska k odňatiu poľnohospodárskej pôdy (§17b zákona). Záber poľnohospodárskej pôdy vzniknutý ľudskou činnosťou pred 25. júnom 1992 sa usporadúva podľa § 11 zákona. Neoprávnená nepoľnohospodárska činnosť na poľnohospodárskej pôde, ktorá vznikla zastavaním alebo neoprávneným zásahom po 25. júni 1992, sa usporadúva podľa § 19 zákona. V prípadoch použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer na čas kratší ako jeden rok, vrátane uvedenia pôdy do pôvodného stavu, sa ustanovenia § 13 až 15 a § 17 neuplatnia. Porast rýchlorastúcej dreviny na produkciu drevnej biomasy možno založiť na poľnohospodárskej pôde len na ploche väčšej ako 1000 m² a najviac na 20 rokov.
Ochranné pásma a poľnohospodárska činnosť
Legislatíva Slovenskej republiky definuje ochranné pásma pre rôzne typy infraštruktúry a prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť, bezpečnosť a ochranu. Tieto pásma majú priamy vplyv aj na poľnohospodársku činnosť, obmedzujúc alebo regulujúc pestovanie a hospodárenie na priľahlých územiach.
Šírka ochranných pásiem
Šírka ochranných pásiem okolo komunikácií je stanovená predpismi. Pre diaľnice a rýchlostné komunikácie je to 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu. Cesty I. triedy majú ochranné pásmo 50 metrov od osi vozovky, cesty II. triedy a miestne komunikácie budované ako rýchlostné 25 metrov, cesty III. triedy 20 metrov a miestne komunikácie I. a II. triedy 15 metrov od osi vozovky. V cestných ochranných pásmach je zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby. Tieto obmedzenia sa priamo dotýkajú poľnohospodárov, ktorí by mohli chcieť stavať objekty alebo vykonávať iné činnosti na pozemkoch v blízkosti ciest.
Ochranné pásma železničných tratí sú tiež presne definované. Pre hlavné železničné trate je to 60 metrov od osi krajnej koľaje, minimálne však 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Pre ostatné koľajové dráhy a pozemné lanové dráhy je to 15 metrov od osi krajnej koľaje a pre trolejbusové dráhy 10 metrov od krajného vodiča trolejového vedenia. V ochrannom pásme železničných tratí je zakázané umiestňovať stavby, ktoré by mohli rušiť alebo inak ovplyvňovať trolejové vedenia, alebo ktoré by mohli byť zameniteľné so signalizačnými zariadeniami na dráhe. Akákoľvek stavba v tomto pásme si vyžaduje záväzné stanovisko špeciálneho stavebného úradu.
Legislatíva používa pojem "pobrežné pozemky" namiesto priamej definície ochranného pásma vodného toku. Správca vodného toku môže pri výkone správy užívať tieto pozemky. Pobrežné pozemky sú definované ako pozemky do 10 metrov od brehovej čiary pri vodohospodársky významných tokoch a do 5 metrov pri drobných tokoch. Pri ochrannej hrádzi je to do 10 metrov od jej päty. Tieto pozemky by mali zostať voľné a nezastavané pre zabezpečenie prístupu pre správu a zabezpečovacie práce. Na ochranu vodných stavieb podľa zákona č. 184/2002 Z.z. sa vyžaduje potvrdenie v územnom konaní.
Vyhláška č. 3/2007 Z. z. definuje ochranné pásma I. a II. stupňa pre prírodné minerálne zdroje v Novej Ľubovni. Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť a jeho hranice sú presne vymedzené v mapových podkladoch. Ochranné pásmo II. stupňa chráni tranzitnoakumulačnú oblasť a jeho hranice sú tiež detailne popísané. V týchto pásmach sú zakázané určité činnosti, ktoré sú uvedené v prílohách vyhlášky. Tieto obmedzenia môžu zahŕňať reguláciu poľnohospodárskych činností, ktoré by mohli kontaminovať alebo inak ovplyvniť kvalitu minerálnych vôd.
Ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska, zatiaľ čo ochranné pásmo krematória je 100 metrov od jeho hranice. V týchto pásmach nie je povolené umiestňovať budovy okrem tých, ktoré súvisia s pohrebníctvom. Územná ochrana prírody a krajiny sa delí do piatich stupňov ochrany, pričom každý stupeň má špecifické obmedzenia pre vykonávanie činností. V vyšších stupňoch ochrany (napr. IV. a V.) sú obmedzenia pre poľnohospodársku činnosť prísnejšie.
Podmienky pre priame platby a komplementárne podpory
Priama platba sa poskytne prijímateľovi, ktorý má k dispozícii poľnohospodársku plochu, ktorá sa počas kalendárneho roka, na ktorý sa žiada o podporu, využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo sa využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, ale prevažne na poľnohospodársku činnosť. Poľnohospodárska plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť, ak jej využitie na poľnohospodársku činnosť nie je vzhľadom na intenzitu, povahu a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzené a využitie plochy na nepoľnohospodársku činnosť netrvá viac ako 28 dní v kalendárnom roku. Plocha využívaná na pestovanie konopy sa považuje za oprávnenú plochu, ak spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. Prijímateľ oznamuje začiatok kvitnutia konopy na príslušnom diele pôdneho bloku Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“) najneskôr do troch dní, a to za každú odrodu konopy samostatne.
Komplementárna podpora príjmu pre mladého poľnohospodára sa poskytne na oprávnenú plochu poľnohospodárovi, ktorý je oprávnený na priamu platbu v rámci základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, spĺňa podmienky a ktorý prvýkrát založí poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktorý už taký podnik založil počas dvoch rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti.
| Typ komunikácie | Šírka ochranného pásma (od osi vozovky) |
|---|---|
| Diaľnice a rýchlostné komunikácie | 100 metrov |
| Cesty I. triedy | 50 metrov |
| Cesty II. triedy a miestne komunikácie (rýchlostné) | 25 metrov |
| Cesty III. triedy | 20 metrov |
| Miestne komunikácie I. a II. triedy | 15 metrov |
Dobré poľnohospodárske a environmentálne stavy (DPEP)
- DPEP 1: Udržiavanie trvalého trávneho porastu. Zákaz rozorávania plôch trvalých trávnych porastov s mokraďami alebo rašeliniskami a ich premeny na ornú pôdu. Možná je iba nevyhnutná obnova plôch rašelinísk plytkým obrábaním bez obracania pôdy. Na plochách trvalých trávnych porastov s mokraďami alebo rašeliniskami platí zákaz používania priemyselných hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.
- DPEP 3: Zákaz vypaľovania strnísk na ornej pôde. Výnimka platí len z dôvodov zabezpečenia zdravia rastlín (rastlinolekárske dôvody).
- DPEP 4: Vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov. Zákaz používania pesticídov a hnojív v nárazníkových zónach pozdĺž vodných tokov vo vzdialenosti troch metrov od brehovej alebo zátopovej čiary. Táto vzdialenosť sa nevzťahuje na poľnohospodárske plochy vo vymedzených oblastiach.
- DPEP 5: Riadenie obrábania pôdy a zníženie rizika degradácie a erózie pôdy. Na silne ohrozených plochách vodnou eróziou nekultivovať plodiny s nízkou protieróznou schopnosťou. Plodiny s vyššou protieróznou schopnosťou pestovať len s uplatňovaním protieróznych agrotechnických opatrení. Na ohrozených plochách veternou eróziou uplatňovať opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu pôsobenia veternej erózie.
- DPEP 6: Minimálne pokrytie pôdy v citlivých obdobiach. Zabezpečiť minimálne vegetačné pokrytie na ornej pôde a plochách s trvalými plodinami v období od 1. júna do 15. septembra. Na ornej pôde so sklonom nad 12° v období od 1. novembra do 1. marca zabezpečiť minimálne vegetačné pokrytie (využitie pôdy ležiacej úhorom, ktorá musí byť pokrytá strniskom alebo zeleným porastom).
- Striedanie plodín (DPEP 7): Zákaz striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov (s výnimkou zaradenia medziplodiny alebo plodín jesenného zberu).
- Zákaz strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a hniezdenia (1. apríla do 30. júna).
Podpora formou celofarmovej eko-schémy sa poskytne na oprávnenú plochu okrem plôch špecifikovaných v § 4 ods. 1 písm. b) a § 14. Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a strojov.
Prípadová štúdia: Poľnohospodárske družstvo Vajnory a moderné výzvy
Poľnohospodárske družstvo Vajnory, založené v roku 1949, je druhé najväčšie bratislavské poľnohospodárske družstvo a zároveň najväčší zamestnávateľ priamo vo Vajnoroch. Napriek tomu, že sa nachádza v tichej lokalite bratislavskej mestskej časti Vajnory, čelí obrovským výzvam, ktoré sú typické pre poľnohospodárstvo v blízkosti veľkých miest. Družstvo prežilo rôzne obdobia úpadku poľnohospodárstva na Slovensku a je dokonca najstarším preživším družstvom v Bratislave.
Diverzifikácia produkcie a inovácie
Poľnohospodárstvo vo vajnorskom družstve má skutočne bohatý záber. Nájdete tu aj také vychytávky ako konopný olej, víno alebo proteín. Pestovanie konopy siatej je na Slovensku v podstate „novinkou“, no PD Vajnory ako súčasť platformy Konopný Dvor prispieva k obnoveniu tejto tradície nielen pestovaním a spracovaním konopy, ale aj rôznymi vzdelávacími a osvetovými aktivitami. Ovocné sady sa tiahnu pozdĺž Seneckej cesty, kde sa pestujú prevažne jablká, broskyne a marhule. Okrem priameho predaja z ovocia lisujú najmä šťavy, sušia jablká a z ostatného ovocia vyrábajú džemy. Ich ovocné stromy im opeľujú vlastné včely, vďaka ktorým je v ponuke ich predajne aj med.
Najpovestnejšie sú ale ich vína, s ktorými sa radia k popredným slovenským výrobcom. Živočíšna výroba zahŕňa najmä kravské mlieko, ktoré ponúkajú každý deň čerstvé priamo na družstve. Podľa slov viacerých zamestnancov vrátane výkonnej manažérky družstva Miriam Slávikovej sa v PD Vajnory, ako u všetkých správnych gazdov, nič nevyhadzuje. „Odpad“ z polí sa vďaka živočíšnej výrobe využíva na skrmovanie pre zvieratá, zaoráva sa do pôdy, ktorú obohatí o živiny, alebo sa suší do slamy, ktorá sa využije ako podstielka pre zvieratá, prípadne sa predá. Výlisky zo slnečnice a konopy sa používajú na výrobu múky alebo výbornej chalvy. Zelený odpad sa spracováva na kompost. Drevo z orezu stromov alebo náletových drevín spracujú v štiepkovači a takúto vlastnú štiepku používajú na ochranu pôdy pred nadmerným odparovaním vody, ako aj ochranu pred burinami.
Ekonomické a priestorové problémy
Napriek popularite a diverzite ich produktov to nemá PD Vajnory ľahké. Problémom sú dotácie, ktoré zvýhodňujú veľké agropodniky a veľkoodberateľov v rámci EÚ. „Predaj obilia v sezóne je u nás ako z Wall Street, volajú nám obchodníci, no skôr nám cenu iba oznámia, než aby sme ju vyjednávali. Tá často ledva pokrýva náklady,“ vysvetľuje manažérka Miriam. Na Slovensku je podľa nej komunikácia medzi mlynmi a družstvami minimálna, lebo uprednostňujú veľké garantované dodávky od obchodníkov pred priamymi dodávkami od prvovýrobcu. Výkupná cena kravského mlieka sa dnes pohybuje okolo 30 centov za liter, náklady na výrobu sú však v podmienkach bratislavského družstva podstatne vyššie. Z dôvodu nízkych výkupných cien mlieka sa družstvo rozhodlo znížiť počet dojníc o 90% na 15 jedincov z pôvodného počtu 150.
Podobný osud ako dojnice postihol aj vinice. Družstvo v roku 2019 vyzbieralo úrodu hrozna pre viac než pol milióna litrov vína. V roku 2020 to bolo už len o čosi viac než 60 tisíc litrov. Podľa manažéra viníc Štefana, mali PD Vajnory z predaja sudového vína vinárenským spoločnostiam státisícové straty, a preto sa rozhodli minimalizovať predaj „lacného vína“. Ponechali si len odrody vhodné na predaj vo fľašiach, a tak si svoju prémiovú ponuku udržali.
Okrem ekonomických problémov čelí PD Vajnory aj tlaku na poľnohospodársku pôdu v dôsledku urbanizácie. Poľnohospodárska pôda, ktorá má v tejto oblasti výbornú kvalitu, tak ustupuje výstavbe. Časť vinohradov už takto padla na úkor výstavby novej diaľnice.
Vertikálne poľnohospodárstvo ako možná budúcnosť
Berlínska spoločnosť Infarm testovala pestovanie pšenice vo vertikálnych farmárskych systémoch. Vertikálne poľnohospodárstvo sa doteraz zameriavalo najmä na pestovanie bylín, ovocia a zeleniny. Vzhľadom na narastajúcu svetovú populáciu sa však čoraz viac vynára otázka, či by bolo možné aj vertikálne pestovanie svetových potravinárskych plodín, ako je pšenica. Podľa spoločnosti testy ukázali pozitívne výsledky. Podľa toho sú možné prognózy 11,7 kg na m2 úrody za rok. Podľa Sentholda Assenga je pestovanie pšenice v interiéri spoľahlivé, pretože rastliny sú chránené pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi. Pšenica sa môže vyrábať v interiéri priamo tam, kde je to potrebné.
Aj keď spôsob pestovania spočiatku znie sľubne, ekonomická situácia bola podľa štúdie doteraz iná. S viac ako 50 % celkových nákladov majú náklady na energiu vo vertikálnom poľnohospodárstve významný vplyv. Podľa štúdie zrejme nebude v budúcnosti ekonomické konkurovať konvenčnej pšenici pri súčasných trhových cenách - práve naopak: za súčasných podmienok by bol chlieb vyrobený z vertikálne pestovanej pšenice takmer 50-krát drahší ako konvenčný chlieb. Napriek veľmi vysokým potenciálnym výnosom je nepravdepodobné, že by prevádzka 1 ha krytej pšeničnej farmy s 10 alebo dokonca 100 vrstvami prerazila aj za normálnych trhových podmienok. Z dlhodobého hľadiska však verí, že ceny energií budú klesať. Je presvedčený, že ak sa technológia uchytí, bude aj lacnejšia. Na to však treba najskôr vyriešiť problémy s energiou a ziskovosťou. „Súčasná energetická a cenová kríza vrhá vertikálne farmárstvo späť v jeho rozvoji a privádza do krízy aj začínajúce podniky.“ V súčasnosti, ak vôbec, môžete zarábať na šalátoch a listovej zelenine. Výstavba nových fariem je tiež nákladná.
Aké účinky má kultivačný systém na zložky produktu, je zatiaľ otvorené. Spotrebitelia musia akceptovať rastliny, ktoré rastú bez pôdy a slnečného žiarenia. Stále nie je jasné, do akej miery je obyvateľstvo v tejto veci skeptické alebo otvorené. Asseng zdôrazňuje, že toto povolanie by malo byť otvorené novým technológiám. Technológia bude v budúcnosti súčasťou poľnohospodárstva a má potenciál znížiť tlak na niektoré oblasti a zvýšiť výnosy na plochu. Vertikálne poľnohospodárstvo však konvenčné poľnohospodárstvo nenahradí. Z jeho pohľadu môže technológia pomôcť farmárom k väčšej konkurencieschopnosti a napríklad k pestovaniu regionálneho drobného ovocia cez zimu.
tags: #dialnica #polnohospodarstvo #pestovanie