Drieň obyčajný: Všestranná drevina s bohatou históriou a úžitkom
Drieň obyčajný (Cornus mas), známy aj ako svíb drieň, je pôvodná drevina strednej a južnej Európy, ktorá si vďaka svojej nenáročnosti, odolnosti a mnohostrannému využitiu zaslúži čestné miesto v každej záhrade. Táto dlhoveká rastlina, ktorá sa dožíva aj vyše 200 rokov, je nielen okrasou v každom ročnom období, ale prináša aj chutné a zdraviu prospešné plody.
Drieň upúta pozornosť už skoro na jar, kedy rozkvitá koncom zimy na neolistených konárikoch množstvom drobných žltých kvetov, ktoré sú usporiadané v súkvetiach. Tieto kvety sú zároveň významným zdrojom potravy pre včely, čím sa drieň radí medzi výborné medonosné rastliny.
Pestovanie a nároky drieňa
Drieň obyčajný je nenáročná drevina, ktorá rastie najmä na slnečných stráňach na vápencovom podklade, ale darí sa mu aj na miestach, kde to iným stromom a krom nevyhovuje. Uprednostňuje priepustnú pôdu, neutrálnej až zásaditej reakcie, no dobre rastie aj v bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach. Po dobrom zakorenení znesie aj sucho, čo z neho robí perspektívnu drevinu, najmä v súčasných klimatických podmienkach.
Pre optimálny rast sa odporúča vysádzať drieň na slnečné alebo polotienisté miesta. Ideálna je priepustná, stredne vlhká, výživná pôda. Drieň je plne mrazuvzdorný v dreve aj kvete a netrpí ani neskorými mrazmi. Nenáročná drevina, ktorá je okrem toho aj odolná voči škodcom.
Pestovať drieň môžete v skupine s inými drevinami v okrasnej alebo úžitkovej časti záhrady, alebo vo forme voľne rastúceho živého plota. Prednosťou tejto rastliny je totiž to, že výborne znáša rez.
Výsadba a starostlivosť
Najvhodnejšia výsadba drieňa je v jeseni alebo počas jarného obdobia. Pri výsadbe sa pôda dôkladne skyprí a zapracuje organické hnojivo. V ďalších rokoch sa odporúča hnojiť dusíkatými hnojivami a podľa potreby používať aj plné hnojivá, ako napríklad NPK.
Najvýhodnejšie je pestovanie v tvare kmienka s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny sa režeme minimálne, zameriame sa len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov. Pri pestovaní vo forme stromu sa odstraňujú bočné výhony vyrastajúce zospodu a necháva sa vyrásť najsilnejší výhon.
Hoci je drieň obyčajný čiastočne samoopelivý, pre spoľahlivo bohatú úrodu sa odporúča pestovať minimálne dva rôzne kultivary alebo rastliny v blízkosti. Optimálny spon pri výsadbe je 5 m x 5 m až 6 m x 5 m.
Plody drieňa: Zdroj vitamínov a kulinárskych pôžitkov
Elipsovité až oválne plody drieňa, ľudovo nazývané drienky, sú lesklé, sýtočervené a dozrievajú koncom augusta až v druhej dekáde septembra. Na jednom kre sa urodí od 10 do 20 i viac kilogramov plodov. Prezreté plody však chutia výborne, takisto tie, ktoré sa včas oberú a nechajú odležať. Dôležité je urobiť to čo najskôr po dozretí, pretože plody drieňa mimoriadne chutia vtákom.
Plody drieňa sú kôstkovice s kyslastou až mierne trpkou dužinou, ktoré obsahujú veľa vitamínov, minerálnych a hodnotných prírodných látok. Významný je najmä vysoký obsah vitamínu C, ktorý pôsobí ako účinný antioxidant. Cukry v plodoch sa nachádzajú vo forme glukózy a fruktózy, ktoré sú ľahko stráviteľné.
Drieň jedlý 'Jolico' je nemecký kultivar vyšľachtený pre nadpriemerne veľké a bohaté plody, ktoré dosahujú dĺžku až 3 cm. Dužina je sladkokyslá, po úplnom zmäknutí aromatickejšia a chuťovo sladkokyslá, trpkastá.
Využitie plodov
Plody drieňa sú vhodné na priamu konzumáciu aj na spracovanie. Môžeme ich použiť na prípravu kompótu, sirupu, vína či destilátu, známeho ako drienkovica. Vďaka vysokému obsahu kyselín a pektínu majú dobré želírovacie schopnosti, preto sú ideálne na výrobu džemov, sirupov, štiav, lekvárov, rôsolu a kompótu.
V ľudovom liečiteľstve sú drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče), ako aj chronických. Vyskúšajte ich po lyžičkách aj pri detských hnačkách, žalúdočných a črevných kataroch. Liečivé účinky plodov drieňu sú známe už od staroveku.
Kulinárne zaujímavé je použitie drienka do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k zverine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Zo sušeného drienka sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj.
Historické a okrasné využitie
Drieň má bohatú históriu. Pri vykopávkach a archeologických nálezoch objavili semená drieňa staré 5000 rokov. V dobe bronzovej sa drevo z drieňa používalo na výrobu rukovätí mečov. Zo semien sa v minulosti pražila náhrada kávy.
Okrem úžitkových vlastností je drieň aj mimoriadne dekoratívnou drevinou. V čase kvitnutia, kedy je v záhrade ešte veľmi málo kvitnúcich rastlín, vytvára nádherný pohľad. Listy sa na jeseň farbia do krásnych odtieňov zlatej, oranžovej a červenej. Staršie exempláre majú atraktívnu, šupinatú a odlupujúcu sa kôru, ktorá v zime dodáva štruktúru.
Drieň obyčajný je rozkonárený ker alebo strom, vysoký 2 - 5 metrov. V prirodzených podmienkach rastie najmä v nížinách, lesostepiach a vo svetlých lesoch, často na skalnatých podložiach. V záhradníckej praxi sa pestujú aj šľachtené kultivary, ktoré sa vyznačujú väčšími, chutnejšími plodmi a vyššou úrodnosťou.
Rod Cornus zahŕňa aj ďalšie zaujímavé druhy, ako je Cornus alba (Drieň biely), cenený pre výraznú farbu kôry, Cornus florida (Drieň kvetnatý) s nádhernými veľkými zákrovmi, či Cornus kousa (Drieň japonský) s plodmi podobnými malinám.
