Dotácie na pestovanie čučoriedok na Slovensku: Možnosti a realita
Pestovanie čučoriedok na Slovensku je z roka na rok populárnejšie. Toto zdravé ovocie sa dá pestovať prakticky kdekoľvek - na juhu aj severe Slovenska, vo veľkých záhradách, ba dokonca aj na balkónoch či terasách. Čučoriedky patria v poslednom období medzi atraktívne drobné ovocie s vysokým obsahom prospešných látok pre zdravie. Kvôli zdravotným benefitom získali povesť zázračného ovocia. Kombinácia skorej a neskorej odrody vám môže zabezpečiť každodenný príjem vitamínov (A, C, E), minerálov, vlákniny a antioxidantov počas celých letných prázdnin. Prírodný liek na črevá a vylučovanie účinkuje protizápalovo a pomáha pri chudnutí a problémoch s cholesterolom.
Napriek tomu, že je to ker, ktorý nájde uplatnenie najmä v záhrade, dajú sa pestovať aj v kontajneroch, kvetináčoch alebo v iných nádobách. Dokonca existujú špeciálne balkónové odrody, ktorým sa viac darí v obmedzených podmienkach a tak ani pestovanie čučoriedok na balkóne nie je žiadný problém. Pestovanie čučoriedok v nádobách môže byť pri správnej starostlivosti dokonca veľkou výhodou.
Správne pestovanie čučoriedok
Sadenie čučoriedok nepodceňujte. Aj keď je toto ovocie väčšinou samoopelivé, výhodnejšie je pestovať dve rôzne odrody čučoriedok s rovnakým časom kvitnutia. Zvýšite tak výnosnosť jedného kríka. Čučoriedky sú samoopelivé druhy. Pre vyššiu úrodu však odporúčame pestovanie viacerých odrôd v blízkosti seba, kvitnúce v rovnakom čase, čo zabezpečí kvalitné opelenie a spoľahlivú úrodu.
Miesto sadenia vyberajte v miernom polotieni tak, aby mal každý krík dostatok miesta na rast a aby ste sa k nemu vedeli bez problémov dostať v čase zberu úrody. Ideálna vzdialenosť výsadby čučoriedok je dva krát dva metre.
Najdôležitejšie je poznať ich pestovateľské podmienky a to je najmä pH pôdy. Čučoriedky sa pestujú v kyslom prostredí. Vyhovuje im pH 3,2 - 4,2. Na sadenie vyberáme kvalitné sadenice z certifikovanej škôlky, s rastlinným pasom. Dôležité je použiť substrát pre čučoriedky s pH pôdy v rozmedzí 3,8 - 5. Aj keď mnohí pestovatelia volia ľahšiu cestu a pôdu pred výsadbou iba zmiešajú s kyslou rašelinou, nie je to správny spôsob vysádzania tejto kyslomilnej rastliny. Správne by sme mali úplne zabrániť bežnej záhradnej pôde, aby sa dostala do kontaktu s koreňmi čučoriedky.
Ak ich vysadíte do nádob, zvoľte dostatočne veľké nádoby podľa koreňového balu. Najvhodnejšie nádoby sú keramické, hlinené, betónové a také, ktoré pracujú a dokážu viazať vodu a v lete sa veľmi neprehrievajú. Pokiaľ sa rozhodnete pre veľké betónové nádoby, vysteľte vnútro jutou alebo textíliou či vrecom. Do nádoby nasypte rašelinu alebo špeciálne zakúpený substrát pre čučoriedky alebo si sami namiešajte vhodný substrát s podielom rašeliny, pilín, listovky, lesnej hrabanky a vysaďte ker. Nevysádzajte príliš hlboko, korene potrebujú dostatok vzduchu.
Vyhĺbime jamu 50 x 50 x 50 cm, pričom myslíme aj na drenážnu vrstvu pozostávajúcu zo štrku či kameňa. Priestor potom vystelieme pevnou fóliou (prepichneme ju na dne, aby mala voda kde odtekať) alebo pevnou priepustnou textíliou. Kyslý substrát zmiešame s kompostom a perlitom, obohatíme ho o štartovacie živiny hnojivom NPK (pri výsadbe na jeseň už neprihnojujeme). Hnojivo zapracujeme do pôdy tak, aby sa nedotklo priamo koreňov rastliny. Tie po vybratí z kontajnera mierne narušíme, poprášime ich mykorhíznymi hubami (napríklad Rhodovit), rastlinu zasadíme len o 2 centimetre hlbšie ako bola v kontajneri a výdatne zalejeme.
Substrát by nemal úplne preschnúť, preto bude lepšie, ak na krík a jeho okolie navrstvíme mulč, ktorý nielen udrží potrebnú vlahu, ale zároveň eliminuje burinu. Zalievajte najmä počas kvitnutia a plodenia. Hnojiť stačí najskôr mesiac po výsadbe. Na jar vrchnú vrstvu vymeňte za čerstvú a doplňte čistej rašeliny. Vzhľadom na to, že plytko korenia, trpia aj nedostatkom vlahy počas horúceho leta, teda plastová nádoba aj z tohto hľadiska nie je vhodná. Nádoby môžete aj zamulčovať kôrou.
Hnojenie a strihanie
Hnojenie čučoriedok treba odštartovať v čase ich kvitnutia. Na jar použijeme granulované hnojivo pre čučoriedky, ktoré živiny uvoľňuje postupne. Až do leta potom používame kvapalné hnojivo pre čučoriedky, ktoré im doprajeme spolu s pravidelnou zálievkou. Keďže si kyslá rašelina nedokáže v sebe donekonečna udržať nízke hodnoty pH nevyhnutné na to, aby čučoriedka dlhodobo prosperovala, treba rašelinu už druhý rok po výsadbe okysľovať.
Najkvalitnejšie plody prináša na jednoročnom dreve, na novom výhonku, ktorý vyrašil z koreňa v uplynulom roku. Rodí aj na dvoj a troj ročnom dreve. Až do výšky kolien odstraňujeme všetok sekundárny obrast na hlavných výhonoch. Zbytočne rastlinu zahusťujú a vysiľujú. Strihajte na jar, po zime a odstraňujte poškodené a omrznuté výhonky.
Ochrana pred škodcami a vtákmi
Ak si chcete šťavnaté tmavomodré bobule oberať priebežne celé leto, budete si úrodu čučoriedok musieť chrániť pred vtákmi. Škorce a drozdy ich doslova milujú. Najúčinnejšia ochrana čučoriedok pred vtákmi je mechanická, ktorá úplne zabráni vtákom dostať sa do blízosti zrelých bobúľ. Výborné sú siete proti vtákom. Tie problém vyriešia za pár eur na niekoľko rokov. Vynaliezaví záhradkári si pomáhajú aj starými záclonami s dostatočnou priepustnosťou svetelných lúčov. Menej účinné sa zdajú byť rôzne plašiče vtákov - rozvešané CD-čka, kúsky igelitových tašiek či strašiaky.
Dotácie a podpora pestovania
Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027 (SP SPP 2023 - 2027) bol predložený na schválenie Európskej komisii 16. 02. 2022. Európska komisia dňa 11. 05. 2022 predložila Slovenskej republike pripomienky k jednotlivým častiam SP SPP 2023 - 2027. Predložené podmienky oprávnenosti reflektujú na aktuálny stav rokovaní s Európskou komisiou. Zmeny, ktoré boli vykonané ako výsledok rokovania sú označené farebne.
Drobné bobuľové ovocie je v posledných rokoch v trende. Maliny, ríbezle, černice, čučoriedky či egreše boli kedysi bežnou súčasťou záhrad, no dnes sme odkázaní na ponuku v obchodnej sieti. Aj keď sa plochy na pestovanie čučoriedok postupne rozširujú, ponuka pestovateľov zo Slovenska stále nepokrýva rastúci záujem o drobné ovocie. „Dotácie na pestovanie ovocia a zeleniny sa poskytujú na pestovanie bobuľovín s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou. Sú tam však zaradené len egreše, maliny a ríbezle. Pestovaniu a predaju čučoriedok sa rodinná firma VIMMA venuje od roku 2010. Plantáž sa nachádza pri Bardejove, v oblasti, ktorá patrí k najčistejším na Slovensku.
Toľko sa hovorilo o podpore mladých farmárov, až sa jej nedočkal. Dnes má Martin štatút SHR, teda samostatne hospodáriaceho roľníka. Celú plantáž vybudoval svojpomocne, nemohol si dať robiť práce na kľúč ako veľké firmy, nedostal cent dotácie. A predsa aj s nezištnou podporou rodiny vybudoval ovocnú farmu. Naozaj máme pred sebou skutočné rodinné hospodárstvo. Martinov príbeh je o sile ľudskej vôle a odhodlaní pevne kráčať za veľkou životnou túžbou. Veľa však hovorí aj o podmienkach a pravidlách, ktoré majú napomáhať rozvoj ovocinárstva. Z veľkého programu sa dohromady nezrealizovalo veľa, a pritom Slovensko má nie že dobré, ale excelentné podmienky na rozvoj ovocinárstva. Iste sú tu vždy riziká, ako napríklad jarné aprílové mrazy, ľadovce, z ktorých ovocinárom naskakuje husia koža. Aj na to slúžia dotácie, Martin však malú plantáž, veď čo je to jeden hektár, postavil za vlastné.
„Ak to zoberiem od predaja, tak čučoriedky majú 20-percentnú DPH. Potravina, ktorá je veľmi zdravá, má daň z pridanej hodnoty 20-percent. To je veľmi zle, pretože dvíha cenu v reťazcoch. Na druhej strane my, keď chceme čučoriedky predať, musíme cenu znižovať, inak nás okamžite nahradia lacné dodávky z Poľska. Priemerná celosezónna cena je 4 eurá. V čase, keď je pretlak čučoriedok, klesá aj na 3,20 eura. Ťažko konkurujeme, pretože čučoriedky neboli zahrnuté do dotácií, nezohľadňuje sa prácnosť. Na sedem hektárov pôdy dostanem ročne 7 400 eur a k tomu 115 eur na zelenú naftu. Nestačí to ani na to, keď idem kúpiť tú naftu na benzínku do Bardejova.
Prípadová štúdia: Rodinná farma Guličkovcov
Martin Gulička, mladý ovocinár, vybudoval plantáž čučoriedok za peniaze, ktoré si zarobil v Írsku. Bol to otec, ktorý nazhromaždil základný vedomostný a poznatkový kapitál o pestovaní kanadskej čučoriedky. Táto kyslomilná plodina mnohých nadchne, ale keďže jej nedokážu vytvoriť optimálne životné podmienky, končia veľké plány malých záhradkárov neúspechom a hromžením. Aj Martinov otec dlho tápal, ale bol vytrvalý, postupne našiel ľudí, čo sa v čučoriedkach vyznali. Hľadačstvo ho priviedlo až do Arboréta v Mlyňanoch či do Výskumného ústavu horského poľnohospodárstva v Krivej na Orave.
Keď okoliu naznačil, že by sa jeho rodina raz mohla pustiť do pestovania čučoriedok, stretol sa s nečakanou obavou: Bože, veď tie kríky „zašípia“ všetko okolo. Keď na sklonku desaťročia zachvátila svet hospodárska kríza, otriasla aj írskym hospodárskym zázrakom. Martin sa rovnako ako tisícky iných Slovákov vrátil domov. V tom čase, písal sa rok 2012, dozrelo rozhodnutie skúsiť nový život doma, nepotĺkať sa už po svete, ale postaviť sa na vlastné nohy. Čučoriedky, o ktorých toľko sníval jeho otec, sa stali pre mladého muža výzvou.
Začiatky boli skromné. V záhrade rodina najprv vysadila 200 kríkov piatich odrôd. Bol to dobrý ťah, lebo v tomto akoby poloprevádzkovom pokuse Martin s otcom zistili, ktoré odrody do ich pôdno-klimatických podmienok patria. Dnes pestujú Toro, Bluecrop, Chandler, Brigitta blue, Duke. Keď nazbierali skúsenosti, odhodlal sa Martin, že zvýšia výsadbu na jeden hektár, teda desaťtisíc štvorcových metrov.
Na bráne rodinného domu Guličkovcov je výveska, ktorá oznamuje, že tu cez leto predávajú čučoriedky. Väčšina ľudí nemá predstavu, ako vyzerá profesionálna plantáž. Keď sa návštevníci ocitnú vo dvore, zazrú na konci záhrady veľký "futbalový“ obdĺžnik, nad ktorým sa čnie vo výške vari troch metrov strieška pokrytá pavučinou jemnej siete, ktorá po bokoch splýva až na zem. Keď vtáctvo zistilo, že uprostred Novej Dediny vznikla čučoriedková oáza, nasťahovalo sa do jej blízkosti. Drozdy, škorce, sojky, ba aj bažanty sa prišli hostiť na Martinovu čučoriedkovú plantáž. Nezostávalo nič iné, len plantáž, ako vravia ovocinári, zasieťovať.
Rodinná čučoriedková farma vznikla pri Leviciach. Dnes Guličkova ovocná farma nemá núdzu o zákazníkov. Pred rokom si dal ešte inzerát do okresných novín, ale teraz posiela spokojný zákazník ďalšieho. Povesť o kvalitných čučoriedkach sa šíri ústnym podaním. Najlepšiu reklamu Martinovi robia lekári. Stalo sa, že pacientka diabetička sa vybrala rovno z ordinácie lekára v Leviciach do Novej Dediny, aby si kúpila čerstvé čučoriedky. Je množstvo chorôb, kde môžu čučoriedky pomôcť zmierniť ich prejav a začať jednoducho nový spôsob života. Zdravý životný štýl sa čoraz viac cení a Martin ponúka poctivo dopestované ovocie.
Kedysi našinci chodili do Ameriky, aby si za doláre zarobené v baniach, kúpili kus zeme a zväčšili malé gazdovstvo. Martin zopakoval tento dobre známy príbeh z prvej polovice dvadsiateho storočia, keď budoval írsky zázrak a odkladal si peniaze na svoj slovenský sen. Ak sa máme pohnúť dopredu, musíme nájsť spôsob, ako stimulovať v poľnohospodárstve práve ľudí, ktorí vedia, čo chcú. A ešte si všimnime jednu vec, kam sa podelo 26 spolužiakov Martina Guličku, ktorí spolu s ním zmaturovali na strednej poľnohospodárskej škole. Na pôde pracujú iba dvaja. Všetci ostatní sa rozpŕchli za živobytím mimo poľnohospodárstva. Jeden z kamarátov pracuje ako záchranár, ďalší sa zamestnali v priemyselných parkoch, obchode, stavebníctve či administratíve. Načo investujeme do poľnohospodárskeho školstva, keď čerství absolventi rovno odchádzajú pracovať inde. A netýka sa to len stredných škôl, ale aj univerzít. Tvorcovia stratégií rozvoja slovenskej spoločnosti majú o čom premýšľať. Viac by mali vyhodnocovať reálne pomery na vidieku, ale aj demografické zmeny a nálady ľudí.
tags: #dotacie #na #pestovanie #cucoriedok