Odroda drieňa Shumen: Charakteristika, pestovanie a využitie

Drieň veľkoplodý 'Shumen' je výrazná a spoľahlivá odroda drieňa obyčajného, ktorá patrí k osvedčeným európskym selekciám s vysokou úžitkovou hodnotou. Táto odroda, pôvodom z Bulharska, bola pomenovaná podľa mesta Shumen vo východnej časti krajiny. Je cenená pre svoju mimoriadnu odolnosť voči nepriaznivým klimatickým podmienkam a schopnosť stabilne plodiť aj vo vyšších polohách.

Charakteristika odrody Shumen

Drieň 'Shumen' je bohato kvitnúca odroda s veľkými plodmi, ktorá vyniká svojím vitálnym a vzpriameným rastom. Rastie ako vitálny, vzpriamený ker, ktorý sa postupom rokov rozrastá do široko vajcovitej, husto rozvetvenej koruny. V dospelosti dosahuje výšku okolo 3 až 4 metrov a šírku presahujúcu 2 metre. Na rozdiel od divokých foriem má jasne definovaný charakter malého stromu s úhľadnou pyramídovou korunou.

Listy a kvety

Listy sú pevné, sýtozelené s výrazným leskom, čo dodáva kru veľmi zdravý a dekoratívny vzhľad počas celej vegetácie. Podobne ako ostatné driene, aj táto odroda je jedným z prvých poslov jari - rozkvitá v priebehu marca záplavou drobných žltých kvietkov v guľovitých okolíkoch, ktoré sú nepostrádateľným zdrojom potravy pre včely po zimnom spánku.

Plody

Plody odrody 'Shumen' sú veľké, oválne až mierne pretiahnutého tvaru a dosahujú váhu okolo 5-7 gramov. V plnej zrelosti majú sýto červenú, čerešňovú farbu a vysoký lesk. Dužina je mäsitá, veľmi šťavnatá a vyznačuje sa vyváženým pomerom cukrov a kyselín, čo jej dáva osviežujúcu, plnú, sladkokyslú chuť. Táto odroda je známa tým, že plody po dozretí menej opadávajú, čo umožňuje dlhšie obdobie zberu priamo z kríka.

Dozrievajú postupne od konca augusta do polovice septembra, prípadne až do októbra. Nedajú sa konzumovať ihneď po obratí, ale treba počkať pár dní, kým plne vyzrejú, zmäknú a stratia kyslú chuť. Po zbere sa odporúča plody nechať pár dní dozrieť.

Opeľovacie pomery

Odroda 'Shumen' je čiastočne samoopelivá, ale pre maximálne úrody a optimálnu veľkosť plodov sa odporúča výsadba inej odrody drieňa pre krížové opelenie. Opeľovanie zabezpečuje hmyz, najmä včely.

Pestovanie drieňa

Drieň je svojimi nárokmi radený medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo alkalické pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko zakoreňuje a vie si zaistiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v dobe dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo podľa sezóny je od augusta do septembra. Je plne mrazuodolný v dreve aj kvete.

Nároky na pôdu a stanovište

Drieň obyčajný vyžaduje neutrálne až zásadité priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Nemá vysoké nároky na pôdu. V kvalitných piesočnatohlinitých a hlinitých pôdach s dostatkom humusu a základných živín vrátane dusíka, fosforu, draslíka a vápnika majú rastliny dobré podmienky pre rast koreňov a vývoj nadzemnej časti. Počas teplých letných dní a nedostatku zrážok treba dodať vodu doplnkovou závlahou, aby bola pôda v oblasti koreňov vlhká.

Pre drieň je vhodnou polohou slnečná, alebo polotieň. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly mu príliš nevyhovujú. Neznáša tiež zatienenie ani polotieň. Môžeme ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky až 600 m, avšak mnohé odrody sú mrazuvzdorné až do -40 °C, čo ich robí vhodnými pre podhorské oblasti až do nadmorskej výšky 1200 m.

Výsadba a rez

Mladé sadenice drieňa sa vysádzajú na jeseň kvôli využitiu zimnej vlahy, vďaka ktorej rastliny pred začiatkom vegetácie dobre zakorenia. Drieň sa v záhrade pestuje pre široké využitie plodov, a to vo forme kra alebo v tvare stromu.

• Pestovanie ako ker: Pri výsadbe kríka sa ponechá 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri pestovaní drieňa vo forme kra ponechajte od zeme päť až šesť výhonkov, ktoré tvoria základ guľovitého až pyramidálneho tvaru rastliny.
• Pestovanie ako strom: Pre dopestovanie kmenného tvaru stromčeka ponechajte len jeden výhonok, ktorý bude tvoriť základ budúceho kmeňa. Na tomto kmeni vo výške 0,5 až 0,7 m od zeme ponechajte štyri až päť výhonkov, ktoré budú tvoriť základ priestrannej a vzdušnej koruny. Prípadne je možné zvoliť viackmenný strom a udržiavať ich spodnú časť kmeňa čistú.

Výchovné rezy na dopestovanie požadovaného tvaru sa vykonávajú na jar pred začiatkom vegetácie. Pretože drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kríka alebo koruny. Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Mladé výhonky režte pred začiatkom vegetácie vo februári zimným rezom. Ďalšie skracovanie letorastov je vhodné podľa prírastkov koncom júla, prípadne neskorým letným rezom v auguste.

Odolnosť a úrody

Prednosťou drieňa je vysoká odolnosť proti zimným i jarným mrazom, chorobám a škodcom. Tým sú vhodné aj na pestovanie v podhorských oblastiach. Je vhodnou voľbou pre náročného pestovateľa so záujmom o minimalizovanie chemických zásahov, ako aj času a nákladov spotrebovaných pri preventívnej ochrane a zimovaní. Úroda z jedného kra sa pohybuje v rozmedzí 20 až 36 kilogramov pri kroch vo veku 10 až 15 rokov. Kry začínajú prinášať prvé významné úrody v treťom a štvrtom roku po výsadbe.

Využitie drieňa a jeho plodov

Plody drieňa obyčajného poskytujú nutrične hodnotné a pre zdravie užitočné jedlé plody. Drienky sú bohaté na vitamín C (približne 95 - 115 mg/100 g), minerálne látky - železo, horčík, fosfor, draslík, pektíny, antokyány a vitamíny A, B₂.

Plody 'Shumen' sú vhodné na priamy konzum, zaváranie, na výrobu džemu, sirupov, lekvárov, sladkokyslých nálevov a samozrejme na výrobu pálenky (drienkovice). V juhozápadnej Európe sa plody drieňov s obľubou spracovávajú do kompótov a zavarenín. Kulinárne zaujímavé je použitie drienkov do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k zverine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež sypú ražnené mäsa. Zo sušených drienkov sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj.

Liečivé účinky

Liečivé účinky plodov drieňu sú známe už od staroveku. Využiteľné z tohto hľadiska sú všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky boli používané napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach.

V ľudovom liečiteľstve sú dodnes drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče), ako aj chronických. Liečivá vyrobené z listov, kvetov i plodov sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív.

Ďalšie zaujímavé odrody drieňa

Okrem odrody 'Shumen' existuje mnoho ďalších zaujímavých odrôd drieňa, ktoré sa líšia pôvodom, vlastnosťami a využitím. Pre záhradkárov sa ponúkajú rôzne cudzoopelivé odrody, ako napríklad rakúska odroda ‘Jolico’, ‘Lutea‘ i samoopelivé bulharské odrody ‘Kazanlak’, ‘Pancherevo’, ‘Shan’, ‘Shumen’.

Na trhu sú dostupné odrody s veľkými plodmi, ktoré vznikli na Ukrajine, ako sú odrody ‘Elegantnyj’, ‘Nikolka’, ‘Jantarnyj’, ‘Julius’, ‘Originalnyj’, ‘Vydubeckij’, ‘Yelena’ a iné. Mnoho odrôd pochádza aj z Nemecka, Poľska či Francúzska.

tags: #drien #odroda #schuman

Populárne príspevky:

• Praktické a elegantné riešenia z bambusu
• kompletný sprievodca majoránom
• Využitie bieleho agátového kvetu v čajoch a sirupoch
• Kompletný sprievodca pestovaním mäsožravej mucholapky
• štýlový obal na rastliny