Jar plná farieb: Spoznajte najkrajšie jarné kvety na Slovensku
Jar je obdobím obnovy a prebúdzajúcej sa prírody, ktoré so sebou prináša explóziu farieb a vôní. Prvé jarné kvety sú často odvážnymi zvestovateľmi teplejších dní, ktoré sa dokážu predrať cez posledné zvyšky snehu. Tieto odolné rastliny, často cibuľoviny alebo trvalky, akumulujú počas roka energiu do svojich podzemných častí, aby mohli na jar čo najskôr potešiť naše oči.
Na Slovensku sa môžeme stretnúť s bohatou paletou jarných kvetov, od nenáročných druhov vhodných aj pre začiatočníkov až po vzácne a chránené rastliny, ktoré sú ozdobou našich lúk, lesov a hôr.
Prví poslovia jari
Rok čo rok vítajú jar ako prvé snežienky. Snežienka jarná je pôvodným európskym druhom. U nás rastie voľne a je možné ju vidieť prakticky kdekoľvek v záhrade alebo v lese. V rokoch 1999 až 2003 bol druh zaradený na zoznam chránených rastlín, čo zapríčinil masívny zber najmä pred Medzinárodným dňom žien. Dnes si ich môžeme voľne odtrhnúť, pokiaľ nerastú v chránených územiach.
Jar prichádza do hôr v širokom časovom rozpätí, a tak svahy Devínskej Kobyly sa belejú kobercami snežienky jarnej (Galanthus nivalis) už od polovice februára, zatiaľ čo na hrebeni Malej Fatry sa s ňou stretneme ešte koncom apríla. Podobne je to aj s inými druhmi, ktoré obývajú taký široký výškový interval.
Latinské meno rodu Galanthus pochádza z gréčtiny a v doslovnom preklade znamená mliečny kvet (gala - mlieko, anthos - kvet). Druhové meno nivalis je tiež gréckeho pôvodu a znamená „zo snehu“. Takže Galanthus nivalis je v preklade „mliečny kvet [vyrastajúci] zo snehu“. Ľudové mená snežienok často odzrkadľujú jej skorý jarný rast. V Čechách sa nazýva podsněžník, v anglosaských krajinách má ľudový názov „družička Februára“, v Holandsku volajú snežienky „bláznivé dievčatá“, vo Francúzsku „snehové zvončeky“, „zimné zvončeky“, „snežné fialky“ alebo perce-neige - „snežný priebojník“. Vo Švajčiarsku je to „Amselblümli“ (Amsel - nem. drozd), pretože v čase, keď kvitne, už v lesoch spievajú drozdy.
Podľa istej povesti keď stvoril Boh sneh, povedal mu, že si sám má nájsť farbu, aká sa mu páči. A tak šiel sneh za trávou a prosil ju o zelenú farbu, potom za ružou a prosil o červenú, fialku o fialovú a slnečnicu o žltú, ale všetky kvety ho vysmiali a odmietli mu dať zo svojich farieb. A tak nakoniec prišiel sneh za snežienkou a prosil ju aspoň o farbu bielu, pretože sa bál, že keď ostane bez farby, ako vietor, bude rovnako zlý ako on. A snežienka mu bielu farbu dala.
Bleduľa jarná (Leucojum vernum) je trvalka, kvitnúca cibuľovitá rastlina z čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae). Je to pôvodný druh zo Strednej a Južnej Európy, rozšírený z Belgicka do Ukrajiny. Zvyčajne má jeden biely kvet so zeleným/žltým sfarbením na konci každého okvetného lístka (tepala). Kvety sa objavujú na jar a sú zvyčajne osamelé, len zriedka v strapcovitom súkvetí z dvoch kvetov (okolík). Kvety majú šesť bielych okvetných lístkov, každý so zelenkastou alebo žltkastou značkou tesne pod špičkou. Každý okvetný lístok je dlhý 15 - 25 mm. Bleduľa jarná karpatská (Leucojum vernum var. carpathicum) sa rozlišuje podľa žltej značky na okvetných lístkoch.
Bledule sa objavia hneď, ako sa roztopí sneh. Najčastejšie ich nájdeme od marca do mája. Bleduľa je odolná voči chladu a rada rastie na vlhkých a podmočených miestach, napríklad okolo vodných plôch, v lužných lesoch, pod stromami.
Vzácne poklady slovenských lúk a lesov
K prvým zvestovateľom jari patria aj vzácne šafrany. Podobne ako v prípade snežienok ide o mrazuvzdorné rastliny. Kvitnú v rôznych farbách, v našej oblasti prevažuje fialová farba, veľmi vzácne tu kvitnú biele jedince. Je to karpatsko-balkánsky rastlinný druh, ktorý pôvodne pochádza z oblasti Malej Ázie. Oddávna sa v krajinách svojho pôvodného výskytu pestoval ako korenina či prírodné farbivo.
Šafran karpatský (Crocus heuffelianus) je západokarpatský endemit, vyskytuje sa len na Slovensku a v Poľsku. Jeho kvety sa objavujú hneď po roztopení snehu, často sa však pretlačí aj cez tenkú snehovú vrstvu, kvitne od marca do apríla. Ide o trvácu rastlinu, ktorá zimu prežíva ako podzemná bazálna hľuza. Šafran je charakteristický veľkými nápadnými fialovými kvetmi, okvetné lístky majú na hornom okraji tmavé škvrny. Listy dorastajú do plnej veľkosti až po odkvitnutí kvetov, majú úzky trávovitý vzhľad s výrazným bielym pásikom.
Na území Slovenska je v niektorých oblastiach veľmi hojný a masovo rozšírený, na iných lokalitách však úplne chýba. Obyčajne rastie na vlhkých lúkach, v našej oblasti je však lesným druhom. Lokality s týmto druhom sa nachádzajú na rozhraní severovýchodnej časti Slanských vrchov a južných okrajov Nízkych Beskýd. Do vranovského okresu zasahujú lokality v katastrálnom území obcí Pavlovce a Radvanovce v širšom okolí kopca Petič, kde sa vyskytuje vzácny zákonom chránený šafran Heuffelov.
Bohatá populácia sa nachádza v lesnom podraste veľmi skoro na jar spolu so scilou dvojlistou, pľúcnikom mäkkým, kopytníkom európskym, chlpaňou hájnou, fialkou lesnou a inými druhmi.
Scila dvojlistá rastie vo vlhkých listnatých lesoch, na lúkach, v krovinách i pozdĺž ciest, všade, kde je trvale vlhko a humózna vápnitá pôda. Je to druh strednej a južnej Európy. Areál jej výskytu zasahuje do Holandska a juhozápadného Poľska. V Rakúsku sa vyskytuje iba v nížinách. Viaceré druhy z rodu scila sú na Slovensku zákonom chránené. Druh, ktorý sa vyskytuje v našej oblasti, je scila dvojlistá, ktorá patrí k vzácnym jarným bylinám. Spolu s ňou nájdeme v jarnom aspekte v lesných spoločenstvách veternicu lesnú, cesnak medvedí, chochlačku dutú a iné druhy.
Modré kvietky scily dvojlistej (Scilla bifolia) sa objavujú už začiatkom marca. Na báze semenníka je nektárová žľaza, pre ktorú muchy a včely rady navštevujú jej kvety. Pri nepriaznivých poveternostných podmienkach, t.j. keď prší, sneží alebo je zima, vädnúce kvety sa uzatvoria, pričom sa peľnice tyčiniek priblížia k blizne piestika a dochádza k samoopeleniu. Semená majú výrastok vytvorený špeciálne pre mravcov. Keď sa mravec zmocní semena s príveskom, vlečie ho do mraveniska a tak rozširuje aj rastlinu. Pomocou energie uskladnenej v cibuľke je schopná v krátkom čase vyklíčiť a vyhnať listy, ktoré na lesnej pôde využívajú zvýšený prísun slnečného žiarenia.
V nižších polohách sa ešte medzi fľakmi snehu zjavia hlavičky deväťsila bieleho (Petasites albus), v dolinách popri potokoch zas fialovkasté klasy deväťsila lekárskeho (Petasites hybridus). Jeho obrovské listy s charakteristickou vôňou (zamieňané s lopúchom) tvoria súvislé porasty a objavia sa až v lete - veľa ľudí ani netuší, že ide o tú istú rastlinu.
Neodmysliteľnou súčasťou lesa v nižších a stredných polohách sú malé trsy žiarivo modrých kvetov pečeňovníka trojlaločného (Hepatica nobilis), aj jeho listy vyrastajú neskôr. Opačný prípad: isto ste si už všimli tuhé lesklé listy tvaru konského kopyta zelené po celý rok - patria kopytníku európskemu (Asarum europaeum). Málokto si ale dá tú "prácu", zohne sa a rozhrnie listy, aby medzi nimi objavil nenápadné, ale zvláštne kvety.
V listnatých lesoch a na pasienkoch stredných polôh sa zas nedajú prehliadnuť svetložlté nízke trsy prvosienky bezbyľovej (Primula acaulis), často pestovanej aj v predzáhradkách bytoviek. Tak, ako je v niektorých oblastiach hojná snežienka, inde v ešte bezlistých lesoch tvorí biele "plantáže" veternica hájna (Anemone nemorosa). V rovnakom čase a biotope kvitne aj zriedkavejší hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis), ktorý svoju hlávku drobných žltých kvetov obklopil šesticou podporných listov - simulujúc tak veľký zelený kvet.
Len o niečo neskôr sa v podraste bučiny začnú vo veľkom rozvíjať fialové a biele strapce chochlačky dutej (Corydalis cava), zriedkavejšie sa dá natrafiť na zubačku deväťlistú (Dentaria enneaphyllos). Chochlačka dutá (Corydalis cava) je trváca a medonosná rastlina z čeľade makovitých. Má veľkú podzemnú hľuzu, z ktorej vyrastá priama, dvojlistá stonka. Listy sú trojpočetné, nepárno perovito zložené a lístky sú sekundárne členené.
Keď nás chodník zavedie do oblasti vápencových alebo dolomitových skál či zlepencov, neprehliadnete veľké fialové kvety poniklecov (Pulsatilla) na chlpatých byliach. Rastie ich u nás viacero druhov (všetky chránené) a bezpečne odlíšiť sa dajú podľa tvaru listov, ktoré sa však na rastlinách objavia až počas ich odkvitania. Na podobných miestach nájdeme trsy drobných modrých kvetov horčinky horkej (Polygala amara).
V tôni vyššie položených lesov zas nájdeme nenápadnú žltozelenú slezinovku striedavolistú (Chrysosplenium alternifolium).
Čistiny v ešte vyšších polohách ako prvé osídľujú spomenuté snežienky, šafran karpatský (Crocus heuffelianus), neskôr nátržníky zlatý (Potentilla aurea).
Postupom času sa v nižších polohách objavuje množstvo druhov, od nápadných žltých kvetov záružlia močiarneho (Caltha palustris) rastúceho popri horských potokoch, cez jemné belavé kvety kysličky obyčajnej (Oxalis acetosella) v tieni smrečín až po omamne voňajúce porasty mesačnice voňavej (Lunaria rediviva) v bučinách stredných polôh.
V skalnatých a kamenistých biotopoch sa nedajú prehliadnuť neobvyklé kvety guľôčky bodkovanej (Globularia punctata) a žiarivo žlté trsy mliečnika mnohofarebného (Tithymalus epithymoides), kde veľký "kvet" opäť tvoria vrchné byľové listy.
Na prameniskách horských potokov, ako aj na rašeliniskách nížších polôh sa vyskytuje chránená prvosienka pomúčená (Primula farinosa) sprevádzaná hmyzožravou tučnicou obyčajnou (Pinguicula vulgaris).
Za najväčšími klenotmi horskej flóry si však musíme vyšliapať na prelome jari a leta do najvyšších polôh. Počas výstupu možno budeme prechádzať rozsiahlym porastom, ktorý zacítime už z diaľky - cesnak medvedí (Allium ursinum). Ja si vždy niekoľko listov odtrhnem ako prílohu k obedu.
Ešte v tôni lesa natrafíme na fialovoružové strapce kortúzy Matthioliho (Cortusa matthioli) ovenčené sviežozelenými dlaňovitými listami.
Na horských lúkach a kamenistých stráňach rastie stokráska Micheliho (Bellidiastrum michelii) - príbuzná bežnej sedmokrásky obyčajnej.
Vápencový podklad opäť nesklame: v často nemožných štrbinách vyrastajú z ružíc tuhých listov byle zakončené hustými zlatožltými hlávkami prvosienky bezbyľovej (Primula auricula) sprevádzané nemenej nápadnými tmavomodrými "zvoncami" horca Clusiovho (Gentiana clusii).
Obďaleč spomedzi suchej trávy vyrážajú útle byľky jemne fialových strapatých soldaneliek karpatských (Soldanella carpatica).
Farebnú škálu dopĺňajú ligotavé lupienky žltých iskerníkov - nie sú to "obyčajné" nížinné, ale iskerník veľhorský (Ranunculus breyninus). Z puklín vápencových skál možno zazrieme vyrastať ďalšieho zástupcu rodu - iskerník alpínsky (Ranunculus alpestris), jeden z mála bielo kvitnúcich iskerníkov.
Po celý čas netreba zabúdať, že väčšina horských druhov je zákonom chránená.
Pri zostupe ešte v pásme kosodreviny vnímavého pozorovateľa zaujmú zvláštne strapaté hlavičky podbelice alpínskej (Homogyne alpina) alebo na kraji lesa ďalší zástupcovia iskerníkovitých: biely viackvetý veterník žltuškovitý (Isopyrum thalictroides) a jednotlivé žlté kvety veternice iskerníkovitej (Anemone ranunculoides).
Klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum) nás bude sprevádzať na skalkách viacerých výškových pásiem.
Na horských lúkach sú koncom jari neprehliadnuteľné guľovité kvety žltohlavu najvyššieho (Trollius altissimus), nižšie na lúkach zas bývajú hojní zástupcovia našich domácich orchideí - vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina) v dvoch farebných variantoch, žltý a fialový.
Už dole, cestou lesom alebo na okraji medze možno natrafíme na nezvyklé čiašky árona alpského (Arum alpinum) s ružicou typických šípovitých listov, ale objaviť v hustej tráve podrastu mladej boriny ďalšiu orchideu - hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), už dá viac námahy...
V Poloninách je poniklec vzácny a prísne chránený. Obľubuje horské lúky, pastviny a svetlé lesy, najmä na vápenatých pôdach. Poniklec je trváca bylina z čeľade iskerníkovitej. Ide o jedovatú rastlinu, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke.
Jedna z prvých poslov jari, ktorá rozžiari lúky Polonín svojimi sýtožltými kvetmi. Okrem krásy má aj bohatú liečivú tradíciu - už stáročia sa používa v ľudovom liečiteľstve. Obsahuje saponíny, ktoré pomáhajú pri vykašliavaní, a preto sa odporúča pri nachladnutí, bronchitíde a zápaloch horných dýchacích ciest.
Prvosienka holá (Primula auricula), ktorú spoznáš podľa dužinatých listov a žltých kvetov. Prvosienka bezbyľová (Primula acaulis), ktorej kvety nevyrastajú na dlhej stonke, ale priamo z listovej ružice. Najznámejšia je však prvosienka jarná (Primula veris) a prvosienka vyššia (Primula elatior). Hoci sú si podobné, prvosienka jarná má voňavé, žĺtkovožlté kvety s výrazne nafúknutým kalichom a rastie na lúkach a okrajoch lesov. Fialové kvietky má prvosienka pomúčená (Primula farinosa). Vzácna kráska s jemne ružovofialovými kvetmi a typickým múčnatým povlakom na spodnej strane listov a na stonkách. Rastie na vlhkých lúkach, rašeliniskách a pri horských potokoch. Je zákonom chránená a jej zber je zakázaný. Veľmi vzácnym druhom je prvosienka dlhokvetá (Primula halleri), ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba v Belianskych Tatrách.
Veternica je drobná, jarná trvalka z čeľade iskerníkovitých, ktorá kvitne od marca do mája. V prírode ju spoznáme aj podľa dlhej, krehkej stonky ktorá je jemne chlpatá alebo holá, často s jemne fialovým nádychom. Kvety sa počas noci a zamračeného počasia skláňajú k zemi, aby chránili tyčinky a semenníky pred dažďom a rosou. Veternica vyžaduje čerstvé, kypré a výživné pôdy. Patrí do vegetačného pásma buka a jedle. Je rozšírená od nížin až po horské oblasti, kde rastie v bučinách, jedlinách a na vlhkejších lúkach. Patrí medzi najznámejšiu odrodu, ktorá sa vyskytuje takmer na všetkých kontinentoch. Podobne ako aj iné veternice, je jedovatá. Všetky časti rastliny sú toxické a môžu podráždiť pokožku, oči a pri požití spôsobiť ťažkú otravu - najmä u zvierat (dobytok, kone, hydina). Zaujímavosťou je, že sušením stráca jedovatosť, preto bola v minulosti využívaná v ľudovom liečiteľstve pre svoje antibakteriálne účinky.
Kvitne skoro na jar (od februára do apríla) a vytvára bohato kvitnúce porasty. Vyhovujú jej vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny, najmä pod korunami stromov. Má úzke listy a drobné biele kvety v tvare zvončeka so zelenými bodkami. Bleduľa patrí do čeľade amarylkovité a je jedovatá, najmä jej podzemná časť. V jej cibuľkách sa hromadia alkaloidy, ktoré majú farmaceutický význam. V zahraničí sa jej cibuľky používajú na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe alebo na podporu regenerácie nervového systému po obrne.
Čemerica známa tiež pod názvom pôstna ruža je ďalšou výnimočnou trvalkou, ktorá začína kvitnúť už na prelome zimy a jari. Čemerica je stálozelená rastlina (v najchladnejších oblastiach Slovenska zhadzuje listy), vďaka čomu si nachádza uplatnenie aj v kombinovaných výsadbách. Kvety čemerice, ktoré sú v skutočnosti kališné listene, chrániace skutočné kvety, vydržia niekoľko mesiacov.
Vzácna, elegantná a chránená rastlina, prezývaná aj „čierny tulipán“, patrí medzi liečivé, no zároveň vysoko jedovaté druhy. Čemerica bola už v minulosti používaná ako liečivo, najmä vo veterinárnej medicíne. Zaobchádzanie s ňou si však vyžaduje vysokú odbornosť a opatrnosť, keďže už aj malá čemerica purpurová je jedovatá. Svoje najväčšie zastúpenie má vo veľkoplošnom chránenom území Národného parku Poloniny, kde kvitne od konca zimy až do mája na okrajoch lúk, lesných ciest a iných slnečných miestach s vápenatou pôdou. Prvýkrát zakvitne vo veku štyroch až siedmich rokov a často ostáva do tohto času nenápadná.
Iskerníky tvoria mimoriadne rozsiahlu skupinu jedovatých rastlín. Latinský názov Ranunculus je odvodený z „rana“ - čo je odborné označenie pre skokana, skupinu žiab. Význam slova Ranunculus teda možno preložiť ako „malá žabka“ či „žubrienka“. Rod Ranunculus je jedným z druovo najbohatších rastlinných rodov na svete - zahŕňa takmer 600 druhov. Na Slovensku sa vyskytuje 26 z nich. Napriek tejto bohatej rozmanitosti je iskerník karpatský jednou z našich najvzácnejších rastlín, zaradenou podľa Červeného zoznamu Slovenska medzi ohrozené druhy.
Jarné kvety v záhradách a parkoch
Jarné kvety sú prví poslovia prebúdzajúcej sa prírody v záhrade. Tieto rastliny sú natoľko odolné, že vedia rozžiariť záhradu, aj keď vonku ešte panuje nevyspytateľné počasie. Tieto výnimočné rastliny sú značne rôznorodé. Niektoré jarné kvety majú radi slnko, iné tieň, ale všetky akumulujú živiny počas roka do podzemnej časti, aby mohli na jar čo najskôr zakvitnúť. Z tohto dôvodu sú jarné kvety väčšinou cibuľoviny, prípadne trvalky.
Tak ako to naznačuje aj jej názov, snežienka je jeden z prvých kvetov ohlasujúcich príchod jari. Kvitne už koncom zimy, často, keď ešte sneh pokrýva okolitú pôdu. Snežienka jarná nemá veľké nároky na kvalitu pôdy ani na starostlivosť, takže je ideálnou cibuľovinou aj pre začiatočníkov. Táto cibuľovina najviac vynikne ak je vysadená v skupinkách.
Tulipány nie sú najpopulárnejšími cibuľovými kvetmi náhodou. Ich typické, súmerné kvety sú svetoznáme a často sa využívajú na pestovanie v záhonoch ako aj na rezané kvety. Tulipány sa ponúkajú v ohromujúcom množstve veľkostí, tvarov, farieb a vlastností, takže každý pestovateľ si vyberie ten svoj. Pestovanie tulipánov nie je náročné. Týmto jarným kvetom postačí priepustná pôda a dostatok slnka, aby vás počas jari očarili pestrými farbami.
Klasické a elegantné: Tulipány. Klasikou, ktorá by na začiatku jari rozhodne nemala chýbať, je tulipán. Tento cibuľovitý kvet z čeľade ľaliovitých dorastá do výšky 10 až 70 centimetrov v závislosti od druhu. Jeho očarujúce farby kvetov, od jemných odtieňov ružovej až po žiarivo žltú, z neho robia jednu z najobľúbenejších jarných kvetín. Najmä v kombinácii s inými cibuľovinami, ako sú napríklad narcisy, možno v balkónovom kvetináči vykúzliť pestré a kreatívne jarné aranžmány.
Narcisy sú ďalšou obľúbenou jarnou cibuľovinou. Kvety narcisov prinášajú úsmev a pestré farby v akomkoľvek počasí a preto sa s nimi môžeme stretnúť v nejednej záhrade. Poznáme 150 druhov narcisov a tisícky kultivarov v rôznych veľkostiach, tvaroch a farbách, I keď najobľúbenejší je tradičný žltý narcis. Pestovanie narcisov sa v ničom nelíši od pestovania iných cibuľovín, takže ani táto rastlina nie je náročná na pestovanie. Voda: obľubuje vlhkú no priepustnú pôdu.
Poslovia jari: Narcisy. Podobne ako tulipány, aj narcisy sú cibuľovité kvety, ktoré vypučia každú jar a potešia záhradkárov svojimi žiarivo žltými, belavými alebo oranžovými kvetmi. Vďaka svojim nezameniteľným zvončekovitým kvetom sú narcisy predzvesťou jari par excellence a ohlasujú začiatok teplého obdobia už vo februári. Žltý narcis je najznámejší, ale v skutočnosti je to len jeden z dvanástich druhov narcisov.
Hyacint patrí k jarným cibuľovinám, ktoré pochádzajú zo stredomoria. Hyacinty sú typické vzpriamene rastúcim strapcom kvetov v rôznych farbách a tvaroch. Jarné kvety hyacintov majú silnú, sladkastú vôňu, vďaka ktorej sú pestované v záhradách a často sa s nimi stretneme aj v podobe kvetov do vázy.
Takto vonia jar: Hyacint. Hyacint nás každoročne očarí svojimi nádhernými kvetmi a podmanivou vôňou. Svojimi nezvyčajnými hustými stonkami, ktoré môžu dosahovať výšku až 30 cm, premení každý záhon na farebnú oázu - od fialovej cez ružovú až po belasú. Hyacint bol obľúbený už v staroveku a hovorí sa, že bol pomenovaný podľa Hyacinta, postavy z gréckej mytológie.
Konvalinka prináša do záhrady jemnosť v podobe drobných, voňavých kvietkov v tvare zvončekov, ktoré kontrastujú so sýtozelenými listami. Aj po odkvitnutí je konvalinka zaujímavá vďaka záplave malých červených plodov. Táto jarná trvalka sa hodí skôr do tienistých kútov záhrad, kde sa rozširuje pomocou podzemkov a vytvára typické konvalinkové koberce.
Nádherné, voňavé súkvetia modrice pripomínajú strapce hrozna a lákajú včely zo širokého okolia. Modrica je dostupná vo viacerých farebných variáciách ( modrá, biela, žltá) a v záhrade sa uplatní v kvetinových záhonoch, v kobercových výsadbách, v kombináciách s inými rastlinami, no aj v podobe rezaný kvetov v domácnosti.
Kvety srdcovky sa objavujú počas skorej jari a priťahujú pozornosť. Charakteristické reťazce kvetov (dostupné v odtieňoch červenej, ružovej a bielej) v tvare srdca kontrastujú s modrozelenými listami a vytvárajú nezameniteľnú kompozíciu. Táto tieňomilná trvalka obľubuje chladnejšie stanoviská s vlhkou, úrodnou pôdou.
Táto pomaly rastúca tieňomilná trvalka sa pestovateľom odvďačí na jar záplavou modrých kvetov. V záhradnej tvorbe sa pečeňovník využíva najmä ako podrast pod stromy a kry, kde na jar vynikne kobercovým kvitnutím. Voda: obľubuje vlhké, priepustné pôdy.
S príchodom jari sa na našich lúkach začína objavovať prvosienka jarná (Primula veris), ktorú poznáme aj ako účinnú liečivú bylinku, no existuje niekoľko druhov a mnoho kultivarov prvosienok v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách, takže si nachádzajú uplatnenie aj v záhradných výsadbách. Voda: obľubuje vlhké, priepustné pôdy.
Prvý posol jari: Prvosienka. Názov primus, z ktorého je odvodený botanický názov primula, neznamená "prvý" nadarmo: prvosienka je jednou z prvých rastlín, ktoré otvárajú svoje kvetné puky. Tieto jarné kvety budú ozdobou okenných parapetov, balkónových debien a záhradných záhonov. Vyberte si zo širokej ponuky odrôd - od obľúbených prvosienok bez semien až po prvosienky zubaté, ktoré zaujmú nápadnými guľovitými kvetmi. Ich nespočetné farebné variácie vytvárajú pestré balkónové divadlo. Primulky môžete kombinovať aj s inými jarnými kvetmi, ako sú narcisy alebo tulipány. Hoci sa prvosienky zvyčajne predávajú ako malé črepníkové rastliny, rozhodne nepatria k jednorazovým produktom. Vedeli ste, že prvosienka je vlastne trvalka v záhrade? Ak ju zasadíte v marci alebo apríli na záhon na polotieňovom mieste, môže tam žiť mnoho rokov!
Každý rok znova: Iskerník. Svojimi plnými kvetmi, ktoré takmer pripomínajú pivonky, sú živice očarujúcim doplnkom vašej jarnej výsadby. Iskerník otvára svoje kvety najskôr v apríli - ale pokiaľ ide o farbu kvetov, máte ťažký výber. K dispozícii je celá škála farieb od oranžovej až po fialovo-ružovú. Táto jarná kvetina, vysoká 20 až 40 cm, je vhodná na záhradný záhon, ale ozdobí aj balkóny a terasy. Iskerník by ste mali do balkónových debničiek vysadiť najskôr začiatkom marca. Hľuzy rastú len niekoľko centimetrov pod povrchom, a preto nie sú veľmi odolné voči mrazu. Keď sa však dobre udomácnia, na jar kvitnúca rastlina má výdrž, aby mohla konkurovať letnej výsadbe v júni.
Jednoducho nezabudnuteľná: Nezábudka. Nezábudka je absolútnou klasikou medzi jarnými kvetmi. Jedna z legiend zo stredoveku napríklad hovorí, že kvetina prosila Boha, aby na ňu nezabudol. Nezábudka sa vie môže postarať o to, aby sa na ňu nezabudlo. Táto na jar kvitnúca rastlina s očarujúcimi modrými kvetmi vyzerá skvele prakticky na každom mieste a poskytuje pôsobivé farebné škvrny vo vedre na balkóne alebo na záhone. Najmä v kombinácii s inými jarnými kvetmi, ako sú narcisy alebo tulipány, zabudničky naplno vyniknú. Hoci má táto jarná kvetina rada svetlé miesto, uprednostňuje polotieň - na plnom slnku rýchlo vädne.
Krehká, ale odolná: Fialka rohatá. Hľadáte nenáročnú jarnú kvetinu, ktorá môže slúžiť ako pôdna pokrývka pre vedierkové rastliny alebo kríky? Potom je fialka rohatá ideálnym kandidátom. Táto okrasná rastlina s bujným, rovným rastom vytvára husté koberce kvetov, a preto je ideálna na podsadbu. Samozrejme, tieto krásne jarné kvety môžete vysadiť aj do balkónových debničiek, vyvýšených záhonov alebo na záhradný záhon. Hlavné obdobie kvitnutia fialiek rohatých si môžete vychutnať od konca februára. Jej kvety sú zaujímavé svojimi farebnými prechodmi a vzormi vo fialovej, belavej alebo dokonca žltej farbe.
Sedmokráska - tento krásny jarný kvet je známy pod mnohými rôznymi menami. Latinský názov "bellis perennis" znamená "odolný a krásny". Svojimi nádhernými guľovitými kvetmi v ružovej, červenej alebo belavej farbe je bellis skutočne hodná svojho mena: táto jarná kvetina, ktorá môže dorásť až do výšky 20 cm, skrášľuje balkóny a záhrady od marca do mája. Kríženci sedmokrásky patria do čeľade hviezdicovitých a sú kultivovanou formou známej sedmokrásky chudobnej.
Keď sa v januári alebo vo februári zo zeme vyliahnu drobné, belavé kvety snežienok, niet pochýb: prichádza jar! Tieto nádherné predzvesti jari zdobia nielen trávniky, ale v kombinácii s inými skoro kvitnúcimi rastlinami, ako je šafran alebo fialka rohatá, sú vhodné aj na výsadbu pod kríky a okrasné stromy. Zvončekovité kvety snežienok zakrivené smerom nadol nás nielen potešia po chladných zimných mesiacoch, ale stanú sa aj jedným z prvých zdrojov peľu pre včely. Okrem bežnej snežienky jarnej existuje mnoho ďalších druhov a viac ako 500 odrôd tohto pôvabného jarného kvetu.
Krehké a biele: Snežienky. Keď sa v januári alebo vo februári zo zeme vyliahnu drobné, belavé kvety snežienok, niet pochýb: prichádza jar! Tieto nádherné predzvesti jari zdobia nielen trávniky, ale v kombinácii s inými skoro kvitnúcimi rastlinami, ako je šafran alebo fialka rohatá, sú vhodné aj na výsadbu pod kríky a okrasné stromy. Zvončekovité kvety snežienok zakrivené smerom nadol nás nielen potešia po chladných zimných mesiacoch, ale stanú sa aj jedným z prvých zdrojov peľu pre včely.
Najväčšie lákadlo pre včely a čmeliaky: Šafran. Druhy šafranov možno rozdeliť do troch skupín podľa obdobia kvitnutia: botanické druhy krokusov kvitnú už skoro na jar. Patrí k nim napríklad šafran zlatý alebo šafran Tommasiniho. Tieto jarné kvety zaujmú svojimi kvetmi už vo februári a marci. Od marca sa k nim pridáva šafran záhradný. Skoro kvitnúci šafran je ideálnym doplnkom do jarného záhradného záhonu, ale ozdobí aj každý balkónový kvetináč alebo vedro. Kvety šafranu nielen krásne vyzerajú, ale na jar sú aj dôležitým zdrojom potravy pre včely a čmeliaky. Existuje viac ako 90 rôznych druhov šafranu - môžete si teda vybrať zo širokej škály farieb od žltej až po fialovú. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia šafran nie je cibuľovitá rastlina, ale má stonku, ktorá rastie pod zemou - takže sa každú jar môžete tešiť na nové výhonky. Šafranu vyhovuje slnko aj polotieň.
Krásna a vytrvalá: Sedmokráska. Sedmokráska - tento krásny jarný kvet je známy pod mnohými rôznymi menami. Latinský názov "bellis perennis" znamená "odolný a krásny". Svojimi nádhernými guľovitými kvetmi v ružovej, červenej alebo belavej farbe je bellis skutočne hodná svojho mena: táto jarná kvetina, ktorá môže dorásť až do výšky 20 cm, skrášľuje balkóny a záhrady od marca do mája.
Kráľova nová kvetina: Rebríček. Svojimi pôsobivými žltými alebo oranžovočervenými kvetmi si rebríček kráľovský určite zaslúži svoje meno. Táto jarná kvetina ukazuje svoje zvončeky v apríli a máji a jej výška 60 až 100 cm z nej robí skutočnú dominantu jarných záhonov. Pridajte niekoľko žiarivo žltých narcisov a jarný záhon je kompletný!
3 ročné obdobia záhrad - jar, leto a jeseň na ostrove Mackinac | Neuveriteľné záhrady a kvety
Cheirant tvorí menšie, husto olistené kompaktné kríky. Kvety príjemne voňajú, sú žlté, oranžové, ružové alebo fialové. Kvitne: IV.
Mesačnica sa pestuje pre nádherné fialové alebo biele kvety a oplodia, ktoré sa sušia a používajú do aranžmánov.
Zaujímavá odroda nezábudky s jemne ružovými kvetmi. Bohato kvitne a zvykne sa šíriť samovýsevom. Kvitne: III.
Zaujímavá skupina sirôtok, ktorá vyniká väčšími kvetmi so zvlnenými kvetnými lupienkami. Kvety sú rôznych farieb. Kvitne: III.
Tarica patrí k najvďačnejším skalničkám. Každoročne prekvapí obrovskou záplavou drobných žltých kvetov.
Hlaváčik je vzácna a krásne kvitnúca jarná trvalka. V prírode je chránený, rastliny si treba kúpiť v záhradníctve. Kvety má nápadné žlté. Kvitne: IV.
Trávnička zaujme menšími guľovitými súkvetiami ružovej alebo bielej farby. Kvitne: V.
Tarička je vďačná kobercová skalnička. Upúta na jar ohromným množstvom drobných ružových, bielych alebo fialových kvietkov. Kvitne: IV.
Srdcovka je pozoruhodná a tradičná vidiecka trvalka. Má jemné olistenie a ružové, bordové alebo biele kvety v tvare srdiečok. Čím je staršia, tým je príťažlivejšia - tvorí husté trsy. Kvitne: IV.
Kamzičník je tradičná jarná, žlto kvitnúca trvalka. Kvitne: IV.
Iberka je vždyzelená a kompaktne rastúca krovitejšia trvalka. Má menšie biele kvety usporiadané v súkvetiach. Kvitne: IV.
Kamejka je moderná a nenáročná trvalka. Má nápadné drobné sýtomodré kvety. Kvitne: V.
Pupkovec je pôvabná, no krátkoveká trvalka.
Vojnovka je nevšedná trvalka, má modré alebo biele kvety. Kvitne: V.
Nádherne kvitnúca korunkovka. Na okvetných lístkoch má nápadný šachovnicový vzor. Kvitne: IV.
Scily sú vďačné a dlhoveké cibuľoviny. Na jednom mieste vydržia veľa rokov a vytvárajú súvislé porasty. Kvitne: III.
Nižší, nádherne kvitnúci botanický tulipán má sýtoružové kvety, ktoré sa počas slnečných dní doširoka otvárajú. Tento vďačný ľaliokvetý tulipán zaujme jemnými a elegantnými kvetmi.
Púpava je liečivá, zbierajú sa všetky jej časti. Vyrába sa z nej med. Gurmáni si pochutia na púpavovom šaláte či čaji.
Túto žltú kvetinu, ktorú už skoro zjari nájdeme pri cestách, na okraji lesov, na lúkach, pri cestách, sídliskách aj na rumoviskách, môžete poznať aj ako babušku alebo matkino líčko. Podbeľ liečivý je drobná, trváca bylina a ako už názov napovedá, má liečivé účinky. Ako si vyrobiť čaj z podbeľa na kašeľ? Uprednostnite rastliny z lesov alebo lúk, ktoré rastú v čistom prostredí . Kvety vysušte. Dve čajové lyžičky usušených kvetov zalejte tromi deci vriacej vody a lúhujte 15 minút. Pite trikrát denne. Vhodné je osladiť už chladnúci čaj medom.
Prvosienka alebo ľudovo rukavička kvitne v mesiacoch marec až máj. Kvety má žlto alebo žlto-zelené. Nájdeme ju na lúkach, dubových a bukových hájoch, pasienkoch a vo svetlejších listnatých lesoch. Tiež patrí k liečivým rastlinám. Obsahuje saponíny, flavonoidy, vitamín C, silicu, kyselinu askorbovú a kremičitú.
Pochádza z Číny a pestujeme ju v záhradkách. Obľúbený jarný kvet sa zdobí na jar mnohé záhradky a je typickou veľkonočnou kvetinou. Dorastá do výšky 8 až 60 cm. Poznáme viacero odrôd.
Rovnako ako anrcis patrí k najobľúbenejším jarným kvetinám našich záhradiek. Tulipány sa pýšia nádhernými kalichmi rôznych farieb a veľkostí. Sú vysoké od 10 do 70 centimetrov.
tags: #biely #kvet #slovensko #jar