Ako často a správne polievať kvety pre ich zdravý rast

Základom pre dopestovanie bohatej úrody a zdravých kvetov je dostatok vlahy. A to najmä počas leta s vysokými teplotami a množstvom slnečného žiarenia, ktoré pôdu vysúša. Správna zálievka je kľúčová pre udržanie ich zdravia a vitality od jari až do jesene. Najopatrnejší by sme mali byť počas daždivých dní a počas horúceho leta. Tým, ako si načasujeme zavlažovanie, ovplyvníme nielen rast úrody, ale aj účet za vodu.

Optimálny čas na polievanie

Ideálny čas na polievanie je skoro ráno, medzi 5. a 9. hodinou. Rastliny si vďaka tomu vytvoria zásobu, ktorá im vystačí na celý deň. Keď vonku ešte nie je príliš teplo, voda môže vsiaknuť a neodparí sa tak rýchlo. Nikdy nepolievajte rastliny pri priamom slnku, aby ste zabránili spáleniu listov. Ak nemáte automatické zavlažovanie, ranné zalievanie môže byť problém kvôli bežným povinnostiam a nedostatku času. V tom prípade radšej zvoľte večerné zalievanie. Polievať môžete aj večer, je však potrebné naplánovať si to na čo najneskôr, aby pôda nebola ešte priveľmi rozpálená od slnečných lúčov. Pri zavlažovaní chladnej pôdy vo večerných hodinách alebo cez noc dochádza k vyparovaniu menšieho množstva vody ako pri zavlažovaní rozpálenej pôdy počas dňa. Keď budete polievať večer, vlhkosť sa udrží dlhšie. To však znamená, že dlhšie aktívni budú aj takí nepriatelia, akým je napríklad slimák.

Ako sa starať o orchideu ( Phalaenopsis ) - Donáška kvetov - Galéria Kvetín

Správna technika polievania

Rastliny nepolievajte celé. Vodu je potrebné smerovať ku koreňom, cez ktoré čerpajú živiny. Poliať len na povrch pôdy rastlinám nepomôže. Najmä počas horúčav budú potrebovať výdatnú závlahu, aby sa voda dostala až ku korienkom. Príliš malé množstvo vody často pokryje len vrchnú vrstvu pôdy. Zavlažovanie len jednej určenej časti koreňa spôsobuje jeho jednostranný rast a nedostatočné vstrebávanie živín v pôde. Kvitnúce rastliny odporúčame polievať zospodu a keď polievate zeleninu záhradnou hadicou alebo krhlou, takisto by ste jej nemali zmáčať listy. Mokré listy sa nakazia chorobami. Ak necháte listy mokré cez noc, môže to viesť k vzniku chorôb. Voda sa vsiakne do pôdy chvíľu trvá. Pravidelný rytmus polievania zvyšuje kondíciu rastlín v záhrade. Polievajte pokojne menej často, zato však výdatne. Rastliny potom vytvárajú dlhšie korene, ktoré siahajú hlbšie do zeme. To znamená, že sa dostanú k vode v hlbokých vrstvách zeme aj počas dlhých období horúčav. Keď budete polievať každý deň, ale menej, voda sa rýchlejšie odparí.

Príjem vody u rastlín: Fyzikálne javy

Aby rastliny dokázali absorbovať vodu z pôdy, sú rozhodujúce tri fyzikálne javy:

Difúzia a osmóza: Pri difúzii dochádza k vyrovnaniu koncentrácie medzi dvomi látkami. Proces difúzie membránou sa nazýva aj osmóza. Keďže majú rastliny vyšší obsah soli ako voda v pôde, pri procese difúzie alebo osmózy dochádza k ich prirodzenému vyrovnávaniu. Voda sa pritom nasáva do koreňov cez čiastočne priepustnú membránu. Voda v rastline stúpa ďalej nahor a odparuje sa. Takže rovnováha nikdy nie je trvalá. Ak pôda obsahuje veľa soli, má to opačný efekt: Pôda potom odoberá vodu z rastliny a vsakuje ju. Príčinou môže byť príliš veľa hnojiva alebo posypovej soli v zime. Osmotický tlak stimuluje vyrovnávanie koncentrácie a zabezpečuje, aby rastliny nasávali vodu.
Kapilárny efekt: Kapilárny efekt vzniká v úzkych kapilárach alebo dutinách. Ak sa tam nachádza kvapalina, priťahuje ju vlastné povrchové napätie a takzvané hraničné napätie medzi kvapalinou a kapilárou. Voda tak stúpa v kapiláre vyššie, ako je skutočná hladina kvapaliny. Vďaka tomuto efektu dokáže rastlina prenášať vodu z koreňov do listov proti gravitácii.
Transpirácia: K spomínaným javom sa pridáva ďalší fyzikálny efekt, ktorý možno pozorovať najmä v teplých dňoch: transpirácia. Zelené alebo ešte tmavšie listy absorbujú slnečné svetlo, takže listy sa zahrievajú. Zároveň sa odparovaním uvoľňujú molekuly vody. Preto v rastline, z fyzikálneho hľadiska v uzavretom systéme, vzniká podtlak. Do určitej miery môžu rastliny tento efekt riadiť sami.

Množstvo vody pre rôzne rastliny

Množstvo vody potrebnej na polievanie sa znižuje, ak predtým intenzívne pršalo. Na správne dávkovanie vody vám pomôže zrážkomer. Na dostatočné zvlhčenie pôdy potrebujete na 1 cm hlbokú vrstvu pôdy 1 l vody na 1 m². Ak chcete zvlhčiť 20 cm hlbokú vrstvu pôdy, potrebujete teda 20 l na 1 m².

Zelenina a záhradné rastliny

Čím vyššia vrstva pôdy, tým pomerne rýchlejšie vysychá. Rastliny, ktoré vytvárajú ploché korene, by ste preto mali polievať častejšie. Stredne hlboko a hlboko zakorenené rastliny potrebujú menej vody. V zeleninovom záhone postačuje približne 10 l až 15 l vody na 1 m². Počas teplých letných dní potrebujú kvety a iné rastliny v záhrade dvakrát toľko vody: 20 l až 30 l na 1 m². Uhorky, paradajky či koreňová zelenina budú vyžadovať až do 30 litrov na m². Napríklad, mrkva bude potrebovať najviac vody v čase rastu koreňa. Koncom júla až v auguste jej potrebuje o niečo menej. Zálievku udržiavajte na úrovni, ktorá zabezpečí dorastanie bez praskania koreňov. Uhorky a paradajky spotrebujú najviac vody počas kvitnutia a tvorby plodov. Keď rastliny tvoria púčiky alebo plody, potrebujú viac vody. Mladé rastliny potrebujú viac vody ako už zakorenené rastliny. Žiaden druh zeleniny netoleruje sucho, plody potrebujú vodu. Najviac vody počas letných dní potrebuje karfiol, zeler, uhorka, paprika, reďkovka, melón. Vyžadujú stabilne vlhkú pôdu. Mnohí si myslia, že kríkom a stromom stačí dažďová voda, keď prší. Ak prší často je to v poriadku, ale v období sucha potrebujú zálievku. Ich koreňový systém je hlboký, je dôležité, aby sa zálievka dostala aj do nižších vrstiev pôdy. Novovysadené stromy a kry potrebujú počas teplých dní zálievku dvakrát týždenne, pri starších stačí raz - podľa počasia. Zarastený trávnik si spravidla vystačí s menším množstvom vody. Na týždeň to je približne 10 l na 1 m².

Izbové rastliny

Správna zálievka izbových rastlín je často väčšia veda, než sa zdá. Platí jednoduché pravidlo: „Menej je viac.“ Pretože preliata rastlina väčšinou trpí viac než rastlina, ktorá pár dní počká. Nadbytočná voda spôsobuje hnitie koreňov - a to môže byť pre rastlinku fatálne. Na rozdiel od rastlín zasadených v exteriéri nedokážu kvetináčové rastliny na terase alebo balkóne odoberať vodu z hlbších vrstiev. V lete sú preto odkázané na pravidelný prísun vody. Počas horúcich dní by ste ich mali niekedy poliať dokonca dvakrát. Dajte však pozor na to, aby v kvetináčoch nedochádzalo k zamokreniu. Po silnom daždi vylejte vodu z misky pod kvetináčom, aby ste zabránili zamokreniu rastlín v črepníkoch a kvetináčoch. Kvetináče z terakoty alebo hliny zadržiavajú vodu. Sú preto vhodné na balkón a terasu.

Výnimky:

Calathey, Begónie, Paprade: Tieto rastliny vyžadujú vlhkejší substrát a opatrnejší prístup k polievaniu. Paprade udržiavajte substrát stále vlhký.
Colocasia: Rastlina by mala byť neustále vo vlhkom substráte s prísunom vody.

5 overených spôsobov, ako zistiť, kedy je čas poliať izbové rastliny:

Kontrola pohľadom: Ak rastlina pôsobí uvädnuto alebo podozrivo smutne, niečo nebude v poriadku.
Kontrola listov: Mäkký, slabý list = rastlina je smädná. Pevný, pružný list = rastlina má dosť vody. Odporúčame ohmatať list krátko po zálievke a zapamätať si, aký má mať „správny“ stav.
Kontrola váhy kvetináča: Skúsenosťou rýchlo odhadnete rozdiel medzi čerstvo poliatym a suchým substrátom.
Test prstom: Strčte prst do pôdy. Ak je suchá už niekoľko centimetrov pod povrchom, je čas zalievať. Zasuňte prst asi 2-3 cm do substrátu. Suchý substrát je ľahší.
Meranie vlhkosti pôdy: Malý prístroj za pár eur vám spoľahlivo ukáže, čo sa v substráte deje. Tento trik sa používa najmä pri vzácnejších rastlinách.

Faktory ovplyvňujúce potrebu vody

Typ koreňového systému: Nechtík a pelargónie majú plytký koreňový systém, zatiaľ čo trvalky majú spravidla hlbší. Spôsob zavlažovania by ste mali prispôsobiť aj koreňovej sústave rastlín.
Tvar listov: Tvar listov vám podáva informáciu o tom, koľko vody rastlina potrebuje. Veľa tenkých listov poukazuje na vysokú potrebu vody.
Mladé vs. staršie rastliny: Mladé stromy a kríky potrebujú počas teplých dní zálievku dvakrát týždenne, pri starších stačí raz - podľa počasia.

Tipy pre efektívnejšie polievanie

Použitie dažďovej vody

Ak nemáte studňu, využite na polievanie dažďovú vodu. Na rozdiel od pitnej neobsahuje chlór, ktorý niektorým rastlinám neprospieva. Navyše za ňu nebude potrebné platiť. Dažďová voda je vhodná na zavlažovanie. Nie je príliš teplá ani príliš studená. Na polievanie niektorých kvetov, ako sú napríklad rododendron a hortenzie je dažďová voda ideálna, keďže obsahuje výrazne menej vápnika ako voda z vodovodu. Dažďovú vodu môžete zachytávať v sude na dažďovú vodu alebo pod zemou v cisterne. V záhrade tak budete mať vždy k dispozícii dostatok vody na polievanie.

Mulčovanie

Množstvo času aj vody vám ušetrí mulčovanie. Ak pôdu prikryjete organickým materiálom (slamou, mulčovacou kôrou a podobne), obmedzíte vyparovanie vody. Po výsadbe rozložte na zeminu aj mulč. Použite organický mulč: slamu, seno, kôru alebo drevnú štiepku.

Zavlažovacie systémy

Automatické zavlažovanie. Ak si chcete uľahčiť zavlažovanie rastlín v kvetináči a v záhone, môžete si nainštalovať zavlažovací systém. Máte na výber z rôznych systémov - okrem iných aj kvapkové zavlažovanie alebo priesakovú hadicu. Pomocou zavlažovacieho počítača môžete automatizovať zavlažovanie vašich rastlín.

Kvapkové zavlažovanie

Pre rastliny v kvetináči je vhodné kvapkové zavlažovanie - nazývané aj systém Micro-Drip - na výdatné zavlažovanie oblasti okolo koreňov a na automatické riadenie prívodu vody. Voda sa tak dostane presne tam, kde je potrebná. Zásuvný systém kvapkového zavlažovania pozostáva z rôznych kvapkačov, ktoré odvádzajú vodu do zeme, a hadíc, ktoré sa dajú individuálne skrátiť. Týmto spôsobom môžete systém ideálne prispôsobiť podmienkam na vašej terase alebo balkóne a vybaviť každú rastlinu v kvetináči kvapkačom.

Priesaková hadica

Na záhony, kvetinové lúky a podobne je vhodné nainštalovať jednu alebo viac priesakových hadíc. Priesakovú hadicu môžete umiestniť okolo vašich rastlín buď nad zemou alebo pod zemou. Druhá možnosť má tú výhodu, že dochádza k nižšiemu odparovaniu vody a tá sa dostáva priamo ku koreňom rastlín.

Starostlivosť o pôdu

Zatvrdnutá zem v okolí hlavnej stonky rastliny bráni efektívnemu presakovaniu vody do väčšej hĺbky. Narušením tejto vrstvy sa dostane až ku koreňom, obmedzí sa tiež jej odparovanie. Veľmi priepustné pôdy môžete obohatiť humusom alebo zeleným hnojivom. Pôda tak dokáže akumulovať viac vody. Zemina s vysokým obsahom humusových minerálov disponuje lepšími expanznými vlastnosťami, a preto dokáže lepšie a rovnomernejšie zadržiavať vodu v pôde.

Špeciálne tipy

Črepníky s otvormi: Pokiaľ počas leta presúvate niektoré bylinky alebo kvety von, pri ich polievaní môžete vodou výrazne šetriť. Stačí si na ich pestovanie vybrať črepníky s dostatočným počtom otvorov v dne. Tie potom zakopete do zeme tak, aby prečnievali nad zem približne 2 - 3 cm. Voda sa v nich takýmto spôsobom udrží oveľa dlhšie a nebude ich potrebné tak často polievať. Výhodou je tiež, že sa zemina v črepníkoch bude menej prehrievať. Kvetináče by mali mať odtokové otvory.
Pozor na teplotu vody: Polievajte vodou s vhodnou teplotou, vyhýbajte sa príliš studenej alebo horúcej vode.

tags: #ako #casto #polievat #kvet