Rozmnožovanie drozda čierneho: životný cyklus a hniezdne návyky

Drozd čierny (lat. Turdus merula) je vták žijúci v celej Európe okrem najsevernejších oblastí, v severozápadnej Afrike a v južnej Ázii. Bol introdukovaný aj do Austrálie a na Nový Zéland. Vďaka svojej prispôsobivosti sa adaptoval na život v blízkosti človeka a úspešne žije a hniezdi aj v tesnom susedstve ľudských sídiel.

Drozd čierny je rozšírený na celom území Slovenska, od nížin až do pásma kosodreviny s poslednými roztrúsenými veľkými smrekmi 1 650 m n. m. Pôvodne lesný druh prenikol aj do miest a obcí, kde v parkoch dosahuje najväčšie hustoty až 29,7 páru/10 ha. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20 %.

Charakteristika drozda čierneho

Drozd čierny meria 25 cm a váži 80 - 120 g. Samce sú neprehliadnuteľné pre svoje charakteristické čierne perie a žltý zobák. Samica má hnedý vrch tela a svetlejší spodok s tmavohnedým čiarkovaním. Zobák má hnedý a hrdlo belavé. Mláďatá majú hrdzavý nádych a hnedé vzorkovanie.

Upozorňujú na seba melodickým flautovitým spevom. Spev ukončuje tichými nemelodickými zvukmi. Pri vyrušení sa ozýva prudkým "tjak" či "tix", ktorý môže prejsť do dlhého kovovo znejúceho kriku. Nepriateľa zhora hlásia vysokým "sííí". Drozdí spev môžeme počuť od skorej jari až do leta. Najskôr, už vo februári, začínajú spievať roční samčekovia. Drozdí spev je taký zvučný, že prehluší aj dopravný ruch.

Hniezdenie a výchova mláďat

Drozd čierny hniezdi 2-krát do roka, v mestách aj 3-krát. Párenie prebieha niekoľkokrát za sebou. Samec s roztiahnutým chvostom a s mierne vztýčeným telom obehuje samicu, ktorá ho buď odháňa, alebo sa k nemu chvíľami približuje a mierne roztvára zobák, akoby pýtala jesť. Potom nasleduje kopulácia.

Hniezdo býva v kríkoch pri kmeni, v mestách aj na rôznych zákutiach stavieb (rímsy, verandy, balkóny, odkvapové rúry a podobne). Hniezdo stavia samička, umiestnené býva až do výšky 5 - 6 m, v mestách aj vyššie. Pri stavbe hniezda používa suché rastliny, trávy, mach a spája ich hlinou. Vnútro vystielajú jemným materiálom. Drozdy v mestách používajú menej hliny.

Znáša 3 - 7 vajíčok modrozelenej farby s hrdzavými škvrnami. Vajec je 3 až 7. Sú sivozelenej alebo modrastozelenej farby s rovnomerne rozptýlenými hrdzavočervenkastými škvrnami. Veľkosť vajec je cca 29 x 21 mm, priemer 29,5 x 21,5 mm, váha 6 g. Hniezdiť začínajú najmä mestské populácie skoro, mnohé už začiatkom apríla. Samica znáša spočiatku menej pravidelne, ku koncu zvyčajne denne a nasadá pred znesením posledného vajca. Inkubácia začína od znesenia posledného vajca a trvá 13 - 14 dní. Na znáška sedí najmä samička.

Na výchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia 14 - 15 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte skôr, ako vedia dobre lietať. Zvyčajne sa nejaký čas skrývajú v húštinách a staré ich kŕmia. Pri nebezpečenstve hroziacom mláďatám staré zvyčajne iba krikom sa usilujú ho odvrátiť.

Prehľad hniezdneho cyklu

Biotopy a potrava

Drozd čierny obýva rôzne typy biotopov. Pôvodne bol iba v lesoch, kde dodnes žije od nížin po najvyššie položené porasty kosodreviny 1 650 m n. m. V lesnom prostredí vyhľadáva rozhrania medzi lesom rôznych vekov, lesom a inými biotopmi ako sú lúky a pasienky s krovinami, krovinaté okraje lesov a tmavé vlhké lesy s potôčikmi.

Začiatkom 20. storočia prenikol do urbárneho prostredia. V súčasnosti ho preto možno nájsť aj v otvorenej krajine so skupinami stromov, v obciach a mestách v parkoch, cintorínoch, sadoch, záhradách i v mestskej zeleni sídlisk. Drozd čierny sa živí živočíšnou i rastlinnou potravou. Zbiera rôzny hmyz, červy, plody a v mestách v zime aj odpadky. Drozdy sa živia hmyzom, červami, slimákmi, ale aj zvyškami jedál pri odpadkových košoch či ovocím.

Drozd čierny v záhrade: Užitočný pomocník alebo škodca?

Mnohí záhradkári ho považujú za milého a neškodného spevavca. Pravda je však o niečo zložitejšia. Drozd čierny, ktorého u nás poznáme skôr pod názvom kos, dokáže v záhrade narobiť poriadny neporiadok - a to najmä vtedy, keď ho nikto nevidí. Tento nenápadný vták je najaktívnejší skoro ráno alebo ešte pred svitaním. Práve vtedy sa vydáva na „lov“, ktorý môže vaše starostlivo pripravené záhony premeniť na rozrytú plochu plnú drobných jamiek a rozhádzanej pôdy. Stačí jedna noc a výsledok vašej práce môže vyzerať úplne inak, než ste plánovali.

Na prvý pohľad ide o užitočného pomocníka. Drozd sa živí larvami, červíkmi či dážďovkami, čím prirodzene pomáha regulovať množstvo škodcov. Problém však nastáva v momente, keď sa jeho hľadanie potravy zmení na systematické rozrývanie pôdy.

Prečo si drozd vyberie práve vašu záhradu?

Najviac ho priťahujú:

• čerstvo prekyprené záhony
• novovysadené rastliny
• vlhká a mäkká pôda
• miesta pokryté mulčovacou kôrou

Práve tieto podmienky sú pre neho signálom, že pod povrchom sa skrýva bohatý zdroj potravy. Drozd potom pomocou zobáka odhadzuje vrchnú vrstvu pôdy či mulču a hľadá, čo by zjedol. Pri tom však často poškodí korienky rastlín alebo rozhádže semená, ktoré ste len nedávno zasiali.

Ako spoznáte, že „útočil“ práve drozd?

Typické znaky prítomnosti drozda:

• malé, plytké jamky roztrúsené po záhone
• rozhádzaná mulčovacia kôra
• narušená vrchná vrstva pôdy
• chýbajúce alebo vyhrabané semená

Na rozdiel od veľkých zvierat nejde o hlboké ryhy, ale skôr o jemné, no chaotické zásahy. Ak máte šťastie (alebo smolu), môžete ho prichytiť priamo pri práci - väčšinou len odletí na blízky strom a po chvíli sa vráti späť.

Overené a šetrné riešenia

Aj keď ide o inteligentného a prispôsobivého vtáka, existujú spôsoby, ako ho z vašej záhrady odradiť bez toho, aby ste mu ublížili:

1. Makety dravcov: Realistické napodobeniny sov, jastrabov alebo sokolov, najlepšie tie, ktoré sa hýbu vo vetre.
2. Balóny s „očami“: Špeciálne balóny s motívom dravčích očí, ktoré vytvárajú dojem sledovania.
3. Reflexné pásky: Kombinujú svetelné odlesky a jemný zvuk, vytvárajúc nebezpečné prostredie.
4. Elektronické plašiče: Napodobňujú varovné signály alebo zvuky predátorov, čím vtáky prirodzene odrádzajú.

Zaujímavosti o drozdovi čiernom

• Mláďatá drozda čierneho sa vo všeobecnosti začínajú učiť spievať už od 19. dňa života. Zaujímavosťou je, že sa učia predovšetkým dialektu, ktorý je typický pre tamojšiu drozdiu populáciu.
• Drozdy najradšej spievajú po daždi.
• Jedinou európskou krajinou, v ktorej nie sú drozdy čierne rozšírené, je Island. Občas sa tam niekoľko jedincov objaví aspoň v zime.
• Pri jarnom kosení dávajte pozor - drozdy si priam užívajú dostatok stebiel trávy, ktorú zbierajú pre výstavbu hniezda.

Vplyv svetelného znečistenia na drozdy

Dĺžka štebotu spevavcov prekvapivo nesúvisí s klimatickými zmenami, ale so svetelným znečistením. Výskumníci analyzovali milióny záznamov ranného a večerného spevu vtákov. Zaujímavosťou je, že vtáčí spev sa predĺžil skôr večer. Na osvetlenie reagujú najviac vtáky s väčšími očami, otvorenými hniezdami a so širokým teritóriom, ktoré obývajú. Druhy ako drozd americký, drozd severný a stehlík európsky vykazovali dlhší čas vokalizácie, ako je priemer. Vtáky s menšími očami, napríklad vrabce, reagovali menej.

Vedci zatiaľ nie sú definitívne presvedčení, či sú tieto zmeny pre vtáky skôr pozitívne, negatívne alebo neutrálne a aký majú vplyv na kondíciu a zdravie vtákov. Na jednej strane môže dlhšia aktivita znamenať menej odpočinku počas náročného obdobia rozmnožovania. Na druhej strane, ak vedia vtáky počas dňa dohnať chýbajúci spánok alebo odpočívať len polovicou mozgu, predĺžená aktivita môže byť dokonca výhodou. Svetlá sú pre vtáky silným atraktantom. V súčasnosti postihuje svetelné znečistenie 23 percent zemského povrchu a jeho rozsah aj intenzita sa zvyšujú. Odhaduje sa, že až 80 percent života na Zemi žije pod svetelne znečistenou oblohou.

tags: #drozd #cierny #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Prečítajte si o náramku s lotosovým kvetom
• ako pestovať hrach v záhrade
• Kompletný sprievodca pestovaním jahôd
• Príčiny hnednutia rododendronu
• svadobná výzdoba z levandule