Duchovné kvety a symboly života: Brány k múdrosti a harmónii
Spomedzi obrovského množstva symbolov, ktoré prenikajú do našich kultúr, majú symboly života osobitné miesto. Tieto mocné emblémy predstavujú podstatu existencie a mnohé aspekty životnej cesty. Nachádzajú sa na celom svete v umení, literatúre, architektúre a duchovných praktikách, ktoré odrážajú naše spoločné ľudské skúsenosti a túžby. Skúmaním týchto symbolov môžeme lepšie pochopiť naše miesto vo svete a naše spojenie so životnými cyklami, ktoré nás obklopujú. Od nepamäti ľudia používali symboly na zobrazenie každej významnej udalosti v živote. Čo však môže byť v živote dôležitejšie ako život sám?
Kvet života
Kvet života je jedným z najuznávanejších symbolov v starovekom a modernom svete. Výrazný vizuál má reprezentovať stvorenie, posvätné mužské a božské ženstvo a cykly života, smrti a znovuzrodenia. Kvet života pozostáva z viacerých, navzájom sa prekrývajúcich kruhov. Počiatkom je kruh v strede. Vo svojej jednoduchej kráse a dokonalosti je symbolom ustavičného procesu tvorby a pomáha harmonizovať štruktúru vody. Tento symbol pripomína vode svoj prakód. Voda sa usporiada späť do svojej základnej, šesťuholníkovej štruktúry. A práve tento šesťuholníkový základný vzor sa nachádza aj v kvete života, ktorý je na mnohých našich produktoch.
Kvet života je svojou pravidelnosťou zaraďovaná medzi mandaly. Lotosový kvet či kvet života majú nielen krásny význam, no sú aj vkusné a moderné dekorácie do domácnosti.
Strom života
Strom života je mocný, posvätný, nadmieru múdry a tiež je aj bránou do iného sveta. Darovanie života, svätyne či symbol znovuzrodenia. Kelti v staroveku verili, že stromy majú niekoľko síl a sú zdrojom všetkého života. Symbol Stromu života sa zachoval po mnoho storočí. Vetvy predstavujú hľadanie učenia a vedomostí v živote. Kmeň symbolizuje silu a jednotu rodiny, jeho kvety a plody ukazujú obnovený rast a večný život. Hlboké korene v základe predstavujú siahanie hlboko do podsvetia. Pohanská viera v silu stromov pretrváva až do dnešného dňa.
Symbol nekonečna (ležatá osmička)
Symbol nekonečna, nazývaný aj symbol večnosti alebo symbol navždy. Ležatá osmička, ktorú spájame s nekonečnom, bola vytvorená vo svete matematiky. V roku 1655 sa matematik John Wallis rozhodol použiť ležatú osmičku ako reprezentáciu nekonečna. Špekuluje sa, že nápad dostal z rímskej číslice 1 000, CIƆ, ktorá vyzerá podobne ako symbol nekonečna.
- Harmónia a rovnováha: Dva kruhy, ktoré sa spájajú a zjednocujú, sa tiež predstavujú ako dve protichodné osoby alebo sily, ktoré sa stretávajú v harmónii a rovnováhe.
- Regenerácia: Na duchovnej a metafyzickej úrovni môže symbol nekonečna niesť význam regenerácie a večného života po smrti.
- Energia kundalini: V hinduizme môže symbol nekonečna zobrazovať energiu kundaliní, ktorá je zvyčajne znázornená ako stočený had na spodnej časti chrbtice.
- Kresťanský Boh: Pre kresťanov môže symbol nekonečna označovať Boha, ktorý je svojou povahou večný.
- Večnosť vesmíru: Praktikanti jógy vidia symbol nekonečna ako symbol, ktorý naznačuje neustálu existenciu vesmíru. Neexistuje začiatok ani koniec, len nekonečný cyklus ničenia a stvorenia. Všetko vo vesmíre je v neustálom pohybe.
- Povaha energie: Symbol nekonečna si môžete všimnúť aj na niektorých tarotových kartách, kde označuje neobmedzenú povahu energie a nekonečnú výmenu medzi hmotou a energiou.
Hamsa ruka
Hamsa je staroveký amulet z Blízkeho východu symbolizujúci Božiu ruku. Hamsa ruka je známa pod mnohými menami - hamsa, hamsa ruka, hamesh, hamesh hand, khamsa a chamsa. Nazýva sa aj Ruka Miriam, pomenovaná po Mojžišovej a Áronovej sestre. Hoci ruka hamsa bola symbolická v islame a judaizme po stáročia, archeologické vykopávky na Blízkom východe poskytujú dôkaz, že hamsa je staršia ako tieto náboženstvá. Pochádza od Feničanov a používala sa ako ochranný symbol pre starú bohyňu Blízkeho východu.
Slovo "hamsa" alebo "hamesh" znamená päť. Na ruke hamsa je päť číslic, ale číslo päť má v židovských a islamských tradíciách ďalší symbolický význam. Päť (hebrejsky hameš) predstavuje päť kníh Tóry pre Židov. Symbolizuje tiež piate písmeno hebrejskej abecedy „Heh“, ktoré predstavuje jedno z Božích svätých mien. V židovskom náboženstve židovská ruka hamsa tiež symbolizuje ruku Boha. Mnoho Židov verí, že päť prstov ruky hamsa pripomína svojmu nositeľovi, aby používal svojich päť zmyslov na chválu Boha.
Anch - egyptský kľúč života
Symbol anch, niekedy označovaný ako ankh, egyptský kľúč života alebo kľúč od Nílu, predstavuje večný život v starovekom Egypte. Tento egyptský znak života je často zobrazovaný v rukách významných egyptských osobností, ako sú faraóni a králi, čím sa zachováva ich nesmrteľnosť. Okrem toho je bežne zobrazovaný v chrámoch a v rukách veľkých egyptských bohov, ako sú Osiris, Isis a Ra. Okrem toho sa ankhovia tradične umiestňovali do sarkofágov, aby sa zabezpečil život po smrti. Zatiaľ čo ankh je všeobecne známy hieroglyf, jeho pôvod je trochu nejasný. Pretože ankh vykazuje podobnosť s Uzlom Isis, niektorí špekulujú, že ankh a uzol Isis predstavujú to isté: zložitý luk.
Pentagram
Pentagram je päťcípa hviezda, ktorá sa po stáročia používa ako náboženský symbol. Slovo „pentagram“ pochádza z gréckeho slova „pentagrammon“, čo znamená „päť riadkov“. Pentagram je päťcípa hviezda a je jedným z najznámejších symbolov na svete. Po stáročia ho používajú mnohé kultúry a náboženstvá.
Pentagram sa často používa na znázornenie piatich prvkov prírody: Zem, Vzduch, Oheň, Voda a Duch. Môže tiež reprezentovať päť bodov ľudského tela: myseľ, telo, srdce, dušu a ducha. Pentagram sa často používa ako symbol okultizmu, čarodejníctva a satanizmu.
Kríž
Pôvodne bol symbol kríža niečím, čoho sa ľudia báli a považovali to za urážlivé. Rimania vešali zločincov na kríže a nechali ich tam zomierať pomalou a bolestivou smrťou. V tom čase to bola jedna z najhanebnejších úmrtí, akú mohol človek utrpieť. Vtedy bol kríž symbol zločincov a nepriateľov Rímskej ríše. Ježišova obeta prináša veriacim ľuďom nádej. Dnes je prázdny kríž pripomienkou toho, čo pre ľudí urobil Ježiš Kristus.
Aj keď kríž a krucifix môžu vyzerať podobne, existuje medzi nimi niekoľko kľúčových rozdielov. Po prvé, kríž zobrazuje Ježiša, keď je na kríži, a prázdny kríž nie. Holý kríž - Tento symbol predstavuje vieru ako celok, ako aj oddanosť Ježišovi a jeho učeniu. Krucifix - Tento symbol má predstavovať Ježišovo utrpenie a je bežnejšie uprednostňovaný katolíckou cirkvou. Krucifixy tiež získali popularitu niekedy v 10. storočí.
Budhistické symboly
Budhizmus je plný symbolov. Hoci Budha žil v 6. storočí pred Kristom, podľa tradície sa sochy Budhu a budhistické symboly v Indii objavili až okolo 3. storočia pred Kristom. Odvtedy tieto symboly reprezentovali určité aspekty Budhu a vyjadrovali základné princípy budhizmu. Tieto symboly môžu vyvolať vnútorný pokoj a spokojnosť alebo prebúdzať hlbšie stavy mysle v tých, ktorí ich vidia. Každý symbol je jedinečný a má iný význam alebo vyjadruje iné posolstvo.
Buddha nie je meno, ale titul. Je to sanskrtské slovo, ktoré znamená „človek, ktorý je hore“. Jednoducho povedané, budhizmus učí, že všetci žijeme v hmle ilúzií vytvorených mylným vnímaním a „nečistotami“ - nenávisťou, chamtivosťou, nevedomosťou. Budha je ten, kto je oslobodený od hmly. Väčšinou, keď niekto povie “Budha”, je to v súvislosti s historickou osobou, ktorá založila budhizmus. Keď Budha dosiahol osvietenie, uvedomil si aj niečo iné: že to, čo vnímal, bolo tak ďaleko od bežnej skúsenosti, že sa to nedalo úplne vysvetliť.
Lotosový kvet
Význam lotosového kvetu sa líši od kultúry ku kultúre. Vo všeobecnosti však lotos bežne slúži ako posvätný symbol pre čistotu, znovuzrodenie a silu. Keďže lotosy vyrastajú z blata bez škvŕn, často sa na ne pozerá ako na symbol čistoty. Keďže sa každý večer vracajú do kalnej vody a rozkvitajú na prelome dňa, lotosové kvety sú tiež symbolom sily, odolnosti a znovuzrodenia. Lotosovému kvetu sa venujeme do hĺbky v samostatnom článku "Univerzálny symbol šťastia - lotosový kvet".
Jin a Jang
Princíp znaku Jin a Jang sa nachádza v čínskej „Knihe premien“ (Yijing). Primárnym náboženským alebo filozofickým kontextom je taoizmus. Podľa filozofie jin-jang sa vždy striedajú dve protichodné sily: po vysokej fáze nasleduje nízka, po pohybe nasleduje odpočinok a tak ďalej. Keď si predstavíte jing a jang, zvyčajne sa vám vybaví malý, okrúhly, čiernobiely symbol. Tento symbol, v čínštine Taijitu, však v skutočnosti neznamená jing a jang ako celok, ale iba stelesňuje individuálnu rovnováhu síl. Čierna oblasť (jing) znamená temnotu, pokoj, pasívne prijímanie, ženský a mäkký.
Óm (ohm alebo aum)
Óm je základom hinduizmu a je považovaný za úplne prvý zvuk vesmíru. Pred zvukom “óm” vraj nebolo nič. Je to v podstate všetko a zahŕňa celý vesmír spojený do jediného zvuku. Predstavuje spojenie mysle, tela a ducha. Bodka v hornej časti predstavuje absolútny stav.
Archangelika: Bylina s božskou mocou
Archangelika patrí medzi najzaujímavejšie a najtajomnejšie liečivé rastliny Európy. Už samotný názov napovedá, že nejde o obyčajnú bylinu. Po stáročia bola považovaná za rastlinu ochrany, zdravia a božskej pomoci. V minulosti ju ľudia vysádzali v kláštoroch, záhradách liečiteľov aj pri obydliach, pretože verili, že chráni pred chorobami, zlými silami a epidémiami. Archangelika je mohutná dvojročná bylina z čeľade mrkvovitých. Už na prvý pohľad pôsobí majestátne. Dorastá do výšky jedného až dvoch metrov, má silnú dutú stonku, veľké listy a nápadné guľovité súkvetia drobných kvetov. Výnimočná je nielen svojím vzhľadom, ale aj účinkami.
Archangelika pochádza zo severnej a strednej Európy, severnej Ázie a oblasti Islandu. V prírode rastie najmä na vlhkých lúkach, pri riekach, v horských oblastiach a na okrajoch lesov. V minulosti sa archangelika cielene pestovala v kláštorných záhradách, kde bola súčasťou liečivých zbierok. Názov archangelika je odvodený od slova archanjel. Podľa legendy mala byť rastlina zjavená archanjelom Michalom ako ochrana pred morom a inými smrteľnými chorobami. Rastlina bola považovaná za božský dar, ktorý chráni telo aj dušu. Nosila sa ako amulet, zavesená pri dverách alebo používaná v ochranných nápojoch a mastiach.
Archangelika má silný koreň, ktorý je najdôležitejšou časťou z hľadiska liečivých účinkov. Koreň je hrubý, aromatický a bohatý na silice. Listy sú veľké, perovito delené a majú sviežu zelenú farbu. V ľudovom liečiteľstve mala archangelika výnimočné postavenie. Najčastejšie sa využívala pri tráviacich problémoch, nadúvaní, kŕčoch a nechutenstve. Jedným z hlavných dôvodov, prečo bola archangelika tak cenená, je jej vplyv na tráviaci systém. Rastlina bola považovaná aj za rastlinu pokoja. V minulosti sa používala pri nervozite, nepokoji a psychickom vyčerpaní. Nepôsobila utlmovane, ale harmonizačne. V tradičnom ponímaní bola archangelika rastlinou vitality. Verilo sa, že posilňuje životnú energiu, podporuje krvný obeh a celkovú odolnosť organizmu. Z rastliny sa využívajú rôzne časti, no najcennejší je koreň.
Archangelika lekárska – || – Archangelica officinalis
Svoje miesto má aj v kuchyni. Najmä v severských krajinách sa používala ako aromatická rastlina. Rastlina sa dodnes využíva pri výrobe likérov, destilátov a bylinných nápojov. V súčasnosti sa archangelika využíva najmä vo forme čajov, tinktúr a extraktov. Moderné bylinkárstvo k nej pristupuje opatrnejšie než v minulosti. Archangeliku je možné pestovať aj v záhrade. Vyžaduje vlhkú, výživnú pôdu a polotienisté stanovište. Je dvojročná, čo znamená, že v prvom roku vytvára listovú ružicu a v druhom roku kvitne a vytvára semená. Aj keď je archangelika liečivá rastlina, treba s ňou zaobchádzať opatrne. Archangelika bola symbolom ochrany, zdravia a duchovnej sily. V čase, keď sa ľudia opäť obracajú k prírode, tradičným znalostiam a pomalšiemu životnému štýlu, archangelika znovu získava svoje miesto.
Energetický význam ruží a farieb
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Vedeli ste, že každá farba ruže má iný energetický význam? Rozprávali sme sa s Leonie Lepenos, duchovnou poradkyňou a energetickou liečiteľkou, o energiách, frekvenciách ruží a význame farieb. Rastlinná medicína je silná - ruže majú najvyššiu frekvenciu, 320 megahertzov zo všetkých rastlín alebo drahokamov. Pre porovnanie, 3x silnejšie ako levanduľa! Každý bunkový orgán a funkcia v tele vykonáva špecifickú frekvenciu, ktorá sa nazýva rezonančná frekvencia. Telo komunikuje prostredníctvom frekvencie ako elektromagnetická vlna energie. Je teda dôležité, akými energiami sa obklopujeme - pretože s nami energeticky rezonujú.
Význam farieb ruží:
- Biele ruže: Biela farba duchovne znamená svetlo. Biela predstavuje celistvosť, dokončenie a mier.
- Ružové ruže: Ružová je farebný význam jemnej lásky, sebalásky, výživnej materskej/rodičovskej lásky.
- Žlté ruže: Žltá je jasná šťastná, radostná farba, pripomína nám krásny bezstarostný slnečný letný deň.
- Oranžové ruže: Oranžová predstavuje hojnosť a je to teplá a energická farba. Pomaranč má mnoho významov vrátane náklonnosti, tepla a zmyselnosti.
- Červené ruže: Červená farba je živá a plná života, symbolizuje lásku a vášeň, vzrušuje a dodáva energiu.
- Zelené ruže: Zelená je zelená farba prírody a životného prostredia, symbolikou je zdravie, mladosť, plodnosť, obnova, šťastie a peniaze.
- Modré ruže: Modrá obsahuje symbolický význam mieru, pravdy a pokoja.
- Fialové ruže: Fialová je už dlho farbou kráľovskej rodiny, čo znamená šľachtu. Predstavuje tiež obrad, spiritualitu a ríšu tajomstva.
- Zlaté ruže: Zlato je farebný význam bohatstva a vytrvalosti. Zlato je symbolom ríš a kráľovstiev a vlád moci. Energia slnka a leva.
- Čierne ruže: Čierna je kombináciou všetkých farieb dohromady, je symbolom neznáma. Čierna je najformálnejšia farba, ktorá môže symbolizovať eleganciu, silu, sexualitu, pôvab a tajomstvo.
Mak a jeho tajomstvá
Keď sa povie mak, mnohí si okrem skvelej pochúťky predstavia i omamné látky. Pritom v samotných zrniečkach maku sa takmer vôbec nevyskytujú. Kráľovná maku Gabriela Čechovičová (64) z Cífera-Jarnej sa s nami podelila o taje jeho pestovania, spracovania i o jeho mýtické účinky. Obyvatelia dedinky neďaleko Trnavy dobre poznajú májové a júnové krásne rozkvitnuté makové polia. Hmýria sa pestrými farbami a netešia len oko pestovateľky, ktorú živia, ale i ľudí z okolia. „Mám mak štyroch farieb - modrý, hnedý, biely, sivý. Líšia sa chuťou i farbou kvetov. Každá farba má svoju špecifickú chuť, modrý je klasický, ten poznáme všetci, hnedý má chuť za slnečnicovými semienkami, biely je do orieškova a sivý je podobný modrému, ale má výraznejšiu makovú chuť. Zaujme i na poli, keď kvitne: „Sivý mak má cyklámenové kvety, biely mak kvitne na ružovo, hnedý mak na bielo a modrý na tmavofialovo alebo na bielo.“
Nevýhodou je, že každá rastlina kvitne iba jeden deň - ráno zakvitne a večer je už po nej, preto radosť z parády netrvá dlho. Nedajte sa však pomýliť - krásne zafarbený červený divý mak je iba na ozdobu a pestovateľa veľmi neteší: „Je to mak v maku. Kým farebné odrody sú jarné, pri modrom maku rozlišujeme medzi jarnou a jesennou odrodou. „Medzi nimi je rozdiel asi mesiac dozretia a odporúčam jesennú odrodu, lebo tá má lepšie podmienky na to, aby mak dobre vyrástol. Má viac zimnej vlahy.“ Jej najobľúbenejší je modrý a biely mak, samozrejme, v pomletej forme. Dá sa však využiť aj inak. Z modrého a bieleho maku totiž robí aj olej. „Jedna čajová lyžička ráno nalačno a večer pred spaním je ľahko stráviteľná a perfektná pre celý organizmus. Olej zásobuje vápnikom celé telo, preto je dobrý proti osteoporóze, priaznivo pôsobí na pleť, nechty, vlasy, kĺby i pri boji s vysokým krvným tlakom.“
Lisuje ho za studena, nepomleté makové zrniečka dá do lisu, ten ho stlačí tak, že olej vytečie a zvyšok - tvrdé, vylisované zvyšky zrniečok - peletky zostanú. Tie znova rozdrví a pomelie na múku. „Maková múka je bezlepková, vhodná pre celiatikov a obsahuje minimum tuku.“ V budúcnosti by rada svojich zákazníkov potešila i makovou plnkou bez umelých konzervantov. V niektorých krajinách sa mak pre obavy z omamných látok nekonzumuje. Gabriela Čechovičová hovorí, že je to viac fáma ako fakt. „Ópium je látka, ktorá sa v samotnom maku - semienku nenachádza. Je iba v makoviciach, ale iba keď je makovica v mliečnej zrelosti, čiže zelená, nedozretá. Je však rozdiel, či je mak potravinársky alebo farmaceutický, teda vysokomorfínový. „V bežnom potravinárskom maku, ktorý aj ja pestujem, respektíve v makoviciach toho morfínu až tak veľa nie je a v maku už vôbec nie.“ Suché makovice by sa však mohli používať na bioenergetické účely - peletky či brikety. Navyše pestovatelia maku musia chodiť každé dva roky na školenie o omamných a psychotropných látkach. Ako to teda s konzumáciou maku je - má nejaké omamné účinky? „Je to individuálne, na niektorých mak účinkuje - sú ospanlivejší, ale to sú skôr výnimky. Hoci mak má upokojujúce účinky, nie je to tak, že zjem mak a budem spať.“ Vysvetľuje, že semienko maku je ľadvinového tvaru a je veľmi zvrásnené, aj keď sa zdá, že je guľaté a má hladký povrch. Tajomstvo maku z Jarnej tkvie v jeho ručnom zbere a spracovaní.
Zber a spracovanie maku
Zber trvá asi mesiac a Gabriele Čechovičovej pri tom pomáha približne 50 - 70 ľudí. Najviac je modrého, z pätnástich hektárov asi trinásť. Ten ide do mláťačky, farebné maky sa vyrezávajú ručne. Potom sa čistia vzduchom, aby sa drobné nedostatky vyfúkli preč. Medzi mechanickým a ručným zberom je podľa nej veľký rozdiel: „Pozbierame makovice, nožíkom odrežeme vrch makovičky - korunku a zrniečka maku vysypeme. Alebo máme starú mláťačku, akú používali ešte moji rodičia, tá odreže hlavičky na sito a tam sa mak oddelí od makoviny. Mláťačka je šetrná k semienkam a nerozmliaždi ich. A to spôsobuje jeho horkosť. „Keďže je mak olejnina, vyleje sa z rozmliaždených semienok a obaľuje aj ostatné, neporušené semienka. Keď sa dostane do zvrásneného povrchu zrniečok maku, už sa odtiaľ nedá odstrániť. Nalepí sa naň aj prach, nečistoty. Najhoršie je, keď sa ešte zabalí do igelitových vreciek, ktoré tuchnutie oleja znásobia. Preto ho balí do celofánu, ktorý je šetrnejší. Veľkopestovateľov však obraňuje: „Oni veľmi inú možnosť nemajú, lebo napríklad 500 hektárov sa ručne pozbierať nedá, ja pestujem okolo 15 - 20 hektárov. Minulý rok som pozbierala 50 hektárov, ale bol to priam až otrocký výkon. Radšej pestujem menšie množstvo, ale zachovám tú kvalitu a spôsob, akým to robievali aj moji rodičia a starí rodičia.“
Archangelika lekárska – || – Archangelica officinalis
Na rodinnom kúsku zeme pracovala odmalička. Poľnohospodárstvu sa obrazne venuje už od svojich piatich rokov, živiť sa ním začala v roku 1992. Po vojne v roku 1948 prišiel režim, ktorý roľníkom všetko zobral a znárodnil. Aj jemu.“ Ako hovorí, role dostali naspäť náhodou „dobre riadenou zhora“: „V roku 1991 som stretla jednu priateľku, ktorá sa ponáhľala na kataster po listy vlastníctva, pretože podľa reštitučného zákona vracali pôvodným majiteľom pozemky. Bol vtedy posledný deň na podanie žiadosti o vrátenie. Ak by sme ten deň nepodali túto žiadosť na družstvo, ktoré pozemky spravovalo, nemuseli by nám ich vrátiť. „Keď mama videla, že to s pestovaním myslím vážne, kúpila mi v roku 1996 traktor. Už som si nemusela nič požičiavať, bola som vo všetkom samostatná. Neskôr sa mi podarilo zohnať aj mláťačku, akou sa kedysi pracovalo.“ Mak Gabrielu Čechovičovú uchvátil. Od mamy, ktorá robila a predávala výšivky, podedila vzťah k ručným prácam a doteraz rada vyšíva. Ozdobné látkové vrecká s výšivkou, v ktorých predáva mak, si tiež vyrába sama. Teraz má na to pomôcku - vyšívací počítač, v ktorom si výšivku navrhne, naprogramuje a ten už samotnú výšivku realizuje miesto nej. „Poľnohospodárstvo aj výšivky sa mi spájajú s vidiekom, folklórom, tradíciami, takže to ide spolu ruka v ruke. Rodičia už v začiatkoch môjho pestovania boli síce starí, veľa mi ešte pomohli - radami, ale i samotnou prácou. Nemali problém zobrať motyku a ísť so mnou na pole. Od začiatku pestovala mak, najprv len necelý hektár. Najprv predávala mak len známym, chýr o kvalitnom, ručne spracovanom maku sa šíril iba ústne, o záujemcov však núdzu nemala a mak sa rýchlo míňal. Začala chodiť po trhoch, jarmokoch a mak sa dostal nielen za hranice obce, ale i Slovenska. Najviac si ho kupujú bežní ľudia, ktorí chcú piecť svojim blízkym makový koláč z dobrého maku. Dnes má v okolí Jarnej 45 hektárov pôdy. Mak pestuje na 15 hektároch, zvyšok je obilie, jačmeň, pšenica či ovos. Okrem pestovania musí zvládnuť aj administratívu, postarať sa o internetový obchod, faktúry i zásielky. „Zatiaľ to všetko koordinujem ja, ale už dosť veľa práce a zodpovednosti prenášam od minulého roka na syna. Zo začiatku sa okrem pestovania venovala aj chovu úžitkových zvierat, napokon dala prednosť plodinám a začala robiť maku osvetu. Kedysi sa na Slovensku pestoval mak vo veľkom, v Česku je to tak doteraz. Najprv ho vyrezávali iba ručne, bolo z neho asi 500 vriec. „Po vyrezaní sa musí očistiť, zvyknem ho aj vyfúkavať. Pri tom sa dozreté semienka oddelia od nedozretých, ktoré sú v makovici v podobe červeného prášku. Najkvalitnejší mak sa získa praním, samozrejme, tým tradičným: „Namočím naraz asi 5 - 6 kilogramov do vody, zamiešam, ťažší mak sadne na spodok, nečistoty zostanú na povrchu, ktoré potom len zlejem. Takto to zopakujem asi osemkrát, až nakoniec vodu vylejem všetku a mak vysuším na slnku. Do maku sa voda nedostane, ak by však bol dlho namočený, nasal by vodu a začalo by to semienko klíčiť. Po zliatí vody ho dám v tenučkej vrstve na bielu plachtu a slnko ho do večera krásne vysuší. Vtedy je najlepší. Musí sa to robiť iba pri slnečných dňoch - koľko maku operiem, toľko musím do večera vysušiť.“ Pre zdravie pestovateľka Gabriela Čechovičová odporúča vypiť namiesto kávy makové mlieko. Stačí večer namočiť celý nepomletý mak do vody, ten do rána napučí a zmäkne, vodu zlejeme, mak rozmixujeme, dolejeme trochu vody a máme makové mlieko. Rozdrvený mak totiž farbu vody zmení na mliečnu, preto sa hovorí o makovom mlieku, hoci žiadne mlieko neobsahuje. Požiť môžeme aj makový „sós“ - ten totiž obsahuje veľa vlákniny.