Echinacea purpurová: Kráľovná prérie s liečivou silou
Názov echinacea získala táto pôvabne kvitnúca rastlina podľa toho, že stredová časť jej súkvetia pripomína malého ježka, čo sa odráža aj v gréckom slove „echinos“ (ježko). Patrí medzi najznámejšie liečivé rastliny súčasnosti a jej pôvod siaha do Severnej Ameriky, konkrétne na Stredozápad USA. Tam sa jej darilo na štrkovitých pôdach a rozsiahlych trávnatých porastoch prérií.
Do Európy sa rozšírila najprv ako ozdobná kvetina a neskôr aj ako liečivá bylina. V súčasnosti je známa aj pod názvom rudbekia.
História a tradičné použitie
Indiáni z kmeňa Dakotov veľmi často využívali liečivé schopnosti echinacey. Jej čerstvo vysušený koreň drvili na prach a sypali si ho do utŕžených rán, čím bránili vzniku zápalov. Hojili ním aj poštípania hmyzom či dokonca hadie uhryznutia. Prášok z koreňa zarobili s čistou vodou na kašu a získali tak vysoko hojivé obklady. Počas liečby pili aj dobre vylúhovaný čaj z koreňov a okvetných lístkov.
Bojovní Siouxovia zaradili echinaceu medzi svoje posvätné rastliny a využívali aj jej posilňujúce účinky pred lovom a bojom. Často žuli aj čerstvé korene tejto krásne kvitnúcej rastliny. Severoamerickí Indiáni používali echinaceu purpurovú ako prostriedok na hojenie rán, proti hadiemu jedu, pohlavným chorobám, nádche a pri tráviacich ťažkostiach.
Až v roku 1852 sa však v liekopise USA objavila informácia, že koreň echinacey je použiteľný aj v humánnej medicíne, a to pri liečbe syfilisu. V Európe sa začali liečivé účinky echinaceí využívať až po roku 1930, pričom echinacea purpurová bola prvým druhom, ktorý sa na našom kontinente začal pestovať.
Botanická charakteristika Echinacey purpurovej
Echinacea purpurová (Echinacea purpurea (L.) Moench) je trváca trsovitá rastlina dorastajúca do výšky 1 - 1,3 m. Má silný koreň, z ktorého vyrastá prízemná ružica listov a vzpriamená, drsná, pevná, riedko vetvená stonka. Celkovo dorastá do výšky 70 až 150 cm. Listy sú vajcovito kopijovité, podlhovasto vajcovité so zubatými okrajmi, drsné, hrubo chlpaté, s vrúbkovaným okrajom a na konci zahrotené, stopkaté. Bývajú protistojné aj striedavé.
Kvet vyrastá na konci stonky. Na kužeľovitom lôžku kvetného úboru sú v strede zoskupené samičie rúrkovité kvety a po obvode sú ružové až bledopurpurové samčie jazykovité kvety. Krásne súkvetie má priemer 8 -15 cm. Jeho jazykovité kvety starnutím ovisnú. Kvetné lôžko je tmavo fialové až hnedé, drsné na dotyk - svojím tvarom pripomína šišku borovice. Purpurové lupene kvetu sú 4-6 cm dlhé. Farba úzkych jazykovitých kvetných lupeňov je tmavoružová, pestujú sa však aj mnohé kultivary so sfarbením lupeňov v odtieňoch bielej, smotanovej, žltej alebo oranžovej farby. Terčové stredové kvety sú vyklenuté, tmavo oranžové až hnedé, s prečnievajúcimi tvrdo pichľavými bodlinami, pripomínajúcimi ježka. Kvitne od júna do októbra.
Plody sú štvorhranné nažky a vyvíjajú sa zo samičích kvetov.
Príbuzné druhy
Medicína využíva liečivé vlastnosti predovšetkým dvoch druhov rodu Echinacea - Echinacea purpurea a Echinacea angustifolia. Oba druhy majú výrazne stimulačný účinok na lymfatický systém a obranyschopnosť organizmu. Rôzne druhy echinaceí - Echinacea pochádzajú zo Severnej Ameriky a u nás sa často pestujú aj ako okrasné rastliny.
- Echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia): Je trváca alebo jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 50 cm, no môže dosiahnuť aj 70 až 90 cm. Jazykovité kvety má užšie a dlhšie ako Echinacea purpurea a sú ružovkasté. Koreňový systém tvorí jeden alebo viacero koreňov sivohnedej farby. Stonka je priama, zriedka rozkonárená. V okrasných záhradách sa vysádza v menšej miere ako echinacea purpurová, pretože je menej dekoratívna.
- Echinacea bledá (Echinacea pallida Nutt.): Dosahuje výšku 60 až 100 cm. Jej koreň má kolovitý tvar. Listy sú úzko kopijovité a celistvookrajové, pomer dĺžky a šírky je asi 5 - 20 : 1. Jazykovité kvety sú ovisnuté, majú svetlopurpurovú farbu a rozmery (3) 4 až 8 × 0,3 až 0,4 cm. Peľ je biely.
Obsahové látky a ich účinky
Korene echinacey obsahujú množstvo cenných látok, a to predovšetkým asi 1% echinakozidu, ďalej 1,5% silice, inulín, pentosany, polyiny, polyeny, vyššie mastné kyseliny, deriváty kyseliny kávovej, pyrrolizidinové alkaloidy, isobutylamidy, polysacharidy, triesloviny, steroly a flavonoidy. V poslednom čase sa užíva aj kvitnúca vňať, z úborov potom predovšetkým jazykové kvety. Tieto drogy obsahujú taktiež množstvo uvedených látok, avšak v menšom množstve. Za imunostimulačný efekt sú výraznou mierou zodpovedné polysacharidy. Medzi ľudovými liečiteľmi sa traduje, že korene, ktoré pri styku s jazykom dokážu vyvolať dráždivý pocit popisovaný ako zvláštny druh "brnenia", sú z fytoterapeutického hľadiska najhodnotnejšie. Za tento špecifický jav sú zodpovedné práve isobutylamidy. Okrem vyššie uvedených látok obsahuje veľké množstvo nenasýtených alifatických zlúčenín, napr. echinacein. Všetky tieto látky zvyšujú obranné sily organizmu.
Doteraz sa izolovalo asi 40 obsahových látok. Z nich najdôležitejšie sú: polysacharidy (arabinogalaktány), deriváty kyseliny kávovej (echinakozid), alkylamidy, polyacetylénové zlúčeniny, zložky silíc, steroidy, enzýmy, minerálne látky. Všetky druhy obsahujú aj toxické pyrolizidínové alkaloidy, preto je potrebné použitie drogy alebo prípravkov z echinaceí konzultovať s lekárom.
Tajomstvo liečivej echinacey | Recenzia bylinných rastlín s doktorom Jonesom
Liečivé využitie
V súčasnosti je najväčší záujem o echinaceu ako o drogu, ktorá aktivizuje imunitný systém, a tým zvyšuje obranyschopnosť organizmu aj proti novodobým ochoreniam. Týmto smerom sa uberá aj vedecký výskum. Echinaceu sa odporúča konzumovať aj preventívne.
Echinacea má antivírusové účinky, najmä pri ochoreniach dýchacích a močových ciest, pozitívne účinky pri chronických zápaloch kĺbov a blahodarné účinky na ťažko sa hojace rany a kožné ochorenia. Echinacea hojí zápalové procesy, kŕčové žily i hemoroidy. Zabraňuje šíreniu infekcií, najmä vírusových, pomáha pri prechladnutí a upchatých nosných dutinách. Používa sa aj pri odbúravaní pôsobenia návykových látok, najmä alkoholu, nikotínu a marihuany, ktoré výrazne oslabujú organizmus. Echinacea, naopak, telo dokáže posilniť a pomôcť pri obnove telesnej a duševnej rovnováhy. Výťažky z echinacey využíva medicína pri prevencii a liečbe vírusových, infekčných a zápalových ochorení, pri chrípke a prechladnutí. Prípravky môžeme užívať aj pri zápalových ochoreniach pohybového ústrojenstva, močových ciest, ženských orgánov, prostaty a horných dýchacích ciest.
Prípravky z echinacey sa využívajú ako na vnútorné, tak i na vonkajšie použitie. Vnútorne najčastejšie vo forme extraktu z koreňa alebo jazykových kvetov, ktorý je vhodný k liečeniu močového ústrojenstva, chrípky a iných viróz, užíva sa taktiež v gynekológii ako podporný prostriedok pri liečení rakoviny. Osvedčil sa aj pri liečbe žalúdočných vredov, gastritíd a prostaty. Zvonka slúži hlavne v dermatológii na zle sa hojace rany, preležaniny, pooperačné rany a jazvy, omrzliny, na psoriázu a ekzémy. Šťava z čerstvých kvetov zvyšuje zrážanlivosť krvi.
Kontraindikácie
Užívanie echinacey nie je vhodné v tehotenstve a počas dojčenia. Neodporúča sa podávať deťom do 1 roka a ľuďom s autoimunitnými ochoreniami. Všetky druhy obsahujú aj toxické pyrolizidínové alkaloidy, preto je potrebné použitie drogy alebo prípravkov z echinaceí konzultovať s lekárom.
Zber a spracovanie
Drogou sú korene a kvitnúca vňať. Predmetom zberu sú korene a kvitnúca vňať všetkých troch spomenutých druhov (Echinaceae angustifoliae radix, Echinaceae purpureae radix, Echinaceae pallidae radix, Echinaceae purpureae herba). Využíva sa čerstvý aj sušený koreň, ktorý sa zberá v marci až apríli alebo po skončení vegetačného obdobia v októbri.
Kvitnúca vňať sa zbiera v období plného kvitnutia, keď je zakvitnutých približne polovica kvetov, a to strihaním, pričom sa zbierajú iba rozkvitnuté kvety. Korene sa zbierajú v októbri, v 2. alebo 3. pestovateľskom roku. Po zbere sa ihneď umyjú tečúcou vodou, rozrežú a sušia v tieni pri teplote do 40 stupňov. Podobne, aj keď zriedkavejšie, sa využíva vňať, ktorá sa zberá v júli.
Príprava liečivých prípravkov
Veľmi účinné sú prípravky z čerstvej rastliny. Čaje z echinaceí nie sú tak účinné, lebo sušením sa jej účinnosť znižuje.
Čaj
Jedna kávová lyžička nadrobno posekanej drogy sa nechá 10 minút lúhovať v pohári vriacej vody. Pije sa 1- až 3-krát denne počas 2-3 týždňov. Účinok sa prejaví až po dvoch týždňoch. Čaj si pripravíme zaliatím usušených okvetných lístkov 2 dl horúcej vody a lúhovaním aspoň 10 minút. Čaj pijeme čerstvý a horúci 3x denne.
Tinktúra
Najvhodnejšia je príprava extraktu, keď sa jazykové kvety alebo korene zalejú 40% etanolom (domácou 52 %-nou pálenkou) v pomere 1 diel drogy na 4 diely liehu. Tinktúra sa pripraví ponorením jednej polievkovej lyžice drogy do 100ml liehu. V uzatvorenej nádobe sa nechá lúhovať tri týždne až mesiac. Potom sa tinktúra precedí cez husté sito alebo plátno.
Ďalší spôsob prípravy tinktúry: Za plnú hrsť celých čerstvých kvetov s kúskami stonky dáme do 2 l pohára, zalejeme 1 l alkoholu a necháme lúhovať 4 týždne. Potom scedíme. Tinktúru pripravíme tak, že diel rastliny zalejeme rovnakým dielom kvalitného destilovaného alkoholu - napríklad koňakom, vodkou alebo slivovicou (odporúčame vybrať si taký destilát, ktorý je pre nás chuťovo prijateľný). V dobre uzavretej nádobe necháme dva až tri týždne v tme a v izbovej teplote preležať. Každý deň nádobu dôkladne pretrepeme, ale neotvárame. Potom precedíme, pevné zvyšky vyhodíme a užívame alkoholický výluh. Potrebujeme asi 15 kvetov bez stonky. Vložíme ich do klasického pohára na zaváranie a zalejeme asi 70 % liehom (dostaneme aj v lekárni). Starostlivo uzavrieme a necháme dva týždne na slniečku lúhovať. 100 g čerstvého koreňa macerujeme 7 dní v 500 ml 60 % liehu. Zalejeme čistým liehom asi 60 až 65%. Macerujeme 7 dní pri izbovej teplote.
Masť
Masť môžeme pripraviť z extraktu tak, že jeden jeho diel premiešame s deviatimi dielmi lanolínu. Masť môžeme pripraviť z 10 g tinktúry a 90 g roztierateľného neutrálneho vosku alebo masti (napríklad domáca bravčová masť).
Sirup
Sirup sa užíva nezávisle od jedla. Deťom od 3 do 10 rokov podávame 1 kávovú lyžičku 2-krát denne. Deťom od 10 do 14 rokov podávame 1 - 2 kávové lyžičky 2-krát denne.
Pestovanie echinacey purpurovej
Je absolútne nenáročná na pestovanie. Rastlina nemá rada mráz.
Umiestnenie
Obľubuje stanovište na svetlom teplom a slnečnom mieste, vhodný je aj ľahší tieň. Vyrastá najlepšie na slnečnom stanovišti.
Zemina
Nie je náročná na pôdu, vhodná je pre ňu hlboká záhradná zemina s dostatkom humusu aj vápnika a s primeranou vlhkosťou. Vyrastie aj na chudobnejšej kamenistej pôde. Preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Pôda môže byť chudobnejšia a kamenistá, vždy však dobre priepustná. Počas vegetačného obdobia uvíta, ak k nej prisypete trochu vyzretého kompostu.
Zálievka
Zálievku zvoľte primeranú a ku koreňom, nikdy nie na listy. Polievať treba krátko po výsadbe a tiež počas horúcich a suchých dní. K suchu však býva tolerantná. Väčšinou je k suchu tolerantná.
Rozmnožovanie
Pestuje sa zo semien. V marci alebo apríli sa vysievajú do skleníkov alebo parenísk a na konečné stanovisko sa vytriedené presádzajú v polovici mája. Rastlinky klíčia aj 6 týždňov od výsevu. Echinaceu si môžete rozmnožiť aj delením trsov alebo koreňovými odrezkami. Vhodné obdobie je na jar alebo na jeseň, kedy sa zároveň aj zbiera koreň. Dá sa vypestovať priamym výsevom na jar, ale lepšia je výsadba z predpestovaných priesad. Priamy výsev sa robí v 4. až 5. mesiaci 20 až 40 mm hlboko. Na priesady v polovici 2. mesiaca. Priesady je vhodné vysadiť, ak má vyvinutých 4-6 pravých listov.
Starostlivosť
Pôda sa kyprí a zbavuje burín počas vegetačných dní. Platia všeobecné pravidlá: Zo záhonov odstraňujte chorobami a škodcami napadnuté rastliny, pôsobia rušivo a bývajú zdrojom nákazy. Odporúča sa tiež odstraňovať burinu, kypriť pôdu a priebežne odstrihávať odkvitnuté kvety. Tým zabezpečíte bohaté kvitnutie počas celej sezóny. Echinacea nemá rada mráz, preto je lepšie na zimu ju chrániť. Koncom jesene sa tiež odporúča zostrihnúť ju až na zem, prihrnúť zeminou a prikryť vetvičkami. Prezimujú prihrnutím pôdy.
Použitie v záhrade
Ak umiestňujete echinaceu do záhonov ako solitérnu rastlinu, vysádzajte ju na vzdialenosť pol metra od seba. Pekne vynikne aj v prírodne komponovaných výsadbách v kombinácii s podobnými, predovšetkým astrovitými letničkami alebo s jemnými vysokými ozdobnými trávami. Jesenné záhony tvorí zvyčajne aj rudbekia, cínia, astry, alebo rôzne rozchodníky. Je medonosná, priťahuje včely aj motýle a vyznačuje sa dlhým obdobím kvitnutia. Je veľmi lákavá pre motýle. Táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach.
tags: #echinacea #purpurova #akeho #typu #je #sukvetie