Základy ekologického pestovania zeleniny

Biozáhrada je taký typ záhrady, ktorá je budovaná s myšlienkou, že sme súčasťou prírody, ktorú nechceme poškodzovať, ale obnovovať. Ide o snahu vytvoriť dokonalú rovnováhu a vzájomné prepojenie ekologicky pestovaných plodín, ovocných stromov, kríkov a kvetín vrátane bylín s dôrazom na vytvorenie ideálnych podmienok pre život hmyzu, vtákov a obojživelníkov. Musíme mať na pamäti hodnotu krajiny ako významného prvku nášho kultúrneho dedičstva.

Pri zakladaní biozáhrady sa pokúšame o zachovanie uzavretého kolobehu, znižujeme vonkajšie vstupy, čo najviac zhodnocujeme vlastné suroviny, upúšťame od použitia syntetických látok, anorganických hnojív a jedovatých postrekov, pretože poškodzujú životné prostredie, pôdu, vodu aj ovzdušie.

Zdravá pôda je základným predpokladom pre úrodnú a zdravú biozáhradu. Vychádzame z faktu, že prirodzené živiny vznikajú pri metabolizme pôdnych organizmov, najmä dážďoviek a hmyzu, preto sa o tieto organizmy staráme. Hnojíme organickými látkami, ktoré im poskytujú potravu - kompost, kuchynský odpad (šupky, odrezky), mrva hospodárskych zvierat. Najlepšou vizitkou našej starostlivosti je pôda plná dážďoviek, je to dôkaz, že sa o ňu staráme naozaj dobre.

Staráme sa o ňu aj šetrným kyprením a nastielaním prírodného mulča tam, kde sú medzi rastlinami holé miesta, aby nevysychali a boli chránené pred vetrom a slnkom. Prírodný mulč vytvárame napríklad z pokoseného trávnika, trávu necháme jeden deň zavädnúť a prikrývame ňou holé miesta, toto má ešte jednu výhodu, lepšie sa zadržiava vlhkosť.

Pôda je zložitý systém s nekonečným množstvom vzájomných väzieb a vzťahov, ktorý má schopnosť regulovať rovnováhu a tlmiť vonkajšie vplyvy.

Štruktúra zdravej pôdy

Hnojenie v biozáhrade

Na biozáhrade hnojíme ekologickým prirodzeným spôsobom nami vytvoreným kompostom. Na jeho založenie je možné použiť rôzny materiál, organické zvyšky z kuchyne, roztlačené škrupiny vajíčok, listy, rozdrvené vetvičky, nadrobno nasekaný odpad zo záhrady, kávovú usadeninu, pokosenú trávu, ale aj byliny. Pri zakladaní kompostu je výborné ako základ použiť žihľavy, majú vysoký obsah dusíka a pôde prospievajú. Striedame vrstvy prírodného materiálu a hliny, kompost udržujeme vo vlhkosti a občas prekypríme. Organická hmota sa začne vo vhodných podmienkach za prítomnosti baktérií, kvasiniek, húb a drobných pôdnych organizmov rozkladať a vytvorí prírodný humus, ktorý je pre správne pestovanie na biozáhrade nenahraditeľný.

Druhy organických hnojív

  • Hnoj domácich zvierat: Zvierací trus je najlepšie pridať do pôdy ešte pred výsadbou. Dajte si však pozor na to, že čerstvý hnoj môže rastliny zničiť. Je potrebné, aby sa v pôde uležal na 2-6 mesiacov.
  • Zelené hnojivo: Ak potrebujete zlepšiť kvalitu pôdy, určite zvoľte zelené hnojivo. Niektoré rastliny potrebujú viac času na rast, iné menej.
  • Kompost: Kompostovanie je proces, ktorého výsledok je kompost = organické hnojivo. Toto hnojivo vytvára človek z biologického odpadu vďaka vplyvu mikroorganizmov a čerstvého vzduchu.
Proces kompostovania

Dostatočné množstvo materiálu na výrobu kompostu: Množstvo materiálu na výrobu kompostu závisí na tom, čo idete kompostovať:

  • Uhlíkaté - ťažšie rozložiteľné materiály: kusy by nemali byť väčšie ako palec (drevo - piliny a hobliny, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie, papier).
  • Dusíkaté - mäkké šťavnaté materiály: nemusíte zmenšovať (hnoj, trus, pokosená tráva, biologický odpad z kuchyne, zvyšky zo záhrady).

Materiály upravte pučením, sekaním, lámaním, strihaním. Čím menšie budú jednotlivé časti, tým rýchlejšie vytvoríte hnojivo.

Vyvážené kompostovanie: Pri založení kompostu je najdôležitejší správny pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov. Mäkké teda dusíkaté materiály sa miešajú s uhlíkatými v pomere 1:1. Dôležitejšie ako vrstvenie je práve správne namiešanie pomeru materiálov.

Dostatok vzduchu: Kompostovanie si vyžaduje dostatok kyslíka. Čím menej priestoru na udržiavanie vzduchu kompost má, tým menej budete musieť prekopávať. Nezabudnite teda na správnu štruktúru zmesi z menších a väčších častí. Každý kompostér musí mať dostatok vetracích otvorov. Prúdeniu vzduchu pomôžete aj pravidelným prekopávaním.

Správna vlhkosť: Ak v kompostéri nie je dostatočne vlhko, celkový proces sa spomaľuje. Naopak pri nadmernej vlhkosti začne materiál hniť a niekedy môže aj skysnúť. Množstvo vody je potrebné to stále kontrolovať a dopĺňať vlhkosť poliatím alebo znižovať vlhkosť savým materiálom. Ideálna vlhkosť v kompostéri: Vezmite hrsť materiálu do ruky a stlačte. Medzi prstami by ste mali mať 3 či 4 kvapky tekutiny.

Domáci kompostér a dážďovky do kompostu: Na výrobu domáceho kompostu môžete použiť dážďovky, ktoré z kuchynského odpadu vytvárajú hnojivo. Tým vytvoríte tzv. vermikompost. Okrem toho, že domáci kompost podporuje klíčenie a rast rastlín, dokáže zredukovať odpad až o 30%. Vermikompost neutralizuje pH pôdy, zvyšuje množstvo pôdnych mikroorganizmov a vracia pôde späť, čo ste jej odobrali. Kompostujte listy, konáriky, byliny, zvyšky nenapadnutých plodov a všetko to, čo patrí späť do pôdy.

Vermikompostér s dážďovkami

Aký je rozdiel medzi kompostom a vermikompostom? Kompost je organické hnojivo, ktoré vzniká za účasti mikroorganizmov. Pri vermikompostovaní túto činnosť vykonávajú dážďovky a je vhodné aj do bytov. Okrem toho dážďovky prevzdušňujú pôdu, čím vám uľahčujú zavlažovanie kompostu.

Striedanie plodín

Dôležitým predpokladom úrodnosti pôdy je aj správne striedanie plodín. Ak nemáme po sebe pestovať príbuzné rastliny, musíme poznať ich príslušnosť k čeľadiam. Príbuzné rastliny by sme nemali na jednom záhone pestovať skôr ako za 3 až 4 roky.

Príklady čeľadí a ich zástupcovia
Čeľaď Zástupcovia
Mrkvovité Zeler, petržlen, mrkva, paštrnák, kôpor, ligurček
Tekvicovité Uhorka, melón, tekvica, cuketa
Ľuľkovité Zemiaky, baklažán, paradajka, paprika
Kapustovité Hlúboviny, reďkovka, žerucha, chren

Ekologické hnojivé výluhy a postreky

Používajú sa na biozáhrade na prihnojovanie rastlín počas vegetácie, zásobujú ich množstvom prospešných živín v tej najčistejšej forme.

  • Studený výluh: Vytvoríme z 1 kg rastliny na 10 litrov vody, tento roztok necháme odstáť 24 hodín a riedime vodou v pomere 1:10. Na vytvorenie výluhu je vhodná žihľava, rebríček, nechtík, praslička alebo kapucínka.
  • Zákvas: Vytvorenie zákvasu trvá dlhšie, na dno suda rozprestrieme primerané množstvo rastliny a sud naplníme vodou. Necháme kvasiť 14 dní a potom na prihnojovanie riedime vodou v rovnakom pomere ako výluh.

Postreky na škodcov vyrábame aj ekologicky.

Bylinky na prípravu ekologických postrekov

Permakultúrny spôsob pestovania

Permakultúrny spôsob pestovania je aplikovateľný nielen v záhrade veľkých rozmerov, ale pokojne môžete dobre mienené jednotlivé rady využiť aj v priestoroch malej záhradky, či na kúsku pôdy v okolí chaty v prírode. Ide o rastliny, ktoré majú podobné podmienky na rast, pozitívne sa ovplyvňujú a podporujú. Ich kombináciou sa vytvára aj účinná ochrana pestovaných plodín pred pôsobením škodcov. Vyššie rastliny poskytujú aj potrebný tieň. Napríklad kukurica vytvára oporu pre fazuľu. Tekvica zase pokrýva pôdu listami a chráni ju pred burinou a vysúšaním.

Záhon v tvare slnečnej pasce sa vyznačuje vytvorením podkovy alebo písmena U, pričom otvorená časť smeruje na juh, severná strana je viac vyvýšená, pričom bočné strany záhona mierne klesajú. Do pôdy si zobrazíme tvar pripravovaného záhonu. Na trávu umiestnime kartón, ktorý ohraničíme drevom alebo kameňom. Kartón zalejeme vodou a postupne doplňujeme ďalšie prírodné materiály, ktoré nám vyformujú požadovaný záhon. V pridávaní jednotlivých zložiek postupujeme nasledovne: drevo a konáre, potom seno a slama a opäť miesto polejeme vodou. Slnečná pasca je vyvýšený záhon, ktorého zámerom je zachytenie slnečných lúčov a dopracovanie sa k bohatej úrode. Vrchnú časť záhona je možné využiť na pestovanie menej náročných rastlín na pôsobenie slnka ako aj rastlín vyššieho vzrastu.

Permakultúra je navyše založená na šetrení ľudskej práce a ponecháva záhradné procesy v značnej miere prírodným zákonitostiam bez nadbytočných zásahov zo strany človeka. Takýmto spôsobom je možné v plnej miere vnímať pôsobenie jednotlivých vplyvov na rast rastlín, ktoré vytvárajú jeden harmonický celok. Permakultúra predstavuje návrat k prírode, spolupatričnosti a v konečnom dôsledku sebestačnosti.

Ochrana rastlín pri ekologickom pestovaní

Ekologické pestovanie zeleniny je nielen priateľské k prírode, ale aj zdravšie pre vás a vašu rodinu. Pre svoje zdravie, pre svoje deti, pre budúcnosť našich záhrad. Pre lepšiu vodu a lepší život na vidieku. Je tak ľahké použiť pesticídy vo vašej záhrade, ale je ťažké odstrániť následky tohto konania. Vráťte do svojej záhrady prirodzenú rovnováhu.

Začnite vašu záhradu vnímať ako ucelený ekosystém. Každý jeden chemický postrek si žiada ďalší a ďalší zásah. Vaša záhrada je ako telo bez obranných látok, bez imunity, závislé len na Vás, ako doktorovi. Je potrebné vrátiť jej späť jej silu, posilniť jej imunitu a vdýchnuť jej späť život. Nechať pracovať za Vás prírodu s Vašou pomocou.

Výber správnej odrody: Kupujte odrody vhodné pre vaše stanovište. Uchovávajte si správne semená. Semená nesmú byť po expirácii a musia byť správne uložené. Ideálne sú čerstvé a dobre skladované. Pri kupovaní sadeníc, kupujte silné a nenapadnuté rastliny. Pozor na zavlečenie škodcov do vašej záhrady. Pestujte odolné odrody.

Tvorba priesad: Prihliadame na vzrast rastliny, jej výšku, šírku, čas zrenia plodov, nárokom na výživu, vlahu, stanovište. Podľa týchto parametrov rastliny kombinujeme pri výsadbe. Používame kombinovanú výsadbu kvôli ochrane pred škodcami a chorobami. Rastliny, ktoré pritlačíme veľmi k sebe, budú bojovať o miesto, vlahu a živiny. Slabé rastliny a silno napadnuté odstraňujme. Rastliny vysádzame do sponov podľa druhov. Môžeme kombinovať plodovú zeleninu a koreňovú zeleninu, tiež zeleninu s krátkou dobou dozrievania a dlhou dobou zretia.

Odstraňovanie zvyškov: Odstraňujeme všetky plesnivé zbytky, plody, rastlinný odpad a odnášame ďalej od záhonov. Napadnuté rastliny a plody spálime. Nekompostujeme tieto zbytky.

Vyvýšené zeleninové záhony

Pestovanie BIO zeleniny - vytvorte si vyvýšené zeleninové záhony. Pretože nám uľahčia prácu a zvýšia úrodu. Časť záhrady môžeme navýšiť zeminou a ohradiť hriadky doskami. Najmä koreňová zelenina na vzdušnejšiu pôdu lepšie reaguje a tým môže vytvárať väčšie a symetrickejšie plody. Šetríte miesto. Umožňujú ľahší zber zeleniny. Môžeme kombinovať koreňovú zeleninu s plodovou zeleninou. Možnosť chrániť rastliny pred vetrom, dažďom, ľadovcom, škodcami za pomoci fólií a textílií. Lepšie zapracovanie živín vo forme kompostu, rohoviny, hnojív. Môžeme si urobiť vyššie, alebo nižšie záhony. Zlepšuje to prácu tým, že záhony sú vyššie. Nemusíme pôdu prevracať. Stačí nám ju ľahšie prekypriť. Nevýhodou môže byť rýchlejšie vysušovanie vrchnej vrstvy pôdy. Je potrebné mulčovať a zavlažovať. Šírku záhonov zvolíme tak, aby sme mali ľahký prístup k rastlinám.

Vyvýšený zeleninový záhon

Mulčovanie

Pestovanie BIO zeleniny - mulčujte. Pretože tým udržíte pôdu vlhkú. Zadržíte množstvo odparenej vody a tým musíte menej zavlažovať. Udržíte plody čisté, pri šaláte, jahodách, cibuľke. Udržíte záhon čistý. Zabránite množeniu sa nechcených burín. Nevýhodou môžu byť plesne a slimáky. Je potrebné zamedziť slimákom vstup do týchto záhonov. Použite na mulčovanie slamu z biologického pestovania poľných plodín. Dá sa kombinovať s kartónom. Môžete tiež použiť fólie na to určené.

Vrátenie baktérií do pôdy

Pestovanie BIO zeleniny - vráťte do pôdy baktérie. Prečo je život v pôde taký dôležitý? V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov do pôdy sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií. Okysličujú pôdu a tým umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém. Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a tým rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín. Ušetrite peniaze za hnojivo.

Použite pôdnu mykorízu: Pretože tak ako v lese každý strom má svoju vlastnú hubu, tak aj ostatné rastliny potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú príjem živín z pôdy. Udržujú rastlinu v lepšej kondícii, aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým Vám šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá.

Opeľovače v BIO zeleninovej záhrade

Prilákajte do svojej záhrady včely, motýle a čmeliaky. Vysádzajte bylinky na odpudenie škodcov, kvety na pohladenie duše a iné kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie.

Včely na kvetoch

Listové hnojivá a biologické postreky

Použite listové hnojivá chrániace pred chorobami a škodcami: Pretože listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu, ktorý chráni rastlinu pred škodcami. Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do meliva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami, alebo škodcami. Zlepšujú jej imunitný systém. Chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spáleniu slnkom. Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy a to s okamžitým nástupom. Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá, obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.

Použite biologické postreky proti škodcom: V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologické hnojivo podľa druhu škodcu. Dôležité je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť.

Použite dravé roztoče a mikroorganizmy na ochranu pred škodcami: V skleníkoch a fóliovníkoch je možné nasadiť predátorov, ktoré ponúkame v našom e-shope. Hlavne proti voškám, moliciam, roztočom, smútivkám a nosánikom. Je potrebné včas identifikovať možný výskyt škodcov a včas zakúpiť biologickú ochranu.

Zelenina z vlastnej záhrady

Čerstvá zelenina zo záhrady je bohatá na vitamíny a jednoducho výborne chutí. Ako si však vytvoriť zeleninovú záhradu a ktoré druhy zeleniny sú pre ňu vhodné? Tak ako pri mnohých iných veciach, aj tu je najdôležitejšie dôkladné plánovanie. V prvom kroku by ste mali premyslieť veľkosť vašej úžitkovej záhrady a rozdelenie záhonov. Keď už máte predstavu, je dobré premyslieť si, ktoré odrody chcete v budúcnosti pestovať a koľko priestoru budete potrebovať. Pri výbere zeleniny sú rozhodujúce faktory rastu a dozrievania.

Každý svojím vlastným tempom: Zohľadnite rýchlosť rastu. Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi pomaly rastúcimi hlavnými plodinami, ktoré by sa mali vysádzať ako prvé, a plodinami s výrazne kratším vegetačným obdobím, ktoré by sa mali vysádzať pred alebo po hlavných plodinách. Medzi hlavné plodiny patria napríklad paradajky, zemiaky, mrkva, uhorky a cibuľa. Ako predplodiny sú vhodné najmä špenát, hlávkový šalát a reďkovka; ako následné plodiny sú vhodné karfiol, kaleráb a kapusta.

Na dobré susedské vzťahy! Táto zelenina sa dobre znáša: Kombináciou rastlín s rôznymi nárokmi na živiny sa oveľa lepšie využijú pôdne zdroje.

Príklady kombinovateľných a oddelene pestovaných druhov
Kombinovateľné druhy Druhy pestované oddelene
Paradajky - uhorky
Paradajky - hrach
Šalát - kapusta - mrkva
Mrkva - cibuľa - pór
Paradajky - šalát
Fazuľa - hrach - cibuľa
Uhorky - kapusta - fazuľa - šalát
Paradajky - hrášok - kapusta - špenát
Kapusta - cibuľa
Paradajky - zemiaky

Správna starostlivosť zaručuje bohatú úrodu: Po založení zeleninovej záhrady môžete pri správnej starostlivosti čoskoro zbierať prvé plody. Väčšina zeleniny potrebuje na zdravý a intenzívny rast len rovnomernú vlhkosť pôdy, dobre prevzdušnenú pôdu a vyvážený prísun živín. Okopávaním, zalievaním a hnojením je starostlivosť zväčša kompletná. Najmä posledná z uvedených činností je nevyhnutná pre zdravý vývoj rastlín. Keďže pri pestovaní zeleniny sa z pôdy odčerpáva veľa živín, mali by ste zabezpečiť, aby vaše rastliny dostávali vyvážený prísun živín prostredníctvom hnojív, ktoré sú prispôsobené potrebám vašich plodín.

Pestovanie čerstvej zeleniny priamo u vás doma našťastie nie je náročné a po niekoľkých týždňoch sa vám odmení chutnou úrodou. Pestovanie zeleniny na balkóne už dávno nie je len výsadou nadšencov záhradkárstva. V mestskom prostredí ponúka príležitosť na zdravšiu stravu, oddych a ekologickejší životný štýl. Balkónová záhradka šetrí životné prostredie, znižuje uhlíkovú stopu a prispieva k biodiverzite v mestách. Navyše, čerstvá zelenina bez pesticídov chutí neporovnateľne lepšie.

Vlastnoručne vypestovaná zelenina chutí inak - nielen preto, že je čerstvá, ale aj preto, že za ňou stojí úsilie a radosť. Pestovaním na balkóne prispievate k zdravšiemu životnému prostrediu a znižujete závislosť od priemyselne vyrábaných potravín.

Zeleninová záhrada

Zelenina pestovaná na balkóne

tags: #eko #pestovanie #zeleniny

Populárne príspevky: