Pestovanie fazule: Kompletný sprievodca od výsevu po zber
Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá má svoj pôvod v tropických oblastiach južnej Ameriky. Dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Fazuľa patrí medzi neodlučiteľnú súčasť kuchyne po celom svete a pre jednoduchú starostlivosť je obľúbenou strukovinou na pestovanie.
Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ju môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky, preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Fazuľa tyčová (Phaseolus vulgaris var. vulgaris) je stará známa plodina, ktorá v slovenských záhradách nikdy nevyšla z módy. Na Považí jej hovoria švábka, všade ju poznajú ako popínavú alebo tyčovú fazuľu. Vyniká veľkými, výživnými semenami, no tiež kvetmi, ktoré môžu plniť okrasnú funkciu. K opore sa prichytávajú vďaka ľavotočivému rastu stonky. Dorastá do niekoľkých metrov, preto by mali byť pri pestovaní aspoň dvojmetrové opory samozrejmosťou.
Fazuľa šarlátová sa obvykle pestuje ako okrasný druh, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne.
Výber vhodného stanoviska a pôdy
Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem.
Typy fazule: Kríčková a tyčová
Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú.
Kríčková fazuľa
Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Kríčkové fazule môžeme opakovane vysievať asi po štrnástich dňoch, relatívne rýchlo plodia a nové kvety už nevytvárajú. Najneskôr ich vysievame začiatkom júla, aby stačili dozrieť. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok.
Tyčová fazuľa
Tyčová fazuľa je rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Popínavé fazule dorastajú do výšky 2,5 až 3 metrov, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, ale aj o plot či sieť. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu. Pre dobrú stabilitu ich budete potrebovať osem, čím získate rovnaký počet hniezd na sejbu semien. Výhodou tyčovej fazule je, že struky dozrievajú postupne. Pri pravidelnom zbere budete mať úrodu priebežne až do jesene. Popínavé druhy plodia dlhšie, struky ale nesmiete nechať na rastlinách dlho, potom sú tuhé a nie sú kvalitné. Napriek svojej robustnosti sú vhodné i na malé záhradky. Tyčové odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Výsev a sadenie
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo - je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Fazuľa sa radí medzi teplomilné druhy a ideálna teplota pôdy pre klíčenie je 8 až 10 °C. Vyháňanie kvetov a strukov prebieha pri 18 až 22 °C. S výsevom preto nezačínajte skôr, ako sa pôda ohreje aspoň na 10-12 °C, čo v nížinách býva okolo začiatku mája. V chladnej pôde hrozí hniloba semien. Výsev možno opakovať až do konca júna, čím si predĺžite zber.
Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.
Aj kríčkový aj popínavý druh sejte 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy. Pre popínavú fazuľu: semená nasaďte do kopčekov 15 - 25 cm od seba. Semená sa vysievajú priamo do pôdy do skupín po 5-8 kusov v spone 40 × 40 až 50 × 50 cm. Po vyklíčení ponechajte len 2-3 najsilnejšie rastliny. Dávame ich do hniezd po štyroch, nechávame medzi nimi rozostup dvadsať centimetrov. Pri pestovaní popínavých fazúľ v riadkoch by tieto mali byť od seba vzdialené okolo 40 centimetrov.
Starostlivosť o fazuľu
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Takto zamedzíme tvorbe pôdnych zrazenín (vtedy ku kríčkom prihrňte trocha pôdy) a tiež ho čistíme od buriny. Ak sa objavia na rastlinách kvety, prestaňte s tým, inak by mohli opadať. Rastliny okopávajte len do začiatku kvitnutia.
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Fazuľu môžu napadnúť vošky, strapky, slimáky, ale aj plesne (napr. antraknóza). Pri pestovaní v daždivom roku je riziko chorôb vyššie. Pomáha dostatočný odstup medzi rastlinami a vetranie porastu.
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Choroba prechádza i na semená. Listy neopadávajú, ale zostávajú visieť na rastlinách. Vedeli ste, že fazuľa je aj výborný ochranca pred pásavkou zemiakovou? Určite ste si v záhradách všimli túto strukovinu vysadenú popri záhone so zemiakmi. Nie je to len preto, že tu má dostatok miesta - odpudzuje týchto škodcov, a zároveň dodáva do pôdy živiny pre rast hľúz.
Zber a uskladnenie fazule
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Struky zberajte postupne, keď sú mladé a krehké - približne 60 až 70 dní od výsevu. Ak chcete fazuľu na suché semená, nechajte struky na rastline úplne dozrieť a presušte ich. Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa.
Keď príde čas na zber fazule, je potrebné byť stále v strehu - kríčkové odrody je totiž najlepšie zbierať, keď sú struky ešte mladé a krehké. Semená už majú byť vyvinuté, ale nemajú sa oddeľovať od stien. Najlepšie je oberať ich hneď ráno, pretože vtedy obsahujú najviac cukru. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke. V chladničke vydržia 4- 5 dní, alebo ich môžete ihneď blanšírovať a zmraziť. Popínavá fazuľa sa zbiera vysušená. Struky začnú najskôr blednúť, až sa napokon úplne vysušia. Pri teplom počasí bez zrážok dokážu vyschnúť priamo na rastline.
Pestovanie zelenej fazule - fazuľove struky. Keby a ako ju zbierame.
Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.
tags: #fazula #svabka #pestovanie