Tuja západná: Všestranné využitie a liečivé účinky
Tuja, známa aj pod latinským označením Thuja, patrí medzi obľúbené vždyzelené ihličnany z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Tieto dreviny sú v našich podmienkach mimoriadne populárne, a to nielen pre svoj estetický vzhľad, ale aj pre svoju všestrannosť a nenáročnosť. Hoci si mnohí pri slove "tuja" predstavia najrozšírenejší druh "Smaragd", rod Thuja je v skutočnosti oveľa bohatší a zahŕňa mnoho zaujímavých druhov a kultivarov.
Charakteristika a opis tuje západnej (Thuja occidentalis)
Tuja západná je ker alebo stromček, vysoký až 7 metrov, s vajcovito kužeľovitou korunou a s červenohnedou šupinovitou borkou. Je pôvodom z Kanady a Severnej Ameriky, kde sa vyskytuje takmer všade. Je to pomerne odolný druh, ktorý dobre znáša mráz a nepotrebuje na svoj rast bohatú pôdu. Často rastie osamotene a uprednostňuje miesta ako sú močiare, vlhké lesy a niekedy aj skaly.
Konáriky má zelené, ploché, listy protistojné, šupinovité. Kvety sú jednodomé. Samčie kvety sú guľaté, jednotlivé, so 6 tyčinkami, samičie sú stopkaté, vajcovité, jednotlivé, skladajú sa zo 4-5 párov kožovitých šupín s hákovitými príveskami. Plodom je hladká, vajcovitá šiška. Na vrchnej strane sú listy jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie (oproti bočným) a pichľavé. Na bočných sú približne polovičné (oproti hlavným), pritisnuté ku výhonku v protistojných pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.
Tuje sa často chybne označujú ako cyprusy alebo chvojky. Pravý cyprus je u nás veľmi vzácny, vyžaduje si teplé podnebie a zimu neznáša. Z príbuzných druhov sa u nás niekedy vysádzajú cyprušteky (Chamaecyparis Spach), najmä cypruštek Lawsonov, pôvodom z Kalifornie, kde dorastá až do 40 m, u nás aj v zakrpatených podobách v kvetináčoch. Listy sa podobajú tuji, iba na spodnej strane sú bielo škvrnité, šištičky sú guľovité.
Liečivé a historické využitie tuje západnej
Tuja západná, nazývaná tiež zerav západní (latinsky Thuja occidentalis), je ozdobný strom cenený pre svoju príjemnú živicovú vôňu. Staroveké národy pálili aromatické drevo túje v dobe prinášania obetí. Užívalo sa rovnako v starovekom Egypte k balzamovaniu zomrelých. Indiáni v Severnej Amerike používali tújové drevo k výrobe člnov, košíkov a parfumov. Keď nebolo čo jesť, vyvárali si mladé tújové vetvičky.
Pre tuju východnú sa v latinčine vžilo označenie „strom života“. Už to evokuje, ako blahodarne pôsobí a aké liečivé vlastnosti má. Výťažky z mladých vetvičiek, kôry a listov sa využívajú na získanie esenciálneho oleja parnou destiláciou. Olej je priesvitný až žlto sfarbený, so sviežou gáfrovou vôňou. Vo vysokej koncentrácii obsahuje látku thujón, ktorá je vysoko toxická a môže tvoriť až 65% oleja.
Tuja západná má preukázané antivírusové vlastnosti. Používa sa hlavne k liečbe bradavíc a polypov. Je rovnako súčasťou diéty pri liečbe rakoviny maternice. Výťažok z tuje sa využíva tiež ako prostriedok na vykašliavanie a na zníženie prekrvenia pri liečbe infekcií dýchacej sústavy. Naviac má vlastnosti močopudné a používa sa k liečbe akútneho zápalu močového mechúra a v prípadoch nočného pomočovania u detí. Pôvodní obyvatelia Ameriky, Indiáni, využívali tuju západnú ako liečivú rastlinu. Počas druhej výpravy Jacquesa Cartiera do Kanady v roku 1535, keď jeho posádku postihla epidémia skorbutu, Indiáni ponúkli Francúzom rastlinu, ktorá ich mala vyliečiť. Cartier priniesol vzorky do Európy, no až v 20. storočí bolo presne určené, že liek sa vyrába z rozdrvených cédrových listov a kôry, ktoré sú bohaté na vitamín C. V súčasnosti sa výťažky z tuja západnej, najmä z jej vetiev, využívajú na výrobu tinktúr a homeopatík. Tieto výťažky obsahujú triesloviny, flavonoidy a éterické oleje, vrátane thujónu.
Využitie dreva tuje západnej
Drevo tuja západnej sa pre svoje vlastnosti hojne využíva. Vďaka svojej odolnosti voči rozkladu sa často používa na výrobu plotov a vonkajších šindľov. Jeho ľahkosť ho predurčuje na výrobu dekoratívnych nástenných dosiek. Okrem toho slúži ako vynikajúci prírodný odpudzovač molí vďaka svojej silnej vôni a je ľahko horľavé, čo umožňuje jeho použitie na podpaľovanie. V súčasnosti je však najviac známa ako okrasná drevina pre výsadbu živých plotov.
Tuja a jej druhy
Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených 6 druhov. Patria tu:
- Tuja západná (Thuja occidentalis)
- Tuja japonská (Thuja standishii)
- Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
- Tuja riasnatá (Thuja plicata)
- Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
- Tuja východná (Thuja orientalis) či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.
V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb. Vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité. Stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom.
Výber je naozaj široký a môžete ich pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách. V našich podmienkach sa stretneme s Tujou západnou (Thuja occidentalis), Tujou riasnatou (Thuja plicata), Tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a Tujovcom východným (Platycladus orientalis) - niektorí predajcovia ho stále uvádzajú pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis).
Kultivary tuje západnej
Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb. Môžete si vybrať rýchlo alebo pomaly rastúci kultivar, vysoký alebo malý, ihlanovitý či guľatý. Či chcete živý plot, solitér alebo ozvláštniť vašu skalku či záhon, máte z čoho vyberať. Obľúbenými kultivarmi sú:
- Tuja Smaragd: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovozelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot.
- Tuja Golden Smaragd: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m, vhodná na živý plot.
- Tuja Brabant: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m, dobre znáša znečistené prostredie, vhodná na živý plot.
- Tuja Frieslandia: Rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m. Svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
- Tuja Jantar: Pomalorastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
- Tuja Danica: Pomalorastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
- Tuja Meinekes Zwerg: Pomalorastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m a (po 10. rokoch 0,80 m x 0,70m), vhodná do skaliek a kvetináčov.
- Tuja Rheingold: Pomalorastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
- Tuja Tiny Tim: Pomalorastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
- Tuja Mirjam: Pomalorastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
Rozlišovanie tuje západnej a východnej
Pri porovnaní s tuju východnou, tuja západná má konáre zvyčajne zvislé, obojstranne rovnako zelené, zatiaľ čo tuja východná má konáre viac rozprestreté a previsnuté. Šištičky tuja východnej sú sprvoti dužinaté.
Tuja východná (Thuja orientalis L.) pochádza z Japonska a z Číny - pestuje sa najmä na cintorínoch v niekoľkých tvaroch a veľmi sa cení jej drevo. Pre tuju východnú sa v latinčine vžilo označenie „strom života“, čo naznačuje jej blahodarné účinky a liečivé vlastnosti. Tento druh zvyčajne tvorí menšie stromy s výškou 5 až 10 metrov, ktoré sú bohato rozkonárené. Má široko kužeľovitú až vajcovitú korunu. Kôra je tenká, vláknitá a postupne sa odlupuje. Listy sú šupinaté, tesne priliehajúce k vetvičkami. Koreňový systém je pomerne plytký, jemne rozvetvený, s niekoľkými hlbšími koreňmi. Všetky odrody tuja východná veľmi dobre znášajú sucho a nemajú špecifické nároky na pôdu. V mladom veku sú však mierne citlivé na mráz. Ideálne je slnečné stanovisko alebo polotieň. Tento druh najkrajšie vynikne v malých záhradách, na záhonoch medzi inými ihličnanmi alebo na vresoviskách.
Pestovanie tuje
Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi asi najvyhľadávanejšie. Veľké pozitívum prinášajú svojím celoročným dekorom a jednoduchosťou pestovania. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Obľubujú výživnú, priepustnú pôdu. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Zvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, no aj pre staršie je nevyhnutná najmä v období sucha. Osobitne tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch počas suchej zimy potrebujú dostatočnú zálievku.
Vysádzanie tují
Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň. Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru, ktorý chcete vysadiť. Pri zakladaní živého plota je dôležité dodržať dostatočné rozstupy medzi rastlinami, zabezpečiť drenáž a priepustnú pôdu. Jednotlivé rastliny sa vysádzajú podľa odrody vo vzdialenosti približne 0,8 až 1,2 metra.
Príprava pôdy
Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Ak nemáte priepustnú pôdu je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály. Ako viacúčelová drenáž vám poslúžia aj ZeoSand alebo Zeolit Agro. Vyhĺbte asi o 0,5 m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro, (podľa veľkosti stromčeka). Následne ich prekryte vrstvou zeminy.
Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd.
Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu. Vďaka nim bude váš stromček hneď od začiatku dostávať kvalitnú organickú a vyváženú výživu. Ona posilní jeho imunitu a pomôže mu bojovať proti škodcom a patogénom. V rámci prípravy pôdy na výsadbu, môžete zapracovať kvalitne rozležaný kompost alebo kravský či konský hnoj. Vrstvu asi 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Aby ste sa vyhli nepríjemnostiam, je dôležité, aby boli dobre rozležané. Kvalitný kompost i hnoj dodajú nielen živiny, potrebný humus, ale i pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu.
Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Ak nakoniec použite na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa. Na mulčovanie môžete použiť napríklad Keram Agro.
Strihanie tují
Je strihanie tují potrebné? Je rozdiel pri pomaly rastúcich tujách a rýchlorastúcich. Kým pomaly rastúce sa používajú spravidla ako solitéry, v skalkách či pestovateľských nádobách, rýchlorastúce sa zväčša vysádzajú ako živý plot. Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný.
Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnaké pekne zelené ako vrchná časť. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach, by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.
Kedy strihať tuju
Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní. S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.
Střih živého plotu z tújí - POV video
Hnojenie tují
Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Existuje množstvo hnojív určených na ihličnany. Keďže sme ekologicky zameraní, preferujeme tie prírodné. Ak ide o kravský či konský hnoj, nie je vhodné používať nekvalitne rozložený, ktorý by spôsobil viac škody ako úžitku. Výborný je vermikompost, ktorý si už mnohí pestovatelia produkujú sami.
Pre výživu tují sú odporúčané TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré sú organické, dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín, posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátnu účinnú látku Chitín, vďaka ktorej majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín.
Ďalším skvelým pomocníkom je KlinoGrow, ktorý prispeje ku sýtejšiemu vyfarbeniu vašich tují a krajšiemu a zdravšiemu rastu. Okrem toho pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam, ktoré napádajú tieto ihličnany.
Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom vám odporúčame ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Okrem tejto pomoci vám pomôžu znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují, a to vďaka tomu, že znižujú u nich vyparovanie vody. Obidvaja títo skvelí pomocníci majú rovnaké zloženie. Rozdielom je len tepelná aktivácia MegaSil Agro, ktorá prispieva k jeho zvýšenej účinnosti.
Choroby a škodcovia tují
Pri pestovaní týchto krásnych ihličnanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov na tuje. Aké sú a ako sa s nimi vysporiadať?
Choroby tují
V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť týmito ochoreniami tují:
- Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
- Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
- Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
- Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
Ako bojovať proti chorobám tují
Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napádajúce tuje. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy, napadnutiu hubovými patogénmi sú náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.
Tuja (Thuja) má plytký, ale rozsiahly koreňový systém, ktorý zaberá veľkú časť priestoru okolo rastliny. V pôde tak dochádza ku konkurencii o vodu a živiny. Niektoré druhy tují môžu uvoľňovať látky s tzv. alelopatickým účinkom. Laboratórne pokusy s druhom tuja západná (T. occidentalis) preukázali, že extrakty zo šupinovitých listov dokážu spomaliť klíčenie semien iných rastlín. Hustá koruna tují výrazne obmedzuje prienik svetla aj zrážok. Pôda pod nimi býva suchšia, chudobnejšia na živiny a má zvyčajne mierne kyslú reakciu. Takéto prostredie nevyhovuje druhom, ktoré potrebujú viac svetla, zásaditejšiu pôdu alebo pravidelný prísun vlahy. Najviac problémov môžu mať - hlavne pri husto nasadených a vysokých rastlinách - druhy s vyššími slnečnými nárokmi - napríklad levanduľa, rozchodníky, plamienky a iné vyžadujúce dostatok svetla. Slabšie prosperujú aj rododendrony a azalky, pretože plytké korene tují im odoberajú vodu. V blízkosti tují sa osvedčili rastliny znášajúce tieň a chudobnejšiu pôdu: funkie, bergénie, paprade, brunery, pakosty a ľaliovky. Tieto druhy dokážu rásť aj pri nižšej intenzite svetla a v mierne suchšom prostredí.
Výskumy nepotvrdili, že by štiepka z ihličnanov mala toxické účinky na rastliny. Pri správnej hrúbke a bez kontaktu s kmeňom ide o vhodný materiál na udržiavanie vlhkosti, znižovanie rastu burín a podporu pôdnych mikroorganizmov.
Škodcovia tují
Škodcovia, ktorý si môžu pochutnávať na týchto rastlinách je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:
- Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
- Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
- Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
- Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
- Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
- Červce (Coccoidea) a puklice
- Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
- Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
- Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
- Méry (Psylloidea)
