Kompletný sprievodca pestovaním fazule v záhrade

Fazuľa (Phaseolus vulgaris) patrí medzi obľúbené strukoviny, nielen pre svoju chuť a široké využitie, ale aj pre relatívne nenáročné pestovanie. Táto jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, pôvodom z tropických oblastí Južnej Ameriky, je dnes rozšírená po celom svete a je základnou potravinou v mnohých kultúrach. Vďaka svojej výživnej hodnote a jednoduchosti pestovania je skvelou voľbou pre začínajúcich aj skúsených záhradkárov.

Botanický opis a druhy fazule

Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom podobným hrachu. Jej výsledný habitus závisí od konkrétneho druhu a odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Najčastejšie pestovaným druhom je fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris), známa aj ako fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková. Existujú stovky odrôd tohto druhu, ktoré sa delia na popínavé a kríčkové kultivary.

Kríčkové odrody fazule

Kríčkové odrody, ako napríklad ‚Borlotto‘ s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, sú kompaktné a zaberajú menej miesta. Sú ideálne pre menšie záhrady alebo pestovanie v kvetináčoch. Struky a semená dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.

Popínavé odrody fazule

Ťahavé odrody, ako ‚Kentucky Blue‘ s tmavozelenými strukmi alebo ‚Purple Podded‘ s fialovými strukmi a vynikajúcou chuťou, potrebujú oporu, po ktorej sa budú pnúť. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta, keďže rastie do výšky. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazí po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavé odrody majú dlhšie vegetačné obdobie a zber je rozložený na dlhší čas.

Fazuľa šarlátová

Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.

Rozdiel medzi kríčkovou a popínavou fazuľou

Oba druhy majú svoje výhody aj nevýhody. Kríčková fazuľa obyčajne vyžaduje menej údržby a ľahšie sa pestuje, ale popínavá fazuľa obyčajne produkuje viac strukov a je viac-menej odolná voči chorobám. Kríčková fazuľa „produkuje“ asi 50 až 55 dní, popínavej to bude trvať 55 až 65 dní. Kríčková fazuľa často dozrieva naraz, takže každé dva týždne môžete siať znova. Popínavá potrebuje, aby jej vinič rástol a bude produkovať zrelé struky mesiac alebo dva.

Výživová hodnota a zdravotné benefity fazule

Fazuľa je vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa, vitamínov skupiny B a mnohých ďalších dôležitých živín. Zelené struky sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provitamín A.

Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %. Táto zložka nadobúda dnes podstatný význam, keďže jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom je všeobecne známy. Zistilo sa, že rýchlejší postup objemnejšej tráveniny zažívacím traktom znižuje častosť výskytu vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva. Vzhľadom na to treba hrubú vlákninu tiež počítať k látkam, ktoré sú z hľadiska biologickej hodnoty cenné. V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbou aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.

Fazuľa patrí do rodiny strukovín, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách. Je tiež bohatá na vlákniny, bielkoviny, komplexné uhľohydráty, foláty a železo.

Dôležité upozornenie: Niektoré druhy fazule, napríklad červené a biele obličkové fazule, obsahujú toxíny (lektín fytohemaglutinín), keď sú surové. Tento toxín sa môže odstrániť varom fazule najmenej 30 minút pri 100 °C. Ak sa fazuľa varí v pomalom hrnci (80 °C a dlhší čas), môže sa päťkrát zvýšiť riziko otravy a tento spôsob prípravy fazule sa neodporúča.

Ako pestovať fazuľu v záhrade

Pestovanie fazule je pomerne jednoduché a s trochou starostlivosti môžete získať bohatú úrodu.

Výber stanoviska a príprava pôdy

Fazuľa prosperuje na slnečnom a teplejšom stanovisku, chránenom pred vetrom a vplyvmi počasia. Rastlina je vyložene teplomilná, a preto sa pestovanie fazule v chladnejších oblastiach neodporúča. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH (6,0 až 7,0), kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Fazuľa je ideálna pre slnečné a dobre odvodnené miesto. Preferuje vlhkú, úrodnú pôdu. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom. Na jeseň je potrebné pôdu hlboko zrýľovať a na jar ju povrchovo upraviť pre sejbu. Fazuľa nepotrebuje doplnkové hnojivo s vysokým obsahom dusíka, pretože fixuje svoj vlastný dusík. Pridanie kompostu alebo kompostovaného hnoja v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu.

Čas výsevu

Fazuľu vysievame priamo do zeme, keď pominie nebezpečenstvo jarných mrazov a pôda sa dostatočne zohreje, ideálne na teplotu okolo 10-15 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Neosievajte príliš skoro, pretože studená vlhká pôda oneskorí klíčenie a môže spôsobiť hnilobu semien. Na zber zelených strukov môžeme hrach siať do polovice júna, pri fazuli až do polovice júla.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu

Kríčkové fazule: Vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov alebo do riadkov vzdialených 40-60 cm, pričom v riadku sú semená vzdialené 5-10 cm. Do jednej jamky umiestnime 3-5 semienok.
Popínavé druhy: Vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko alebo do kopcov so semenami 15-25 cm od seba v radoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 1 m. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Popínavé odrody fazule vysievaj blízko opory, aby mali možnosť šplhať.

Fazuľu zasejte 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy. Semená prikryte pieskom, rašelinou, vermikulitom alebo starým kompostom, aby ste zabránili kôrovateniu pôdy.

Starostlivosť o rastliny

Pestovanie fazule od siatia až po zber

Zavlažovanie: Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Polievajte pravidelne, asi 5 cm za týždeň. Ak fazuľa nebude dostatočne zalievaná, prestane kvitnúť. Polievajte počas slnečných dní, aby listy nezostali namočené, čo by mohlo vyvolať chorobu.
Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Po tom, čo semená vyrastú niekoľko centimetrov, rozprestrite po záhradnej pôde vrstvu mulču hrubú 2,5 cm. Fazuľa má plytké korene, takže ich mulčovanie udržuje v chlade.
Opory pre popínavé fazule: Popínavé odrody fazule potrebujú pevnú oporu, po ktorej sa môžu šplhať. Môžete použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Fazuľové típí sú pravdepodobne najkrajšou možnosťou podpory.
Pletie a preriedenie: Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Po vyklíčení môžeš fazuľu preriediť, aby si rastliny mali dostatok priestoru na rast. Plejte starostlivo, ale opatrne, aby sa zabránilo narušeniu plytkých koreňových systémov fazule.
Hnojenie: Ak je to potrebné, začnite hnojiť po kvete a objavení sa strukov. Nepoužívajte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, inak získate svieže lístie a málo fazule.
Štipnutie vrcholov: Keď rastlina dosiahne vrchnú časť podpery, odštipnite vrchnú časť viniča. To ju prinúti dávať energiu do produkcie viacerých strukov.

Škodcovia a choroby

Fazuľa je pomerne odolná voči chorobám a škodcom, ale môže byť postihnutá voškami, slizniakmi alebo múčnatkou. Časté inšpekcie a rýchle odstránenie sú dôležitými krokmi na zamedzenie alebo zmiernenie rozvoja silných zamorení.

Vošky: Vošky môžete odstrániť ručne alebo použiť organické postreky, napríklad na báze mäty piepornej alebo cesnaku. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémnym rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia.
Slizniaky: Proti slizniakom je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí.
Múčnatka: Rast bielej alebo šedej „múčky“ môže signalizovať múčnatku, ktorá sa šíri vetrom a dažďom.
Hubové ochorenia: V pôde žije veľa druhov húb, ktoré môžu spôsobiť spúšť na fazuľových plodinách. Fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Dbajte na to, aby fazuľa bola vysadená v dobre odvodnenej pôde, pretože nadmerná vlhkosť je ideálnym prostredím pre vývoj húb. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Tipy na prevenciu:

Pestujte odrody odolné voči chorobám.
Striedajte plodiny najmenej každý druhý rok, aby ste zabránili problémom spojenými s pôdnymi agensmi.
Udržiavajte oblasť bez zvyškov vrátane pozberových rastlín.
Ponechajte medzi rastlinami väčší priestor pre lepšie prúdenie vzduchu, najmä vo vlhkých oblastiach.
Listy udržiavajte v suchu tak, že sa budete vyhýbať sprinklerom nad „hlavou“, aby ste obmedzili vývoj huby.

Zber a skladovanie fazule

Struky fazule zbierame, keď sú mladé a jemné. Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, usychajúce a žltnúce listy.

Zber kríčkovej fazule: Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Kríčkovú fazuľu môžete začať zbierať, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve.
Zber popínavej fazule: Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánujete sušiť. Nezrelé struky zberáme asi o 60 dní po sejbe, u tyčkových o 100-120 dní po sejbe.

Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Fazuľu zbierajte ráno, keď je v nej najvyššia hladina cukru. Čerstvá fazuľa sa môže uchovať asi 4 dni v chladničke, alebo môže byť blanšírovaná a zmrazená okamžite po zbere. Môže byť aj konzervovaná alebo nakladaná.

Zber suchej fazule

Fazuľu je možné zbierať aj suchú. Doprajte jej niekoľko mesiacov dozrieť. Budete vedieť, že tobolky spravili pokrok, keď sa vydujú. Čoskoro potom struky zmenia farbu na bledú, slamenú a ku koncu leta alebo začiatkom jesene začnú vysychať. Vysušené struky môžete oberať tak, ako sa objavia. Ľahšie je vyťahovať rastliny naraz (korene nechajte v zemi, pretože sú cenným zdrojom dusíka). Akonáhle sú struky suché (fazuľa by mala v tobolkách rachotať), môžu byť vylúpané na podnosy a umiestnené na teplé miesto, aby fazuľa pokračovala v sušení. Akonáhle je suchá, môže byť dekantovaná do sklenených nádob na skladovanie na chladnom a tmavom mieste.

Pestovanie fazule na balkóne v kvetináči

Fazuľa je krásnou rastlinou pre kvetináče. Svojimi peknými kvetmi a atraktívnym lístím môžu byť skutočným akcentom chránenej terasy, balkóna alebo dvora.

Výber kvetináča

Hĺbka kvetináča na pestovanie fazule sa líši v závislosti od jej druhu. Popínavé fazule potrebujú 20-23 cm pôdy, zatiaľ čo kríčkové si vystačia s iba 15-18 cm. Dôležité je zabezpečiť dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody.

Príprava pôdy a výsev

Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležité je vybrať slnečné miesto.

Starostlivosť

Rovnako ako pri pestovaní v záhrade, fazuľa v kvetináči potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu. Pre popínavé odrody nezabudnite na oporu. Pravidelne odstraňujte burinu a kontrolujte výskyt škodcov.

tags: #fazulana #such #pestovanie #v #zahrade