Pestovanie figovníka Peretta: Návod pre úspešné dozrievanie plodov

Figovníky a figy, tradičné ovocie južných oblastí, sa udomácnilo aj v našich končinách pre jednoduché pestovanie a chuť plodov. U nás sa darí mnohým odrodám, avšak práve figovník obyčajný „Peretta“ (Ficus Carica Peretta) má viac ako len jednu vlastnosť, ktorou sa bude radiť medzi obľúbenejšie odrody v našich zemepisných šírkach. Ficus carica 'Peretta' je obľúbená odroda figovníka, ktorá prináša do záhrady či na terasu stredomorskú atmosféru a spoľahlivú úrodu. Figovník ´Peretta´ je jednou z najodolnejších odrôd voči mrazu, ktorá je obľúbená aj pre svoje veľké, mimoriadne chutné plody.

Odroda vyšľachtená vo švajčiarskom mestečku Chur má v rodnom liste zapísané hornaté oblasti Álp. Figovník peretta bol vyšľachtený uprostred hornatých Álp, vo švajčiarskom mestečku Chur. Rastlina pochádza z tvrdých podmienok. Šľachtitelia stojaci za Perettou vytvorili odrodu odolnejšiu voči mrazom a dlhším zimám. To predurčuje Perettu pre záhrady v stredných teplotných oblastiach Slovenska z hľadiska zím. Švajčiarska, veľmi odolná odroda vhodná do chladnejších oblastí strednej Európy. Figovník smokvoň 'Peretta' - švajčiarska odroda vyšľachtená pre spoľahlivé pestovanie v chladnejších podmienkach strednej Európy. Patrí medzi veľmi odolné a nenáročné figy, ktoré sa dobre osvedčujú aj v oblastiach s kratším a menej teplým letom.

Charakteristika odrody Peretta

Obľúbená odroda figovníka Peretta vyniká veľkými šťavnatými a chutnými plodmi. Figovník ´Peretta´ je charakteristický veľkými mäsitými plodmi, ktorých priemerná hmotnosť je 100 až 120 g. Plody odrody Peretta sú považované za veľké, s výbornými chuťovými vlastnosťami - chutné a šťavnaté. Majú ružovú až červenú dužinu. Zrelé plody majú červenohnedú farbu, dužina je aromatická, sladká, svetločervená. Plody sú stredne veľké, zelenožlté, s ružovou až svetločervenou sladkou, šťavnatou dužinou a harmonickou chuťou. Plody sú stredne veľké, na povrchu zelenožlté až svetlo žltozelené, s jemnou šupkou. Dužina je ružová až svetločervená, sladká, mäkká, šťavnatá a aromatická, s príjemne harmonickou chuťou. Využiteľnosť majú na priamu konzumáciu, šaláty, sušenie, aj mnohé ďalšie spôsoby prípravy bez obmedzení. V kuchyni sa najlepšie využije čerstvá pre svoju jemnú, sladkú dužinu. Hodí sa aj do šalátov, dezertov, koláčov, k syrom, do jogurtov či na prípravu marmelád.

Pestovanie figovníka Peretta

Peretta si nevyžaduje žiadne zásadné odlišnosti od pestovania klasického figovníka. Darí sa mu pri pestovaní v nádobe, ako aj v záhrade. Ideálnou polohou je slnečné miesto na južnej strane pozemku s ochranou proti silnému vetru v podobe múru, či neprefukujúceho plotu. Figovníky potrebujú plné slnko a teplé, chránené stanovište, ideálne pri južnej stene. Najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovisku s priepustnou, humóznou pôdou. Figovník vyžaduje závetrie a ochranu pred silným vetrom. Na pestovanie vyberáme slnečné teplé stanovisko v závetrí, chránené pred zimnými vetrami.

Pôda a hnojenie

Figovník dokáže rásť a prosperuje aj v chudobnejších pôdach. V pôdach pieskových, alebo zmiešaných. V našich záhradách nám však primárne pôjde o čo najzdravšiu rastlinu s najväčším výnosom. Preto vhodnou pôdou bude zásaditá a priepustná v hornej vrstve. Pokojne bežná záhradná pôda. V spodných vrstvách nevadí ílovitá, či kamenitá. Vyhovuje im ľahká, dobre priepustná pôda s drenážou a pH okolo 6-7,5. Pôdu potrebuje mierne vápenitú, s ílovitou zložkou a bohatú na humus. Vhodným spôsobom hnojenia je domáci kompost s obsahom vápnika, čo stromu prináša ideálnu výživu. Hnojí sa na jar kompostom alebo hnojivom s vyšším obsahom draslíka od mája do júla, bez prebytku dusíka.

Zálievka

Pestovaný v nádobe je odkázaný na zálievku v prípade sucha a rodenia plodov viac ako pri vysadení vo voľnej záhrade. Zálievka má byť mierna, s preschnutím medzi jednotlivými dávkami vody, pretože premokrenie spôsobuje opad listov a hnilobu koreňov, zároveň však počas leta potrebuje pravidelnú, rovnomernú zálievku, aby plody nepraskali. V období dozrievania plodov sa odporúča množstvo zálievky minimalizovať, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k praskaniu plodov. Mulč pomáha udržať vlahu a stabilizovať teplotu, u figovníkov sa najviac osvedčuje drevná štiepka či pokosená tráva. Figovníky dobre znášajú sucho, po zakorenení v pôde vydržia aj niekoľko týždňov bez dažďa.

Rez stromu

Tvarovanie figovníka môže byť ovplyvnené už mladou rastlinou, alebo starostlivosťou pestovateľa. Pri nenáročnom strihu a bežnej starostlivosti presiahne 3 metre na výšku a dosiahnuť môže zhruba 2 metre na šírku. Rozmery však môžeme ľahko upravovať. Udržiavací rez robíme na jar. Primárne odstraňujeme choré, suché konáre, z ktorých nevyrastá živý konár, alebo vetvy. V prípade potreby a prehustenia je možné naň siahnuť po zbere plodov koncom leta. Pri zástrihu zdravých, ale dlhých konárov je vhodné ponechať tri puky/listy a strihať nad ním. Rez vykonávame na jar - odstránia sa slabé, namrznuté a krížiace výhony a udržuje sa otvorená koruna s niekoľkými hlavnými vetvami. Rez by mal byť pravidelný, jeho cieľom je udržanie presvetlenej, vzdušnej koruny. Pravidelne odstraňujeme všetky zahusťujúce, krížiace sa, slabé, alebo poškodené výhony.

Mrazuvzdornosť a zimná ochrana

Mladé figy si všeobecne vyžadujú ochranu počas zimy (fólie, textílie, prístrešky a prekrytie a pod), kým vyššie stromy s hrubším kmeňom sa vyznačujú vyššou odolnosťou. Pri odrode Peretta je ochrana mladých rastlín výhodou, avšak do teploty -15° zvládnu prežiť aj bez ochrany. Dvoj až trojročný strom je považovaný za silnejší, ktorý je schopný čeliť mrazom. Peretta je v tomto smere v porovnaní s inými figovníkmi výrazne úspešnejšia. Čím hrubší a starší, tým prečkáva zimy bez zásadných poškodení. Dôležitý je v takom prípade silný kmeň nad zemou. U rozrastených figovníkov bežne platí, že mrazom poškodené mladé nadzemné výhony, alebo vetvy neznamenajú smrť stromu. Figovník prežíva v koreňoch a vyženie nové výhony. Odroda 'Peretta' je odolná do -15 °C, v chladnejších oblastiach sa odporúča pestovanie v nádobe s prezimovaním na chránenom mieste. Mrazuvzdornosť býva okolo -12 až -15 ° C, preto je v chladnejších oblastiach nutná zimná ochrana, hlavne u mladých rastlín. Mladé rastliny odolávajú teplotám cca -15 ° C, viacročné už -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, bublinkatou fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžeme jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať aj živé vrcholové púčiky. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ešte v ten istý rok plodiť.

Prvé tri roky je najlepšie pestovať ich ako prenosné - teda v nádobe, ktorú na zimu ukladáte do chladnej, bezmrazej miestnosti s teplotou okolo 10 °C. Nádoby voľte postupne od 10-15 litrov až po 40-70 litrov pre dospelý stromček. Jednoročné rastliny si najskôr predpestujte v kvetináči s objemom 5-10 litrov a prezimujeme po opade listov vo svetlej miestnosti bez mrazu alebo aj v pivnici, keďže už nemá listy, tak mu nebude vadiť ani tma. Prezimovanie v miestnosti by sme mali opakovať 2 až 3 roky po sebe. Každý nasledujúci rok na jar presadíme rastlinu do väčšieho kvetináča. Figa prinesie v kvetináči prvú úrodu už na druhý rok. Kmeň figy musí zosilnieť na priemer 6-7 cm aby bol úplne mrazuvzdorný. Inak rastlina počas tuhej zimy a na nechránenom stanovisku môže vymrznúť až po zem.

Rodivosť a dozrievanie plodov

Uvádza sa často, že je samoopelivý, avšak presnejším je uvedenie, že plody sa tvoria bez opelenia už v jarných mesiacoch a vychádzajú zároveň s listami. Čiže aj osamotený figovník svojmu pestovateľovi prinesie úrodu. Rodiť stíha aj na pár mesiacov starých výhonoch. V severných oblastiach Slovenska nemusia plody stihnúť dozrieť, čo však možno vyriešiť pestovaním alebo presunom do skleníka a fóliovníka. Figovník ´Peretta´ je samoopelivý, rodí v dvoch vlnách, v prvej polovici júla a druhý raz v prvej polovici augusta. Plody dozrievajú v priebehu leta až začiatkom jesene, majú hruškovitý tvar, tenkú šupku a sladkú, šťavnatú dužinu. Prvých plodov hruškovitého tvaru sa pestovateľ dočká počas júla a postupne dozrievajú ďalšie. Figovník tak bude jedným z tých zdrojov ovocia, ktoré ho nevydajú naraz a všetko. Dozrieva od konca augusta do septembra a spoľahlivo rodí aj v slabších rokoch. Dozrieva obvykle od konca augusta do septembra a býva pomerne spoľahlivá aj v rokoch so slabším letom. Plody dozrievajú postupne, takže obdobie zberu je dlhšie. Plody dozrievajú v našich podmienkach raz ročne, počas priaznivých rokov je možné zberať úrodu dvakrát ročne. Hlavná vlna úrody sa zberá koncom leta až začiatkom jesene, keď sa plody ľahko oddeľujú od stopky a netečie z nich latex. Figy sa zberajú, keď dosiahnu svoju zrelosť a začínajú mäknúť.

Figovník nekvitne nápadne, jeho drobné kvety sú ukryté vo vnútri plodu, ktorý sa vyvíja priamo na konárikoch. Plodí bez potreby opelenia a nepotrebuje figovú osičku.

Využitie plodov

Plody odrody Peretta sú považované za veľké, s výbornými chuťovými vlastnosťami - chutné a šťavnaté. Majú ružovú až červenú dužinu. Využiteľnosť majú na priamu konzumáciu, šaláty, sušenie, aj mnohé ďalšie spôsoby prípravy bez obmedzení. Sú výborné v čerstvom stave do šalátov, k syrom a do dezertov, sú vhodné na sušenie a glazovanie. Rovnako ako ostatné figy obsahuje prírodné cukry, vlákninu, minerálne látky a antioxidanty, takže dobre dopĺňa pestrú stravu.

Figovník Peretta v číslach

tags: #figovnik #peretta #pestovanie

Populárne príspevky:

• Symbolika kvetov a meno Katarína
• Šaliansky kvetinový salón
• Informácie o kvete divej slivky
• Zistite viac o Zlatá Kráľovná Skaliek
• Palmy vo voľnej pôde