Gaštan jedlý: pestovanie, rozmnožovanie a využitie
Gaštan jedlý (Castanea sativa) je strom, ktorý sa podľa niektorých historických prameňov vyskytoval na našom území už v dobe bronzovej. Stále sa teší veľkej obľube. Plody sú nielen chutné, ale i mimoriadne zdravé! Jedlý gaštan je veľmi vzácny a obľúbený ovocný strom patriaci k najstarším drevinám sveta. Patrí do čeľade „bukovité“. Vyznačuje sa majestátnym vzrastom, dosahuje výšku až 20 metrov. Kôra je v mladosti na dotyk hladká a červenohnedá, zatiaľ čo v neskoršom veku sa mení na tmavohnedú s prasklinami. Plodom Gaštana jedlého sú nažky. Gaštan jedlý je veľakrát zamieňaný s Pagaštanom konským. Ak si však porovnáte plody, rozdiel je ľahko viditeľný. Tobolka pagaštana má riedke a kužeľovité ostne na rozdiel od Gaštana jedlého, ktorého ostne sú hustejšie a ihličkovité. Strom vyžaduje ľahšiu a stredne vlhkú prevzdušnenú pôdu, ktorá je zásobená živinami. Myslieť treba aj na to, že ide o mohutný strom, preto ho pestujte len ak máte naozaj dostatočný priestor. Gaštan jedlý obľubuje v lete suchšie podmienky a naopak počas jari vyžaduje dostatok vlahy. V prvých rokoch sa gaštany nerežú, treba im ponechať voľný rast. Gaštan prináša prvé plody až po dvanástich rokoch. Nebýva však výnimkou, že až po pätnástich. Ide o dlhoveký strom, ktorý sa dožíva niekoľko stoviek rokov. Gaštan sa množí u nás prevažne plodmi a na rozmnožovanie kvalitnejších odrôd sa využíva štiepenie. Stromy kvitnú začiatkom mája a keďže nezamŕzajú, je zabezpečené každoročné rodenie. Jedlé gaštany sú častokrát napádané parazitickými hubami, tie potom spôsobujú rakovinu kôry a následné vysychanie. Gaštan strom sa u nás využíva aj na výrobu umelého vlákna a celulózy. Plody Gaštana jedlého sú bohatým zdrojom vitamínov, a to najmä skupiny B, E a C. Vynikajúco pomáhajú pri poruchách obličiek a problémoch s trávením. Majú antiseptický účinok a priaznivo pôsobia pri vyčerpaní, nechutenstve či chudokrvnosti. Liečivé však nie sú len plody.
Pestovanie gaštana jedlého
Gaštan jedlý je strom vhodný najmä do veľkých záhrad, keďže po rokoch dorastá až do výšky 20 metrov. Na trhu sú dostupné i vrúbľované odrody, ktoré sú síce nižšieho vzrastu, ale majú rozložité koruny, čiže vzdialenosť medzi dvomi stromami by mala byť približne 10 až 15 metrov. Gaštan jedlý má na Slovensku aj v Čechách obmedzený výskyt vzhľadom na svoje zvýšené nároky na klimatické a pôdne podmienky. Pre gaštan jedlý v našich klimatických podmienkach je charakteristický jeho roztrúsený výskyt. Na Slovensku sa vyskytuje na približne 200 lokalitách prevažne v malom počte a sú to väčšinou staré, viac ako 100 ročné stromy. Len niekoľko lokalít je s početnejším výskytom jedincov. Medzi najznámejšie takéto lokality patrí Modrý Kameň kde boli gaštany donesené počas tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí a v súčasnosti tam v súkromných gaštanových sadoch rastie viac ako 1000 starých, stále plodiacich stromov. V posledných rokoch tu veľa z týchto stromov odumrelo v dôsledku napadnutia zhubnou hubovou chorobou gaštana - rakovinou kôry, vyvolanou parazitickou hubou Cryphonectria parasitica. Na Slovensku sa vyskytuje v oblasti pahorkatín južného, juhozápadného a juhovýchodného Slovenska v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C, ročným úhrnom zrážok nad 550 mm a dĺžkou vegetačného obdobia nad 180 dní. Nížiny južného Slovenska nie sú pre gaštan vhodné nakoľko tu dochádza k veľkým výkyvom teploty vzduchu v priebehu roka a dňa ako aj k veľkému vysušovaniu pôdy a vzduchu počas letných horúčav. Naproti tomu reliéfy pahorkatín vytvárajú podmienky na zmierňovanie teplotných rozdielov v rámci roka aj dňa a preto je tu gaštan menej vystavený nepriaznivému vplyvu nízkych zimných teplôt ako aj letného sucha. Gaštan je acidofilná drevina a preto jej vyhovujú pôdy s pH 5 - 6. Gaštan jedlý obľubuje hlbokú hlinitú pôdu s dostatkom živín. Najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovišti s dostatkom vlahy. Mladé stromčeky vysádzajte prezieravo vo vzdialenosti 15 až 20 metrov.
Rozmnožovanie gaštana jedlého
Spôsoby pestovania gaštana jedlého sa od čias, keď bol k nám pred stáročiami priniesený, veľmi nezmenili. U nás sa množí prevažne plodmi, čo z hľadiska typu množenia je vlastne množenie semenom. Plod gaštana je z botanického hľadiska nažka a väčšiu časť obsahu plodu tvorí semeno, ktoré je obalené kožovitým oplodím. Množenie gaštana semenom má však dve hlavné nevýhody. Prvá nevýhoda je, že semenáče gaštana začínajú plodiť až po 10 až 15 rokoch. Skoršia plodnosť sa vyskytuje iba pri medzidruhových hybridoch. Pri našich pokusoch, krížence získané po kontrolovanom opelení gaštana jedlého peľom gaštana japonského (Castanea crenata Sieb et Zucc.) začali plodiť už v štvrtom roku života. Ďalšou nevýhodou semenáčov gaštana je, že veľkosť ich plodov je vo väčšine prípadov rozdielna od veľkosti plodov z ktorých pochádzajú. Môžu mať plody menšie ale aj väčšie ako má materský jedinec. Gaštan je totiž cudzoopelivá rastlina a v dôsledku toho je vysoko heterozygotný najmä pri znakoch kvantitatívnej povahy kde patrí aj veľkosť plodov. Ani pri kontrolovanom opelení sa nezíska potomstvo ktoré by vykazovalo jednoduchú kombináciu znakov materského a otcovského jedinca. V dôsledku dlhodobého množenia gaštana semenom je variabilita tejto dreviny u nás vysoká a týka sa to aj variability veľkosti, tvaru a iných znakov plodov.
V krajinách Stredomoria, najmä v Taliansku, Francúzsku ale aj Španielsku, Portugalsku, Grécku a Turecku je gaštan významnou ovocnou drevinou a pestuje sa tu množstvo odrôd pochádzajúcich zo šľachtenia gaštana jedlého (Castanea sativa) ako aj ázijských druhov gaštana - gaštana japonského (Castanea crenata) a gaštana čínskeho (Castanea mollissima Blume) a z medzidruhových hybridov spomínaných troch druhov. Množia sa prevažne heterovegetatívnym spôsobom - štepením t.j. vrúbľovaním a očkovaním. Gaštan má totiž všeobecne slabú schopnosť autovegetatívneho množenia. Zakoreňovanie rezkami z jednoročných zdrevnatených výhonkov je neúspešné a zo zelených, nezdrevnatených výhonkov iba čiastočne úspešné. V druhom prípade sa navyše vyžadujú pre zakoreňovanie špeciálne kultivačné podmienky, skleník s kontrolovaným teplotným a vlhkostným režimom resp. režimom zarosovania. Najefektívnejší a súčasne jediný spôsob autovegetatívneho množenia gaštana používaný v pestovateľskej praxi je hrúženie so zaškrcovaním. Tento spôsob množenia sa začal používať vo Francúzsku na lokalite Brive a preto sa často používa aj francúzsky názov tejto metódy - marcottage (markotáž). Množia sa takto najmä odrody gaštana hybridného pôvodu napr. ´Marigoule´, ´Maraval´ (C. crenata x C. sativa) ale aj niektoré odrody C. sativa. Medzi odrodami gaštana sú však veľké rozdiely v schopnosti zakoreňovania spomínanou metódou. Pri niektorých odrodách resp. genotypoch sa vytvárajú nad miestom zaškrtenia enormne veľké kalusy bez toho, aby sa vytvárali korene.
Rozmnožovanie zo semien
Rozmnožovanie gaštana jedlého zo semien, známe aj ako generatívne rozmnožovanie, je prirodzený a pomerne jednoduchý spôsob, ako získať nové rastliny. Táto metóda je vhodná najmä pre nadšencov a experimentátorov, ktorí chcú vypestovať strom od úplného začiatku. Je však dôležité si uvedomiť, že semenáče, teda stromy vypestované zo semena, si nemusia zachovať vlastnosti materskej rastliny. Na výsev je potrebné použiť čerstvé, zdravé a dobre vyvinuté semená z poslednej úrody. Semená gaštana veľmi rýchlo strácajú klíčivosť, ak vyschnú, preto je kľúčové udržať ich vlhké od zberu až po výsev. Pred samotným výsevom musia semená prejsť procesom stratifikácie, čo je v podstate simulácia zimného obdobia. Semená sa zmiešajú s vlhkým pieskom alebo rašelinou a uskladnia sa v chladnom prostredí, napríklad v chladničke alebo pivnici, pri teplote 1-5 °C po dobu 2 až 4 mesiacov. Výsev sa realizuje na jar, zvyčajne v marci alebo apríli, buď priamo na záhon alebo do hlbokých kvetináčov či kontajnerov. Semená sa vysievajú do hĺbky približne 5-8 cm. Substrát by mal byť kyprý, priepustný a bohatý na živiny. Po výseve je dôležité udržiavať pôdu neustále mierne vlhkú, ale nie premokrenú, aby semená nezačali hniť. Mladé semenáče si vyžadujú starostlivú opateru počas prvých rokov života. Je potrebné ich chrániť pred priamym poludňajším slnkom, silným vetrom a konkurenciou burín. Pravidelná zálievka a príležitostné prihnojenie podporia ich zdravý rast. Semenáče zvyčajne začínajú plodiť oveľa neskôr ako vrúbľované stromy, často až po 10-15 rokoch.
Vegetatívne rozmnožovanie (vrúbľovanie)
Vegetatívne rozmnožovanie je preferovanou metódou v komerčnom ovocinárstve, pretože zaručuje, že nová rastlina bude mať identické vlastnosti ako materský strom, z ktorého bol odobratý materiál. Týmto spôsobom sa zachovávajú všetky cenné vlastnosti vybranej odrody, ako je veľkosť a chuť plodov, skorá rodivosť či odolnosť voči chorobám. Najbežnejšou a najúspešnejšou metódou vegetatívneho rozmnožovania gaštana jedlého je vrúbľovanie. Vrúbľovanie spočíva v spojení dvoch častí rastlín - podpníka a vrúbľa. Podpník tvorí koreňový systém a spodnú časť kmeňa a zvyčajne sa získava zo semenáčov gaštana, ktoré sú odolné a dobre prispôsobené miestnym podmienkam. Vrúbeľ je časť výhonku odobratého z ušľachtilej odrody, ktorú chceme pestovať. Spojením týchto dvoch častí vznikne nový jedinec, ktorý kombinuje silný koreňový systém podpníka s kvalitnými plodmi vrúbľa. Vrúbľované stromy vstupujú do rodivosti podstatne skôr, zvyčajne už na 3. až 5. rok.
Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie gaštana je jar, v období, keď začína prúdiť miazga. Vrúble sa odoberajú v zime, v období vegetačného pokoja, a uchovávajú sa v chlade, aby predčasne nevypučali. Existuje niekoľko techník vrúbľovania, pričom pri gaštane sa najčastejšie používa spojkovanie, vrúbľovanie do rázštepu alebo za kôru. Kľúčom k úspechu je zabezpečiť dokonalý kontakt kambiálnych pletív podpníka a vrúbľa, čo umožní ich zrastenie. Okrem vrúbľovania sa v špecializovaných škôlkach využíva aj metóda očkovania, ktorá je v podstate formou vrúbľovania, pri ktorej sa ako vrúbeľ používa len jeden púčik s kúskom kôry. Očkovanie sa vykonáva v lete, zvyčajne v auguste, keď je kôra podpníka dostatočne pružná.
Výsadba a starostlivosť
Samotná výsadba sadenice gaštana je kritickým krokom, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu. Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jeseň (od októbra do zamrznutia pôdy) alebo skorá jar (marec, apríl). Jesenná výsadba umožňuje stromu lepšie zakoreniť ešte pred príchodom zimy a na jar tak môže začať rásť skôr. Pred výsadbou je potrebné korene sadenice, najmä ak ide o voľnokorennú, namočiť na niekoľko hodín do. Výsadbová jama by mala byť pripravená vopred a mala by byť dostatočne priestranná, minimálne dvakrát širšia a hlbšia ako koreňový bal sadenice. Na dno jamy sa umiestni vrstva kvalitného kompostu alebo záhradníckeho substrátu zmiešaného s pôvodnou zeminou. Do jamy sa pred výsadbou zatlčie aj oporný kôl, ktorý bude mladému stromu poskytovať stabilitu. Zatĺkanie kolu až po výsadbe by mohlo poškodiť korene. Sadenicu umiestnime do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (zhrubnutá časť na kmeni) zostalo minimálne 10-15 cm nad úrovňou terénu. To je veľmi dôležité, pretože ak by sa miesto vrúbľovania dostalo pod zem, ušľachtilá časť by mohla zakoreniť a strom by stratil vlastnosti podpníka. Korene rovnomerne rozprestrieme v jame a postupne zasypávame zeminou, ktorú priebežne jemne utláčame, aby sme odstránili vzduchové bubliny. Ihneď po výsadbe je nevyhnutné strom dôkladne zaliať, a to aj v prípade daždivého počasia. Výdatná zálievka zabezpečí dobrý kontakt koreňov s pôdou. Následne kmeň priviažeme k opornému kolu voľnou osmičkovou slučkou, ktorá zabráni zarastaniu úväzku do kôry. Okolie stromu je vhodné zamulčovať vrstvou kôry alebo iného organického materiálu.
Gaštan pre kvalitné opelenie, a tým aj dobrú úrodu, vysádzajte minimálne v dvojici. Prípadne siahnite po samoopelivých odrodách. Dariť sa mu bude na teplom, chránenom a slnečnom stanovišti. Tento strom vyžaduje pôdu bohatú na živiny, priepustnú a ideálne kyslú až neutrálnu. Dobre urobíte, ak do výsadbovej jamy pridáte mykorízne huby. Najvhodnejším tvarom je vysokokmeň s prirodzene rastúcou korunou. Pri jej úprave ponechajte 4 až 5 kostrových konárov a terminál. Po vytvorení základného tvaru koruny ho v ďalších rokoch udržujte presvetľovacím rezom. Odstraňujte len choré a križujúce sa konáre.
Ako správne zasadiť a ostrihať hrušku (NOVÁ ZÁHRADA)
Odporúčané odrody a zber
Výber správnej odrody gaštana jedlého je rozhodujúci pre budúcu úrodu a spokojnosť pestovateľa. Odrody sa líšia vo viacerých vlastnostiach, ako je veľkosť a chuť plodov, čas dozrievania, odolnosť voči chorobám (najmä voči rakovine kôry) a mrazuvzdornosti. Pre naše klimatické podmienky je dôležité vyberať odrody, ktoré sú dostatočne odolné voči zimným mrazom a ktorých plody stihnú dozrieť pred príchodom jesenných chladov. Pri výbere odrôd je absolútne nevyhnutné myslieť na opeľovacie pomery. Drvivá väčšina odrôd gaštana je cudzoopelivá, čo znamená, že peľ z jedného stromu nedokáže oplodniť kvety toho istého stromu. Pre zabezpečenie úrody je preto potrebné vysadiť minimálne dve rôzne odrody, ktoré sa navzájom opelia. Dôležitým faktorom pri výbere kombinácie odrôd je čas ich kvitnutia. Aby mohlo dôjsť k úspešnému opeleniu vetrom, musia obe odrody kvitnúť približne v rovnakom čase. Informácie o vhodných opeľovačoch pre konkrétnu odrodu sú zvyčajne dostupné u predajcov sadeníc alebo v odborných publikáciách. Pri nákupe sadeníc je dôležité obrátiť sa na dôveryhodné a špecializované záhradníctva alebo ovocné škôlky. Kvalitná sadenica by mala mať dobre vyvinutý koreňový systém, rovný kmeň a jasne viditeľné miesto vrúbľovania. Je vhodné vyberať aspoň dvojročné sadenice, ktoré sú už silnejšie a odolnejšie.
Gaštany dozrievajú od konca septembra až v októbri. Zrelé padajú zo stromu na zem. Sú ukryté v pichľavej čiaške, preto sa pri zbere chráňte rukavicami. Zbierajte ich do vedra či košíka, neskladujte ich v igelitovom vrecku či uzatvorené, aby nesplesneli.
Využitie gaštanov
Najznámejšou formou využitia gaštanov je ich pečenie v rúre. Ideálne je nechať ich na pár hodín poležať vo vode. Najdôležitejším krokom je ich narezanie, aby v rúre „nestrieľali“. Následne ich pečieme po dobu 20-25 minút. Pred pečením treba gaštany na niekoľko hodín nechať vo vode, aby zmäkli. Potom ich narežte, vďaka čomu počas pečenia "nevybuchnú". Vhodný je rez do kríža. Gaštan sa krásne prepečie a šupa sa roztvorí, vďaka čomu ju ľahko odstránite a pochutnáte si na chrumkavom jadre. Pred pečením môžete gaštany povariť asi 15 minút. Potom vodu vylejte a gaštany umiestnite na plech. Pečte ich pri teplote 210 - 220 °C za občasného miešania a pokropenia. Po 45 až 60 minútach by mali byť hotové. Milovníci sladkého si určite radi pochutnajú na gaštanovom pyré či gaštanovom cheesecake. V cukrárskom priemysle je používaná gaštanová múka na výrobu kaší či placiek. Z uvarených a prepasírovaných pripravujeme rozličné múčniky a cukrovinky alebo plnku do hydiny.
tags: #gastan #jedly #rozmnozovanie