Generatívne rozmnožovanie jabloní: Od semienka k podpníku
Rozmnožovanie rastlín je proces, pri ktorom vzniká z materskej rastliny nový jedinec. Môže ísť o pohlavné (generatívne) alebo nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom, zatiaľ čo pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny.
V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa generatívne rozmnožovanie využíva prakticky len na získanie podpníkov. Hoci jablone sa dajú rozmnožovať aj vegetatívnou formou (napríklad odrezkami alebo očkovaním), pre vypestovanie podpníkov je rozmnožovanie semenami stále dôležité.

Generatívne rozmnožovanie: výhody a nevýhody
Pri generatívnom rozmnožovaní sa vysievajú dobre vyzreté semená získané z vybraných rastlín. Vzniká populácia rastlín (potomstvo) s rôznymi vlastnosťami danými rôznym genetickým založením (genotypom), niekedy dosť nevyrovnaných, so spravidla bujným rastom a rôzne dlhou juvenilnou fázou (neskorší vstup do rodivosti). Tieto semenáčiky majú alorízny koreňový systém (výrazný kolovitý koreň a slabšie bočné korene), sú odolnejšie proti suchu, ale náročnejšie na hlbšiu predvýsadbovú prípravu pôdy. Často sú hospodárske vlastnosti takto získaných rastlín horšie ako pri rodičovských rastlinách. Z tohto dôvodu sa generatívne rozmnožovanie pri ovocných rastlinách využíva v súčasnosti v omnoho menšej miere ako v minulosti, predovšetkým na získanie podpníkov.
Bežní záhradníci túto metódu na svojich záhradných pozemkoch nevyužívajú často. Táto metóda sa používa hlavne v škôlkach na získanie nových odrôd jabloní, pretože rozmnožovanie semenami umožňuje získať rastliny s určitými vlastnosťami rodičovských rastlín, ktoré sa najlepšie prenášajú prostredníctvom semenného materiálu. Pre bežných záhradníkov môžu byť sadenice jabloní získané zo semien užitočné iba na vrúbľovanie iných odrôd.
Získavanie a spracovanie osiva
Osivo ovocných rastlín pre dopestovanie generatívnych podpníkov sa získava z plodov uznaných alebo registrovaných materských semenných stromov. Materské semenné stromy sú jedince rozličných ovocných druhov, pri ktorých je zaručená pravosť druhu a odrody (registrované odrody), spĺňajú podmienky dané zákonom o odrodách, osive a sadbe pestovaných rastlín. Stromy majú mať dobrú rodivosť, majú byť odolné proti chorobám a škodcom, majú byť bezvirózne, nie citlivé na extrémne nízke teploty a znášať sucho. Plody by sa mali zberať v optimálnom stupni zrelosti, ktorý zabezpečí dobrú kvalitu osiva (klíčivosť) a ľahké vylúštenie. Zvyčajne sa plody zberajú v plnej zrelosti strasením a pozbieraním z pôdy.
Semená jabloní sa vylúpnu z plodov. Kľudne aj 20 - 30 semienok, pretože nie všetky sa ujmú. Vylupovanie semienok sa dobre robí napríklad pri muštovaní, keď sa vyberajú priamo z ovocnej drte, ktorá ostane po vylisovaní šťavy. Po zbere sa semená nechávajú krátky čas dozrievať na nízkych kopách. Vyzreté plody sa drtia a lisujú. Z výliskov sa pomocou vody a sít semená oddelia od dužiny, sušia sa v tieni a dočisťujú sa z rôznych prímesí.

Dormancia semien a stratifikácia
Mnohé semená drevín z mierneho pásma neklíčia po dozretí na jeseň, ani ak majú vytvorené optimálne vonkajšie podmienky potrebné na klíčenie (vlhkosť, teplo, kyslík, svetlo). Je to spôsobené dormanciou semien, ktorá je biologickým prispôsobením umožňujúcim semenám prežiť v nepriaznivých podmienkach a bráni klíčeniu v dobe, kedy by vzišlé rastlinky nemali vhodné podmienky pre ďalší vývoj a prežitie (napríklad v zime).
Dormancia semien môže byť spôsobená viacerými faktormi:
- Nepriepustnosť pre vodu a plyny: Najmä vrstva palisádového sklerechýmu v osemení bráni bobtnaniu.
- Prítomnosť látok brzdiacich klíčenie: V dužine plodov, vnútri semena alebo v obale semena (napríklad kyselina abscisová v jablkách).
- Nedozreté embryo: Pri mnohých druhoch drevín nedosahuje embryo po dozretí semien ešte plnú veľkosť a musí sa ďalej vyvíjať.
Pre prekonanie dormancie a stimuláciu klíčenia je potrebná stratifikácia. Stratifikácia je udržiavanie osiva v priebehu zimy v takých podmienkach, ktoré sú optimálne pre pozberové dozrievanie a udržanie klíčivosti, prípadne podporu hromadného klíčenia po výseve odbúraním inhibítorov klíčenia. Osivo sa vrství alebo premiešava s vlhkým substrátom (čistý riečny piesok, zmes piesku s rašelinou) v pomere 1:3 v prospech piesku. Substrát sa udržiava vlhký a teplota sa udržiava na 2-8 °C. Do stratifikačnej zmesi sa môže pridať vápenný prach alebo drvené drevné uhlie, ktoré chráni semená proti plesniam.
Stratifikácia jabloní trvá 80 - 100 dní. Semená s pieskom sa umiestnia v 25 cm vrstve vo vhodnej miestnosti s teplotou 4 - 8 °C. Povrch sa zakryje 1 cm vrstvou čistého piesku. Raz za 8 - 10 dní sa semená premiešajú a udržujú v dostatočnej vlhkosti. Dôležité je semená často kontrolovať, aby nedošlo k predčasnému klíčeniu. Ak osivo začalo klíčiť a nie je možné ho vysiať, musí sa umiestniť do chladeného priestoru s teplotou 0 °C. Pred stratifikáciou sa odporúča osivo namočiť na 24 hodín do vody (v nádobe z neoxidujúceho materiálu pri teplote 4-8 °C) a preventívne ošetriť fungicídom proti prípadnému šíreniu hubových chorôb.

APPLE TREE Growing From Seed TIME LAPSE - 171 Days
Výsev semien a starostlivosť o semenáčiky
V marci začínajú semienka prirodzene klíčiť, preto ich je potrebné opatrne vybrať a vysiať. Semienka môžete vysiať na konečné miesto, kde chcete, aby vám rástol strom po zbytok jeho života, alebo do ovocnej škôlky. Výhodou trvalého miesta je, že stromček - podpník už nemusíte presádzať, nepoškodíte ho pri manipulácii a v neskoršom veku bude vyžadovať menšiu starostlivosť v podobe zálievky. Výhodou ovocnej škôlky je, že máte stromčeky pod lepšou kontrolou, sú na jednom mieste, preto im môžete venovať intenzívnejšiu starostlivosť.
Príprava pôdy a výsev
- Pripravte pôdu na výsev. Pokopte plochu motykou, odstráňte zvyšky tráv či iných rastlín a ich koreňov, ako aj kamene. Obohaťte pôdu o kvalitný jemný kompost, čím dodáte stromčekom výživu pre ich ďalší rast. Kompost so zeminou dobre premiešajte. Na 1 m2 môžete dať fúrik kompostu. Pôdu pohrabte a vyrovnajte.
- Ak sejete semienka do škôlky, pripravte si drievkom hriadky. Hriadky by mali byť od seba aspoň 10 cm vzdialené. Aj vzdialenosť výsevu môže byť podobná. Hĺbka výsevu semien je približne 1,5 násobok ich veľkosti, preto semienka jabloní sejeme do hĺbky približne 1,5 cm.
- Výsev môžete spraviť tak, že si vezmete osivo s pieskom a postupne ho sypete do pripraveného riadku. Osivo nemusíte čistiť a piesok odstraňovať, ukáže vám, kde ste už siali a zároveň vám pomôže rozptýliť semienka v riadku do väčšej vzdialenosti. Semienka by pri výsadbe nemali byť naklíčené, to znamená, že by z nich nemal trčať biely korienok, ktorý je veľmi krehký.
- Po výseve zahrňte hriadku zemou a polejte. Pôdu udržiavajte aj v nasledujúcom období vlhkú, no nie premokrenú. Ak je suchá jar, pomôže doplnková závlaha, ak stromčeky rastú pekne, nie je potrebná.
Starostlivosť o mladé stromčeky
Ovocné stromčeky sú chúlostivejšie ako naše divoké druhy, preto je dobré sa o mladé semenáčiky trošku postarať. Nie je to nič náročné, stačí dodržiavať pár opatrení:
- Udržiavajte pôdu okolo semenáčikov bez konkurencie iných druhov rastlín. Ich pletie je potrebné robiť viackrát počas roka.
- V obdobiach sucha podporte rast stromov doplnkovou závlahou. Tu platí pravidlo - radšej menej často a viac vody. Napríklad raz týždenne, na 1 m2 20 litrov.
- Chráňte pôdu pred vysušením tým, že ju okopete alebo nasteliete mulčom.
- Chráňte rastliny pred cicavým hmyzom, najmä voškami. Tie veľmi spomaľujú rast a deformujú vyvíjajúce sa konáriky. Takúto ochranu môžete robiť mechanickým odstraňovaním vošiek, podporou prirodzených predátorov (lienky, pestrice a ucholaky), alebo pomocou niektorých prípravkov povolených v ekologickom ovocinárstve.
Po tom, ako vaše stromčeky prežijú v škôlke prvý rok, budú mať tak do 30 cm. Môžete ich na jeseň presadiť na miesto, kde budú rásť po zbytok života. Stromčeky budú vhodné na štepenie vo veku 2 - 4 rokov, záleží od viacerých faktorov, no miera vašej starostlivosti v tom hrá veľkú úlohu.
Rozsádzanie semenáčikov
Husté porasty semenáčikov (pri hustej sejbe v riadkoch alebo sejbe na široko) je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj a mohli vytvoriť bohatý koreňový systém. Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave.
Rozsádzanie za zelena
Vykonáva sa po vyklíčení semien, t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (u nás zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží, aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom. Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy alebo do pripravených rýh.
Rozsádzanie v zdrevnatenom stave
Vykonáva sa v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Semenáče sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m. Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia. Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol.

Dopestovanie a úprava podpníka
Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý, môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber sa zvyčajne vykonáva na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi. Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy. Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari, keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.
| Fáza | Popis | Časové obdobie |
|---|---|---|
| Získanie osiva | Zber zrelých plodov z materských semenných stromov | Jeseň (predovšetkým november) |
| Spracovanie semien | Vylúpenie, čistenie a sušenie semien | Jeseň po zbere |
| Stratifikácia | Uskladnenie semien vo vlhkom piesku v chladnom prostredí pre prekonanie dormancie | November - február (80-100 dní) |
| Príprava pôdy | Zrýľovanie, obohatenie kompostom, urovnanie | Jeseň pred mrazmi alebo jar pred sejbou |
| Výsev semien | Výsev stratifikovaných semien do hriadok v škôlke alebo na trvalé miesto | Marec - apríl |
| Starostlivosť o semenáčiky | Pletie, závlaha, ochrana pred škodcami a chorobami | Počas celej vegetačnej sezóny |
| Rozsádzanie (za zelena) | Presadenie mladých semenáčikov s 1-2 pravými listami | Koniec apríla - začiatok mája |
| Rozsádzanie (zdrevnatený stav) | Presadenie zosilnených semenáčikov | Jeseň alebo jar v období vegetačného kľudu |
| Zber podpníkov | Vyoranie alebo zrezanie podpníkov | Jeseň po opadnutí listov |
| Triedenie a uskladnenie | Zväzkovanie, triedenie, označenie a uskladnenie podpníkov | Po zbere |
tags: #generativne #rozmnozovanie #jabloni
