Všetko o pestovaní v ílovitej zemine: Od identifikácie po zúrodnenie
Pokiaľ žijete napríklad na severe Slovenska, pravdepodobne narážate na jednu z veľkých prekážok záhradkárenia, a to na ťažkú ílovitú pôdu. Pre väčšinu rastlín je v pôvodnom stave neprijateľná a len sotva by sme sa tu mohli tešiť z bezproblémového siatia, pestovania a bohatej úrody. Ako upozorňujú odborníci, treba hneď na začiatku povedať, že ide o dlhodobý proces a pôdne podmienky nezmeníme v priebehu jedného víkendu. Po rokoch trpezlivého kultivovania však budeme zberať plody trpezlivej snahy - a to doslova.
Ílovité čiastočky sa nachádzajú v každom type pôdy v rôznom zastúpení. Ílovitá pôda je úrodná, no s rastúcim množstvom ílovitých častíc je často veľmi ťažká a náchylná na zamokrenie. Vzhľadom na veľmi pomalé prehrievanie najmä v jari je ílovitá pôda pomerne studená, nepriepustná a tým menej vhodná pre väčšinu rastlín.
Charakteristické vlastnosti ílovitej pôdy
Ílovitá pôda má špecifické fyzikálne vlastnosti, ktoré môžeme vidieť na prvý pohľad - nepriepustnosť, mazľavosť a hutnosť. Medzi jej hlavné znaky patria:
- Je zhutnená a ťažko sa obrába.
- Po daždi je premočená, na povrchu sa tvoria mláky a mení sa na žlté mäkké a klzké bahno.
- V suchom období je hlboko rozpraskaná a pevná ako betón.
- Má vysoký potenciál zhromažďovania vody a ukladania živín.
- V porovnaní s piesočnatým materiálom je íl stabilnejší vo svahu a nevysychá tak rýchlo.
Aby ste si urobili lepší obraz o tom, ako si ílovitá zemina stojí v porovnaní s inými typmi, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Typ pôdy | Vlastnosti | Schopnosť udržať živiny |
|---|---|---|
| Piesčitá pôda | ľahká, prepúšťa vodu, rýchlo vysychá a zohrieva sa | zlá schopnosť ukladania živín |
| Hlinitá pôda | ideálna záhradná pôda, vyvážený pomer zložiek | dobrá schopnosť ukladania živín |
| Ílovitá pôda | ťažká, ľahko sa utlačí, nebezpečenstvo zamokrenia | vysoký potenciál ukladania živín |
Ako identifikovať druh pôdy vo vašej záhrade
To, aký máte druh pôdy, si môžete jednoducho určiť aj sami pomocou jednoduchého testu. Ílovitú pôdu môžete formovať do rôznych tvarov či ohýbať a zemina Vám bude držať pevne pokope. Ak sa vám z pôdy, ktorú len mierne navlhčíte a postláčate, podarí vytvoriť tvrdá guľka s lesklým povrchom, značí to zvýšený podiel ílu. Na dotyk je takáto zemina hladká a lepkavá.
Informácie o type pôdy vám poskytujú aj indikačné rastliny, ktoré sa v záhrade udomácnili samy od seba. Pre ílovité a na dusík bohaté pôdy sú typické:
- žihľava,
- púpava lekárska,
- iskierník prudký,
- hviezdica prostredná.
TESTOVANIE TYPOV PÔDY – Dva testy pôdy, ktoré môžete urobiť na určenie typu vašej pôdy
Prečo sa rastlinám v ílovitej pôde nedarí?
Zemina je tvorená drobnými čiastočkami rozdrvenej horniny. V prípade ílu sú tieto čiastočky extrémne malé (do 0,002 mm), čo znamená, že aj póry medzi nimi sú minimálne. Ak sa ílovité častice v pôde stretnú s vodou, zväčšia svoj objem, čím sa zníži obsah vzduchu v pôde. Korene rastlín sú tak vystavené dlhším obdobiam s nedostatkom kyslíka.
V hlbších vrstvách sa často vytvára nehostinné anaeróbne prostredie, ktoré spôsobuje odhnívanie koreňov. Ak navyše po daždi vidíte, že voda ostáva na povrchu, podiel ílu je príliš vysoký na to, aby korene mohli voľne dýchať. Väčšina rastlín pritom získava najlepšie živiny z pôdy, ktorá je neutrálna až mierne kyslá a má správny pomer vody a vzduchu.
Opatrenia na skvalitnenie a zúrodnenie
Prvým krokom, ktorý pomôže zmeniť podmienky na pestovanie, je obnova vzduchu a zlepšenie priepustnosti. Na toto skvele fungujú odvodňovacie rigoly, ktoré odvedú prebytočnú vodu preč. Fyzikálne vlastnosti sa výrazne zlepšia aj vtedy, ak do pôdy zarýľujete piesok (najlepšie kremičitý, ktorý neobsahuje vápnik) alebo drobné kameninové drviny.
Ďalším dôležitým hľadiskom je organická hmota. Na ťažkých pôdach pôsobí organická hmota na zníženie ich súdržnosti, čím zabraňuje tvorbe fyzikálneho prísušku. Do pôdy môžete zapracovať:
- vyzretý kompost - zvyšuje obsah humusu a zlepšuje štruktúru,
- odležaný maštaľný hnoj - dodáva dusíkaté látky a dôležité mikroorganizmy,
- popadané lístie alebo rašelinu.
Pomocné látky a kondicionéry
Vhodnú štruktúru možno zabezpečiť aj využitím tzv. pôdnych kondicionérov. Ide o materiály, ktoré sú schopné udržiavať pôdu vzdušnejšiu a kyprejšiu. Patria sem minerálne látky ako keramzit, perlit, zeolit alebo drvené horniny. Osobitne vhodným materiálom je biouhlie. Každé zrnko biouhlia funguje podobne ako pôdny agregát - pôdu prevzdušňuje a poskytuje pôdnym mikroorganizmom bezpečné miesto pre život.
Úprava pH a vápnenie
Netreba zabúdať ani na chemické zloženie. Hodnota pH je v íloch zvyčajne kyslejšia, ako je bežné. V tomto prípade pomôže vápnenie pomocou vápenatých hnojív alebo haseného vápna, ale netreba to preháňať. Ideálna hodnota pH pre väčšinu záhradných rastlín je v rozmedzí 6 až 7. Pred vápnením je však dôležité určiť obsah vápnika v pôde, aby ste ho nepridávali zbytočne, čo by mohlo zablokovať príjem iných živín.
Zelené hnojenie ako biologická cesta
Zelené hnojenie podporuje biologickú aktivitu pôdy. Na ťažkých pôdach sa po zelenom hnojení výrazne zlepšuje ich obrábateľnosť. Využitie hlboko koreniacich rastlín (napríklad z čeľade bôbovitých ako lucerna či ďatelina) pomáha využiť živiny zo spodných vrstiev pôdneho profilu a prirodzene pôdu prevzdušniť.
Ak sa vám do náročného procesu zúrodňovania nechce, veľmi dobrým riešením je vybudovanie vyvýšených hriadok. Do nich môžete naviezť kvalitnú ornicu alebo špeciálne substráty, čím úplne obídete problémy s pôvodnou ílovitou zemou pod nimi. Trvalé hriadky sú oproti klasickej obrábanej pôde úrodnejšie a umožňujú hustejšiu výsadbu.
tags: #ilovita #zemina #pestovanie