Intenzívne a extenzívne pestovanie: Kľúčové rozdiely a udržateľné prístupy

V súčasnom poľnohospodárskom systéme, ovplyvnenom rozvojom ľudstva, ekonomickým a ekologickým kontextom, sa sformovali rôzne výrobné modely. Dva z najrelevantnejších a najdiskutovanejších prístupov sú intenzívne a extenzívne poľnohospodárstvo. Oba systémy sa vyznačujú výraznými rozdielmi v technikách, vstupoch, udržateľnosti, produktivite a ich krátkodobých, strednodobých a dlhodobých dôsledkoch.

V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí obracia k prírode a hľadá spôsoby, ako svoje záhrady a sady viesť tak, aby boli v súlade s prirodzenými procesmi. Ak vlastníte záhradu, máte ovocné stromy a záleží vám na dlhodobej udržateľnosti, extenzívny prístup môže byť pre vás to pravé.

Extenzívne poľnohospodárstvo: Súlad s prírodou

Extenzívne poľnohospodárstvo je spôsob pestovania, ktorý sa zameriava na minimálny zásah do prírodných procesov. Pestovatelia sa snažia vytvoriť sebestačné, prírode blízke prostredie, kde rastliny rastú v súlade s lokálnymi podmienkami. Tento prístup uprednostňuje rešpektovanie prírodných cyklov a prevažné využívanie vlastných zdrojov ekosystému. V extenzívnom ovocinárstve sa ovocné stromy často nechávajú rásť prirodzenejšie, bez silného tvarovania a častého rezu. Zameriava sa na extenzívne využívanie pôdy, a nie na maximalizáciu produkcie na jednotku pôdy. Týmto štýlom dochádza k zvyšovaniu celkových výnosov rozširovaním poľnohospodárskej pôdy. Pre tento spôsob je tiež typické sezónne striedanie plodín, ponechávanie pôdy „ľadom“ a využívanie tradičných spôsobov starostlivosti o pôdu.

Výhody a funkcie extenzívneho prístupu

• Dlhodobá udržateľnosť: Podporuje dlhodobú udržateľnosť a zdravie pôdy a rastlín.
• Minimálna práca: Vyžaduje menej každodennej práce.
• Krajinotvorná funkcia: V extenzívnych sadoch nie je produkčná funkcia hlavnou funkciou - vnímame hlavne iné funkcie - krajinotvornú (aleje), estetickú (solitéry).
• Biotop: Ovocný sad môže byť aj cenným biotopom (biokoridor).
• Nižší vplyv na pôdu: Rozložením zaťaženia na veľké plochy je vplyv na pôdu menej intenzívny.

Hoci sa môže zdať, že rozdiel medzi extenzívnym a intenzívnym ovocinárstvom je jasne definovaný, v praxi to tak často nie je. Je možné, že na svojej záhrade už teraz aplikujete niektoré prvky extenzívneho ovocinárstva, aj keď to možno ani neviete. Ak používate menej chemikálií, volíte miestne odrody ovocia alebo sa snažíte rešpektovať prirodzený cyklus stromov, ste na ceste k extenzívnemu prístupu. Extenzívne poľnohospodárstvo v poslednom čase prechádza procesom zvyšovania svojej efektívnosti bez straty udržateľnosti. Príkladmi tejto modernizácie sú rozvoj efektívnych zavlažovacích systémov, ako je kvapková závlaha, začlenenie ľahkej techniky, GPS monitorovanie a analýza premenných plodín v reálnom čase.

Intenzívne poľnohospodárstvo: Maximalizácia výnosov

Intenzívne poľnohospodárstvo je charakteristické maximalizáciou výnosov prostredníctvom intenzívnych zásahov do pestovateľských procesov. Cieľom je získať čo najviac ovocia v čo najkratšom čase. Tento prístup zahŕňa časté používanie umelých hnojív, pesticídov a techník, ktoré pomáhajú stromom rýchlejšie rásť a prinášať väčšiu úrodu. Oproti tomu, intenzívne poľnohospodárstvo je charakteristické zvyšovaním výnosnosti pôdy využívaním mechanizácie a chemických prostriedkov. Nevyžaduje si až tak veľkú výmeru pôdy, zameriava sa teda na maximalizáciu konkrétnej (hoci aj menšej) výmery.

V intenzívnom ovocinárstve sa stromy kvôli zjednodušeniu práce sadia v hustých radoch. Z plochy pôdy sa tak získa maximum, a prísnym rezom (mechanizovane) sa stromy tvarujú do požadovanej podoby. Pri intenzívnom poľnohospodárstve sa využíva celý rad prípravkov a moderných spôsobov, ako udržiavať pôdu čo najvýnosnejšiu. Oproti extenzívnemu poľnohospodárstvu je v rámci tohto spôsobu možné pestovať širšiu paletu plodín, vrátane olejovitých, ktoré sú následne priemyselne využívané.

Intenzívne pestovateľské tvary hrušiek

V posledných rokoch sa stále viac upúšťa od vysokých kmenných tvarov, ktoré ich zápory ako menšia veľkosť a kvalita plodov, sťažené ošetrovanie a zber a veľká priestorová náročnosť predurčovali najmä na extenzívne pestovanie. Väčšina záhradkárov má k dispozícii len malé pestovateľské plochy, na ktorých sa snaží dosiahnuť čo najvyššiu úrodu. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa i v záhradkách čoraz častejšie stretávame s intenzívnymi tvarmi. Ich ďalšou výhodou je jednoduché ošetrovanie a zber, skorý nástup do rodivosti, väčšie využitie pestovateľskej plochy a slnečného žiarenia, vyššie úrody a vysoký podiel plodov výberovej akosti. Pre intenzívne tvary hrušiek sa používajú vegetatívne dulové podpníky, ktorých štandardom vo svete je podpník MC. Ďalšími vhodnými podpníkmi sú podpník MA a podpníky týchobuzického šľachtenia K-TE-B a K-TE-E. Ako perspektívne sa pre budúcnosť ukazujú podpníky francúzskych šľachtiteľov Sydo, ale najmä BA-29. Vyznačuje sa slabým rastom a zvýšenou odolnosťou k suchu, chloróze a vírusovým ochoreniam.

Holandské štíhle vreteno

Je to najpoužívanejší pestovateľský tvar vo svetových intenzívnych výsadbách. Stromy sa sadia na vzdialenosť 0,75 až 1,5 m (príp. až 2 m) v radoch, medziradová vzdialenosť je 3 m. Orientácia radov je v smere sever-juh. V prvých rokoch zakladáme korunu, ktorá má na rozdiel od jabloní i kostrové konáre. Nevyhnutný je letný rez, pri ktorom odstraňujeme vertikálne rastúce prebytočné konáre a tiež zahusťujúce a konkurenčné konáre. Správnou agrotechnikou, prebierkou plodov, rezom a výživou sa snažíme udržať rovnováhu medzi rastom a rodivosťou, čo je predpoklad pravidelných a vysokých úrod. Do rodivosti stromy vstupujú v 4. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu v 9.-10. roku. Pri dodržaní všetkých zásad pestovania sa na tomto tvare dosahuje úroda cca 40 - 50 t/ha.

Blokový systém pestovania

Ide o viacradový pestovateľský systém, kde sa v jednom bloku vysádza viac radov holandských štíhlych vretien. Jednotlivé rady v bloku sú od seba vzdialené iba cca 1 m. Používajú sa dvoj- až štvorriadkové varianty. Do rodivosti vstupujú stromy v 3.-4. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu cca v 10. roku. Výhodou tohto systému v porovnaní s klasickými vretenami sú vyššie úrody už v prvých rokoch, nakoľko na ploche je väčšia koncentrácia stromov, a tým i skoršia návratnosť investícií. Po dosiahnutí veľkosti korún stromov, ktorá je už pre pestovateľa nevyhovujúca z hľadiska ďalšieho ošetrovania, sa pristupuje k likvidácii vybraných radov.

Superštíhle vreteno

Je to v súčasnosti jeden z najintenzívnejších pestovateľských tvarov. Jeho percentuálny podiel vo svetových výsadbách stále vzrastá. Stromy sadíme na vzdialenosť 0,25 - 0,35 m v radoch, čo predstavuje v priemere 10000 jedincov na ha. Stromy v tomto tvare vstupujú do rodivosti už v 2. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosahujú v 4. roku. V plnej rodivosti dosahujú úrody cez 50 t/ha. Nevýhodou tohto tvaru je potreba veľkého množstva výsadbového materiálu a tým i pomerne vysoké investičné vstupy.

V-systém pestovania

Samotnej výsadbe predchádza výstavba opornej konštrukcie v tvare „V“. Stromy vysádzame v radoch tak ako u superštíhleho vretena, prípadne i hustejšie. Samotné dopestovanie tvaru je obdobné ako u superštíhleho vretena, rozdiel je v tom, že každý druhý strom v rade vedieme po opačnej strane drôtenky. Umožňuje to výsadbu väčšieho množstva stromov, nakoľko každý strom v rade má väčší individuálny priestor. Tento systém umožňuje ideálne využitie slnečného žiarenia. Stromy vstupujú do rodivosti v 3. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu v 5. roku. Nevýhodou tohto systému sú vysoké vstupné investície súvisiace s potrebou množstva stromkov a vybudovaním opornej konštrukcie a tiež komplikovanejšie ošetrovanie, rez a zber.

Vplyv na životné prostredie a udržateľnosť

Intenzívne poľnohospodárstvo, hoci je efektívne pri produkcii veľkého množstva potravín, je v hľadáčiku environmentálnych organizácií a medzinárodných orgánov kvôli svojim vplyvom na životné prostredie. Intenzívne modely zvyčajne degradujú pôdu, znečisťujú vodu a ovplyvňujú biodiverzitu z dlhodobého hľadiska. Rozsiahla degradácia pôdy a strata úrodnej pôdy dosahuje ročný úbytok až 6 miliónov hektárov. Bavlna, plodina s vysokým dopadom pestovaná v intenzívnom poľnohospodárstve, spotrebuje viac ako 25 % všetkých insekticídov a 10 % všetkých pesticídov aplikovaných na celom svete, čo dokazuje, ako môžu vysoko intenzívne techniky spôsobiť vážne škody na životnom prostredí.

Poľnohospodárstvo rovnako ako ďalšie ľudské aktivity ovplyvňuje životné prostredie. Súčasne je však oveľa viac ako ostatné ľudské činnosti závislé od životného prostredia. Na jednej strane sa svojou hospodárskou činnosťou podieľa na znečisťovaní životného prostredia a na znižovaní jeho ekologickej stability. Na druhej strane však poľnohospodárstvo zohráva pozitívnu úlohu pri formovaní vidieckej krajiny (tzv. správcovstvom krajiny), jej rozmanitosti a druhovej pestrosti.

Negatívne dopady na biodiverzitu

Poľnohospodárstvo prispelo a stále prispieva k strate biologickej biodiverzity. Je to všeobecná tendencia a ovplyvňuje všetky úrovne:

• V genetickom prostredí: Zaznamenala sa strata nie veľmi produktívnych domácich odrôd rastlín a plemien zvierat.
• Na úrovni druhov: Vyhynutím rastlinných a živočíšnych druhov. Rozsiahle územia Európskej únie sú postihnuté takmer úplnou stratou biodiverzity.
• Na úrovni ekosystémov: Vplyvom človeka zanikajú extenzívne systémy, čo spôsobuje ďalšiu stratu biodiverzity.

Postupnou intenzifikáciou extenzívneho hospodárenia sa výrazne zasahuje do veľkého biologického bohatstva. Takým prípadom sú olivové háje na juhu Španielska, kde dochádza k procesu silnej intenzifikácie - zavlažovaniu, nárastu výsadby, výlučnému používaniu minerálnych hnojív, herbicídov, fungicídov a insekticídov. Podobná situácia nastáva i pri intenzifikácii pestovania obilnín: zavlažovanie, umelé hnojivá, insekticídy, herbicídy a iné prostriedky spôsobujú znižovanie počtu rastlinných druhov a zároveň i množstva hmyzu. Mechanizácia pri zbere úrody a pestovanie skorých odrôd obilnín tiež zapríčiňuje úbytok a stratu živočíšnych druhov.

Pôda je jeden z najkomplexnejších ekosystémov, ktorý existuje v biosfére. Dochádza v nej k vzájomnému pôsobeniu minerálnych látok, vzduchu, vody, živých organizmov, obrovskému počtu živočíšnych druhov, rastlín a húb. Avšak poľnohospodárske postupy konvenčného poľnohospodárstva nezodpovedajú dôležitosti a významu pôdy. Pôda je v mnohých regiónoch Európskej únie vystavená erózii.

Príčiny degradácie pôdy

• Fyzikálna degradácia: Spôsobená eróziou, vysušovaním, presycovaním vodou a utláčaním.
• Chemická degradácia: Spôsobená okysľovaním, salinizáciou a kontamináciou ťažkými kovmi a inými mikro-nečistotami.
• Biologická degradácia: Nastáva mineralizáciou humusu a zmenami biodiverzity.

Permakultúra ako udržateľný dizajn

Permakultúra, názov vznikol spojením anglických slov „permanent agriculture“ (permanentné poľnohospodárstvo), je komplexný dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Jednoznačne dokázala, že rovnaké princípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov, sú funkčné aj v civilizovanom svete. Samotná permakultúra zahŕňa v sebe nielen intenzívne pestovanie plodín, ale aj ovocných stromov, tiež extenzívne pestovanie lesa, pastvy pre dobytok, chov zvierat a umiestnenie obydlí.

Krása permakultúrneho hospodárenia spočíva v tom, že sa vaša záhrada postará o seba sama. Zveľaďuje sa, hnojí a kyprí prakticky bez vášho pričinenia. Na začiatku tento fenomén síce vyžaduje nejakú tú prácu a pár mesiacov (v prípade ovocných stromkov aj rokov) na ustálenie, pozorovanie a dolaďovanie. No ak bude všetko fungovať tak, ako má, bude vašou jedinou starosťou udržiavať chodníčky, aby ste mali kadiaľ chodiť po úrodu.

Princípy permakultúrneho pestovania

Biointenzívne pestovanie patrí medzi formy ekologického poľnohospodárstva, ktoré vedú k vyšším výnosom na malej ploche bez vyčerpávania pôdy. Biointenzívny prístup volí opačnú cestu: viac života v pôde a menej externých vstupov. Neznamená to menej práce - skôr iný typ práce: premyslieť plány výsadby, pripravovať kompost, využívať prírodné stimulátory, mulčovať a priebežne dosievať. Biointenzívny systém najlepšie funguje vo vyvýšených záhonoch. Získame tým kontrolu nad štruktúrou pôdy, drenážou a teplotou.

1. Tesnejšia kombinovaná výsadba: Rastliny sadíme o niečo bližšie k sebe, no stále tak, aby porast ostal vzdušný. Vyššie druhy vedú vertikálny priestor, pod ne pridáme nižšie druhy. Takto navrhnuté záhony lepšie hospodária s vodou.
2. Kompost: Kompost je srdce biointenzívneho pestovania. Vraciame ním organickú hmotu do pôdy, zlepšujeme štruktúru, vodozádržnosť aj pôdny život.
3. Zelené hnojenie: Na malých plochách mimoriadne efektívne. Medzisezónne výsevy viažu živiny, prevzdušnia pôdu, chránia povrch pred eróziou a bránia náletu burín.
4. Rotácia plodín: Je poistka proti vyčerpaniu pôdy a hromadeniu patogénov. Na malých plochách stačí aj dvoj- až trojpoľný systém.
5. Prevencia a podpora predátorov: Budujeme zdravý mikrobiálny ekosystém. Záhradu navrhneme tak, aby mala priestor pre prirodzených predátorov.

Formy permakultúrnych záhrad

Základom sú rôznorodé druhy záhonov, ktoré sú úzke a široké, tvarované a formované podľa estetickej, ale aj technickej potreby. Najčastejšie sa stretávame s permakultúrnymi záhradami vytvorenými na princípe nemeckej kopy, kľúčovej dierky, mandaly a v tvare slnečnej pasce. Ak si pozriete niektoré tvary permakultúrnych záhrad a nie je vám cudzie ezoterické zmýšľanie, takmer na sto percent v nich nájdete mandalu. Mandaly boli a sú všade vôkol nás - je to starodávny symbol, podmnožina vesmíru aj vesmír samotný. Mandalu môžeme definovať, ako grafický útvar s pevným stredom, okolo ktorého sú v harmónii (s presným poriadkom) umiestnené ostatné elementy. Takže sa nemôžeme čudovať, že permakultúrna záhradka bude mať v mnohých prípadoch takýto tvar.

Bioparenisko a nemecká kopa

Hlavným cieľom vytvorenia biopareniska je produkcia živín a tepla pre rastliny, ktoré tak získavajú priamo z pôdy potrebné živiny. Navyše sa tým oproti bežným spôsobom pestovania zeleniny a bylín predĺži ich vegetačná doba o jeden až dva mesiace. Ak chceme takzvanú nemeckú kopu v tvare slnečnej pasce, označíme si na pozemku neuzavretý kruh v tvare podkovy či písmena C. Jeho otvorená časť bude smerovať na juh. Po dosiahnutí úrovne zeme vytvoríme z hliny a kompostu val, ktorý by mal byť asi 0,5 až 1 meter široký a vysoký cca 40 cm. Tento val vytvorí na malom priestore rôzne mikroklímy, čo zabezpečí rôznorodosť a diverzitu nášho zeleninového záhonu.

Mikroklíma č.1 je vhodná predovšetkým pre paradajky a papriku, ktorých nadzemná časť nepotrebuje prílišné vlhko, predovšetkým kvôli tvorbe plesní. Mikroklíma č. 2 je vhodná najmä pre koreňovú a listovú zeleninu, ako aj pre šaláty a bylinky. Mikroklíma č.3. Pre túto mikroklímu sú vhodné rastliny, ktoré majú radi vlhko. Je dôležité, aby mala kopa dostatočnú výšku a šírku. Tým sa zabezpečuje vytvorenie rôznorodých mikroklím a zároveň ich dostatočná vzájomná vzdialenosť.

tags: #intenzivne #pestovanie #a #extenzivne

Populárne príspevky:

• Pestovanie Salvia splendens
• Pestovanie v súlade s prírodou
• Ako pestovať zemiaky v slame
• Indická azalka: Sprievodca pestovaním na balkóne
• Tipy pre bohaté kvitnutie izbových rastlín