Kytica z kvetov zla Jána Kostru: Preklad a interpretácia
Slávna zbierka veršov (vydaná prvýkrát v roku 1857), ktorá v dobe svojho vzniku vzbudila nesmierne pohoršenie.
Charles Pierre Baudelaire (9. apríla 1821 Paríž - 31. augusta 1867 Paríž) bol francúzsky básník a prekladateľ, prvý z rady tzv. "Prekliatych básníkov". Jeho básnické dielo malo zásadný vplyv na rozvoj modernej poézie a inšpirovalo mnoho ďalších básníkov (napr. 19. storočia).
V roku 1958 vyšla v preklade Jána Kostru zbierka "Kytica z kvetov zla", ktorá predstavuje výber z básní Charlesa Baudelaira. Táto zbierka bola vydaná v darčekovom vyhotovení, viazaná v plátne, s doslovom od Jozefa Bžocha.
Už úvodná báseň "Čitateľovi" (Au lecteur) v sugestívnych obrazoch evokuje ukrutný svet zla a jeho odraz v duši človeka. V básni "Požehnanie" (Bénédiction) autor popisuje sám seba ako básnika predurčeného Bohom, no na druhej strane nepochopeného, dokonca odmietaného aj vlastnou matkou. Baudelaire sa verejne obnažil v básni "Šperky" (Les Bijoux), čím pobúril veľkú časť meštianstva.
V zbierke nájdeme aj škandalóznu báseň "Mrcina" (Une Charogne), ktorá má prvky naturalizmu. V básni "Krásna loď" (Le Beau Navire) prekračuje hranicu cudnosti opisujúc ženské vnady. Zbierka je ukončená skladbou "Cesta" (Le Voyage), na konci ktorej stojí "Smrť, starý kapitán" ("Ô Mort, vieux capitaine").
Reakcie na Baudelairovu zbierku boli všelijaké a kritika bola veľmi ostrá. Jules Valles v časopise La Situation opísal Baudelaira ako "fanfaróna nemravnosti, falošného prašivca, podvodníka, ohavu a pornografa". Na margo jeho diela sa vyjadril: "Je to len jed, nie vôňa." Po Baudelairovej smrti kritika vôbec nie je miernejšia. Figaro hovorí o "skľučujúcej chudobe myšlienok básnika", jeho poézia je podľa kritikov tohto časopisu "škrofulózna, škaredá, ľadová, márnicová a bitúnková", je to vraj "nemocnica otvorená všetkým demenciám ducha, všetkým hnilobám srdca". Gustave Bourdin, literárny kritik, dokonca spochybňuje jeho mentálne zdravie.
Krátko po vydaní zbierky bol celý náklad 1300 výtlačkov zhabaný, 6 básní (Léthé, Tej, ktorá je príliš veselá, Lesbos, Šperky, Vampírove metamorfózy, Prekliate ženy) bolo zakázaných, Charles dostal pokutu 300 frankov, jeho nakladateľ musel zaplatiť 100 frankov. Kasačný súd zrušil zákaz týchto básní až v roku 1949.
Medzi niektorými známymi spisovateľmi však Baudelaire našiel podporu. Gustave Flaubert mu píše v jednom z listov: "Úprimne sa mi to páči a okúzľuje ma to. Našli ste prostriedok, ako omladiť romantizmus. Nepodobáte sa nikomu (čo je prvá zo všetkých kvalít). Originálnosť štýlu vyviera z koncepcie. Veta je naplnená myšlienkou až na prasknutie. Mám rád vašu horkosť s jej jazykovými jemnôstkami, ktoré ju zdôrazňujú ako rytiny na jemnej čepeli. Aby som to zhrnul, čo sa mi najviac páči na vašej knihe je to, že v nej prevláda umenie. Ste odolný ako mramor a prenikavý ako anglická hmla." Victor Hugo zas napísal autorovi, že vytvoril "nový záchvev".
Poézia od Charlesa Baudelaira od Charlesa Baudelaira · Ukážka audioknihy
Ján Kostra týmto prekladom priniesol slovenským čitateľom dielo, ktoré aj napriek kontroverziám patrí k vrcholom svetovej literatúry. Jeho "Kytica z kvetov zla" je svedectvom o sile poézie, ktorá dokáže skúmať aj tie najtemnejšie zákutia ľudskej duše.
tags: #jan #kostra #kytica #z #kvetov #zla