Plamienok (Clematis): Kráľ popínavých rastlín a jeho jedovatosť pre exotické zvieratá

Plamienok, známy tiež pod názvom klematis, je kráľom popínavých, kvitnúcich trvaliek a svojimi farbami, vôňami a atraktivitou počas každého ročného obdobia má čo ponúknuť nejednému pestovateľovi. Plamienok (Clematis) patrí do čeľade iskerníkovité a v rôznych podobách ho môžeme prirodzene nájsť na všetkých kontinentoch. Plamienky sú známe svojím bohatým a vytrvalým kvitnutím, no okrem toho sú atraktívne aj hlávkami semien počas zimy, viacnásobným kvitnutím a odolnosťou voči nepriaznivým podmienkam.

Pôvod a rozšírenie

História plamienok zahŕňa stáročia a rôzne oblasti sveta a je bohatá a rôznorodá. Čeľaď iskerníkovitých (Ranunculaceae) je domovom približne 300 druhov plamienkov, ktoré sú prestížne pre svoje šokujúce kvety a popínavé rastliny. Rastliny Clematis možno nájsť v tesnej blízkosti častí Číny, Japonska, Európy a Severnej Ameriky pozdĺž severnej strany rovníka. Hoci nie je veľa konkrétnych historických záznamov, je pravdepodobné, že domorodí ľudia v minulosti používali rôzne druhy Clematis na rôzne účely. V európskych záhradách sa plamienok začal pestovať už v stredoveku. Počas renesancie došlo k ďalšiemu skúmaniu a dokumentácii organickej vedy. Počas šestnásteho storočia dostali škôlky v Európe plamienok z Japonska a Číny. V osemnástom storočí sa uskutočnili prvé pokusy o hybridizáciu. Pokrok Clematis prekvital počas stoviek rokov, najmä počas viktoriánskeho obdobia. Tvorbu úplne nových crossoverov výrazne ovplyvnil George Jackman a ďalší známi záhradníci. V devätnástom storočí boli rastliny plamienok bežné v Severnej Amerike a iných častiach sveta. Moderné poľnohospodárstvo, od 20. storočia, produkovalo rôzne nové zmesi a kultivary Clematis, ktoré vykazovali pokračovanie rastliny s pozoruhodnou kvalitou.

Plamienok plotný (Clematis vitalba)

Plamienok plotný patrí medzi naše liány, je to vytrvalá, popínavá drevitá rastlina dlhá 6-8 metrov. Listy sú jednoducho lichozperené s 3-5 stopkatými lístkami, lístky sú úzko vajčité až srdčité. Kvetenstvo je úžľabné alebo vrcholové metliny. Okvetné lístky sú belavé až belavo nazelenalé. V strednej Európe je plamienok plotný jeden z malopočetných druhov lianovitých rastlín. Vďaka intenzívnemu rastu je táto liána schopná v relatívne krátkom čase obrásť okolité stromy a kry, ktoré neskôr môžu pre nedostatok svetla aj odumrieť. Na jeseň a v zime upútavajú na okrajoch lesa jej porasty zhlukmi striebristých nažiek s chlpatými príveskami. Plamienok plotný je 10 m vysoký a bohato rozvetvený popínavý ker, ktorý sa na susedných drevinách zachytáva úponkami listov. Dožíva sa maximálne 25 rokov, podzemok až 40 rokov. Staré výhonky môžu mať priemer ľudskej paže. Kôra je sfarbená do šedohneda, odlupuje sa v pozdĺžnych nepravidelných pruhoch. Listy sú nepárno perovité s 5-timi lístkami, protistojné. Dĺžka listu so stonkou je až 25 cm. Jednotlivé lístky majú vajcovito-srdcovitý tvar dĺžky 2,5 až 8 cm a šírky 2,5 až 5 cm. Zvrchu sú tmavozelené, zospodu svetlejšie. Rastliny sú ľavotočivé a využívajú sa ako podpery. Kvety sú jemne voňavé, v priemere široké 2,5 cm, dlhostopkaté v metlinách. Koruna chýba. Pretože sa kvety tvoria na koncoch mladých výhonkov, kvitne relatívne neskoro, od júla do augusta až septembra. Plody sú malé, hnedé podlhovasté nažky s asi 3 cm chlpatým chvostíkom. Dozrievajú od októbra do zimy, zrelé sú až v zimnom období. Drevo je svetložlté a u starších rastlín vo forme stočených cievnych zväzkoch.

Plamienok plotný je rozšírený v strednej a južnej Európe. Vyskytuje sa v Írsku i vo Veľkej Británii, v Alpách, na celom území Talianska až do Malej Ázie. V Rakúsku rastie vo všetkých spolkových krajinách, v národnom parku je rozšírený vo vyššie položených lužných lesoch, na okrajoch ktorých tvorí husté porastové závesy. Nie je ohrozeným druhom ani v Rakúsku a ani v celej Európe. Druh Clematis vitalba uprednostňuje bázické pôdy bohaté na živiny, často i vápenaté, ílovité a aluviálne pôdy. Rastie na teplých stanovištiach bohatých na pôdny dusík, na okrajoch lesov, lesných čistinkách, v ruderálnych húštinách a lužných lesoch. Je to drevitá krovina, ktorá obľubuje polotieň, mladé rastliny potrebujú však veľa svetla. Je priekopníkom na holých pôdach a je rozšírená v nížinách i v pahorkatinách do nadmorskej výšky 1500 m.

Pestovanie plamienka

Ich pestovanie nie je napriek náročnejšej výsadbe komplikované a zvládne to každý. Ak je niečo pri pestovaní plamienka náročnejšie oproti iným rastlinám, tak je to jeho sadenie. Klematis totižto potrebuje hlbokú (60x60 cm) výsadbovú jamu, ktorej dno a okraje by sa ešte mali narušiť. Extra námaha pri hĺbení pomerne veľkej výsadbovej jamy sa vám vráti v podobe skorého prijatia rastliny a bohatého kvitnutia v budúcnosti. Pred samotnou výsadbou skontrolujeme koreňový bal, či nerastú korene do kruhu (v takom prípade poprestrihávame korene aby sa rozrastali do priestoru), na 15 minút namočíme bal do vody. Do výsadbovej jamy pridáme dve lopaty kompostu alebo dobre vyzretého hnoja, pohár kostnej múčky, v prípade ťažkej ílovitej pôdy aj zopár lopát piesku na zlepšenie priepustnosti a doplníme okolitou pôdou. Zmes premiešame a môžeme do nej zasadiť plamienok tak, aby korunka (srdiečko) rastliny ležala cca 7 až 10 cm pod povrchom, a aby bola rastlina v 45° uhle smerom k jeho budúcej opore. Klematis takáto výsadba stimuluje k rastu ďalších stoniek a k rýchlejšiemu prijatiu a prichyteniu sa na oporu.

Zálievka a hnojenie

Pravidelné polievanie klematisu je najdôležitejšie po výsadbe. Po zakorenení si plamienok vyžaduje minimálne 4 litre vody týždenne, no pri horúcom počasí sa potrebný objem vody výrazne zvyšuje. Plamienok je svetlomilná rastlina, ktorá si vyžaduje minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálne hnojivo pre plamienok by malo obsahovať pomer NPK 5-10-5 alebo 5-10-10, prípadne sa môže použiť hnojivo na rajčiaky či ruže spolu s kompostom. Hnojivo je prospešné najmä pred a počas obdobia kvitnutia. Aj keď má plamienok v obľube veľa slnka, jeho korene sa naopak cítia najlepšie v chladnej pôde. Nájsť slnečné miesto s tieňom na korene clematisu môže byť náročné a preto je vhodné pomôcť si hrubou vrstvou mulču z organického materiálu (kôra, štiepka, slama,…), ktorá udrží pôdu chladnou.

Opora a strihanie

Trvalá opora pre plamienok by mala byť zabezpečená už pri výsadbe tejto rastliny. Oporou môže byť čokoľvek, po čom sa dokáže klematis šplhať. Môžu to byť ploty, pergoly, altánky, pletivá, no aj iné rastliny, pretože úponky plamienka sú jemné a neškrtia - nenarušujú nosnú rastlinu. Pre pestovateľov je najdôležitejšie vedieť kedy strihať plamienok. Spôsob a načasovanie strihania clematisu je však odlišné pre rôzne druhy plamienkov.

• Skoré klematisy (ako napríklad stálozelený plamienok armandov alebo plamienok horský - montana) kvitnú skoro na jar na starom dreve. Tieto typy klematisov nepotrebujú zostrih na podporu kvitnutia.
• Klematisy s dvoma fázami kvitnutia: Prvé kvitnutie sa objavuje na výhonkoch zo starého dreva a preto by mal byť rez takýchto plamienkov načasovaný na predjarné obdobie ešte pred vypučaním pukov. Odstránené by mali byť všetky poškodené a slabé stonky a silné stonky by mali byť skrátené po dva veľké (hrubé) púčiky. V tejto fáze sa je potrebné vyhnúť výraznejšiemu zostrihu, pretože by to malo za následok slabšie kvitnutie. Druhé kvitnutie sa objavuje už na stonkách, ktoré vyrástli v danom roku a preto je na jeho stimuláciu vhodné vykonať druhý rez ihneď po odkvitnutí prvej vlny kvetov.
• Neskoré klematisy (napr. clematis ‘Princess Diana’, clematis ‘Ville de Lyon’) kvitnú od leta až do jesene na novom dreve, ktoré vyrástlo v danom roku. V tomto prípade je najvhodnejší razantný predjarný zostrih až na 20 až 40 cm nad zemou. Týmto rezom sa odstráni všetok rast z predchádzajúceho roku a kvety sa môžu formovať na mladých výhonkoch.

Počas prvej vegetačnej sezóny rastliny by sa mali uštipovať konce všetkých typov klematisov a následne radikálne zostrihnúť počas prvej jari po výsadbe.

Rozmnožovanie

Klematis sa dá vypestovať zo semienka, no trvá to až tri roky pokým zakvitne. Najvhodnejším obdobím na odoberanie odrezkov je neskorá jar až skoré leto. Odrezky odoberáme ideálne z polozdrevnatených (nie úplne zelených) stoniek bez pukov alebo kvetov. Na propagáciu postačujú cca. 5 cm odrezky s jedným lístkom (druhý list sa odstrihne), ktoré namočíme do rastového stimulátora, následne zasadíme do vlhkého výsadbového substrátu a zalejeme vodou. Zasadené odrezky môžeme prekryť igelitovým vreckom (vrecko sa nemôže dotýkať odrezkov) na udržanie vysokej vlhkosti vzduchu, čo nám zvýši pravdepodobnosť ich prijatia. Pôdu udržujeme vlhkú no nie premočenú. Odrezky zakorenia do 2 až 4 týždňov a následne sa môžu presadiť do väčších kvetináčov alebo priamo do záhrady. Na odoberanie a skracovanie používame ostré, dezinfikované nožnice a odobraté odrezky je potrebné okamžite zasadiť.

Typy a kultivary plamienkov

Na svete je doposiaľ známych zhruba 300 druhov plamienkov, z ktorých sú väčšina popínavé rastliny, no nájdu sa aj plazivé či kríkové formy klematisov. V záhradách sa pestuje len niekoľko z týchto druhov clematisov, z ktorých za roky šľachtenia vznikli stovky hybridov a kultivarov.

• Veľkokveté plamienky: Sú najpopulárnejšie a v najväčšej miere pestované klematisy. Väčšinou ide o hybridy, ktoré sa rozdeľujú na skoré a neskoré. Skoré veľkokveté plamienky kvitnú dvakrát (neskorá jar až skoré leto a neskoré leto až skorá jeseň) zatiaľ čo neskoré veľkokveté klematisy kvitnú len jeden krát (od leta do jesene) na novom dreve.
• Skoré plamienky (Atragene): Do skupiny atragene zaraďujeme skoré plamienky s menšími kvetmi, ktoré sa vyznačujú svojou odolnosťou, mrazuvzdornosťou a nenáročnosťou na pestovanie. Vyhovujú im aj východné či severné expozície a vedia sa odmeniť elegantnými kvetmi počas jari a nápadnými chumáčmi semien, ktoré sú zaujímavé aj počas zimy.
• Stálozelené plamienky: Kvitnú ako prvé počas marca až júna, no v našich podmienkach ich treba chrániť pred silnými mrazmi (mrazuvzdorné len do -10 až -15°C). Stálozelené plamienky majú väčšinou drobnejšie, voňavé, spravidla biele kvety a zelené listy si uchovávajú aj počas zimy.
• Bylinné klematisy: Do tejto skupiny clematisov zahŕňame všetky plamienky, ktorým po vegetačnej sezóne odumrie celá nadzemná časť a začiatkom jari začínajú rásť odznova. Bylinné klematisy sú veľmi odolné a nenáročné na pestovanie, pričom sa dajú využiť na výsadbu do záhonov či skupinových výsadieb, kde sa šplhajú po iných rastlinách. Tieto dlhoveké trvalky kvitnú od skorého leta do skorej jesene a po zostrihnutí môžu zakvitnúť ešte raz.
• Plamienky z Ázie a Strednej Európy: Tieto odolné a nenáročné plamienky sú jedny z najvyššie a najhustejšie rastúcich druhov. Záplavou menších, voňavých kvietkov vedia na seba upútať pozornosť a odmeniť tak nejedného pestovateľa. Táto skupina plamienkov pochádza zo Strednej Európy a Ázie a medzi jej najznámejších zástupcov patria druhy clematis orientalis, clematis serratifolia, plamienok tangutský (clematis tangutica) či clematis tibetana. Sú charakteristické spravidla žltými kvetmi v tvare lampáša alebo hviezdy, ktoré sú často ovisnuté. Každý kvet vytvorí chumáčik semien, ktorý je ozdobou záhrady počas zimy a jari.
• Plamienok vlašský: Napriek tomu, že plamienok vlašský pochádza z Južnej Európy, je veľmi odolný a hravo si poradí aj s našou klímou. Tento druh klematisov je veľmi trvácny, nenáročný na pestovanie a prináša dlhotrvajúce kvitnutie od leta až do jesene.

Choroby plamienka

Jediným zo závažným ochorením plamienok je vysoko infekčné napadnutie plesňami nazývané Clematis wilt (choroba plamienkov spôsobená hubou Calophoma clematidina (syn Phoma clematidina, Ascochyta clematidina)). Ak máte podozrenie na infekciu, vyrežte všetky zvädnuté stonky až na zdravé (nezafarbené) tkanivo a okamžite zničte postihnutý materiál, aby ste zabránili kontaminácii pôdy.

Medzi obzvlášť náchylné variety patria: Clematis 'Henryi', 'Vyvyan Pennell', 'Mrs N. Thompson', 'Duchess of Edinburgh', 'William Kennett', 'Marie Boisselot/Madame le Coultre', 'Ernest Markham', Clematis 'Comtesse de Bouchaud'.

Medzi rezistentné kultivary a druhy patria: Clematis 'Avant Garde', 'Bonanza', 'Confetti', C. alpina, C. montana, C. orientalis, C. viticella (ktorá je skôr tolerantná ako odolná), C. integrifolia, C. macropetala.

Jedovatosť plamienka a jeho vplyv na zvieratá

Plamienok je jedovatá rastlina. Všetky časti sú jedovaté, nicméně otravy sú veľmi vzácne. Pri dotyku s listami dochádza k dráždění pokožky. Rastlina je jedovatá, miazga môže spôsobiť podráždenie kože.

Je všeobecne známe, že rastliny plamienok rozhodne ovplyvňujú klímu, pretože poskytujú životný priestor a potravu opeľovačom, ako sú včely medonosné a motýle. Každý druh plamienok má svoj vlastný úžasný zložený herný plán. Priaznivé vlastnosti rastliny a potenciálne prínosy pre zdravie sú podporované rôznymi bioaktívnymi zmesami. Konkrétne alkaloidy nachádzajúce sa v plamienok zahŕňajú klematín a klematidín. Tieto zmesi, ktoré prispievajú k penivým a čistiacim vlastnostiam druhu Clematis, sa zvyčajne nachádzajú v prírode.

Zatiaľ čo Clematis ponúka niekoľko výhod v starostlivosti o pleť a zvyčajný liek, je dôležité uvedomiť si obavy o prosperitu a potenciálne riziká súvisiace s jeho používaním. Extrakt z listov Clematis vitalba môže u niektorých jedincov vyvolať alergické reakcie. Náhodné účinky môžu zahŕňať začervenanie, zosilnenie, triašku, vyrážku alebo žihľavku. V dôsledku prítomnosti toxických zlúčenín môžu byť niektoré druhy plamienok škodlivé, ak sa konzumujú alebo používajú nesprávne. Pri požití sú rastliny plamienok vo všeobecnosti jedovaté. Symptómy požitia môžu upevniť štipľavosť, regurgitáciu, výtok a poburujúcu gastrointestinálnu agóniu.

Jedovaté rastliny a domáce zvieratá

Keď sa začína topiť sneh, môžeme v prírode ale aj v záhradkách nájsť prvé jedovaté rastliny. Ako sa nám oteplieva, tak sa príroda prebúdza a rastlinky jedna za druhou vykúkajú spod zeme. Najhoršie na jedovatých rastlinách je, že si ich môžeme zameniť za jedlé. Určite by sme mali byť opatrní na rastliny, ktoré sú jedovaté aj pre človeka. Práve u nich si môžeme byť istí, že rozhodne obsahujú látky, ktoré môžu ohroziť zdravie - a keď nám ľuďom, tak prečo by nie aj zvierati. Väčšinu týchto rastlinných jedov všetci dobre poznáme, takže si ich len pripomeňme, vyberme pre začiatok tie, ktoré rastú v našej prírode alebo ich s obľubou pestujeme v záhradách.

Príklady jedovatých rastlín a ich vplyv na zvieratá

Rada jedovatých druhov nás však môže ukludňovať, že zvířatům bývají obvykle tyto rostliny odporné - odmítají je, většinou je ani nenapadne si s nimi cokoli začínat. Je nutné věnovat pozornost také rostlinám, které jsou jedovaté jen pro zvířata některá. Kočkám a psům zase určite nie je vhodné podávať cesnak a cibulu. Samostatnou kapitolou jsou také houby - ze svého kocourka houbaře raději opravdu nevychovávejte! Nebezpečí především pro býložravce mohou predstavovat i houby, které hostí jiné rostliny. Na listech javorů se třeba objevuje svraštělka javorová (Rhytisma acerinum), na travách zase paličkovice nachová (Claviceps purpurea).

Určitým nebezpečím jsou i fotosenzibilizujúce rastliny, které obsahují látky, jež v kontaktu se slunečním zářením způsobují poškození pokožky, které může vést v závažných případech až k úhynu zvířete. Jedovatostí pro domácí zvířata je všade kolem dost. Nicméně nepropadejme panice, zvířata často sama rozpoznají, co pro ně může být nebezpečné, mnoha druhům rostlin se obloukem vyhnou. Před některými nepříjemnostmi s rostlinami můžeme domácí zvířata lehce ochránit sami - třeba tím, že nebudeme v jejich blízkosti skladovat cibulky sněženek či tulipánů a památnou monsteru zděděnou po babičce dáme raději do pokoje, kam se náš čtyřnohý kamarád nedostane. Větší nebezpečí jistě číhá na naší zahradě na býložravce, než na chované šelmičky mňoukavé či štěkavé. Určitě v našich zeměpisných šířkách dávejme pozor na rostliny z čeledi lilkovitých (od rulíku po rajče), rozhodně i na miříkovité (v této čeledi najdeme nejen bolehlav a rozpuk) a pryskyřníkovité (třeba takový šalamounek patří k nejjedovatějším rostlinám vůbec, ovšem v této čeledi rozhodně není jedovatým velmistrem sám).

tags: #je #clematis #jedovaty #pre #exoty

Populárne príspevky:

• Sprievodca pestovaním chryzantém
• Liečivé účinky prvosienky jarnej
• návod na prácu s vykrajovačmi na kvety
• Využitie Aloe Vera
• Krása fialových a ružových kvetov