Pestovanie hlivy ustricovej: Kompletný návod
Hliva ustricová je jedlá, drevokazná huba, ktorá rastie na pňoch alebo kmeňoch listnatých stromov. Táto obľúbená huba, nazývaná aj psie ucho, rastie vo voľnej prírode vo veľkých trsoch na pňoch listnatých drevín. Má belavú dužinu lahodnej chuti, vďaka ktorej je obľúbená v kuchyni. Súčasťou jedálneho lístka by mala byť aj pre množstvo prírodných zdraviu prospešných látok, ktorých je bohatým zdrojom. Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Hliva ustricovitá sa dá v kuchyni pripraviť na stovky spôsobov. Túto zdravú pochúťku si nemusíte kupovať v obchodoch. S trochou trpezlivosti a pri dodržaní správnych podmienok si ju vypestujete aj doma.
Hliva ustricová je vynikajúca v polievkach, ako príloha k mäsu, v omáčkach aj v rizote alebo s cestovinami. Jej pravidelné konzumovanie navyše prospieva zdraviu. Hliva ustricová obsahuje množstvo vitamínov a minerálov. Nachádzajú sa v nej vitamíny B, vitamín D, K, a C, fosfor, draslík, železo, meď a mangán, v menšom množstve tiež zinok, selén a horčík. Najviac cenená je pre beta-D-glukán, ktorý podporuje správnu funkciu imunity. Hliva obsahuje betaglukány, ktoré podporujú našu imunitu v boji proti vírusom, baktériám a parazitom. Okrem toho obsahuje aj veľké množstvo vitamínov. Hliva obsahuje vitamíny C, D, K, a vitamíny skupiny B. Konzumovanie hlivy stimuluje imunitu a pomáha pri detoxikácii organizmu. Výťažky z hlivy spoľahlivo podporujú imunitu. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a betaglukánov podporuje zvýšenie prospešnej mikroflóry v črevách. Okrem toho obsahuje komplex vitamínov, proteíny a stopové prvky. Hliva ustricová obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny.
Spôsoby pestovania hlivy ustricovej
Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba je možné pestovať na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín. Pestovanie hlivy na dreve nevyžaduje veľa miesta v záhrade, vlastnej úrody sa môžete dočkať dokonca aj v interiéri. Úrodu vám bude prinášať niekoľko rokov. Potrebovať budete len miesto, kam drevo umiestnite.
Pestovanie na dreve
Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.
Jedným z nich je pestovanie na čerstvých pňoch či narezaných klátoch (kmeňoch) listnatých drevín. Položíme ich na pôdu pod stromy. Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok. Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.
Na pestovanie hlivy v dreve vyberte kus s priemerom minimálne 20 cm (pri menšom priemere drevo rýchlejšie vysychá, čo hlive neprospieva), výška by mala byť od 50 do 80 cm. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus.
Kmeň si rozpílime na štyri rovnaké časti a na skúšku si poukladáme všetky odpílené časti. Po odskúšaní si rozoberieme vrchné časti kmeňa a na spodný kmeň rozmiestnime naočkované obilné zrná. Na kmeň nasunieme plastové vrece, do ktorého urobíme zárezy na odvetranie. Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou. Táto metóda je variáciou tzv. spodného očkovania dreva. Do jamy vyhĺbenej v pôde rozložíme čerstvú hlivovú sadbu, na ktorú položíme kus kmeňa či hrubého konára a zahrnieme zeminou. Drevo počas roka zalievame.
V záhrade vyberte miesto chránené pred priamym slnečným žiarením a vetrom. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Ak ju zasadíte na jar, tak je možné, že v októbri, alebo novembri budete mať prvú malú úrodu. Stretol som sa s prípadmi, kedy začala rásť až po roku. Všetko záleží od prostredia, kde ju vysadíte, ako aj od kmeňa, ktorý použijete. Je dôležité, aby bol kmeň vlhký.
Pestovanie na slame a iných substrátoch
Hlivu môžete pestovať na drevených polienkach či zmesi z podrvených kukuričných klasov zbavených zŕn. Osvedčené je aj pestovanie na slame v igelitových vreciach. Vyberte si tvrdú slamu, ktorá lepšie drží štruktúru a je pevná - vhodná je napríklad pšeničná. Pri pestovaní hlivy je dôležité dbať na prísnu hygienu. Okrem želanej huby sa vám môžu v substráte jednoducho premnožiť aj neželané plesne.
Základ je kvalitný substrát a sadivo. Pripravte si zdravú, suchú a čistú slamu zlatožltej farby a nepoužité plastové vrece. Slamu pred očkovaním sterilizujte, aby ste zničili baktérie, plesne a neželané huby. Do väčšieho suda vložte vrece, do ktorého naskladáte slamu. Do vreca nalejte vriacu vodu a po vychladnutí slamu sceďte. Postup opakujte ešte raz a po hodine vodu opäť zlejte, napríklad tak, že z vriec odstrihnete spodné rohy. Slamu nechajte vychladnúť na 20 až 25 stupňov, dôkladne si umyte ruky a môžete očkovať.
Postup očkovania je jednoduchý. Do vreca vložíte vrstvu slamy, nasleduje hlivové sadivo a opäť vrstva slamy. Postup opakujte až vrece naplníte do 3/4. Naplnené vrece zviažte a urobte doň čistým nožom zárezy dlhé 3 - 5 centimetrov. Na týchto miestach začnú vyrastať huby. Vrece umiestnite vodorovne do vydezinfikovanej čistej miestnosti s teplotou 20 - 25 stupňov, kde ho necháte približne dva týždne až 18 dní.
V okolí otvorov by sa mali začať objavovať zhluky huby. Teplotu v miestnosti znížte na 15 - 17 stupňov a pravidelne vetrajte. Vrece by malo byť v tomto období približne 8 až 12 hodín na svetle, nie však na priamom slnku. Na dvadsiaty až dvadsiatypiaty deň môžete začať so zberom úrody. Keďže hliva rodí v úrodových vlnách, o osem až dvanásť dní sa dočkáte ďalšej úrody. Ak chcete rast plodníc zmierniť, uložte ju na chladnejšie miesto. Po troch až štyroch mesiacoch sa živiny vyčerpajú a "hlivové vrece" musíte založiť nanovo.
Hliva ustricová ako aj iné druhy hlivy rastú na širokom spektre organických materiálov ( slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať a preto je ju vhodné zmiešať napr. s pilinami.
Pestovanie v kávovej usadenine: Máte aj vy skúsenosti s pestovaním hlivy? Zaujímalo vás niekedy pestovanie húb v kávovej usadenine? My sme sa rozhodli, že vám pomôžeme a poskytneme návod ako si ich môžete vypestovať doma. Ide o pomerne jednoduchý spôsob sadenia hlivy ustricovej. Základným pravidlom je, že kávová usadenina, ktorú budete do Growkitu pridávať nesmie byť ani sypká, ani tekutá. Ideálna je vtedy, ak si ju vezmete do ruky a podarí sa vám vytvarovať guľôčku. Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote. A to je všetko, čo je na začiatok potrebné urobiť. Ak kávovú usadeninu v nasledujúcich dňoch začína pokrývať biela vrstva - je to dobré. Hliva je na dobrej ceste. Znamená to, že začína rásť. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela “prikrývka”, doprajte usadenine viac vlahy. Ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovaču. Určite sa vyhnite priamemu zalievaniu a už vôbec usadeninu nemiešajte, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna.
Hnedá usadenina by mala byť už celá biela. Nejde o žiadnu zlú pleseň, ktorá by usadeninu mala kontaminovať. To, čo možno niekomu môže pripomínať tvaroh, je len hliva ustricová, ktorá pomaličky prerastá cez kávovú usadeninu a tvorí si svoje vlastné podhubie. Teraz je na čase pridať druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej, kávovej usadeniny. Hlive bude trvať zhruba 5 - 6 dní, kým prerastie cez novú vrstvu. Ak je opäť usadnina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je hotovo. Predsa tak, ako doteraz. Jednoducho pridávajte 100 gramové vrstvy kávovej usadeniny, ako sme písali vyššie. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit naplníte až po okraj. Potrvá to zhruba 4 - 5 týždňov. Nikdy neodstraňujte mikroporéznu pásku na otvoroch vedierka. Je akurát priedušná, aby zaistila hlive ideálnu klímu na jej rast. Udržuje stálu vlhkosť v nádobe a zabraňuje vniknutiu plesni a hmyzu zo vzduchu.
Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej, teda napríklad zelenej, znamená to nedostatok vlhkosti vo vnútri a že sa dobre darí okolitým plesniam. A to nechceme. Vlákna hlivy tak nie sú dostatočne silné, aby tie farebné okolité plesne prerástli a týmto sa proces rastu sťažuje. Ak to je možné, pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť. A kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača. Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý GrowKit do chladu (buď do chladničky alebo vonku - ak samozrejme nie je leto). Vďaka tomu vám hliva vyklíči skôr. Pamätajte však, že pestovanie hlivy ustricovej vyžaduje určitú trpezlivosť. Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, nepodliehajte panike. Nie je to nič zlé. Práve naopak. Ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy.
Čo to znamená? Tiež sa nám stalo, že hliva uschla, a to v úplne poslednej fáze, po tom ako vykukla von z Growkitu. Niekoľko dní pekne rástla a potom uschla. Po približne piatich týždňoch od samotného začiatku, pridávate do vedierka pravdepodobne jednu z posledných vrstiev kávového gruntu. Alebo už len čakáte kedy hliva so svojimi vláknami prerastie cez usadeninu. Možno sa vám to zdá dlho ale verte nám, domáce pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine má mnoho výhod a účinkov na náš organizmus. Ak každý deň zvládnete vypiť 2-3 šálky kávy, za týždeň po vás zostane cca 240 g kávovej usadeniny. Čo nie je málo. Kávová usadenina je plná vitamínov a minerálnych látok (napríklad dusík). Najideálnejšie je ju použiť do kompostu. Či už priamo z kávovaru, alebo po použití Growkitu. Kompost vďaka tomu viac prevzdušníte, čo ocenia najmä dážďovky. Kávová usadenina je tiež vyníkajúce hnojivo, ktoré keď v tenkej vrstve rozsypete ku rastlinám, urobíte im veľkú radosť. Kávový grunt môžete využiť aj ako prírodné abrazívum napríklad na čistenie kuchynského drezu, alebo ako domáci telový peeling, či masku.
Podmienky pre pestovanie
1. Miestnosť v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (je možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.
3. Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
4. Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti - viď vyššie) s vydenzifikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu.
5. Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.
6. Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie. Tip: Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.
Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3. týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala. Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.
Zber a skladovanie
7. Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9.
Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom.
Plodnice vydržia v plastovej nádobe alebo v igelitovom vrecku v chladničke pri teplote 3 °C aj dva týždne. Hlivu je možné nasušiť. Nesmie sa však umývať vodou ani lúpať, len sa nakrája na tenké plátky a uloží na sito alebo papier.
Riešenie problémov pri pestovaní
Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak Vám niečo nevýjde na prvý krát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné, a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.
Ťažko povedať, ale najpravdepodobnejšie je sadba bola infikovaná plesňami alebo baktériami. Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej, teda napríklad zelenej, znamená to nedostatok vlhkosti vo vnútri a že sa dobre darí okolitým plesniam. A to nechceme. Vlákna hlivy tak nie sú dostatočne silné, aby tie farebné okolité plesne prerástli a týmto sa proces rastu sťažuje. Ak to je možné, pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť. A kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača.
7 základných krokov pestovania húb (Ako sa pestuje väčšina húb)
tags: #jednoduche #pestovanie #hlivy