Pestovanie slivky veľkoplodej: komplexný sprievodca

Slivky sú ovocie, ktoré nesklame v žiadnej záhrade. Predstavíme si súčasný sortiment jedného z najobľúbenejších ovocných druhov - sliviek. Slivky si svoju všeobecnú obľubu plne zaslúžia. Plodia veľmi chutné šťavnaté plody, ktoré majú veľmi vysokú nutričnú hodnotu. Navyše, sú všestranne spracovateľné a s obľubou využívané na klasické produkty. Medzi tie patrí napríklad tradičný slivkový lekvár, sušené slivky alebo všeobecne obľúbený slivkový destilát.

Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek. Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou.

Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z našich obľúbených odrôd vyzdvihneme Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka a stará odroda Durandzia, výborná na pálenie. Slivkám sa veľmi podobajú poloslivky. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica.

Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku. Ringloty sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál. Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova. Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou.

Výber vhodného podpníka

Ešte pred nákupom ovocných stromov si musíte vybrať ten správny podpník pre Vás. Podpníky sliviek významne ovplyvňujú rast, úrodnosť, životnosť a mrazuvzdornosť stromu.

Myrobalán: najčastejšie používaný podpník, ktorý sa využíva pre slivky aj ringloty. Výpestky na ňom štepené rastú rýchlo a hlboko korenia. Je to silne rastúci podpník vhodný do ľahších, suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Rýchlejšie nastúpi do rodovosti.
Wavit: slabo rastúci podpník vhodný do každej pôdy, neznáša však vyslovene suché podmienky. Rýchlo nastúpi do rodovosti, prináša dobrú úrodu.
St. Wagenheimova a Wädenswill: slabo rastúce podpníky vhodné najmä pre slivky nenáročné na pôdu. St. Wagenheimova vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korenie plytko. Je vysoko mrazuvzdorná, vyžaduje oporu. Weiwa je in vitro množený vegetatívny klon podnože Wagenheimova. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
Alycza: rýchlorastúci podpník so silným koreňovým systémom.

Výsadba a starostlivosť

Slivky nie sú náročné na pôdu: ideálna je teplá, humózna pôda. Preferuje vlhkejšie pôdy, zvládne však aj vysokú hladinu spodnej vody. Slivkám sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, dobre priepustných, vlhkých pôdach. PH pôdy by malo byť vyššie ako 5. Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, volíme skôr západnú až juhozápadnú stranu.

Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla).

Príprava pred výsadbou

Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň). Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín.

Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou dobre rozloženého maštaľného hnoja a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme min. 15 l vody.

Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do ich vyhĺbenej jamy.

Proces výsadby

Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenie musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzuje zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok, ušľapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.

Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez (viď. odsek Rez), pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.

Keď sadíme kontajnerové stromy, samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.

Opeľovanie

Ešte pred výsadbou musíme dávať pozor na opeľovanie stromov a kríkov. Keď strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Keď neobjavia ani kvety, môže za to nedostatočné hnojenie.

Samoopelivé stromy a kríky: nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do vašej záhrady. Aj keď si vyberiete samoopelivú odrodu, je dobré, ak sadíte viac stromov.
Cudzoopelivé stromy a kríky: potrebujú vhodné opeľovača - nejakú inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase. Väčšina odrôd sliviek je cudzoopelivá, na čo je potrebné hľadieť hneď pri zakladaní slivkovej výsadby či sadení čo len pár odrôd do záhrady. Nie každá odroda sa opeľuje s každou, preto pokiaľ si vyberiete cudzoopelivú odrodu, už vopred si k nej zistite inú odrodu vhodnú na opelenie.
Čiastočne opelivé stromy a kríky: tieto rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.

Slivky v našej ponuke sú cudzoopelivé i aj samoopelivé. Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.

Rez sliviek

Rez sliviek by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol.

Rez po výsadbe

Pri jarnej výsadbe vykonáme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Rez po výsadbou: musíme si vybrať terminál a základné výhony, ktoré sú minimálne 4 bočné - ideálne 2 na každej strane. Skrátime im na 4 až 6 očká tak, aby smerovali von z koruny. V jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Zakrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonu.

Výchovný rez

Výchovný rez vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. V prvom roku po výsadbe necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony. V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca. o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa. V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie. Vo štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne. V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.

Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.

Letný rez

Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipeme letorostov. Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu.

Udržiavací rez

Cieľom je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa iba na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. V ďalších rokoch skracujeme len vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m).

Zmladzovací rez

Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.

Grafické znázornenie správneho rezu slivky

Choroby a škodcovia

Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami). Táto drevina tiež môže trpieť voškami, ktoré stoja za skrútenými listami. Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná.

Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať.

Najčastejšie sa stretávame s týmito chorobami a škodcami:

Puchrovitosť sliviek: spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.
Šarka sliviek: Ak na listoch začnú vznikať svetlé žltozelené škvrny, krúžky a iné kresby, bez ostrých okrajov, ktoré sa koncom leta sfarbujú až do hnedofialovej, pravdepodobne sa jedná o šarku. Bohužiaľ účinná ochrana proti šarke neexistuje. Odroda Jojo a Jofela sú voči šarke odolné.
Moniliová hniloba plodov: Hnednutie šupky i dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi" zase signalizuje moniliovú hnilobu plodov.
Červivosť plodov: Jedným z najčastejších škodcov, ktorí spôsobujú červivosť je obaľovač slivkový.

Slivky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov.

Výber odrody

Pri výbere vhodnej odrody treba vziať do úvahy vzájomné opeľovanie - nie každá odroda sa opeľuje s každou. Ak plánujete vysadiť v záhrade iba jeden slivkový strom, bude pre Vás vhodnou voľbou niektorá zo samoopelivých odrôd.

Samoopelivé odrody

Herman: Americká odroda vstupujúca do plodnosti už v druhom roku po výsadbe. Odroda je veľmi úrodná, plody sú aromatické, stredne šťavnaté, veľmi chutné. Ide o veľkoplodú odrodu, plody dosahujú 50 - 60 g. Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny, pravdepodobne najlepšie zo všetkých odrôd súčasného sortimentu. Odroda je spoľahlivo tolerantná voči šarke sliviek, hubovými chorobami trpí málo.
Ruth Gersteter: Moderná skorá odroda dozrievajúca v polovici júla, ktorá sa len nedávno začala u nás rozširovať. Stromy rastú stredne intenzívne a sú odolné proti nepriaznivým vplyvom. Do rodivosti vstupuje skoro, tá je následne vysoká. Kvitne stredne skoro, je čiastočne samoopelivá. Plod je pevný, atraktívnej veľkosti i tvaru a ľúbeznej modrej farby.
Valjevka: Rastie stredne silno, jednoducho sa tvaruje. Odroda je samoopelivá. Do plodnosti vstupuje skoro, plodí bohato a pravidelne. Plody sú stredne veľké (34 - 38 g), tmavomodré, aromatické. Dužina je pevná, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je harmonická, podobná Domácej veľkoplodej, má však vyšší obsah cukrov a menej kyselín.

Cudzoopelivé a čiastočne samoopelivé odrody

Čačanská lepotica: Skorá odroda pochádzajúca z výskumnej stanice v meste Čačak v Srbsku. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa jej pestovanie rozšírilo po celom našom území a jej produkcia zaberá spolu s Čačanskou najboljou stále nosnú časť trhovej produkcie sliviek u nás. Plody sú veľké, veľmi chutné, ideálne na priamy konzum, ako aj na spracovanie. Dozrieva začiatkom augusta.
Stanley: Klasická osvedčená odroda, ktorá vyniká najmä vďaka svojimi obrovskými plodmi. Odroda skoro vstupuje do plodnosti, tá je pravidelná a vysoká. Vyžaduje opeľovača, bezproblémovo ju opelia bežné odrody. Pokiaľ opeľovača v záhrade ani v okolí nemáte, vrelo možno na opelenie odporučiť štandardné odrody ako Čačanská lepotica či Stanley.
President: Moderná talianska odroda slivky. Rastie stredne intenzívne. Kvitne neskoro, vďaka čomu nebýva poškodzovaná neskorými jarnými mrazmi. Je cudzoopelivá, dobre ju opeľujú bežné odrody, napríklad President. Plody dozrievajú v septembri, sú fialovomodrej farby, s typickým voskovým povlakom, veľmi atraktívne. Sú vynikajúce na priamy konzum i na destiláciu.
Jojo: Nemecká odroda, ktorá je odolná proti šarke.
Jofela: Kríženec odrody Jojo, tiež odolný proti šarke.
Durandzia: Stará odroda, výborná na pálenie.
Viktória: Stará anglická odroda. Veľmi skoro vstupuje do plodnosti, tá je pravidelná a vysoká. Plody začínajú dozrievať koncom septembra, sú veľké (dosahujú hmotnosť 50 - 70 g), veľmi chutné, všestranne využiteľné. Kôstka plodu je dobre odlučiteľná od dužiny. Odroda je dostatočne odolná proti mrazu a málo napádaná hubovými chorobami.
Čačanská Najbolja: Spolu s Čačanskou lepocticou tvorí nosnú časť produkcie sliviek.
Althanova: Vhodný opeľovač pre Zelenú ringlotu.
Duke of Edinburgh, Ema Leperman: Vhodní opeľovači pre estónsku odrodu.

Výhody pestovania sliviek

Slivky sú účinným prostriedkom v boji proti cukrovke, pretože ich konzumácia pomáha znižovať nielen hladinu cukru v krvi, ale aj celkovú hladinu triglyceridov (tukov). Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, za to ich odporúčame zakryť závojovou fóliou.

Moderné ovocinárstvo preferuje odrody s vysokou odolnosťou voči abiotickým a biotickým faktorom prostredia, čo umožňuje znížiť zaťaženie pesticídmi počas ich pestovania a získať ekologicky šetrné ovocie, ako aj suroviny a produkty z nich vyrobené. Preto sa zvýšená odolnosť voči klasterosporióze (Stigmina carpophila syn. Clasterosporium carpophilum), monilióze (Monilia cinerea) a červeným škvrnám na listoch sliviek (Polystigma rubrum) považuje za veľkú výhodu pri pestovaní.

Ako strihať slivky – a ako nestrihať slivky

Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináče. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).

Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.

tags: #pestovanie #slivky #velkopolodej