Rentabilné pestovanie repky olejnej na Slovensku vďaka podpore a inováciám
Repka olejná je tradičnou plodinou na slovenských poliach a má významné postavenie v celosvetovej výrobe olejnín. Patrí do botanickej čeľade Brassicaceae a zahŕňa druhy Brassica napus, B. rapa a B. juncea. Ak repka kvitne na poliach, je neprehliadnuteľná. Stonky sú zakončené väčšinou riedkym strapcovitým súkvetím drobných žltých kvetov.
Pestuje sa ako kultúrna plodina už tisíce rokov najmä za účelom produkcie kvalitného potravinárskeho oleja. Jej hospodársky význam je rozsiahly. Najväčšie plochy pestovania sa nachádzajú v Indii, Číne a Kanade. V Európskej únii sa bohato využíva pri výrobe bionafty, pričom v roku 2010 sa jej z repkového oleja vyprodukovalo takmer deväť miliónov ton.
V posledných desaťročiach sa plocha pestovania výrazne zvýšila. V celkovej produkcii olejnatých semien sa repka zaradila za sóju v roku 2012 s produkciou 62 miliónov ton. Olej sa používa nielen na varenie a vyprážanie, ale aj pre technické účely. Ide napríklad o výrobu hydraulických olejov, fermeží, pracích a kozmetických výrobkov a taktiež nachádza uplatnenie v kožiarskom a gumárenskom priemysle. V potravinárskom priemysle sa repkový olej využíva ako zložka nátierok, šalátových dresingov, koláčov, pečiva, sušienok a pod. Zvyšky semien po vylisovaní sa využijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Semeno repky je guľaté, modročiernej farby s hmotnosťou tisícich semien asi 4 - 6 g. Obsah oleja v semene sa výrazne líši v závislosti na odrode, agronomických podmienkach a prostredí, v ktorom sa pestuje.
Nutričné a zdravotné aspekty repkového oleja
Jedlé oleje a tuky sa skladajú prevažne z triacylglycerolov, ktoré obvykle predstavujú 94,5 % a 99 % v repkovom oleji. Olej je nutrične bohatou surovinou, nakoľko obsahuje vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, prospešných pre ľudský organizmus.
Semeno repky olejnej obsahuje aj kyselinu erukovú, ktorá je nenasýtenou mastnou kyselinou, a ktorá má rôzne negatívne účinky na živočíšny organizmus. U pokusných zvierat, ktoré boli kŕmené stravou bohatou na kyselinu erukovú, bolo dokázané riziko poškodenia myokardu, pečene, narušenie oxidatívnej fosforylácie a negatívne pôsobenie na rast mláďat. Pre potravinárske účely sa preto pestujú odrody repky olejnej bez kyseliny erukovej a s veľmi nízkym obsahom glukozinolátov v semene, tzv. dvojnulové odrody. Šľachtením sa postupne docielilo zníženie obsahu kyseliny erukovej zo 40 % na takmer 0 %.
Vysoký obsah glukozinolátov zhoršuje kvalitu, pretože obmedzuje možné použitie krmiva vo výžive zvierat. Na druhej strane nízky obsah glukozinolátov v celej rastline je jedným z dôvodov redukcie rezistencie rastliny voči stresu a chorobám. Práve pre vysoký obsah kyseliny erukovej bol repkový olej z hľadiska výživy v minulosti zaznávaný. Vysoký obsah kyseliny erukovej je nežiaducim faktorom, ktorý spôsobuje aj defekty chuti oleja. Až po tom, čo sa postupným šľachtením minimalizovalo jej množstvo, sa stal vyhľadávaným aj pre zdravú výživu.
Ak je repka určená na spracovanie za účelom získania produktu pre ľudskú výživu, mala by obsahovať maximálne 2 percentá kyseliny erukovej. Dnešné repkové oleje však kyselinu erukovú prakticky neobsahujú. Ďalšou prítomnou antinutričnou látkou je tzv. sinapín, ktorý spôsobuje horkú a zvieravú chuť repkového semena a zhoršuje jeho stráviteľnosť.
Pestovanie repky olejnej a jej podpora na Slovensku
Repka olejná je plodina, do ktorej poľnohospodári investujú nemalé finančné prostriedky počas takmer celého roka, a preto je potrebné zvážiť každý vstup pre jej najefektívnejšie pestovanie. Pred tým, ako sa seje repka olejná, je dôležité zapracovať do pôdy aj živiny, ako sú fosfor, draslík, síra a horčík. Okrem týchto živín sa pred sejbou aplikujú aj dusíkaté hnojivá.
Hustota porastu, ktorá sa odvíja aj od úrovne výživy a hnojenia, určuje do značnej miery konečný výsledok, teda úrody. Pri nadmernej hustote nemajú rastliny dostatočný priestor pre svoj vývoj, rovnako dochádza k zastaveniu rastu koreňov, čo ovplyvňuje negatívne celkový rast a vetvenie repky olejnej.
Listáreň - Profesor Hričovský - josta
Repka olejná, ktorá vstupuje do zimy, by mala mať 10 listov, hrúbka koreňového kŕčku by mala byť 10 mm s ideálnou dĺžkou koreňov 10 cm. Takto vyvinutý porast má dobré predpoklady na prezimovanie a skvelé možnosti na bohatú úrodu. Veľmi dôležité je zabezpečiť, aby mala repka olejná bohatý koreňový systém a veľký objem koreňového vlásnenia. V prípade slabšie vyvinutých porastov odporúčame aplikovať produkt RootMost od Agrobiosfer, s vysokým obsahom prírodných auxínov v dávke 1l/ha spolu s prípravkom SoftGuard++ v rovnakej dávke. Touto kombináciou prípravkov podporíte celkové zosilnenie rastlinstva, rast koreňov a veľký objem koreňového vlásnenia, čo prispeje k lepšej mrazuvzdornosti.
Bór pôsobí veľmi pozitívne na zvýšenie odolnosti voči mrazom, zamedzuje praskaniu pletív, pomáha koreňom rásť, zabraňuje hnilobám. Z týchto dôvodov sa odporúča aplikovať bór už v jesennom období. V prípade nedostatočnej výživy týmto prvkom dochádza na priereze koreňa k tvorbe dutinky, ktorá je vstupnou bránou pre patogény.
Mýty a fakty o podpore repky olejnej
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho uviedol, že repka olejná nemá vyššiu podporu ako iné plodiny, jej pestovateľ poberá iba najnižšiu podporu (jednotnú platbu na plochu). To, že je (nielen pri repke) v SR podpora na plochu a že je tu 20 rokov, nie je podľa Macha nič zlé, pretože je to v súlade s celoeurópskym dotačným systémom.
SPPK dlhodobo upozorňuje na sektory zeleninárstva, ovocinárstva, chmeľníc, agrolesníckych systémov, ale výraznejšia podpora zo strany štátu neprichádzala. Dlhodobý pokles výroby zeleniny v SR má viacero dôvodov, no pestovanie surovín na výrobu biopalív ním podľa Macha určite nie je. V podmienkach Slovenska sú to objemy dovážanej lacnej zeleniny zo zahraničia a problém s realizáciou/predajom produkcie na domácom prípadne zahraničnom trhu. S tým súvisí obchodná politika obchodných reťazcov a tiež podpora poľnohospodárov zo strany štátu, ktorá v porovnaní so západnými krajinami EÚ je celkovo nižšia, čím sa znižuje konkurencieschopnosť slovenských farmárov voči farmárom z okolitých krajín.
Správne hospodárenie a včely
Emil Macho poznamenal, že nie všetko, čo "na žlto svieti" na poliach, je v skutočnosti kvitnúca repka olejná. Repka olejná sa v pestovateľskej sezóne 2020/2021 pestuje na úrovni asi 142 000 ha. Slovensko podľa neho nie je vôbec krajinou, kde by sa pestovalo veľa repky v porovnaní s niektorými inými krajinami napriek tomu, že leží v tzv. repkovej oblasti, čiže má vhodné klimatické podmienky na jej pestovanie. Je významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje. Úhyn včiel pri pestovaní repky spôsobuje často absencia komunikácie medzi poľnohospodárom a miestnym včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, či je to repka, kukurica alebo ovocie v sade. Všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným a kontrolovaným postupom zo strany štátnych úradov.
Spracovanie repky na Slovensku
Podľa Machových slov tiež nie je pravda, že na Slovensku neexistuje žiadny spracovateľ repky. Na Slovensku sa spracuje vyše 200 000 ton repkového semena, čo je asi polovica toho, čo sa tu dopestuje. Štát mal investovať do štátnej spracovateľskej kapacity repky, aby ju spracoval doma, alebo mal podporiť rozvoj spracovania repky na jedlé oleje pre subjekty pôsobiace na trhu.
Globálny pohľad na produkciu olejnín
Americké ministerstvo pre poľnohospodárstvo (USDA) predikuje v novej sezóne 2025/26 nový rekord v produkcii olejnín. Tá má dosiahnuť 692 mil. ton a prekonať tak ešte stále platný tohtoročníkový rekord na úrovni 677 mil. ton. Produkcia olejnín vo svete expanduje ostatných päť sezón priemerným tempom medzi 15 až 20 mil. ton ročne, čo je komfortné číslo, ktoré dokáže plne pokryť globálny dopyt, a ako bonus, aj navyšovať koncoročníkové stavy zásob. Ťahúňom tohto trendu je Brazília, kde farmári majú stále dostatok príležitostí navyšovať pestovateľské výmery sóje. Aj v novej sezóne sa predpokladá, že Brazília navýši produkciu sóje o ďalších 6 mil. ton na rekordných 175 mil.
V prípade našej najpestovanejšej olejniny - repky olejnej - je však expanzia produkcie výrazne striedmejšia. V EÚ, dokonca ostatné roky vidíme mierny útlm produkcie, keď do hry vstupujú nielen prísnejšie environmentálne pravidlá, ktoré redukujú farmárom ich možnosti pri ochrane rastlín, ale aj extrémy počasia vplývajúce negatívne na výnos. Ministerstvo predpokladalo, že pomer koncoročníkových zásob k spotrebe repky v EÚ v sezóne 2024/25 sa zotaví na takmer 9 %, no v skutočnosti s najväčšou pravdepodobnosťou ukončíme ročník len na 6,1 %.
V sezóne 2025/26 pritom USDA očakáva, že bilancia sa v EÚ ešte viac stesní, keď vyššie uvedený ukazovateľ sa má dostať tesne pod hranicu 6 %. To však neznamená nutne vyššie ceny repky na trhu, keďže kľúčový je pomer zásob k spotrebe repky vo svete. Ten túto sezónu síce klesne na 10,5 % a v sezóne 2025/26 má skorigovať ďalej na 10,3 %, čo je však stále hodnota nad 10-ročným priemerom 9,6 %.
Pripomeňme si, že najväčšie cenové vzostupy (+ 100 %) zaznamenala repka v časoch, kedy pomer svetových koncoročníkových zásob k spotrebe klesol do pásma 6-7 %. Poklesnúť z 10 na 6 % si vyžaduje stratiť na svetovej produkcii v novej sezóne len 4 mil. ton.
Pozemkové úpravy a zrýchlenie procesov
Národná rada Slovenskej republiky ešte koncom marca schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú 9. marca uznesením schválila naša vláda. „Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, teda že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, respektíve iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu uznesenia, ktorý do parlamentu predložil minister Samuel Vlčan. Doplnil, že si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. „Okrem toho pripravujeme aj zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde. Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Listáreň - Profesor Hričovský - josta
Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad. V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela pri sceľovaní opatrovníka. Ten bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec. „Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby. Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci. „Pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov. Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav. „Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.
Sebestačnosť a potravinová bezpečnosť
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty zdôraznil potrebu zamyslieť sa nad pojmom sebestačnosti. Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?
Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarelly spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Niektorí askéti by sa aj potešili, veď alkohol je metla ľudstva. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
tags: #karkulin #pestovanie #repky #olejnej #je #rentabilne