Rozmnožovanie ruží: Kedy a ako na úspešné pestovanie kráľovien záhrady
Ruže patria bezpochyby medzi najhonosnejšie okrasné dreviny v záhrade. Sú nádherné a úžasne voňajú. Tieto krásne kvety chýbajú len u máloktorého záhradkára. Ruže vládnu záhradám a kto prepadne ich kráse, je schopný venovať im značné množstvo času. Ich pestovanie patrí medzi okrasnými rastlinami k najzložitejším. Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní.
Výber vhodného stanovišťa a pôdy
Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C.
Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapravte do nej rašelinu.
Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.
Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.
Výsadba ruží
Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.
Príprava sadeníc a pôdy
Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.
Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.
Samotná výsadba
Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.
Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Rez ruží
Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Strihanie ruží je ideálna doba, keď sa ruže prebúdzajú z rastového pokoja, kedy nimi začínajú prúdiť rastlinné šťavy a začínajú sa im nalievať púčiky. Väčšinou ide o mesiac marec.
Druhy rezu podľa typu ruží
Každá skupina ruží sa reže odlišne. Správny spôsob rezu vždy vykonávajte podľa jednotlivých typov ruží, avšak rez vždy veďte mierne našikmo, aby sa v ňom nedržala voda, ktorá by mohla na očku zmrznúť alebo spôsobiť nákazu. Na kríku ponechajte čo najviac mladých výhonov schopných kvitnutia a čo najmenej starého dreva.
- Veľkokveté ruže (čajové): Skracujú sa na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Začnite ozdravným prierezom, kedy odstránite staré, odumreté či poškodené stonky. Tým veľkokveté ruže celkovo omladíte. Ponechajte 3-5 silných a zdravých stoniek.
- Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Strihajte ich najskôr po treťom roku života, aby mali nosné stonky čas nabrať silu. Začnite prečistením, teda odstráňte staré a mŕtve drevo vrátane nepotrebných bočných vetvičiek. Tým dáte silu mladým výhonkom, ktoré neskôr ponesú kvety. Pre omladenie popínavej ruže odstrihnite jednu alebo dve hlavné stonky priamo pri základni, a to asi 20 cm nad zemou.
- Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
- Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
- Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
- Kríkové ruže: Tým, že sa dorastajú do väčších výšok nie je potrebné ich každý rok skracovať. Rez volíme tak, aby sme zachovali hlavné a mladé stonky. Striháme prevažne bočné pretŕčajúce menšie vetvičky, a to za tretím očkom a staré drevo odspodu, čím docielime celkové prevzdušnenie kríka.
- Pôdopokryvné ruže: Strihanie takmer nepotrebujú. Ich hlavnou funkciou je plne vyplniť priestor a nepustiť do pôdy tak ľahko burinu. Prerezávanie by tak bolo pracné a zbytočné. V prípade potreby len skráťte celý porast ako pri živom plote.
Letný a jesenný rez
Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
Jak na jarní řez růží
Zálievka a hnojenie
Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Ruže zalievajte ráno ku koreňom. Dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy.
Hnojenie ruží
Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu.
Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky.
Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria. Pri hnojení je vhodné použiť preležaný kompost alebo konský hnoj. Odporúčané doby hnojenia:
- Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
- Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Pri kvitnutí je potrebné odstraňovať suché kvety, pretože odoberajú silu mladým pukom. Väčšina ruží kvitne až do jesene, kedy prichádzajú prvé mrazy. Pred ich príchodom je dobré rastliny zakryť a korene zásobiť kompostom.
Zimná ochrana
Prežitie zimy je pre ruže náročné, lebo šľachtené odrody, najmä záhonových a popínavých ruží, sú v mieste naočkovania na podnož (koreňový krček alebo báza rozkonárovania korunky pri stromčekových ružiach) najchúlostivejšie. Miesto očkovania sa pritom nachádza tesne pod povrchom pôdy alebo vo výške nad ním, teda nechránené pred mrazivým zimným počasím. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať.
V našich podmienkach sa väčšina pestovaných ruží musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Prekonanie zimy bez ujmy na zdraví je preto dôležitá zimná ochrana.
Ochrana stromčekových ruží
Stromčekové ruže sú na zazimovanie ešte náročnejšie, lebo treba chrániť nielen pomerne vysoký kmienik, ale aj korunku s miestom naštepenia. Mladé jedince chránime pred mrazom tak, že (pružný) kmienik prehneme k zemi, stabilizujeme ho v tejto polohe háčikom a korunku položenú na pôdu nakopcujeme - presypeme sypko spracovanou zeminou a prekryjeme čečinou alebo lístím. Nakoniec kmienik obalíme jutovinou. Staršie stromčekové ruže už neohýbame, lebo hrubší, menej pružný kmienik by sa mohol zlomiť. Dobre obalíme kmienik aj korunku (najlepšie osobitne) jutovinou alebo fóliou s bublinami a ešte ich previažeme špagátom.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Dobré ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Múčnatka: Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko.
- Čierna škvrnitosť: Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpracete napadané lístie z ruží. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny.
- Botrytída (pleseň sivá): Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje.
- Bakteriálny koreňový nádor: Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.
- Vošky: Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.
- Vijačka listová: Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.
- Roztoče: Tento drobný “pavúk” cicia na spodnej strane listov.
Zárukou zdravých ruží je pravidelná kontrola kríkov, účinná prevencia a včasný zásah pri napadnutí chorobou alebo škodcom.
Množenie ruží
Na to, aby ste mohli rozmnožiť ruže, musí byť v prvom rade z čoho. O rastliny je potrebné sa poriadne starať. Majú radi teplú humóznu pôdu zásobenú živinami a nepohrdnú ani vlahou a svetlom. Rozmnožovanie ruží je samozrejme možné vykonať viacerými spôsobmi. Skúsení pestovatelia rozmnožujú ruže štepením, ktoré sa nazýva aj očkovanie. Je však náročnejšia: Semenáčiky musíte zasadiť už o rok skôr. Ruže je jednoduchšie rozmnožiť odrezkami. Divé ruže môžete rozmnožiť semenami, popínavé ruže alebo kríčkové a pôdopokryvné ruže aj jesennými odrezkami.
Množenie odrezkami
Najvhodnejšia metóda rozmnožovania ruží je odrezkami. Sú na to potrebné menšie črepníky a substrát. Sklený pohár alebo fólia poslúžia na zakrytie črepníkov s odrezkami. Práškový stimulátor podporí zakoreňovanie a rast budúcich rastliniek.
Kedy odoberať odrezky:
- Jún je najlepším obdobím prípravy odrezkov. Vyberať by sa mali výhonky, na ktorých presvitá farba pukov, no nie sú ešte celkom rozvinuté.
- Koncom leta a začiatkom jesene môžeme rozmnožiť ruže odrezkami.
- Popínavé ruže s dlhými výhonkami, ale aj kríčkové ruže a pôdopokryvné ruže môžete rozmnožovať odrezkami. Správny čas je neskorá jeseň.
Postup množenia odrezkami:
- Odber odrezkov: Odrezky odoberajte zo zdravých rastlín, zo slnečnej strany. Mali by mať dĺžku 10 - 15 cm (pre jesenné odrezky asi 20 cm) a byť drevnaté a hrubé ako ceruzka. Na odrezku by mal byť aspoň 5 zdravých očiek. Spodnú časť odrezku zrežte šikmo tesne pod púčikom (približne 1 cm od spodného púčika). Vrch odrezka zrežte rovno a na odrezku nechajte v tejto časti aspoň dva páry listov. Odstráňte všetky spodné listy, nechajte len asi dva vrchné, ideálne menšie.
- Stimulácia zakoreňovania: Šikmo zrezané konce odrezkov namočte do práškového stimulátora zakoreňovania. Na horný plochý rez odrezkov nakvapkajte pár kvapiek vosku.
- Príprava substrátu: Pripravte si hlbší kvetináč a naplňte ho substrátom na rozmnožovanie rastlín. Do substrátu primiešajte piesok alebo perlit, čím sa podporí rast koreňov. Použiť môžete aj bežnú záhradnú zeminu zmiešanú s malým množstvom piesku.
- Výsadba odrezkov: Odrezky potom opatrne pozapichujte do substrátu, ideálne do hĺbky asi 3 cm a mierne šikmo. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme.
- Zálievka a zakrytie: Dobre polejte a potom prekryte fóliou na udržanie vzdušnej vlhkosti (alebo skleným pohárom). Postavte na miesto, kde nebude svietiť priame slnko. Kvetináč s odrezkami je tiež vhodné zasadiť až po okraj do záhonu, čím je počas zimy chránený pred chladom.
- Starostlivosť: Odrezky treba kontrolovať každý deň. Je potrebné ich vetrať, odstraňovať vodu z fólie a ak je to nevyhnutné, tak aj rosiť. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny. Zakoreňovanie trvá pri pravidelnom zavlažovaní 5 až 6 týždňov.
- Presádzanie: Približne po uplynutí šiestich týždňov presaďte odrezky do samostatných črepníkov. V nich potom sadenice prezimujú v parenisku. Mladé rastlinky môžete do voľnej pôdy vysadiť na jar budúceho roka. Dovtedy ich chráňte pred ostrým slnkom a mrazmi.
Jak na jarní řez růží
Množenie zo semien
V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Semená získate zo šípok ruže. Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody. Na jeseň zozbierajte zrelé šípky. Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená vydrhnite handričkou. Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa. Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov. Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto. Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia. Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.
Štepenie ruží
Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Ruže sa očkujú začiatkom augusta do koreňového kŕčka, keď prúdi miazga. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpníku divých ruží. Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte. Z ruže odoberte vyzreté očko a na očistenom koreňovom kŕčku spravte čo najnižšie nad zemou rez v tvare T. Vsuňte do nej očko a zarovnajte ho rezom.
Množenie ohýbaním výhonkov
Veľmi jednoduchou metódou je ohýbanie silných výhonkov do zeme tak, aby vrchol ruže smeroval hore.