Korytnačka stepná a jej prezimovanie
Korytnačka stepná (Agrionemys horsfieldii alebo Testudo horsfieldii) je druh korytnačky z čeľade korytnačkovité. Patrí k často chovaným druhom, ale nežije v Európe. Je to druh, ktorý pochádza z Ázie a obýva oblasť na východ od Kaspického mora, vrátane štátov ako Irán, Afganistan, Kazachstan, Turkménsko a Pakistan. Prirodzeným prostredím pre ňu sú voľné stepi s miestami s kameňmi, suchou ílovitou a piesočnatou pôdou a riedkymi porastami trávy a krov. Preferuje miesta s dostatkom slnka a len občasným tieňom.
Korytnačku stepnú možno identifikovať podľa takmer okrúhleho a na vrchole plochého karapaxu, ako aj podľa počtu prstov na nohách - má len štyri prsty, ktoré sú až k pazúrom zrastené. Ďalším typickým znakom je piesková farba karapaxu s výraznými čiernymi znakmi. Samička dorastá asi do 20 cm, samček do 16 cm. Jej hmotnosť môže byť až 2 kg. Samička je oproti samcovi väčšia a má kratší chvost. V porovnaní s balkánskymi korytnačkami, ako je korytnačka zelenkastá, je širšia, viac hrabe a viac vydrží. Je aktívna cez deň, je veľmi čulá a rada hrabe a šplhá.
Korytnačky stepné patria medzi najbežnejšie chované druhy v našich podmienkach. Je to podmienené ich nenáročnosťou a adaptabilitou, a tiež tolerovaním začiatočníckych prešľapov v chove. Vzhľadom k tomu, že korytnačky stepné pochádzajú z horúcich nehostinných podmienok (Afghanistan, Kazachstan…), je potrebné umiestniť výbeh na slnkom bohato osvetlené miesto. Rastlinstvo v mieste jej výskytu v Ázii je chudobné, preto tvorí hlavnú zložku potravy tráva, buriny a suché byliny. Kŕmenie ovocím a inou zeleninou ako je čínska kapusta, tvarohom, piškótami v mlieku a mäsom je absolútne nevhodné, má zlý pomer vápnika k fosforu a dochádza k odvápneniu kostí a panciera. Toto ochorenie sa volá rachitída, je to to isté ako osteoporóza u ľudí, je bolestivá, korytnačke mäkne pancier a v tomto štádiu je už veľmi ťažké ju zachrániť.
Na zabezpečenie správneho vývinu a dobrého zdravotného stavu počas zimy je nevyhnutné, aby korytnačky stepné prezimovali (hibernovali). Zimný spánok alebo hibernácia môže trvať 3-7 mesiacov. Počas tohto obdobia telo korytnačky vychladne a životné pochody sa mnohonásobne spomalia. Korytnačky tak nepotrebujú energiu na udržiavanie telesnej činnosti, a preto prežijú niekoľko mesiacov bez potravy. Z hibernácie sú pre korytnačku pozitíva, pretože okrem prežitia nepriaznivého obdobia si zároveň predlžuje svoj život, keďže sa spomaľuje celková funkcia organizmu (pomalšie bije srdce, pomalšie dýchanie a prežívajú z nahromadených zásob spravených od jari do jesene) a môže sa tak dožiť vyššieho veku.
Príprava na zimný spánok
Na zazimovanie treba pripraviť korytnačku postupne. Koncom septembra alebo v októbri, s klesajúcou teplotou vonku, ju dva týždne nekŕmte, len jej dávajte dostatok vody. Častejšie ju kúpte, aby sa korytnačka lepšie vyprázdnila. Toto je veľmi dôležité, keďže zimujúca korytnačka nesmie mať v črevách žiadne zvyšky potravy. S tým súvisí aj znižovanie teploty prostredia až na 18 stupňov a postupné ďalšie znižovanie.
Hneď ako korytnačka zníži svoju aktivitu, pripravte jej debničku naplnenú nadrobno roztrhanými novinami, zeminou, alebo ústrižkami bavlnených handier. Len čo korytnačka upadne do zimnej strnulosti, premiestnite ju na miesto so stálou teplotou 4 až 6 stupňov Celzia. Vhodným miestom môže byť pivnica, prípadne chladnička. V priebehu zimy treba pravidelne kontrolovať teplotu a vlhkosť v debničke, aby nedošlo k dehydratácii korytnačky, avšak nič nesmie v debničke plesnivieť.
Prebudenie z zimného spánku
Koncom zimy, zvyčajne v marci alebo apríli, nastáva obdobie prebudenia korytnačky zo zimného spánku. Prebudenie nastáva na jar, keď sa teplota vonku začne zvyšovať, poprípade už aj samotná korytnačka sa v debničke začne hýbať. Postupne začnite zvyšovať teplotu, aby korytnačka nemala teplotný šok a následne, po celkovom prebudení, ju vykúpte.
Je bežné, že prvých niekoľko dní po prebudení nemusí korytnačka vôbec prijímať potravu, pretože jej látková premena sa rozbieha až keď vyššie teploty trvajú dlhší čas. Ak nemáte vhodné miesto so stálou teplotou 4-6 stupňov Celzia, korytnačku vôbec nezimujte.
Mladé korytnačky je lepšie vôbec nezimovať, alebo len na krátky čas.
Reportáž TV JOJ Miláčikovo - Sladkovodné korytnačky
Chov v domácich podmienkach
Pri chove suchozemských korytnačiek sa snažíme čo najviac napodobniť prostredie, z ktorého pôvodne pochádzajú. Korytnačky stepné je vhodné chovať vo vonkajšom výbehu, pretože ich prirodzenosťou je hrabať. V prírode žijú v norách kvôli horúcemu slnku s dĺžkou aj niekoľko metrov. Vedia tiež výborne šplhať, preto oplotenie výbehu nesmie byť zo štvorčekového plota - ten ľahko prelezú. Je vhodné mať vo výbehu rôzne možnosti na lezenie - prirodzené prekážky napr. konáre, skaly, preliezky. Výbeh by kvôli hrabaniu mal byť zabezpečený minimálne pol metra do hĺbky a musí mať korytnačka možnosť schovania sa - ideálna je búdka, do ktorej nenaprší.
V teráriu by mala byť teplota pod lampou okolo 26 až 30 stupňov Celzia a zároveň v opačnom rohu terária by mala byť izbová teplota. Ako zdroj svetla slúži špeciálna lampa, ktorá vyžaruje teplo a zároveň svieti ako bežná žiarovka. V zimnom období je potrebné v teráriu korytnačke nahradiť denné svetlo špeciálnou žiarivkou. Táto žiarivka obsahuje aj stopy UV-B žiarenia, ktoré korytnačka potrebuje k tvorbe vitamínu D3. Vitamín D3 zase pomáha viazať vápnik na jej pancier.
Korytnačka stepná je bylinožravec. Hlavnou potravou tejto korytnačky sú rastliny (takmer výhradne listy, plody a kvety), napríklad listy púpavy lekárskej, sušené byliny, šalát, jablká, jahody, ďatelina, skorocel, ruže, kapusta. V lete žerú korytnačky hlavne púpavové listy a v zime čínsku kapustu. Tieto dve rastliny majú najlepší pomer vápniku a fosforu. Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.
Korytnačky stepné patria medzi najmenšie druhy korytnačiek bežne dostupné. To z nich robí jednu z najvyhľadávanejších. Vzhľadom k našim prírodným podmienkam je potrebné vajíčka inkubovať, čo sa deje pri teplote cca 30 °C a vlhkosti až 100%. Liahnuť sa mláďatá začínajú po dvoch mesiacoch.
Pri chove a predaji suchozemských korytnačiek sa riadia nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín. Je to nevyhnutné, pretože suchozemské korytnačky sú vo voľnej prírode ohrozené a ich počty klesajú. Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon.
tags: #korytnacka #stepna #prezimovanie