Pestovanie na Slovensku: Príležitosti a výzvy
Slovensko má ideálne podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny. Je to dané kvalitnou pôdou a podnebím, v ktorom sa naša krajina nachádza. Z toho jedinečného daru, ktorý nám bol nadelený, preto musíme čerpať do budúcnosti, pretože všetky u nás dopestované plody sú bohaté na množstvo vitamínov a cenných látok. Konzumácia ovocia a zeleniny má v našej strave osobitný význam. Z hľadiska prirodzených zdrojov vitamínov a minerálnych látok, ide o významnú zložku správnej výživy každého spotrebiteľa. Je dôležité, aby sme uprednostňovali ovocie a zeleninu z domácej produkcie, najmä kvôli zdravotným a výživovým hodnotám, ale aj z dôvodu znižovania emisií a uhlíkovej stopy, ktoré súvisia s dovozom ovocia a zeleniny zo zahraničia. Propagácia a zvyšovanie spotreby ovocia a zeleniny je cestou pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.
Aj preto si čoraz viac ľudí vytvára doma zelené oázy - či už pestujú zeleninu na balkóne alebo si budujú kvetinové záhony v záhrade. No spolu s rastúcim záujmom o pestovanie rastie aj riziko šírenia škodcov a chorôb, ktoré ohrozujú naše rastliny aj prírodu okolo nás. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) preto spustil tretí ročník kampane #PlantHealth4Life, ktorú na Slovensku zastrešuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Kampaň pripomína, že zdravie rastlín začína pri našich každodenných rozhodnutiach - od toho, čo si prinesieme z dovolenky, až po to, kde nakupujeme rastliny či semená.
Klimatické zmeny a ich vplyv na pestovanie
Klimatické zmeny a globálne obchodovanie s rastlinami uľahčujú šírenie nových škodcov a chorôb. Podľa odhadov OSN až 40 % celosvetovej úrody sa nevyužije kvôli týmto hrozbám. Navyše tieto škodlivé organizmy často nemajú v našich podmienkach prirodzených nepriateľov a dokážu vážne ohroziť polia, záhrady aj mestskú zeleň a lesy.
Vplyv klimatických zmien na pestovanie plodín je na Slovensku čoraz výraznejší. Na juhozápade krajiny sa už dajú pestovať subtropické druhy celoročne v exteriéri, zasadené v pôde, bez zimnej ochrany a prinášajú plody, ako napr. mišpuľa japonská, granátovník obyčajný, či rôzne druhy mučeniek. Na severe dokonca niektoré odrody papriky. Letá sú v porovnaní s minulosťou dlhšie až o dva mesiace, čo znamená, že vznikajú ideálne podmienky pre rozvoj škodcov, ktorí dokážu vytvoriť viac generácií. Tým sa zvyšuje riziko ich negatívneho vplyvu na rastliny. Zároveň rastie pravdepodobnosť, že sa do našich ekosystémov dostanú invázne druhy, ktoré postupne vytláčajú pôvodné rastliny. Podľa klimatických modelov by mohla klíma na Slovensku do konca storočia pripomínať tú v Severnom Macedónsku. To by znamenalo, že mnoho súčasných rastlinných druhov stratí vhodné podmienky pre svoj rast. Obzvlášť sú ohrozené druhy viazané na vyššie nadmorské výšky, napríklad v alpínskom alebo subniválnom pásme, kde teplotné zmeny spôsobia zánik celých spoločenstiev. Slovensko totiž nemá dostatočne vysoké pohoria, aby sa tieto rastliny mohli presunúť vyššie, a tak zaniknú.
Ďalším problémom je, že obdobia sucha, ktoré sú čoraz častejšie, negatívne ovplyvňujú vegetáciu. Aj keď prídu dažde, pôda je tak vysušená, že nedokáže absorbovať dostatok vody, čo vedie k povrchovému odtoku a rastliny z tejto vody neprofitujú. Výrazne sú ovplyvnené aj poľnohospodárske plodiny ako obilie, zemiaky a kapusta, ktoré nezvládajú vysoké teploty nad 30 °C. Pestovanie týchto plodín si bude vyžadovať intenzívnejšie zavlažovanie, no riziko straty úrody je stále vysoké.
Škody spôsobené škodcami a chorobami
Mnohé choroby alebo škodcovia sa dostávajú do nového prostredia dovozom rastlín a semien z iných krajín. Problém je, že navonok môže rastlina vyzerať úplne zdravo, no v skutočnosti prenáša patogény, ktoré ohrozia ďalšie plodiny či druhy. Škodcovia prichádzajú v batožine aj cez internet. Na Slovensku zatiaľ nečelíme rovnakému tlaku inváznych a karanténnych druhov ako krajiny pri pobreží, no situácia sa mení. S otepľovaním klímy prichádzajú druhy, ktoré tu predtým neprežili. Zároveň sa k nám škodcovia môžu dostať neúmyselne - či už cez online nákupy rastlín z krajín mimo EÚ alebo ako suveníry z dovoleniek.
Európske nariadenia preto zakazujú dovoz rastlín a rastlinných produktov z krajín mimo EÚ bez rastlinolekárskeho osvedčenia - fytocertifikátu, ktorý potvrdzuje, že tovar je bez výskytu škodcov a vhodný na vývoz. Toto osvedčenie vydávajú národné organizácie na ochranu rastlín krajín mimo EÚ. Keď sa následne tovar dostane na územie EÚ, musí prejsť dovoznou kontrolou a vystaví sa mu rastlinný pas, ktorý mu umožňuje pohyb v rámci Európskej únie a zaručuje jeho bezpečnosť a vysledovateľnosť.
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ÚKSÚP) sleduje výskyt škodlivých organizmov a kontroluje dovoz rastlín a rastlinných produktov, ktoré vstupujú do EÚ cez slovenské hraničné kontrolné stanice. V prípade zistenia výskytu nebezpečného škodcu či choroby ÚKSÚP vydáva opatrenia na likvidáciu napadnutých rastlín a rastlinných produktov. Pre prípad výskytu prioritných škodcov EÚ má ÚKSÚP vypracované Národné pohotovostné plány pre prípad podozrenia a šírenia prioritných škodcov.
Zodpovedné záhradkárčenie a podpora domácej produkcie
Aj domáci záhradkári môžu významne prispieť k ochrane rastlín. Dôležité je vedieť, odkiaľ vaša rastlina pochádza. Výber lokálnych druhov, ktoré sú prispôsobené našim podmienkam, je najlepšou prevenciou proti šíreniu chorôb a zároveň podporuje biodiverzitu. Záhradkárom sa odporúča pravidelne kontrolovať svoje rastliny a pri podozrení na neobvyklé príznaky - ako sú neobvyklé škvrny, škodcovia alebo iné známky chorôb - sa obrátiť na odborníkov. Včasné odhalenie môže zabrániť šíreniu škodcu do širšieho okolia. Kampaň #PlantHealth4Life preto zdôrazňuje jednoduché zásady: kupovať len overené rastliny a semená, nedovážať rastliny z dovoleniek, sledovať príznaky chorôb a pri podozrení sa obrátiť na odborníkov. Takto môžeme spoločne chrániť nielen naše záhrady, ale aj celé ekosystémy, na ktorých sme závislí.
Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa kampaň predstavila, je živým dôkazom toho, že aj doma máme množstvo krásnych a zaujímavých druhov rastlín - vrátane exotických druhov, ktoré sú už bezpečne etablované v našich podmienkach. Namiesto hľadania výnimočných rastlín za hranicami je najlepšie obrátiť sa na lokálnych pestovateľov a záhradníctva alebo na dôveryhodných predajcov z EÚ. Tí garantujú zdravotný stav rastlín prostredníctvom rastlinných pasov a predstavujú najspoľahlivejšiu ochranu proti zavlečeniu inváznych a karanténnych škodcov.
Nové trendy v pestovaní: Hydroponia a vertikálne farmy
Orná pôda a hektáre pozemkov nie sú podmienkou na pestovanie rastlín. Jedným z takýchto príkladov je aj hydroponická farma v priestoroch bývalej pošty na jednom z podlaží niekoľkoposchodovej administratívnej budovy na sídlisku v bratislavskej Petržalke. Firma, donedávna jediná mestská vertikálna hydroponická farma na Slovensku, začínala s akvapóniou. Ide o metódu, ktorá kombinuje chov rýb s pestovaním rastlín. Vedľajším produktom chovu rýb je voda bohatá na živiny vhodná pre rast rastlín.
Pri hydropónii potrebujete adekvátne znalosti, ako celý systém nastaviť a udržiavať, lebo chybička sa okamžite prejaví. Nepoužívajú sa žiadne pesticídy, insekticídy ani žiadna iná chémia. Rastliny dostávajú presne to, čo potrebujú, aby ste dosiahli kvalitnú úrodu. Keďže presne vieme, aké je zloženie živného roztoku, vieme presne dávkovať aj hnojivá, čím optimalizujeme spotrebu týchto látok. Vodu pre živný roztok si pripravujú sami a pripravený živný roztok cirkuluje v systéme. Tým nedochádza k stratám na množstve vody, iba ak prirodzeným odparom, resp. tým, čo spotrebujú pestované rastliny v zmysle fotosyntézy. Takže u nich nedochádza k plytvaniu s vodou.
Biologický odpad, ktorý majú z toho, čo nespracujú, dávajú do zoo. Pri tomto pestovaní sú rastliny k dispozícii 365 dní v roku a ich rastový cyklus je kratší (od 10 až do 30 percent). Hydroponický systém si môžete spraviť kdekoľvek, pretože nie ste závislý od pôdy. Pre všetky spomenuté výhody je hydroponické pestovanie jednou z ciest, ako v budúcnosti zabezpečiť dostatok výživy vo svete. Taktiež ich neobmedzujú následky klimatických zmien. Medzi nevýhody patrí hlavne energia, takže cena energie je pre nich kritickým faktorom. Platí to všeobecne pre hydroponické pestovanie, hoci pre vertikálne pestovanie je to významnejšie. Ďalšou nevýhodou sú pomerne značné náklady na vybudovanie takéhoto systému.
V našej prevádzke s GMO semenami nepracujú. Firma začala ako prvá vertikálna mestská farma na Slovensku. Priekopníkom komerčného hydroponického pestovania boli USA. V 20. rokoch minulého storočia začal Dr. William Gericke komerčne využívať hydroponické pestovanie. V tom čase to bola senzácia. Všetko sa zdalo veľmi jednoduché - žiadne obrábanie pôdy, žiadne zavlažovanie. Niektorí novinári avizovali koniec pôdnemu pestovaniu. Jednoducho všetci boli nadšení. Trvalo to dovtedy, kým nasledovníci, ktorí nemali dostatočné vedomosti o takomto pestovaní, nezistili, že ich výpestky nezodpovedajú ich predstavám. Ako rýchlo boli všetci nadšení, tak rýchlo nadšenie opadlo. Ale základy boli položené.
Hydropónia sa používala už veľmi dávno. Predpokladá sa, že aj Semiramidine visuté záhrady v Babylone mohli fungovať na podobnom systéme. Niekedy v 12. storočí n. l. latinskoamerickí Indiáni, usadení okolo jazera Titicaca, kde je kamenistá, nie veľmi úrodná pôda, tiež využívali fakt, že rastliny nepotrebujú pre svoj život pôdu. Z trstiny robili rohože, na ktoré dali hlinu, nasadili tam semená a takto pripravené rohože nechali plávať na hladine. Semená vyklíčili a pustili korienky priamo do jazierka. Takýmto spôsobom pestovali napríklad kukuricu. Marco Polo tiež opisuje pestovanie rastlín na vode, rovnako aj misionári v Japonsku.
Čo je hydroponika
Výroba biomasy a energetické plodiny
Integračné procesy v Európe priniesli v rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky aj fenomén pôd dočasne, ale aj trvalo pre poľnohospodársku činnosť nepotrebných. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Teda pestovať biomasu je možné na sekundárnych pôdach, to znamená na pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať okrem výroby potravín aj na výrobu biomasy. Zámerným pestovaním energetických plodín v rámci poľnohospodárskeho podniku na tvorbu bioplynu a to nielen kukurice na siláž, ale aj nových plodín, ako sú ciroky dvojfarebné, ako náhrada kukurice, sa otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré diverzifikáciou výroby zvyšuje konkurencieschopnosť daného podniku v súčasných ekonomických podmienkach hospodárenia na pôde.
Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky. Názor, ktorý sa šíri propagandou, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totižto neustále stúpa.
Príčin je viac. Jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a aj musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé. Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takého plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Plodiny ako ozdobnica čínska, trsteník obyčajný, konopa siata, energetický pýr, sida obojpohlavná spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie. Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku. Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity.
Cirok dvojfarebný môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom. Väčšinu pestovateľských plôch na Slovensku zaberá pestovanie kukurice na zrno a siláž a cirok je pestovaný doposiaľ iba na malých výmerách. Je nutné sa však zamyslieť nad klimatickými zmenami a postupným otepľovaním ovzdušia. Naskytá sa otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice.
Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia. Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti, nižšia potreba hnojív) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach.
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom. Konopa má možnosti všestranného využitia, či ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja a má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by mohla táto plodina mať pevné miesto. V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.
Trsteník obyčajný je pôvodne divá trváca tráva s plazivými výbežkami, ktorá v Európe je zvlášť rozšírená v oblasti Stredozemného mora. Výskum alternatívnych plodín pre produkciu biomasy pre energiu zaradil trsteník medzi druhy, ktoré sú veľmi vhodné z hľadiska tvorby biomasy. Je však citlivý na zimu, najmä v prvých rokoch založenia porastov. Problémom je však, ako aj pri ostatných trvácich energetických rastlinách, chemická ochrana voči burinám.
Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy, ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Aby bola zabezpečená potrebná úroveň rentability a návratnosti bioplynového zariadenia, prechádza sa dnes k súčasnej fermentácii viacerých druhov biomasy, tzv. kofermentácii. Väčšina bioplynových staníc je však odkázaná na zdroje z najbližšieho okolia, pretože doprava zo vzdialenejších miest by výrazne zvyšovala náklady.
Zatiaľ čo bioplynová stanica spravidla zhodnotí 40 až 50 % energie z bioplynu vo forme elektriny, prípadne i tepla, pri úprave na biometán a jeho dodávke do plynovodnej siete rastie tento potenciál aj na viac ako 60 %. Ako motorové palivo je ďalej biometán šetrnejší k životnému prostrediu a to nielen v porovnaní s bežnou naftou či benzínom, ale aj obnoviteľnými substitútmi - bionaftou a bioetanolom vyrábanými aj u nás z tradičných plodín. V porovnaní s repkou olejnou (20 - 50 GJ.ha-1) je možné z bioplynu v našich podmienkach získať vyšší energetický zisk (120 GJ.ha-1).
Ak nie je možné využiť v plnej miere teplo vyrobené z bioplynu, je účelné z neho vyrábať biometán, ktorý sa efektívnejšie využíva ako pohonná látka v doprave. V súčasnosti, keď je problém realizovať dopestovanú produkciu na trhu za adekvátne ceny, je ešte väčší problém finalizovať produkciu v rámci vlastných výrobkov. Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby na priemyselné využitie fytomasy je spôsob, ako sa udržať v neustálej rastúcej konkurencii zahraničných výrobcov na našom trhu. Na Slovensku sa energetické rastliny pestujú na marginálnych, menej kvalitných pôdach. V súčasnosti sa šľachtia nové a introdukované druhy energetických plodín na účelové využitie.
tags: #pestovanie #na #slovensku #nie #je