Kríčkové paradajky: Jednoduché pestovanie pre bohatú úrodu

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Rajčiny však nestačí iba zasadiť, polievať a čakať, treba sa o ne aktívne starať. Kríčkové paradajky sú jedny z najmenej náročných rastlín na pestovanie. Sú ideálne pre začiatočníkov i skúsených pestovateľov. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory.

Rozdiely medzi tyčkovými a kríčkovými paradajkami

Výber odrody a predpestovanie

Druh paradajky je, samozrejme, iba jeden, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Odporúčané kríčkové odrody

'Tumbling Tom Red' (červené) a 'Tumbling Tom Yellow' (žlté): Tieto previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
Minigold so žltými plodmi a Rubinek: Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi.
Šejk, Orbit a Diana: Veľmi skoré odrody so stredne veľkými plodmi, pričom Diana je odolná voči plesni.
Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patria napríklad 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g.
'Valdo' a 'Mirado Red' (drobné, oválne plody rastúce v trsoch).

Predpestovanie sadiva zo semien

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Paradajky by sa v našich zemepisných šírkach mali sadiť z predpestovaných priesad. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. So siatím semien je ideálne začať už v januári až februári, ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Semiačko zasaďte do kvetináča so šírkou približne 7,5 centimetra, do ktorého pridajte kompost bez obsahu rašeliny. Na vrch môžete uložiť tenkú vrstvu perlitu. Semiačka paradajok ideálne vysádzame medzi februárom a aprílom, no nič sa nestane, ak tento termín premeškáte.

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Do každého okienka sadbovača či téglika umiestnite dve až tri semená. Tie zasypte asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíte prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Rajčiny po výseve presádzajte v čase, keď majú prvý pár pravých listov, najneskôr pri druhom. Ak ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Výsadba paradajok

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. To platí aj pre výsadbu sadeníc do nádob na balkón či terasu. Paradajky milujú nielen teplé ovzdušie, ale aj teplú pôdu, ktorú im môžete dožičiť pomocou priesvitnej fólie alebo prikrytím látkou.

Voľba stanovišťa a príprava pôdy

Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Kríky potrebujú dostatok svetla a tepla. Paradajky sú náročné na slnko. Potrebujú priame slnečné žiarenie, ktoré zväčša dopadá z južnej či juhovýchodnej strany. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník.

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Rajčiny sú náročné na substrát bohatý na humus. Preto ten zo záhradníctiev musíte obohatiť. Na ňu vložte vrstvu rozloženého kompostu alebo kúpeného granulovaného hnoja, najlepšie konského, ktorý bežne dostať v špecializovaných predajniach. Staré mamy pridávali ku kompostu alebo hnoju aj práve rašiacu žihľavu. Tá tiež rozkladaním vytvárala teplo a obohacovala pôdu o dôležité látky. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Sadenie do záhonov

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Kríčkové rajčiny vysádzajte do vzdialenosti 40 cm, tyčkové do vzdialenosti 60 cm. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Do zeme vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu, aby sa do nej rastlina zmestila aj s koreňovým balom a časťou stonky. Do jamky nalejte odstátu vodu s teplotou podobnou pôde. Zo studenej vody by rastlina mohla dostať šok a zahynúť. Spodnú časť rastliny nechajte v pôde a zasypte ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.

Správny spôsob sadenia priesad paradajok

Pestovanie kríčkových paradajok v nádobách

Kríčkové paradajky je možné zasadiť kdekoľvek. Stačí väčší kvetináč, kvetináč alebo vedierko a úrodu šťavnatých plodov budete mať na dosah ruky. Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.

Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Osudová chyba: Takto zabijete prestarnuté priesady

Starostlivosť o kríčkové paradajky

Kríčkové paradajky sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť.

Zálievka a hnojenie

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rajčiny sú citlivé na správnu, pravidelnú zálievku a chce to dobrý odhad, aby ste ich neutopili, alebo nenechali vyschnúť. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Paradajky by ste týždenne mali polievať 2,5 až 3 centimetrami vody na 30 centimetrov pôdy. V zásade platí, že počas dňa by mala byť ich pôda vlhká, ale nie premočená. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 - 3 dni. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaniami by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Rajčiny potrebujú počas pestovania dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Rajčiny hnojte organickými, vo vode rozpustnými hnojivami. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Pozor na nadbytok dusíka, aby rastlina netvorila priveľa listov na úkor plodov. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Domáce hnojivá na rajčiny:

Z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
Z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
Zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10. Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu - 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
Zo strúhanky: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky a až potom nalejte vodu.
Z popola: postupujte ako pri strúhanke.
Z banánových šupiek: podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek.
Morská soľ: Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Zaštipovanie kríčkových paradajok

Kríčkové rajčiny sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“. Niektorí záhradkári však pestujú aj kríčkové rajčiaky pri oporách a aspoň čiastočne ich vyväzujú a vyštipujú. Presvetlením sa zlepší zdravotný stav - vzdušnejšia rastlina rýchlejšie obschne po rannej rose a je menej náchylná na listové choroby. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Zber úrody

Paradajkám trvá približne 60 až 100 dní, kým na nich vyrastú plody vhodné na zber. So zberom začíname po dozretí plodov, ktoré sú sýto červené. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Plody zbierajte tesne pred plnou zrelosťou, a to jeden- až dvakrát týždenne. Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Na konci sezóny zastavte rajčiakom rast odštipnutím vrcholu stonky. Potom sa už nebudú tvoriť nové plody, iba dozrejú nasadené.

Najčastejšie choroby a škodcovia paradajok

Napriek tomu, že ide o populárny druh zeleniny, mnohí pestovatelia dodnes zápasia s nevhodnými podmienkami, ktoré dokážu pokaziť klíčenie a rast paradajok. Rajčiny pestované na balkónoch nepostrekujte. Jedovaté chemické látky sa totiž nemôžu vyplaviť do hlbších vrstiev ako v pôde. To znamená, že by vám zostali v substráte črepníka a dostávali by sa postupne do rajčín a ich plodov.

Choroby

Pleseň zemiaková (fytoftóra): Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíria najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia

Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková (mandelínka): Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková (biela muška): Je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

tags: #krickove #paradajky #pestovanie