Kultúrne rozšírenie vzácnych a pestovanie cudzokrajných drevín na Slovensku
Slovensko, a najmä jeho hlavné mesto Bratislava, sa pýši bohatou históriou a unikátnymi prírodnými pomermi, ktoré sa v minulosti podpísali na rozvoji mesta. Styk kopcov, nížin a veľkej rieky slovenskej metropole zabezpečil bohatstvo poľnohospodárskych produktov, vína, rýb či zveri, čo bolo mimoriadne cenené. Dnes sa tento potenciál prejavuje aj v obnove a revitalizácii historických záhrad, ktoré sú domovom vzácnych a cudzokrajných drevín.
Revitalizácia historických záhrad v Bratislave
Popri známych verejných priestoroch, nachádzajúcich sa v centre Bratislavy, sa v kopcovitom prostredí v západnej časti Starého Mesta nachádzajú aj do istej miery skryté, no nemenej príťažlivé záhrady. Niektoré z týchto záhrad majú mimoriadnu krajinársku a pamiatkovú hodnotu, čo otvára potenciál pre ich pobytové využitie.
Prüger-Wallnerova záhrada
Príkladom nového prístupu je postupná revitalizácia Prüger-Wallnerovej záhrady na Havlíčkovej ulici. Pôvodne slúžila rodine významných podnikateľov a majiteľov slávnych hotelov Carlton a Savoy ako úžitková aj okrasná záhrada, po druhej svetovej vojne ale bola zmenšená a schátrala. Záhrada bola verejnosti otvorená v roku 2021 a rýchlo si získala popularitu.
V opravenom záhradnom domčeku vznikol priestor pre komunitné aktivity, do záhrady sa umiestnilo detské ihrisko, komunitná záhrada, informačné tabule, upravili sa pešie trasy a vytvoril mokraďový biotop. Ďalšia etapa úprav priestoru začala oficiálne v apríli 2024. Magistrát v spolupráci s Nadáciou Volkswagen začal obnovovať tri pôvodné skleníky, z ktorých sa zachovali len základy. Cieľom je vytvoriť miesto pre pestovanie aj spoločenské aktivity. Tvorené tak budú pestovateľskou aj oddychovou časťou.
Realizácia skleníkov výrazne pokročila. „Prvý komunitný skleník je takmer hotový, inštalujeme oceľové konštrukcie pre ďalšie dva,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. Pôvodne mal byť prvý skleník dokončený na jeseň, zvyšné dva na začiatku tohto roka. Vallo zdôrazňuje, že ide o dôležitú súčasť ochrany bratislavského historického dedičstva. „Obnovujeme národné kultúrne pamiatky, pretože si jednoducho vážime naše kultúrne dedičstvo,“ konštatuje.
Kochova záhrada
Nemenej vzácna je Kochova záhrada v susedstve rovnomennej pôrodnice (dnes sanatória). Zriadená bola na začiatku 30. rokov minulého storočia na mieste pôvodného vinohradu a bola súčasťou súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Architektonický projekt spracovala trojica architektov Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Na relatívne malej a členitej ploche menšej ako pol hektára bolo pôvodne vysadených 120 druhov a kultivarov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín, ktoré boli doplnené umeleckými dielami či chodníčkami. Záhrada však počas desaťročí schátrala.
Koch Industries - Miliardové impérium, o ktorom ste nikdy nepočuli
Mesto ju prevzalo do vlastníctva od Ministerstva vnútra SR v roku 2022 a začalo pripravovať projekt obnovy. Projekt by mal byť dokončený tak, aby sa verejnosti priestranstvo sprístupnilo už v lete. „Revitalizujeme chodníky, múry, lavičky aj bazénik, chránime vzácne stromy a dopĺňame novú zeleň, kríky a trvalky,“ približuje Vallo. „Obnovujeme tu aj pohľadový bazén s novou technológiou a čoskoro prídu obklady z replík pôvodných tvárnic.“ V záhrade bude miesto na slnenie, pôvodný bazén bude mať funkciu jazierka. Obnova sa realizuje vďaka finančnej podpore z programu spolupráce Interreg Slovensko-Rakúsko. Partnersky sa na nej podieľa aj Nadácia VÚB banky. Do Bratislavy sa tak vracia dvojica dlho uzatvorených priestorov, ktoré budú slúžiť návštevníkom. Ich revitalizácia vytvorí v atraktívnej lokalite nad Bratislavským hradom nové atrakcie, hodné návštevy a zastavenia.
Riziká zavlečenia karanténnych škodlivých organizmov
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) vyzýva občanov, aby zo svojich dovolenkových destinácií neprivážali žiadny rastlinný materiál (listy, kvety, odrezky, sadenice, okrasné rastliny na ďalšie pestovanie, mladé kríky či mladé stromčeky), nakoľko tieto môžu predstavovať vážne riziko zavlečenia karanténnych škodlivých organizmov a môžu byť zdrojom ich rozšírenia na území Slovenskej republiky. Výskyt karanténnych ochorení alebo škodcov môže následne predstavovať hrozbu pre poľnohospodárstvo Slovenskej republiky, pre životné prostredie, ale môže mať aj vážne sociálne a finančné dopady.
Baktéria Xylella fastidiosa
„Špeciálne upozorňujeme na nebezpečenstvo zavlečenia a rozšírenia ochorenia, ktoré spôsobuje baktéria Xylella fastidiosa (Wells et al.), ktoré sa môže rozšíriť dovozom rastlín z južného Talianska, hlavne z oblasti Apulia, kde sa ochorenie vyskytuje a likviduje najmä olivové sady a oleandre,“ zdôrazňuje odbor rastlinnej výroby MPRV SR. Vedecké hodnotenie rizika Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) deklaruje, že až 300 rastlinných druhov môže byť náchylných na napadnutie uvedenou baktériou, ktorá spôsobuje odumretie rastlín. Výskyt ochorenia v slovenských podmienkach by mal za následok uplatňovanie prísnych fytosanitárnych opatrení vo forme pálenia napadnutých stromov, ale aj všetkých hostiteľských rastlinných druhov v okruhu 100 m od napadnutého jedinca.
Koncom júna 2015 Taliansky národný úrad ochrany rastlín oznámil, že na svojom území zistil ďalších 5 rastlinných druhov, ktoré boli pozitívne testované a potvrdila sa v nich prítomnosť baktérie. Francúzsko potvrdilo prítomnosť baktérie na Korzike. Postihnuté okrasné rastliny boli dovezené aj z Kostariky a Hondurasu. Dnešným dňom členské štáty EÚ podporili posilnené opatrenia navrhované Európskou Komisiou na predchádzanie ďalšiemu zavlečeniu a šíreniu Xylella fastidiosa (Wells et al.).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, MPRV SR vyzýva dovolenkujúcich občanov, aby si neodvážali žiadne rastliny alebo ich časti z tretích krajín, ale aj z krajín Európskej únie. Rovnako vyzývame profesionálnych pestovateľov ovocných a okrasných druhov rastlín a dovozcov rastlinného materiálu, aby sa vyvarovali akýmkoľvek dovozom rastlín alebo ich častí z južného Talianska. Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/789 z 18. mája 2015, ktorým sa upravovalo rozhodnutie Komisie 2014/497/EÚ z 23. júla 2014 o opatreniach na prevenciu zavlečenia Xylella fastidiosa (Well a Raju) do Únie a jej šírenia v Únii, nadobudlo účinnosť uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.
tags: #kulturne #rozsirenie #vzacnych #a #na #slovensku