Kvet divej slivky

Slivka divá je predchodcom všetkých kultivarov sliviek. Rastie ako ker alebo strom. Rovnako ako všetky voľne žijúce rastliny, je odolná a nenáročná. Rastie rýchlo. Vysadená semenami dáva prvú úrodu vo veku siedmich rokov. Do deviatich rokov dorastá do výšky človeka a v dospelosti je to trojmetrový ker alebo strom s rozložitou valbovou korunou. Kvitne bohato, skoro, ešte pred rozkvitnutím listov. Kvety sú veľmi voňavé. Je vynikajúca medonosná rastlina, dobre opeľujúca včelami.

V auguste dozrievajú drobné tmavofialové plody s červenkastým nádychom. Majú kyslú, až horkastú chuť. Po nástupe mrazov sa stanú vhodnými na konzumáciu, vydržia čerstvé takmer mesiac.

Literatúra píše o Wangenheimovom podpníku kadečo. Zvyčajne sa v záhradách snažia pestovať kultúrne rastliny. Divoké odrody, najmä ak sú pichľavé a s kyslými, nejedlými plodmi, vysádzajte v najlepšom prípade ako ochranný pás. Takéto stromy by sa však nemali zanedbávať, pretože s minimálnou starostlivosťou dávajú zdravé plody. Okrem toho na nich môžete zasadiť odrezky svojich obľúbených odrôd a neutrácať peniaze za sadenice.

Ján Majzel, známy žilinský zberateľ viničových odrôd pestuje aj slivky. Dáva si však pozor na to, aby boli štepené výhradne na Wangenheimov podpník. „Prečo to robím? Jednoducho preto, že ak máte slivku naštepenú klasicky na myrobalane, do rodivosti vstupuje až v 6. či v 7. roku po vysadení. Často sa potom v záhradách stretávam s tým, že nedočkavý pestovateľ stromček reže a reže, len aby úrodu urýchlil. Tým, že strom v mladom veku intenzívne režete, všetku energiu vynakladá na rast. V tomto prípade je podľa pestovateľa veľmi zaujímavý ešte jeden fakt: „Ak do myrobalanu naštepíte akúkoľvek odrodu slivky, medzi internódiami budú asi 5- až 6-centimetrové rozstupy. Ak však štepíte na wangenheima, je to o tretinu menej.

Kultivary a ich vlastnosti

Existuje mnoho odrôd sliviek, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou, odolnosťou voči chorobám a časom dozrievania.

Samoopelivé odrody

Samoopelivé odrody sú praktické, pretože na plnú úrodu nepotrebujú inú odrodu na opeľovanie. Aj napriek tomu sa však odporúča sadiť viac stromov pre stabilnejšiu úrodu.

• Slivka ‘Haroma’: Samoopelivá odroda vyniká skvelou chuťou plodov. Kvitne pomerne skoro, ale kvety sú dostatočne odolné proti neskorým mrazom.
• Slivka ‘Bystrická skorá’: Pochádza zo Slovenska, je charakteristická skorým dozrievaním a vysokou kvalitou plodov. Dozrieva koncom júla až začiatkom augusta. Je stredne náročná na pestovanie a darí sa jej v teplejších oblastiach.
• Slivka ‘Čačanská lepotica’: Skorá odroda zo Srbska, ktorá sa rozšírila po celom území Slovenska. Plody sú veľké, veľmi chutné, ideálne na priamy konzum aj spracovanie. Dozrieva začiatkom augusta.
• Slivka ‘Stanley’: Srbská odroda vynikajúca výraznou arómou, ktorá je čiastočne samoopelivá. Plody sú stredne veľké, veľmi aromatické a mimoriadne chutné, ideálne na výrobu ovocného destilátu.
• Slivka ‘Ruth Gersteter’: Moderná odroda z nemeckého šľachtenia, jedna z najviac rozširovaných. Je veľkoplodá a spoľahlivo odolná proti šarke sliviek. Plodí bohato a pravidelne.
• Slivka ‘Herman’: Patrí medzi najlepšie odrody z radu „TOP“ odrôd. Dozrieva veľmi skoro, súčasne s odrodou Ruth Gersteter. Je veľmi úrodná.
• Slivka ‘Toptaste’: Moderná odroda s veľmi vysokým obsahom cukrov, údajne najvyšším zo všetkých odrôd. Netrpí hubovými chorobami ani mrazmi.

Cudzoopelivé odrody

Väčšina odrôd sliviek je cudzoopelivá, preto je pri výsadbe dôležité zvoliť vhodného opeľovača.

• Slivka ‘Jolina’: Neskorá, rezistentná odroda s plodmi veľkými až 60 g, ktoré si napriek tomu zachovávajú pravú chuť slivky domácej.
• Slivka ‘President’: Vyniká veľmi vysokými úrodami, najmä obrovskou veľkosťou plodov, ktoré dorastajú až do váhy 150 g! Odroda je odolná proti chorobám.
• Slivka ‘Viktória’: Perspektívna estónska odroda, ktorá veľmi pripomína starú anglickú odrodu Viktória, v porovnaní s ňou je však odolnejšia proti chladu a chorobám. Plodí skoro, bohato a spoľahlivo.
• Slivka ‘Imperial’: Odroda, ktorú možno pomocou jemných zásahov pestovať v stĺpovitom tvare. Hodí sa aj do najmenšej záhrady, ako aj na pestovanie v nádobách.
• Slivka ‘Čačanská najbolja’: Klasická osvedčená odroda, ktorá vyniká obrovskými plodmi. Vyžaduje opeľovača.
• Slivka ‘Domáca veľkoplodá’: Stará anglická odroda. Veľmi skoro vstupuje do plodnosti, tá je pravidelná a vysoká. Plody začínajú dozrievať koncom septembra.
• Slivka ‘Durancja’: Americká odroda, ktorá donedávna tvorila jednu z najrozšírenejších odrôd vo veľkovýrobe. Vyniká veľmi peknými plodmi strednej veľkosti.

Pestovanie a rozmnožovanie

Slivky sa pestujú prevažne v klasických tvaroch, ako sú vyššie či nižšie korunkové tvary. Výhodou týchto tvarov je rastúca plodnosť a pomerne malá náročnosť na rez.

Slivky sa množia semenami, štepením a zelenými odrezkami. Štepenie je najčastejší spôsob rozmnožovania záhradných sliviek. Najlepšie je vrúbľovať na jar so začiatkom aktívneho prúdenia miazgy alebo začiatkom leta.

Slivka divá (tŕň) je tiež vhodným podpníkom a opeľovačom pre záhradné slivky. Tŕne sú odolné voči mrazu a nenáročné na pôdu.

Pri výsadbe je dôležité dbať na vhodné umiestnenie v rámci záhrady. Strom by nemal byť zatienený a nemal by rásť na podmáčanej pôde.

Využitie a liečivé účinky

Plody sliviek sú nielen chutné, ale aj výživné. Sú dobrým zdrojom vitamínov A, K, C a draslíka, obsahujú tiež vlákninu.

Slivky sa dajú všestranne spracovať - na džem, lekvár, kompót, sušené slivky alebo ovocný destilát.

Všetky časti divokej slivky - kvety, bobule, kôra, korene - majú rôzne liečivé vlastnosti. Používajú sa na znižovanie horúčky, dezinfekciu, zmiernenie zápalu, uľahčenie vykašliavania a majú aj slabý protizrážavý účinok.

Prípravky z kvetov trnkovej slivky sa používajú vo forme nálevu alebo odvaru. Zbierajú sa pred otvorením kvetov. Bobule sa zbierajú v októbri a sušia sa na dlhodobé skladovanie. Z bobúľ sa pripravuje odvar, pridávajú sa do kompótov, alebo sa spracúvajú na pyré či šťavu. Korene sa zbierajú na jeseň a používajú sa na prípravu odvaru. Kôra sa zbiera skoro na jar a tiež sa používa na prípravu liečivého odvaru.

Upozornenie: Pred použitím akéhokoľvek lieku na báze trnkovej slivky je potrebné poradiť sa so svojím lekárom.

Jadierka trnkovej slivky obsahujú toxickú látku - kyselinu kyanovodíkovú. Pražené jadierka na suchej panvici sa stanú neškodnými.

Tinktúra z plodov divej slivky sa nazýva trnkovica.

tags: #kvet #divej #slivky

Populárne príspevky:

• Rafflézia: Kvet nad priepasťou
• Pestovanie jahôd v tvárniciach
• Symbol sviatkov a krása mozaiky
• Inšpirácia pre romantickú nevestu
• Pestovanie Fikusu Ginseng