Pyštek obyčajný: Bylina s liečivými vlastnosťami a fascinujúcim kvetom

Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris), známy tiež ako pyštek divoký, je trváca bylinka s nápadnými hustými žltými kvetmi, ktoré tvoria strapec. Mnohí si ho pamätajú z detstva ako kvietok, ktorý vie otvoriť „papuľku“. Rodové vedecké pomenovanie rastliny Linaria pochádza z latinského linum = ľan, pretože listy týchto dvoch druhov rastlín sa podobajú.

Charakteristika a výskyt pyšteka obyčajného

Pyštek obyčajný je trváca holá bylina s 0,2 až 0,5 (až 0,8) m vysokou stonkou. Je husto listnatá a niekedy rozkonárená, pričom má striedavo sediace a úzko kopijovité, celistvo okrajové, končisté listy. Zakončuje ju strapec obojpohlavných, súmerných, zrastenoobalových, päťpočetných sírovožltých kvetov s výraznou ostrohou, dvojzubým horným a trojzubým dolným pyskom, so štyrmi dvojmocnými tyčinkami a s vrchným semenníkom. Kvety rastú v hustých 5 až 30 kvetých vrcholových strapcoch, vyrastajú z pazúch podporných listeňov. Listene dolných kvetov sú dlhšie ako horných. Kvetné stopky sú žliazkaté a dlhé 2 až 8 mm. Koruna je sírovo žltá až biela, na spodnom pysku oranžová. Aj s tupou ostrohou je dlhá 20 až 35 mm. Korunné lupienky, zrastené do rúrky a vybiehajúcej ostrohy, obsahujú nektár. Hrdlo rúrky je uzatvorené dvojitou vypuklinou na dolnom pysku. Plodom je dvojpuzdrová vajcovitá tobolka dlhá 5 až 10 mm a široká 5 až 7 mm.

Kvitne od júna do októbra. Druh je rozšírený v celej Európe okrem najsevernejších oblastí a Sibíri, od nížin až po horské polohy. Pyštek obyčajný rastie na suchých stanovištiach, pasienkoch, medziach, vinohradoch a ruderálnych miestach ako súčasť synantropnej vegetácie (jej vznik a vývoj je závislý od činnosti človeka). Darí sa mu takmer na všetkých pôdotvorných substrátoch, na rôznych pôdnych druhoch a typoch, kyslej až zásaditej pôdnej reakcie. U nás sa vyskytuje hojne od nížin do horských polôh.

Ilustrácia pyšteka obyčajného s detailmi listov a kvetov

Opelenie pyšteka

Kvety opeľuje blanokrídly hmyz s dlhým cuciakom, ktorý mu umožňuje prístup k nektáru na dolnom konci dlhej ostrohy. Výrazný nafúknutý pysk krikľavej farby sľubuje hojnosť potravy. V skutočnosti sa však k nej musí hmyzí návštevník prepchať pomedzi horný a spodný pysk. Silné čmele a včely to dokážu tak, že kĺbovito spojené pysky kvetu roztlačia. Potom už záleží iba od dĺžky ich cuciaka, či dosiahne k medovým žliazkam, aby si pochutil na sladkom nektári. Pritom sa mu z chlpov bruška uvoľní peľ, ktorý sa naň nalepil na iných kvietkoch pyšteka a opelí bliznu.

Vysvetlenie opeľovania

Historické a ľudové využitie

Antickí lekári pravdepodobne pyštek nepoznali. Jeho sláva začína až v 15. a 16. storočí, keď nesmel chýbať v žiadnom slávnom herbári. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene, sleziny, pri poruchách činnosti močového mechúra a tuberkulóze. Slúžil aj ako prostriedok na úpravu stolice, zvonka sa dokonca používal na liečenie niektorých rakovinových ochorení. Veľkú slávu si získala masť Unguentum linariae, ktorú vymyslel známy nemecký lekár Johann Wolpius (*1521 - †1572) a jej zloženie dlhú dobu tajil. Masť sa uplatnila predovšetkým pri tzv. Najstarší český herbár Jána Černého-Nigera (*1456 - †1530) z roku 1517 o pyšteku okrem iného píše: „…, že svojou mocou zrušuje nepriateľstvo medzi ľuďmi a milosť priateľskú zavádza.“ Ľudové povery opisujú túto rastlinu ako čarodejnícky prostriedok („hexakraut“) proti čarom a porobeniu.

Zber a sušenie

Predmetom zberu býva vňať v období kvetu (Herba lineariae). Zbiera sa za ustáleného počasia najskôr v ranných hodinách, keď je rastlina úplne rozkvitnutá. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Nedostatočne sfarbené časti, listy a stonky sa vopred odstránia. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. Ak chceme použiť sušičku, je potrebné rýchle sušenie pri teplote do 40 stupňov Celzia. Príliš hrubé zväzočky sa rozdelia, aby sa umožnilo lepšie presušenie. Vnútrajšok zväzku treba dokonale vysušiť, aby nesplesnivel. Droga si musí zachovať farbu čerstvého materiálu.

Zbierka a sušenie pyšteka obyčajného

Účinné látky a liečivé vlastnosti

Hlavnými účinnými látkami sú horké flavonoidové glykosidy (linarín, linaricín, pektolinarín) a organické kyseliny (oxyglutanová, antirinová, mravčia, octová, askorbová). Aktuálny výskum rastliny sa zameriava na prírodnú látku linarín, v prípade ktorej sa potvrdili viaceré významné fytochemické a biologické vlastnosti. Okrem toho linarín efektívne vplýva na zastavenie proliferácie (chorobný rast) a diferenciácie (rozlíšenie) osteoblastov (kostných buniek), čo má významný efekt na tvorbu kostí, a tým na liečenie osteoartritídy a osteoporózy.

Vo fytoterapii má pyštek široké uplatnenie. Droga je vhodná pri poruchách trávenia (napríklad pri pálení záhy), chronických zápaloch, kde sa uplatňuje jej schopnosť pôsobiť ako preháňadlo, a pri meteorizme. Uplatňuje sa aj pri nedostatočnom vylučovaní žlče, obličkových a pečeňových poruchách spojených so zápchou. Protizápalové pôsobenie prírodných látok pyšteka sa využíva pri zápale močových ciest, obličiek, žlčníka, prostaty, ale aj pri žltačke, liečbe hemoroidov či očných zápaloch. Močopudný účinok a jeho schopnosť znižovať krehkosť ciev sa osvedčuje napríklad pri liečbe bercových vredov, varixov, hemoroidov atď. Pyštek sa pre svoju nepríjemnú chuť samostatne užíva menej.

Formy použitia

  • Odvar na obklady

    Odvar na obklady je výborný na rôzne kožné ochorenia, vredy, nečistú pleť s uhrami, vriedkami alebo pehami. Na prípravu potrebujeme 3 polievkové lyžice sušenej drogy, ktoré zalejeme 0,3 litra vriacej vody a necháme vylúhovať 15 až 20 minút.

  • Tinktúra

    Tinktúru z pyšteka je najlepšie pripraviť z nerozkvitnutých kvetov. Čerstvými pukmi naplníme polovicu uzatvárateľného pohára a zalejeme alkoholom (najmenej 40-percentným). Necháme macerovať 3 až 4 týždne na slnečnom mieste. Prefiltrovanú tinktúru zlejeme do fľaštičiek s kvapkadlom. Odporúča sa užívať 1- až 3-krát denne po 20 kvapkách pri rôznych tráviacich ťažkostiach či problémoch s pečeňou alebo obličkami.

  • Olej

    Veľmi účinným pyštekovým olejom môžeme masírovať miesta, kde sa tvoria drobné červené popraskané žilky, najmä na tvári alebo stehnách. Priaznivo ovplyvňuje aj stav ciev, žiliek a varixov. Kvety pyšteka nazbierame na čistom stanovišti výskytu. Postačí toľko rastlinného materiálu, aby sa pohár naplnil do polovice. Kvety najskôr rozprestrieme na plochu uteráka, až kým ovädnú. Asi o 2 až 3 hodiny ich vložíme do čistej alkoholom opláchnutej fľaše, zalejeme ich slnečnicovým olejom a poriadne uzavrieme.

  • Čaj

    Z pyšteka kvetov si môžete pripraviť chutný čaj, ktorý navyše pomôže s vyššie uvedenými ťažkosťami, najmä je to dobré diuretikum a prostriedok proti odhlieneniu. Najprv si nazbierajte kvety pyšteka. Čaj si môžete pripraviť z čerstvých aj sušených kvetov. Čerstvé sa preferujú počas leta, keď pyštek kvitne. Na prípravu čaju obvykle stačí 1-2 čajové lyžičky čerstvých alebo sušených kvetov na jednu šálku. Čaj z pyšteka kvetov môžete piť pre jeho liečivé účinky 2x až 3x denne. Môže pomôcť pri zažívacích problémoch alebo mať mierne protizápalové účinky.

  • Masť

    Rovnako ako čaj je jednoduchá aj výroba masti. Na prípravu masti budete potrebovať domácu nesolenú masť alebo kozmetickú vazelínu. Sadlo rozpustite, vazelínu len rozmiešajte. Po macerácii masť opäť rozohrejte, vazelínu rozmiešajte, a prefiltrujte cez sitko, plátienka a pod., aby sa odstránili zvyšky kvetov. Masť z pyšteka môže byť použitá na lokálnu aplikáciu na pokožku na zmiernenie podráždenia, popálenín, alebo iných kožných problémov.

Vnútorné užívanie pyšteka sa odporúča po dohode s lekárom, pretože pôsobí ako preháňadlo.

Ďalšie druhy rodu Linaria

Rod lnica (Linaria) zahŕňa rôzne druhy bylín z čeľade skorocelovitých, ktoré sú známe pre svoje kvety v podobe trubkovitých alebo zvonkovitých kvetov. Kvety pyšteka sú obvykle trubkovitého tvaru s vyčnievajúcim ostrohou, čo je charakteristický rys tohto rodu. Listy pyšteka bývajú striedavé a často úzke. Rod pyšteka (Linaria) obsahuje asi 150 až 250 druhov, čo z neho robí pomerne rozsiahly rod. Niektoré druhy pyšteka sú jednoročné, zatiaľ čo iné sú vytrvalé a môžu sa šíriť vegetatívne alebo semenami.

Príkladom iného druhu je pyštek marocký (Linaria maroccana), ktorý je krásnou ozdobou skaliek. Marocký pyštek možno pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Pripravte dobre priepustnú pôdu s dostatočným množstvom organickej hmoty. Marocký pyštek možno pestovať zo semien. Semená môžete zasiať priamo na miesto v záhrade alebo do kvetináčov. Pokiaľ sa rozhodnete zasiať semená priamo na miesto, urobte to na jar, kedy už nehrozia mrazíky. Semená vysievajte do pripravenej pôdy a jemne ich zakryte pôdou. Udržujte výsadbovú plochu vlhkú, kým semená nevyklíčia a rastlinky nebudú dostatočne veľké na presadenie. Marocký pyštek je zvyčajne ľahké pestovať a nepotrebuje prílišnú starostlivosť. Udržujte pôdu vlhkú, ale nezalievajte príliš nadmerne, aby nedochádzalo k hnilobe koreňov. Odstraňujte burinu okolo rastlín, aby mali dostatok priestoru a živín. Rastliny pravidelne hnojte, aby ste podporili kvitnutie. Môžete použiť hnojivo pre kvitnúce rastliny. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté kvety, čo môže podporiť ďalšie kvitnutie a predĺžiť dobu, počas ktorej rastlina kvitne.

Porovnanie pyšteka obyčajného a pyšteka marockého

Stavba kvetu a rozmnožovanie

Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie.

Reprodukčné orgány rastlín

Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach.

Stavba kvetu

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

  • Kvetná stopka: Kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku.
  • Kvetné lôžko: Vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu.
  • Kvetné obaly: Vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu. Kalich je väčšinou zelený, tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava). Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na korunách lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín. Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený, nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr. tulipán).
  • Tyčinky: Sú samčie rozmnožovacie útvary, skladajú sa z nitky a peľnice. Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná. Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.
  • Piestik: Vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov (megasporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý (tvorí ho semenná šupina), na ňom sa nachádza nekryté vajíčko. Piestik sa skladá z:
    • Blizny (a) - vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná.
    • Čnelky (b) - stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu.
    • Semenníka (c) - spodná rozšírená časť piestika. V semenníku sa nachádzajú vajíčka, v ktorých sa vyvíja samičia pohlavná bunka - oosféra. Podľa vzájomnej polohy semenníka a ostatných častí kvetu môže byť semenník:
      • a) Vrchný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom.
      • b) Polospodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred.
      • c) Spodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom.

Schéma stavby kvetu s označením jednotlivých častí

Opelenie a oplodnenie

Opelenie (pollinatio) je prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu, jedná sa o samoopelenie (autogamia). Ak je peľ prenesený na cudzí kvet, je to cudzoopelenie (allogamia).

Oplodnenie je splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky. Ak sa dostane zrelé peľové zrno na bliznu piestika, vlhká blizna spôsobí, že začne peľové zrno klíčiť. Vytvára sa peľové vrecúško, ktoré prerastá cez čnelku až do semenníka.

Pre magnóliorasty je typické dvojité oplodnenie. Jedna spermatická bunka splynie s oosférou, čím vznikne diploidná zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok (embryo). Druhá spermatická bunka oplodní diploidné centrálne jadro zárodočného mieška a vznikne triploidný sekundárny endosperm, ktorý vyživuje embryo. Integumenty sa diferencujú na obaly semena - osemenie.

Plod

Plod vzniká premenou piestika po oplodnení. Jeho hlavnou funkciou je výživa semien v čase ich dozrievania a uľahčenie ich rozširovania (chória). Plod sa vyvíja na nadzemných častiach rastlín, ale niektoré dozrievajú v zemi (geokarpia), napr. u podzemnice olejnej (búrske oriešky).

Stena plodu - oplodia (perikarp) sa člení na: a) exokarp - vonkajšia vrstva, rôzne hrubá a sfarbená, b) mesokarp - stredná časť, tvorená šťavnatým parenchýmom, c) endokarp - vnútorná časť tvorená: blanitým jadrovníkom (malvice), sklerenchymatickým endokarpom (kôstkovice), parenchymatickým endokarpom (bobule).

Rozdelenie plodov podľa premeny:

  1. Pravé plody: Vznikli premenou piestika.
  2. Nepravé plody: Vznikli premenou piestika a iných častí kvetu (napr. kvetného lôžka - jahoda). Nepravým plodom je malvica, v ktorej zrastá spodný semenník s bázou kvetných orgánov a preto má pod dužinatou časťou pergamenovitý - tvrdý semenník spojený z 5 plodolistov.

Rozdelenie plodov podľa perikarpu:

  1. Dužinaté plody: Majú buď celé alebo vonkajšie a stredné oplodie dužinaté.
    • a) Bobuľa - vzniká z jedno alebo viacplodolistového piestika a má celé oplodie dužinaté, napr. vinič alebo je vysychavé, napr. paprika.
    • b) Kôstkovica - je jedno alebo viacplodolistový plod, má vonkajšie oplodie blanité, stredná časť je mäsitá, vnútorná časť vytvára kôstku v, ktorej je obyčajne jedno semeno, napr. slivka, čerešňa.
    • c) Malvica - vzniká zo spodného alebo polospodného semenníka, ktorého stena zrastie s dužinatou kvetnou čiaškou, napr. jablko.
  2. Suché plody:
    • a) Pukavé - v čase zrelosti sa otvárajú a uvoľňujú semená (mechúrik, struk, šešuľa, šešuľka, tobolka).
    • b) Nepukavé - najčastejšie jednosemenné, v čase zrelosti semená neuvoľňujú, ale v celku sa oddeľujú od materskej rastliny (nažka, oriešok, zrno).
  3. Rozpadavé (poltivé) plody: Sú jedno alebo viacplodolistové, v čase zrelosti sa rozpadávajú na jednosemenné diely (tvrdka, pastruk, dvojnažka, zobakovitý plod).

Súplodie je súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia. Plodstvo je súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, s niekoľkými piestikmi (napr. plodstvo mechúrikov - záružlie, plodstvo kôstkovičiek - malina, plodstvo nažiek - jahoda, plodstvo nažiek v zdužnatenej čiaške - šípka).

tags: #kvet #piestik #najvacsi

Populárne príspevky: