Baza čierna a baza chabzda: Rozdiely, využitie a liečivé účinky
Baza čierna (Sambucus nigra) je nenáročný listnatý ker, ktorý je bežnou súčasťou našej prírody. Rastie divo v našej prírode, ale pestuje sa aj v záhradách ako okrasná či ovocná drevina. Boli dokonca vyšľachtené viaceré odrody. Napríklad ‘Black Beauty’ má krásne vínovočervené listy a svetloružové súkvetia, odroda ‘Haschberg’ má väčšie plody ako pôvodný druh.
Baza čierna tvorí rozkonárené kry alebo stromy vysoké 3 až 8 metrov a má sivohnedé konáre. Kvety i plody sa dajú spracovať - môžete si z nich pripraviť rôzne šťavy, sirupy, džemy a podobne. Treba však pamätať na to, že plody sú v surovom stave mierne jedovaté, preto musia prejsť tepelnou úpravou. Spracované majú liečivé účinky, využívajú sa hlavne pri liečbe prechladnutí.
Čierna baza je rozšírená v Európe ale aj v Ázii, u nás hojne rastie popri plotoch, na rumoviskách, v lesoch, hájoch a krovinách, no čoraz častejšie sa začína pestovať aj ako kultúrna rastlina. Kvitne v júni, nové výhony niekedy aj v septembri. Baza čierna je ker, niekedy aj stromovitého vzrastu, s bohatými zloženými vrcholíkmi so silne špecificko voňajúcimi bielo krémovými kvetmi. Na jar sa zbierajú kvety. Odstrihávajú sa a ukladajú do košíkov, aby sa nezaparili. Sušíme celá kvetenstvo, najlepšie zavesené na šnúrach, prípadne v malej slabej vrstve, vždy v tieni max. do 45 ° C. Dbáme na to, aby droga nezhnedla, lebo tým sa stáva bezcennou. Na jeseň sa zbierajú a vykupujú plody bazy. Sušíme v tieni alebo v tme na povale. Dobre usušené plody majú čierno-fialovú farbu, lesknú sa, majú kyslasto sladkú chuť. Čerstvé kvety majú pre niekoho nepríjemný prenikavý zápach, ktorý po usušení zmizne.
Baza čierna (Sambucus nigra) je známa ako kráľovná liečivých rastlín. Jej význam potvrdzuje aj české príslovie: „Před heřmánkem smekni, před bezem klekni.“ Využívajú sa kvety, listy aj plody. V minulosti sa verilo, že kry bazy obývajú dobrí duchovia, preto sa často sadila blízko domov pre ochranu.
S rozvojom záhradníctva vznikli šľachtením nielen úžitkové, ale aj okrasné kultivary bazy, ktoré si dnes našli miesto v moderných záhradách. Kultivar ‘Black Lace’, v preklade čierna čipka, je známy svojimi strihanými listami, ktoré vytvárajú čipkovaný efekt. Súkvetia majú ružové tóny a červený peľ, vďaka ktorým získa bazový sirup zaujímavú farbu. Aróma má tiež jemne odlišné tóny. Vzrastom sa podobá na svoju prírodnú predlohu, dorastá približne do 3 metrov a podobnú má aj šírku. Ďalšou tmavou odrodou je ‘Black Beauty’ (čierna krása), niekedy predávaná ako „Gerda“. Má sýtejšie ružové súkvetia, ale listy nie sú tak strihané ako u ‘Black Lace’. Je podobne robustného rastu ako tradičná baza a mrazuvzdorná do - 29 °C. Menej častý kultivar ‘Guincho Purple’ patrí k najmohutnejším, dorastá až do 4,5 metra výšky a približne 2,5 metra šírky. Listy má tiež bordové bez strihaného efektu a ružové súkvetia. Špecifický medzi tmavolistými bazami je kultivar ‘Black Tower’ (čierna veža). Jeho typickým znakom je popri strihaných listoch čiastočne stĺpovitý spôsob rastu - ako napovedá aj názov. V roku 2010 na národnej záhradníckej výstave v Anglicku získal cenu za najlepšiu novinku medzi okrasnými drevinami. Vďaka svojmu tvaru je vhodný aj do menších záhrad a môže nahradiť japonské javory, ktorým by dané stanovište nevyhovovalo. Ako všetky bazy, aj tento kultivar vyniká vysokou odolnosťou a jeho mrazuvzdornosť je minimálne -30 °C. Odroda ‘Golden Tower’ je zlatolistou sestrou tmavej bazy ‘Black Tower’, s ktorou zdieľa stĺpovitý, kompaktný spôsob rastu. Má však hlboko strihané, jemne delené zlatožlté listy. Živá farba listov býva umocnená tým, že nové lístky, ako to už pri baze býva, sa jemne sfarbujú do červenkastých odtieňov. Táto odroda je tiež nenáročná na podmienky a znáša mrazy až do -30°C. Ako druhý zlatolistý kultivar bazy čiernej poznáme aj ‘Aurea’, ktorý má inak veľmi blízko pôvodnej verzii bazy. Má klasický tvar listov, líši sa len svojím zlatožltým sfarbením. Je ideálny ako okrasná bariéra vo väčších výsadbových celkoch alebo súčasť vetrolamov. Najmenej známy, ale veľmi atraktívny typ bazy zastupuje kultivar ‘Marginata’, teda „obrúbená“. Ako jej názov nepovedá, listy klasického tvaru sú na zelenom základe lemované smotanovo bielym až žltým sfarbením. Tento kultivar patrí k rozložitejším variantom a môže byť atraktívnym spestrením parkových či väčších záhradných a krajinárskych celkov. U nás prakticky neznámy, ale mimoriadne atraktívny je kultivar ‘Pulverulenta’. Má smotanovo biely, ale rozptýlenejší farebný preliv. Jeho farebný efekt sa vyrovná tým najatraktívnejším izbovým rastlinám. Vyžaduje výsadbu do svetlého polotieňa kvôli citlivosti na úpal, ale inak je odolný ako jeho príbuzní. Dorastá do výšky aj šírky okolo 1,8 metra.
Baza chabzdová (Sambucus ebulus) je tiež vytrvalá rastlina, na rozdiel od bazy čiernej však nedrevnatie a je nižšia, dorastá do výšky jedného až dvoch metrov. Na konci vegetačného obdobia celá odumiera a na jar vyrastajú nové stonky. Jej čierne lesklé plody majú nepríjemný zápach a na rozdiel od bazy čiernej rastú smerom nahor. Baza chabzdová rastie na slnečných miestach od nížin až po podhorské kotliny, často na rúbaniskách, okolo ciest a železničných tratí a tvorí husté porasty. Kvitne v júni až auguste.
Baza chabzdová je trváca bylina s plazivým podzemkom, z ktorého každoročne na jar vyrastajú nové výhonky. Dorastá do výšky 50-200 cm. Má vysokú, priamu, jednoduchú, silnú byľ a striedavé, nepárno perovito zložené podlhovasté listy. V zime stonky odumierajú. Drobné kvety sú usporiadané do chocholíkových mnohoramenných vrcholíkov. Korunné lupienky sú biele a tyčinky uprostred majú karmínovočervené peľnice. Kvitne v júni a júli. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovice. Celá rastlina má korenistú vôňu, ktorá je často označovaná ako nepríjemný zápach. Priťahuje motýle. Rastlina patrí medzi európsko - západoázijské druhy. U nás je rozšírená od nížin až do horského stupňa. Vyhovujú jej pôdy bohaté na dusík, dobre prevzdušnené, čerstvo vlhké, dobre znáša aj vápenaté podklady. Rastie na okrajoch lesov, na rúbaniskách, na svahoch a rumoviskách, popri cestách, ako burina. Vytvára samostatné spoločenstvá rastúce v hustých uzavretých kolóniách.
Podobný tvar kvetov ako baza chabzdová má aj baza čierna (Sambucus nigra). Jej kvety sú žltkasté, usporiadané v plochých vrcholíkoch. Kvitne od júna do augusta. Rastie ako ker, prípadne strom. Plody - kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. Farebne podobné, žltkastozelené, drobné a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa). Jej kvety tvoria oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovice.
Baza chabzdová je odporne páchnuca trváca bylina z čeľade zemolezovitých, ktorej pravidelné, väčšinou 5-cípe, biele, alebo (ružovkasté, červenkasté) kvety v plochých vrcholíkoch sa pri nepozornom zbere dajú ľahko zameniť za kvety bazy čiernej. Má biely, plazivý podzemok, z ktorého na jar vyrastajú vždy nové výhonky. Sú to priame stonky s protistojnými nepárno pérovito zloženými podlhovastými listami. Listy sú zúbkované, široké 18cm a dlhé do 25cm. Na spodnej strane nápadne chlpaté a zubaté. Byľ je vysoká 50 - 200cm, priama a jednoduchá. V zime stonky odumierajú. Na konci stoniek rastú vrcholíky s kvetmi. Plody sú čierne kôstkovičky, bobule sladkohorkej a kyslastej chuti, ktoré krátko po zjedení vyvolávajú značné žalúdočné obtiaže.
V minulosti sa nerobil rozdiel medzi bazou čiernou a chabzdovou a považovali ich za liek proti všetkým chorobám. Pred mnohými stáročiami existoval v pohanských kultúrach mýtus o kríku života a smrti. O kríku, ktorý bol bránou do podsvetia pre tých čo stratili niť života a zároveň slúžil živým na prístup k svojim zosnulým príbuzným počas rituálov spojenia v magických chvíľach rozjímania.
V tých dobách sa nenašiel nikto, kto by tento krík odpílil, vyťal či olámal. Kelti sa klaňali jeho rozkvitnutým kvetom a hladili jeho kôru. V tých dobách sa hovorilo o duchoch, ktorý cez tento ker prichádzajú a odchádzajú a priamo v ňom viažu negatívne sily, choroby a nešťastie. Kto by teda odpílil z dreva, uvoľnil by nedobré energie, ktoré by sa mohli preniesť na celý dom. Preto sa k nemu všetci správali s úctou. Nelikvidovali ho - ale ani nevysádzali. Verili, že bohovia, ochraňujúci ľudí si sami vyberú miesto, kam ho zasadia. "Kôra, plody, listy a kvety - každá časť obsahuje silu a dobro, každá je plná požehnania. Temné sily putujú cez konáriky a drevo do podzemia," píše sa v knihe Magické rastliny Keltov.
Okrem kúzelných schopností mala baza podľa našich predkov tiež schopnosti liečiteľské - používala sa pri bolestiach zubov, na popáleniny alebo pri uhryznutí zvieraťom sa prikladali obklady z mladých lístkov bazy, zmiešaných s jačmennou múkou.
Nech už máme akýkoľvek názor na staré mýty, liečivé účinky čiernej bazy na ľudský organizmus nemôžeme poprieť. Nie je veľa liečivých rastlín ktoré sú liečivé celé - od koreňa, cez listy až po plod.
Čierna baza má v ľudovom liečiteľstve zaslúžený rešpekt pri liečbe chorôb z prechladnutia a respiračných ochorení, ako sú chrípka, angína, bronchitída, kašeľ, nádcha, zápal dutín a pod. Stimuluje potenie, čím dokáže znižovať teplotu a pomáha nám zbaviť sa usadeného sekrétu v dýchacích cestách, zlepšuje vykašliavanie a uľahčuje dýchanie.
Pre tento účel ju môžeme používať vo forme čaju, buď ako samotný, alebo v kombinácii napr. s lipovým kvetom, podbeľom, divozelom, hluchavkou, žihľavou, skorocelom a pod.
Kvet čiernej bazy má tiež čistiaci účinok na naše telo. Pomáha nás zbavovať usadených toxínov, predovšetkým kyseliny močovej, lieči teda neduhy ako je reuma a dna, poprípade je výbornou prevenciou týchto chorôb. Rovnako tak nám pomôže aj v prípade problémov s močovými cestami a obličkami, ako je ich nedostatočná činnosť a obličkové a močové kamene, pôsobí močopudne a čistí od usadenín. Aj pri nadmernom zadržiavaní tekutín v tele a opuchoch je vhodné piť čaj z bazy alebo užívať sirup.
Liečivé účinky kvetu bazy čiernej ocenia aj tí z nás, ktorí trpia problémami s krvným tlakom a cievnymi chorobami. Chladný nesladený čaj z kvetov je skvelým liekom aj pri zažívacích problémoch, ako žalúdočné a črevné koliky, plynatosť, nevoľnosť a pomalé trávenie, či nedostatočná činnosť žlčníka.
Bazový čaj alebo sirup pridaný do nápojov má aj mierne laxatívne účinky, môže nám teda uľahčiť život, ak trpíme zápchou.
Nálev z kvetov bazy čiernej sa dá používať na čistenie a umývanie citlivej pokožky, ktorá reaguje alergicky na nešetrné chemické prípravky.
Šťava lisovaná z plodov sa dlho používala na farbenie látok, pretože má intenzívnu tmavočervenú farbu. Celá rastlina obsahuje fytoncídne látky, ktoré účinne pôsobia proti baktériám a mnohým hubám.
Šťava z plodov pôsobí analgeticky, osvedčila sa pri liečení migrén, neuralgiách, pri bolestiach trojklaného nervu, chrbtice či kĺbov (tu pôsobí aj protizápalovo), priaznivo pôsobí aj pri kŕčoch tráviaceho ústrojenstva a pri nadúvaní.
Listy (Folium sambuci) možno použiť hlavne zvonka vo forme zábalov napr. pri reumatizme, podľa niektorých autorov pôsobia aj protinádorovo na zvonku prístupné nádory, kašovitý obklad z listov údajne dokáže "vytiahnuť vodu z kolena". Vnútorne vo forme nálevu čistia listy krv a užívajú sa aj ako súčasť čajov proti akné.
Kým čaj z kvetov sa používa pri nachladnutí, účinky plodov sú oveľa výnimočnejšie. Dokážu pomôcť aj pri takých ochoreniach, s ktorými si mnohokrát nevie rady aj lekárska veda, ako je napr. migréna, akútny alebo chronický zápal trojklaného nervu a poradí si aj s bolesťami chrbta, kĺbov, dokáže vyliečiť ischias. Okrem toho zlepšuje látkovú výmenu a je výrazným pomocníkom v boji s nadbytočnými kilami.
Pri ťažkostiach (špeciálne bolestivý zápal trojklaného nervu a ischias) sa užíva po jedle 3x denne 1 lyžica, ak je pripravená s liehom alebo 4 lyžice s ostatnými destilátmi.
Celé bazové plody otrháme, necháme očistené asi 2 dni odležať, potom oberieme zo stopiek, dáme do 4 litrovej fľaše od uhoriek, oviažeme papierom, ten popicháme a necháme asi 4 dni stáť. Potom prepasírujeme a pridáme 900g cukru, ja dávam med.
Baza na vodnom kúpeli povaríme a vylisujeme šťavu. Na liter šťavy dáme liter vody, 500g cukru ( medu ) a 10g kvasníc. Vylisované zvyšky bazy môžeme ešte raz vylúhovať jedným litrom vody, do ktorej dáme ešte 250g cukru ( medu ) a pridáme do muštu. Kvasenie trvá asi 14 dní a potom možno víno stočiť.
Omáčku sladkej ovocnej chutisi môžete pripraviť z plodov bazy. V kuchyni ju využijete k divine či inému tmavému mäsu, alebo na prifarbenie omáčok. Pripravte si 500 ml plodov, 30 g najemno nakrájanej cibule, štipku muškátového kvetu, 15 g čierneho korenia, 45 g čerstvého ďumbiera, 500 ml vínového octa. Plody umyte, zalejte octom a nechajte cez noc odpočívať. Na druhý deň ich preceďte a vložte do panvice, pridajte cibuľu a ostatné koreniny. Varte asi 10 minút, naplňte do malých fľašiek, uzavrite a otočte hore dnom.
Pravý bazový ocot sa robí zo sušených kvetov. 1 kg sušených kvetov sa zaleje 1 litrom octu a nechá sa to celé 8 dní na teplom mieste lúhovať. Po lúhovaní sa to precedí cez plátno alebo kávový filter.
Každá správna gazdinka vie, ako sa robí marmeláda a vie si prispôsobiť mnohé recepty podľa seba. My si dnes popíšeme špecifiká, ktoré musíme pri výrobe marmelády z bazy čiernej dodržiavať. - Bobule sa dajú do veľkého hrnca a zapne sa platnička sporáka. Okamžite pustia šťavu a preto netreba pridávať vodu. Občas premiešame. - Bobule varom popraskajú. - Šťava sa privedie do varu a na liter sa pridáva asi 0,3 kg cukru v ktorom sme vymiešali želírovací prípravok na džemy v pomere 3:1.
Očistené vyzreté plody dobre rozvaríme s vodou na kašu. Necháme vychladnúť, prelisujeme, pridáme cukor, ja dávam med (1/2 kg na liter šťavy), trochu pektogelu a varíme za stáleho miešania do zhustnutia. Pozor aby sa lekvár nepripálil, lebo potom zhorkne a nedá sa jesť! Nalejeme do malých pohárov, previažeme dvojitým celofánom alebo ich normálne zavaríme a uložíme.
Vyzreté plody rozvaríme, vylisujeme, do šťavy pridáme umelé sladidlo, pektogel a 0,5 hodiny varíme. Uzavrieme do malých pohárov a sterilizujeme.
Do 1 l bieleho vína dáme 100g vylisovanej šťavy alebo džemu, prípadne 50g sušenej bazy. Uzavrieme a uložíme na 3 dni do chladu. Užívame každé 2 hodiny polievkovú lyžicu pri neuralgii.
Plody bazy vyberáme dozreté. Uvaríme ich v 1 litri vody a dobre precedíme. Potom do šťavy pridáme cukor ( med ), varíme 5 minút, pridáme vanilku a nakoniec 4 lyžice odvaru čiernej kávy. Veľmi dobre sa osvedčuje káva instantná. Do vychladnutej šťavy pridáme rum.
Natrháme dostatočné množstvo bazy, oberieme od stopiek a povaríme. Vopred pridáme kyselinu citrónovú podľa chuti. Šťavu prelisujeme, precedíme cez plátno, aby sa zadržali všetky kvietky. Okyslením šťavy dosiahneme krásnu červenú farbu. Na 1 liter šťavy pridáme 10g klinčeka a varíme ho s 500g cukru alebo medu. Po vychladnutí pridáme 1 liter 40% liehoviny (rumu).
Očistený, opláchnutý kvet varíme v mlieku, pridáme med, štipku soli a potom zašľaháme žĺtky.
Jablká dobre umyjeme, rozvaríme, prelisujeme a ešte povaríme. Pridáme bazové bobuľky a ďalej varíme. Do rozvareného džemu vmiešame kryštálový cukor alebo med, varíme asi 10 minút a skúšame, či džem už želíruje. Tesne pred dokončením vmiešame kyselinu citrónovú alebo šťavu z citróna.
Z vajec, mlieka, soli a múky vyšľaháme husté, jemné cestíčko. Na vyprážanie vyberáme polorozvinuté kvety bazy. Najprv ich dobre umyjeme, necháme odkvapkať, namočíme do hladkej múky a potom ponoríme do cestíčka. Smažíme vo vysokej vrstve, najlepšie rastlinného tuku. Ako príloha sa podáva zemiaková kaša a zeleninový šalát. Pre deti môžeme urobiť aj zo sladkého cesta podobne ako omelety.
Kôra, plody, listy a kvety - každá časť obsahuje silu a dobro, každá je plná požehnania.
V čerstvom stave sú plody bazy mierne jedovaté, preto by sa mali požívať len po tepelnej úprave. Kvety obsahujú silice, slizy, triesloviny, glykozidy (sambunigrin a rutín), organické kyseliny (jablčnú, octovú, valérovú) a vitamín C. Plody obsahujú cukry, kyselinu jablčnú, triesloviny, pektín, v čerstvom stave vitamín C, v šupke a v semenách vitamín A a skupinu vitamínov B - B1, B2, B6, B12, tiež kyselinu panthotenovú.
Na liečebné účely sa používa podzemok (Radix ebuli), nie však v domácich podmienkach, pretože rastlina je jedovatá. Obsahuje toxické horčiny, silicu, triesloviny a saponín, glykozidicky viazaný toxický kyanovodík - sambunigrin a organické kyseliny (najmä valérovú, octovú a vínnu).
Liehový extrakt z vylúhovaných podzemkov sa pridáva do mastí proti kĺbovému reumatizmu.
Z čiernych kôskovičiek kedysi vyrábali atrament. Predstavujú aj obživu pre vtáky, pre ktoré nie sú jedovaté.
Rastlina je vo veľkých dávkach jedovatá. Antidotum je tanín a aktívne uhlie.
Ak ste sa v týchto dňoch vybrali na zber plodov bazy čiernej, dávajte si pozor. Menej skúsení si ju totiž môžu pomýliť s bazou chabzdovou, a to je dosť nebezpečné. Poznáte rozdiely?
Baza čierna tvorí rozkonárené kry alebo stromy vysoké 3 až 8 metrov a má sivohnedé konáre.
Baza chabzdová dorastá do výšky jedného až dvoch metrov.
Bohaté súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov.
Plody bazy chabzdovej rastú smerom nahor.
Plody bazy čiernej rastú v strapcoch.
