Snežienka, bleduľa a iné jarné kvety: Pozor na jedovatú krásu!
S príchodom jari sa príroda prebúdza a s ňou aj množstvo nádherných kvetov, ktoré zdobia naše záhrady, lesy a lúky. Mnohé z nich sú však nielen krásne, ale aj jedovaté. Medzi tie najznámejšie patria snežienka a bleduľa, ktoré si na prvý pohľad môžete ľahko pomýliť. V tomto článku sa pozrieme na ich rozdiely, jedovatosť, liečivé vlastnosti a ochranu, ako aj na ďalšie jedovaté rastliny, ktoré nás môžu prekvapiť už na začiatku jari.
Snežienka jarná (Galanthus nivalis): Posol jari s tajomstvom
Snežienka jarná je jednou z prvých kvetín, ktoré po zime prebúdzajú prírodu. Vesna ju vraj stvorila z ľadového cencúľa. Nemci ju volajú snežný zvonček, anglicky hovoriace národy snežná kvapka, v Čechách je to podsnežník. Je to naša domáca rastlina, pôvodom vraj zo západnej Európy, rastie hlavne v lesoch, hájoch, na lúkach. Zvyčajne vo veľkých množstvách a pohľad na takú krásu je k nezaplateniu. Kvitne od februára do apríla.
Pôvod a rozšírenie
Hoci je snežienka u nás veľmi rozšírená a spomedzi približne 20 druhov voľne rastú tri, málokto si pri ich častom výskyte uvedomí, že nejde o pôvodnú rastlinu. V skutočnosti k nám prišli až v 17. storočí z Turecka. Snežienky sa dokázali rozšíriť na také veľké územie vďaka deleniu cibuliek a špeciálnemu „patentu“: na šírenie semien využívajú všadeprítomné mravce, ktoré ich odnášajú do svojich hniezd.
Unikátne vlastnosti a symbolika
Snežienky majú jedinečnú schopnosť vytvárať vlastné teplo. Vďaka procesu známemu ako termogenéza dokážu zvýšiť teplotu svojho kvetu o niekoľko stupňov, čím roztopia okolitý sneh a otvoria si cestu na povrch. Cibuľky snežienok majú schopnosť prežiť aj v extrémnych mrazoch vďaka obsahu špeciálnych látok, ktoré zabraňujú tvorbe ľadových kryštálov v bunkách.
Snežienky sa stali symbolom prichádzajúcej jari a pripomínajú, že nová sezóna je už blízko. V minulosti sa im pripisovala magická moc. Ľudia verili, že ak si ju zavesia nad dvere domu, ochráni ich pred zlými duchmi a čarodejnicami. V 19. storočí sa v Anglicku šírila povera, že priniesť snežienku do domu znamená smolu a dokonca smrť.
Jedovatosť a liečivé účinky
Snežienka je krásna a jedovatá, obsahuje alkaloidy, vyvolávajúce zvracanie a hnačky, najviac ich je v cibuľke. Jed však nie je pre človeka smrteľný a telo ho dokáže samo odstrániť. Všetky časti snežienky obsahujú alkaloid galantamín, ktorý je toxický pri požití. Alkaloidy v snežienke sú ale na druhej strane aj liečivé. Látky obsiahnuté v cibuľke podľa výskumov dokážu spomaliť Alzheimerovu chorobu, vyrábajú sa z nich lieky na Parkinsonovu chorobu a sú dobré na posilnenie pamäti a pri neuralgiách. Na Kaukaze vraj starí ľudia jedli snežienkové cibuľky, aby sa cítili mladšie a posilnili si mozog. Varili z nich aj čaj na vyliečenie detskej obrny.
Otrava sa prejavuje najmä hnačkou a zvracaním, prípadne zvýšeným slinením a potením. Intenzita symptómov závisí od požitého množstva, pričom najväčšie nebezpečenstvo hrozí malým deťom. Pri otrave je dôležité vyvolať zvracanie a následne podať 5-10 tabliet aktívneho uhlia.
Vykukli snežienky
Ochrana a zber
Málokto vie, že na snežienky sa už druhová ochrana nevzťahuje. Sú však zaradené do Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska v kategórii potenciálne ohrozených. Boli chránené do roku 2003, hlavne kvôli masívnemu zberu kvetov pred dňom žien. Samozrejme sa ďalej nemôžu trhať v oblastiach, kde platí tretí, štvrtý alebo piaty stupeň územnej ochrany - ide o národné parky, prírodné rezervácie, chránené areály a podobne. Porušenie tohto zákazu môže vyjsť poriadne draho.
Ak pestujeme snežienky v záhrade, môžeme ich množiť delením trsov cibúľ, najlepšie krátko po odkvitnutí. Pomalším spôsobom je rozptyľovanie zrelých semien. Ideálne je im vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú v prirodzených biotopoch - svetlých lesoch a hájoch. Najlepšie sa im darí vo vlhkej, na humus bohatej pôde. V záhradách ich môžeme pestovať aj na slnečnom stanovišti, ak ho počas roka udržíme vlhké. Zároveň však nesmie byť pôda premočená, pretože môže viesť k zahnívaniu cibuliek. V záhradách patrí medzi najpestovanejšie druhy okrem snežienky jarnej (Galanthus nivalis) aj snežienka Elwesova (Galanthus elwesii), ktorá je mohutnejšia a vyznačuje sa širokými modrozelenými listami a väčšími, pomerne robustnými kvetmi. V záhradníctvach sú však známe aj poloplné a plnokveté verzie. Zaujímavým druhom je aj snežienka skladaná (Galanthus plicatus), ktorá má akoby skladané, nie celkom hladké listy. Napriek tomu, že nejde o veľké rastliny, snežienky prinášajú veľa radosti nám aj prvým jarným opeľovačom. Zaslúžia si miesto v každej záhrade.
Bleduľa jarná (Leucojum vernum): Chránená kráska
Letmým pohľadom by ste si bleduľu možno pomýlili so snežienkou, no je vlastne veľmi odlišná. Na rozdiel od bielučkého a štíhleho kvetu snežienky je bleduľa ako načechraná suknička so zelenými škvrnkami na vrchnej strane lupeňov. Jej latinské meno je odvodené od slova leucós= biely a vernus= jarný. Kvitne o čosi neskôr ako snežienka a vydrží kvitnúť v priemere kratšie (február-marec). V našej prírode sa už vyskytuje veľmi málo, takže je vzácna a chránená. Je súčasťou Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska v kategórii ohrozených. Rastie hlavne na vlhkých lúkach a vo vlhkých lesoch. Jej poddruh Leucojum vernum subsp. carpaticum rastie u nás iba na východnom Slovensku a líši sa hlavne žltými škvrnkami na kvetoch.
Rozdiely medzi snežienkou a bleduľou
| Vlastnosť | Snežienka jarná | Bleduľa jarná |
|---|---|---|
| Kvet | 3 vnútorné lístky so zelenými škvrnami, 3 vonkajšie podlhovasté lístky | Zvončekový tvar, žltá alebo zelenkavá škvrna na koncoch lupienkov |
| Kvitnutie | Február - Apríl | Marec - Apríl (o niečo neskôr) |
| Výška | Do 20 cm | Až do 30 cm (o 10 cm vyššia) |
| Listy | 2-3 sivozelené čiarkovité, jeden kvet na stvole | 3-4 sýtozelené, širšie, viac kvetov v malých skupinkách na stonke |
Jedovatosť a ochrana
Bleduľa jarná je rovnako ako snežienka jedovatá. Existuje aj bleduľa letná (Leucojum aestivum), kvitnúca od apríla do mája. U nás je to ohrozený, zraniteľný druh. Je vyššieho vzrastu, až do 50cm, a jej kvety nevyrastajú zo stonky samostatne, ale vo zväzkoch po 3-7 kusov.
Bleduľa patrí medzi chránené druhy národného významu, spoločenská hodnota jedinca je 49,79 €. Pre jej ochranu je zakázané ju trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom prostredí. Tieto rastliny sú veľmi zraniteľné, takže ak ich chcete pestovať v záhradke, je jednoduchšie, lacnejšie a hlavne etickejšie zohnať si dostupné cibuľky z obchodu. Okrem toho sa množia dosť pomaly, čo nijak nepomáha ich rozšíreniu v prírode.
Pestovanie a rozmnožovanie
Bleduľa jarná patrí k najviac pestovaným druhom v záhradách a zároveň k najviac otužilým. Kvetné stvoly tohto druhu sú až 25cm vysoké, ak má rastlina ideálne podmienky na rast. Bleduľa jarná rozkvitá v marci, niekedy až začiatkom apríla, často práve spolu so snežienkami. Po odkvitnutí listy vädnú a rastlina sa na rok stráca. Dôležité je preto vedieť kde presne rastie, aby ste omylom dané miesto nekyprili, alebo sem niečo nevysádzali. Mohlo by totiž dôjsť k poškodeniu, až zničeniu cibúľ. Nad cibuľami bledúľ by vždy mala byť vyššia vrstva mulču, alebo iného organického materiálu. Je to dostatočná ochrana pred nepriaznivými podmienkami. V silnejších mrazoch totiž zvyknú bledule vymŕzať. Bledule sú dlhoročnou a každoročnou ozdobou záhrady, s pribúdajúcim vekom sú pôvabnejšie. Ak si ich budete chcieť rozmnožiť, urobte tak hneď po odkvitnutí a to delením rozrastených trsov.
Ďalšie jedovaté rastliny jari
Zlatý dážď: Krása s rizikom
Pojmom zlatý dážď na Slovensku označujeme dve rastliny, medzi ktorými je však naozaj veľký rozdiel: zlatovku prostrednú (lat. Forsythia) a štedrec ovisnutý (lat. Laburnum anagyroides). Štedrec ovisnutý je prudko jedovatý. Deti sa dajú zlákať jeho zlatožltými kvetmi v strapcoch, podobnými kvetom agátu, žujú ich pre sladkú šťavu, ale už 5 kvetov môže vyvolať smrteľné nebezpečenstvo. Jedovatejšie sú ešte nezrelé plody podobné fazuľovým strukom. Štedrec sa označuje pojmom zlatý dážď aj vo viacerých iných jazykoch (angl. Golden Rain a v nemčine Goldregen). Táto rastlina je pritom veľmi jedovatá a smrť môže spôsobiť už požitie niekoľkých kvietkov. Jedovatá je celá rastlina, obzvlášť semená. Jeho výsadba sa preto neodporúča nikde tam, kde sa pohybujú malé deti (škôlky, ihriská a podobne).
Zlatovka prostredná je 2-3 metre vysoký ker. Kvitne hojne nažlto v marci a apríli, ešte pred vytvorením listov. Kvety vyzerajú, akoby mali 4 lupienky, no v skutočnosti sú zrastené. Kvety zlatovky prostrednej sú cenným prírodným pokladom pre zdravie. Obzvlášť zaujímavý je obsah rutínu, ktorý má pozitívny účinok na cievy, prospieva ich pružnosti a pomáha predchádzať kŕčovým žilám. Krásne žlté kvietky obsahujú aj kvercetín, vitamín C a ďalšie užitočné látky, vitamíny a minerály. Už v starovekej Číne bola zlatovka využívaná na liečebné účinky. Pomáha znižovať krvný cukor, pôsobí protizápalovo a upokojujúco. Má antioxidačné účinky a spomaľuje oxidáciu vitamínu C. Priaznivo vplýva aj na hladinu cholesterolu. Pochváliť sa môže aj antibakteriálnymi a antivírusovými účinkami a čaj zo zlatovky sa osvedčil aj ako prostriedok na úľavu od nevoľnosti či pri horúčkach a zápaloch dýchacích ciest a bolesti hrdla. Odvar z kvetov zlatovky je známym prírodným liekom pri zápaloch spojiviek. Žlté kvietky a výťažok z nich sa používa aj na kozmetické účinky, najmä pre ich schopnosť podporovať elasticitu pokožky a spomaľovať prejavy starnutia pleti.
Konvalinka (Convallaria majalis)
V máji rozkvitajú toxické konvalinky (Convallaria majalis); toxická je aj voda vo váze, do ktorej sme ich dali, a tiež konvalinkové voňavky. Ich kytička rozhodne nepatrí do detského kočíka! Prudko jedovatá je nielen celá rastlina, ale aj voda vo váze. Jej červené bobule zase dráždia tráviace ústroje.
Iskerníkovité rastliny
Na jar deti často zberajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú toxický laktón protoanemonín, vyvolávajúci zle sa hojace zápaly kože a slizníc. Nachádza sa napr. v šťave blyskáča (Ficaria verna) hojného na lúkach i v záhradách, na vlhkejších lúkach rastúcej veternice (Anemone), pri okrajoch lesa rastúceho ponikleca (Pulsatilla) i na bažinatých miestach hojného záružlia (Caltha palustris).
Agát (Robinia pseudoacacia)
Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti má toxické - s výnimkou kvetov; i tie však pri voňaní môžu vyvolať astmatické záchvaty a dusenie.
Rozchodník prudký (Sedum acre)
Koncom jari alebo začiatkom leta rozkvitá na medziach a kamenistých stráňach toxický rozchodník prudký (Sedum acre), ktorého kvety niekedy vytvárajú až súvislé koberčeky.
Lastovičník (Chelidonium majus) a mliečniky (Tithymalus, syn. Euphorbium)
Dráždivé účinky má aj oranžové mlieko známeho lastovičníka (Chelidonium majus), dráždivá je aj šťava mliečnikov (Tithymalus, syn. Euphorbium), ktorá údajne odstraňuje bradavice.
Narcisy (Narcissus)
Listy a stonky tejto jarnej cibuľoviny však obsahujú alkaloid scilain. Bez viny nie sú ani jeho kvety a cibuľka, ktorá má v sebe nebezpečné látky tazetin a lykorin.
tags: #kvet #podobny #snezienke #jedovata