Slnečnica: Všestranná rastlina s bohatou históriou a mnohostranným využitím
Slnečnice (Helianthus annuus) patria medzi najikonickejšie kvety na svete. Ich žiarivo žlté kvety a mohutné stonky sú symbolom leta, radosti a hojnosti. Máloktorá rastlina má tak výrazne mnohostranný význam. Pripomínajú nám slnko a teplo celým svojim zjavom. Slnečnice vytvárajú sukvetie, ktoré sa nazýva úbor. Hoci vyzerá ako jeden kvet, v skutočnosti je to súkvetie zložené z veľkého množstva drobných kvietkov. Po obvode sa nachádzajú žlto sfarbené jazykové kvety, ktoré sú lákadlom pre opeľovačov. Celé lôžko úboru vyplňujú plodné, trubkové obojpohlavné kvety v počte 1000 - 1200, výnimočne až do 4000 ks.
Kvetný úbor môže dosahovať veľkosť od 15 do 40 cm. Na jednej rastline sa zväčša vyvinie 20 - 30 listov. Okrasné formy sú charakteristické variabilnou výškou a tvarom úborov. Na výber máme množstvo typov a farieb kvetov slnečníc. Existujú odrody s bielymi, zelenkastými, oranžovými, červenými, bordovými, hnedými až takmer čiernymi kvetmi. Novinkou nie sú ani plnokveté slnečnice. V raste sú tiež variabilné, niektoré tvoria len jeden kvet, iné majú rozkonárené stonky s viacerými kvetmi. Trpasličie odrody dorastajú len do výšky 30 až 50 centimetrov, najvyššie až do troch metrov. Najmenšie okrasné kultivary, často pestované v kvetináčoch, dorastajú len do výšky okolo 20 cm, pričom si zachovávajú typické znaky svojich väčších príbuzných, len v menšom. Existujú aj slnečnice, ktoré síce nedosahujú takú výšku, no majú obrovské, široké súkvetia, známe ako capitulum. Najväčšie „mamutie“ odrody dosahujú priemer kvetu až 50 - 60 cm! Tento typ sa pestuje najmä na semená pre kŕmne účely, ale aj na konzumáciu pre ľudí. Dobre sa lúpu a môžu byť biele, pásikavé bielo-čierne alebo úplne čierne. Odrody s dvojitým kvetom majú ďalšie okvetné lístky, ktoré im dodávajú plnší vzhľad ako tradičné slnečnice s jedným kvetom. Pripomínajú plyšové medvedíky, preto sa jedna z obľúbených odrôd volá ‘Teddy Bear’. Dorastá len do výšky 40 až 60 cm a je rozkonárená s plnými kvetmi s priemerom 10 až 15 cm. Existuje tiež prechodný typ, teda niečo medzi plnou a jednoduchou verziou, kde sú približne do polovice terčíkov po obvode huňaté okvetné lístky. Farebne veľmi vhodní partneri slnečníc sú napríklad cínie.
Slnečnica ročná je jednoročná rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky, patriaca do čeľade astrovité (Asteraceae) s veľkým súkvetím. Stonka môže dorásť až do výšky 3 metrov, súkvetie (úbor). Slnečnica ročná je jednoročná rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 4 metrov. Stonka je hrubá a chlpatá a môže dorásť až do 4 metrov. Najvyššia zaznamenaná slnečnica mala 10 metrov a potrebovala podporné lešenie, aby bola stabilná. Vypestoval ju Hans-Peter Schiffer v Nemecku, ktorý už predtým trikrát prekonal tento rekord. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je jednoročná rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 4 metrov. Listy sú široké a trochu oválne, usporiadané striedavo na stonke. Stonka je vzpriamená, pokrytá chĺpkami (trichómami), vyplnená bielou hubovitou dreňou. Listy sú elipsovité alebo srdcovité s pílkovitým okrajom a sú drsné. Ich počet sa pohybuje podľa dĺžky vegetačného obdobia od 12 až do 40 na jednej rastline (najčastejšie 20 - 30).
História a pôvod
Slnečnica pochádza zo Severnej Ameriky a pestuje sa už viac ako 4500 rokov. Prvý známy príklad plne domestikovanej slnečnice bol nájdený v Tennessee a datuje sa do rokov 2300 pred n.l. Inkovia používali slnečnice ako podobnosť svojho Boha Slnka. Do Európy sa dostala v 16. storočí. V 18. storočí sa slnečnice stali obľúbenou plodinou v Rusku, kde sa z nich vyrábal olej. Dokonca aj ruská pravoslávna cirkev povolila používanie slnečnicového oleja počas pôstu, čo výrazne prispelo k jeho popularite.
Pestovanie a požiadavky
Slnečnice milujú slnko. Potrebujú slnečné a teplé stanovište. Vhodné je pestovanie na mieste, ktoré je chránené pred silným vetrom. Slnečnice rastú najlepšie v dobre priepustnej pôde bohatej na živiny. Ideálna je hlinitopiesočnatá pôda s dostatkom organickej hmoty. Darí sa jej v hlinito-piesočnatej kyprej pôde. Menej sa jej darí na ľahkých piesočnatých pôdach, kde býva slabšia úroda. Vyžaduje dostatok vápnika a draslíka v pôde a celkovo je náročná na obsah živín. Optimálne pH pôdy je 6,0 - 7,2. Na zaradenie v osevnom postupe nie je náročná. Najčastejšie sa zaraďuje medzi dve obilniny, dobre sa jej darí i po strukovinách. Nevhodné predplodiny sú tie, ktoré sú napádané rovnakými chorobami ako slnečnica (hrach, bôb, repka, sója, tabak) a tie, ktoré hlboko korenia predovšetkým repa cukrová a lucerna. Na tom istom pozemku ju možno pestovať po 6 - 8 rokoch.
Výsev sa robí od polovice apríla do začiatku mája do hĺbky 5 cm. Ideálna teplota pôdy v čase výsevu je 12°C. Minimálna teplota pre klíčenie sú 4 °C. Semeno vzchádza za 15 - 20 dní po sejbe. Vzídené rastliny znášajú mrazíky do -4 až -6 °C, ale potom spravidla dochádza k nežiaducemu rozkonárovaniu stoniek. Vzdialenosť medzi rastlinami v jednom rade by mala byť 25 - 30 cm. Optimálny počet jedincov pri zbere by mal byť v dobrých agroekologických podmienkach 45 - 60 tisíc.ha-1, kedy veľkosť úborov býva v priemere 180 - 200 mm a vtedy sa dosahujú najväčšie úrody nažiek s najvyšším obsahom oleja. V závlahových podmienkach možno počet jedincov zvýšiť až o 10 %.
Slnečnice potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas klíčenia a v období rastu. Najviac vlahy potrebuje v čase tvorby pukov, pri nedostatku vlahy tvorí malé kvetné úbory. Slnečnice potrebujú stále vlhkú pôdu, inak sa ich veľké listy rýchlo sfarbujú dožlta. Neznášajú však premokrenie, preto ich polievajte opatrne.
Výživa a hnojenie majú vplyv na úrodu, obsah oleja aj prípadný výskyt hubových chorôb. Na dostatok živín je náročná. Dávka dusíka sa pohybuje od 60 do 80 kg.ha-1 podľa obsahu humusu v pôde. Dusíkom hnojíme prevažne na jar v 2 - 3 dávkach (pred sejbou, pri sejbe, na listy do fázy 3 - 4 pravých listov). Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme zásadne na jeseň, pri základnej príprave pôdy. Optimálny pomer N : P : K je približne 1 : 2 : 2. Z toho vyplýva, že slnečnica je draslomilná rastlina. Pripevnite k nim oporu. Najvhodnejšie sú bambusové alebo drevené kolíky, ktoré zapichnite najmä k stredne vysokým a vysokým odrodám.
Heliotropizmus
Slnečnice majú schopnosť sledovať pohyb slnka na oblohe počas dňa. Táto fascinujúca vlastnosť sa nazýva heliotropizmus. Mladé slnečnice sledujú pohyb slnka od východu na západ. Ďalšou zaujímavosťou je otáčanie za slnkom, čiže heliotropismus, je to známy jav, ktorý sa o slnečnici traduje. V skutočnosti sa vyskytuje len u pukov (nerozvinuté kvetenstvo). Pri východe slnka sa všetky slnečnice v tejto životnej fáze natáčajú na východ a postupne "putujú" po oblohe na západ. V noci sa opäť vracajú na východiskové pozície.
Využitie a význam
Slnečnica má niekoľko nezabudnuteľných vlastností, pre ktoré sa pestuje. Jej hospodársky význam má svoje nezastupiteľné miesto. Poskytuje nám predovšetkým kvalitný olej, významná je však aj pre živočíšnu výrobu. Slnečnice sú nádherné, užitočné a nenáročné rastliny, ktoré môžu ozdobiť vašu záhradu a zároveň vám poskytnúť výživné semienka či chutný olej. Okrem svojho praktického využitia sa slnečnice stali aj symbolom umenia a kultúry. Z hľadiska svetovej produkcie olejnín po sóji, bavlníkovom semene a plodoch podzemnice olejnej je najvýznamnejšou olejninou. Jej význam spočíva predovšetkým v poskytovaní vysoko kvalitného, dieteticky hodnotného oleja, využívaného ako technického, ale najmä stolového oleja. Vysokú výživnú hodnotu má najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (až 70 %), obsah lyzínu a metionínu v bielkovinách a pre prítomnosť karotenoidov. V ľudskom organizme majú antikarcinogénne účinky, znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Najkvalitnejší slnečnicový olej sa využíva v potravinárskom priemysle na výrobu stolových olejov a stužených tukov. Ďalej pri výrobe rybích a zeleninových konzerv a menej kvalitný pri výrobe fermeží, farbív, mazadiel a mydiel. Nezanedbateľný je význam slnečnice pre živočíšnu výrobu, kde poskytuje veľmi cenné a hodnotné krmivo vo forme výliskov a siláže. Výlisky, ktorých sa získa pri spracovaní slnečnicových semien asi 40 - 50 % a obsahujú približne 36 % bielkovín a dostatočné množstvo oleja, sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok. Kladne možno slnečnicu hodnotiť i ako strniskovú plodinu, na zelené krmenie a na zelené hnojenie.
Slnečnicové oleje majú vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej, metionínu a lyzínu, ktorý je dôležitým stavebným prvokom buniek, významný vplyv má pri vírusových ochoreniach a podpore imunity. Spevňuje steny buniek, ktoré sa tak dokážu lepšie chrániť a rýchlejšie regenerovať. Slnečnicové semená nám poskytujú vysokokvalitný dietetický olej s antikarcinogennými účinkami, tie znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Ak je lisovaný za studena, takzvaný panenský olej, používa sa na prípravu mnohých bylinkových olejov. Jeho použitie pomáha chrániť pred vysokým krvným tlakom i vredovou chorobou dvanástnika a žalúdka. Taktiež obsahuje cenné nenasýtené mastné kyseliny niekedy označované ako vitamín F alebo omega-3 - sú nevyhnutné pre dobrý rozvoj nervového, kardiovaskulárneho, imunitného systému, pre spojivové tkanivo, zdravý rozvoj kostí, kĺbov a zubov. Slnečnicové semenienka sú výborným zdrojom bielkovín, zdravých tukov a vitamínov. Lúpané semienka sa konzumujú ako pochutiny, na zvýraznenie chuti ich môžete ešte mierne nasucho opražiť a osoliť.
Slnečnice dokážu čistiť pôdu od ťažkých kovov. Vedci nazývajú Helianthus hyperakumulátormi. To znamená, že majú schopnosť absorbovať vysoké koncentrácie toxínov vo svojich tkanivách. Rovnako ako niektoré rastliny na čistenie vzduchu. Po jadrových katastrofách, akými sú Černobyľ a Fukušima, vedci vysadili milióny slnečníc, aby pomohli krajine sa obnoviť. Podobne boli vysadené aj v oblastiach s vysokou koncentráciou olova. Fakt že slnečnice z vedeckého hľadiska sú „hyperakumulátory“, podopiera tvrdenie, že dokážu absorbovať oveľa viac týchto kontaminantov ako iné rastliny. Verí sa, že rastliny rozvíjajú túto schopnosť čiastočne preto, aby boli menej lákavé ako občerstvenie pre bylinožravce.
Ekologické využitie a symbolika
Slnečnicové hlávky lákajú počas kvitnutia hmyz ako sú včielky a čmeliaky, kým ich semienka neskôr pritiahnu pozornosť drobného vtáctva. Tie sú v zimnom období vítaným obohatením ich stravy. Slnečnice majú v rôznych spoločnostiach kultúrny význam a používajú sa ako symboly šťastia, pozitívnej nálady a dlhého života. Jej silueta oživí hravým spôsobom akýkoľvek interiér, obzvlášť vhodná je do pánskych kytíc a jednoznačne s ňou potešíte skrytých romantikov, rockerov i romantičky. Žltá farba je blízko zlatej a symbolizuje tak v niektorých kultúrach bohatstvo, alebo kráľovskú autoritu. Tieto kvety slnka majú zvláštny dar, rozjasnia akýkoľvek deň, za každého počasia. Slnečnice vyjadrujú nielen lásku, ale aj hlboké priateľstvo. Milujú ju veselé povahy, plné optimizmu so silným zmyslom pre domovinu a vlasť. Prihovára sa k nám a my máme pocit hrdosti na miesto, ktoré milujeme, v ktorom nachádzame všetko potrebné.
Choroby a škodcovia
Zo škodcov môžu byť problémom vtáky a hlodavce, ktoré si radi pochutia na semenách. Medzi škodcov patria vtáky požierajúce semená po vysiatí alebo pri dozrievaní slnečníc. V pôde požierajú korene rastlín larvy kováčika (drôtovce) a chrústa. Porasty bývajú napádané vijačkou slnečnicovou alebo kukuričnou a voškami. Z pôdnych škodcov sú to hlavne larvy kováčika a chrústa. Od tvorby nažiek po zber porasty slnečnice napádajú najmä víjačka slnečnicová (kukuričná) a vošky (maková).
👁️ Máte rozmazané vidění? Toto levné jídlo obnoví váš zrak za pár týdnů!
tags: #kvet #slnecnice #vytvara #sukvetie